Baby zobrat 7+9 rocne deti k umierajucej babke alebo nie? Uz nevnima, dostava lieky, bohuzial je to otazka hodin, dni. Starsi tam zajtra idu sa rozlucit, u malych vaham, ci je to na ich psychiku vlastne vhodne alebo by si babku mali zapamatat ako tu bola naposledy - na vianoce, vesela, spokojna. Maly tam chcu ist, ja fakt neviem, babka to nevnima a oni to budu zle niest, ved ich poznam :( Myslim, ze nechapu, ze je sama hadicka, bleda, usta otvorene, chrci, je to tazky pohlad aj pre dospeleho.
No neviem. Ja som ako dospela tazko zvladala pohlad na moju babku na posteli. Deti som tam nebrala. Moja matka, tam zobrala maleho syna a ten grcal este 2 dni.( on na stres reagoval vracanim) len som ho zacala hladat a ona ho tam stihla druhym koncom zobrat . Ona je fakt super osoba, ohladuplna k ostatnym jak hovado. Detim by som to nikdy nespravila.
Ja by som ich nevzala.nech si ju zapamätajú takú, aká bola. Ja mam dodnes pred očami dedka v truhle a bolo to hrozne na to pomyslieť. A v nemocnici by to bolo ešte horšie, keď človek ešte trpí.
Nie 😔
Zobrala by som Max Sasku
@amonet prelozili ju nazad do domova, v nemocnici jej nemaju ako pomoct. Dostava paleativnu starostlivost, morfium a este volaco, odmieta jest, pit, prakticky uz nic nevnima :( Takze tam by ist mohli vsetci keby chcu.
Napíšem vlastnú skúsenosť: pracovala som v DSS. Zomierala nám staršia pani. Vnúčatá,tiež asi v tom veku, ju veľmi chceli navštíviť. Rodičia nechceli zakazovať detom- deti by nikdy nepochopili prečo im rodičia zakazujú ísť k babke,keď doteraz chodili. Ale rodičia pred návštevou volali k nám do DSS a vysvetlili situáciu a dohodli sme sa s nimi,aby prišli s deťmi. Prišli k nám do DSS všetci a ja som hneď vysvetlila, že akurát dnes deti nemôžu ísť dnu. Vzala som ich k sebe do kancelárie. Strávili tam 3,5 hod. Vôbec nám neprekážalo im robiť animátorku. Pani na druhý deň ráno zomrela.
určite nie, nám to vyslovene nedoporucovali, že v žiadnom prípade by také niečo nemalo dieta vidieť aj s ohľadom na iných pacientov. Aj keď babka bola pri vedomí . Ani k mojmu otcovi som syna nepustila. Je veľmi citlivý a bola by to preňho trauma. Aj tak nanho po smrti stále myslel a pripomínal si ho.
Nie ...určite nie
Deti sa ani do nemocnice nepúšťajú .aj kôli tomuto. Nemusia všetko vidieť
Nie. A otazka je ci aj ti starsi by mali. Smrt a choroby patria k zivotu. Ale babka to nevnima a deti aj tak budu mat co robit so spracovanim prioadnej smrti. Vidiet babku v atave ako pises im nijak nepomoze. Mozno Saska ale ostatni z mna ked sa pytas nie. To ze oni chcu, nie je dovod. Oni nevedia co to pre nich bude zbamenat, nevedia si predstavit v akom je stave....... v ich iciech je to chora babicka.
nie...
ja som dostala traumu z môjho deda keď som ho videla v truhle ležať... a to som chodila už do 6 tr.
Dedo ležal v truhle ešte doma v obývačke, a celé noci až do pohrebu sme tam boli... pre mňa to bol riadny stres...
Naše baby vtedy 7 a 10 ročne, videli babičku na posteli s kyslíkom doma, veľmi unavenu, spavu, ale ešte komunikovala vnímala. Len som im povedala, že je unavená tak spinka. Boli v pohode. Potom zomrela a chceli ísť na pohreb. V truhle ju nevideli to som nedovolila. Keď zahrabavali jamu staršia sa veľmi rozplakala, mladšia to tak neprezivala ta si poplakala keď som im povedala, že babička zomrela. Staršia keď si spomenie si po plače aj teraz za ňou, je citlivá. Poznáš si ich tak by som sa riadila tvojim pocitom, že nie. V takom stave by som ani tie moje nebrala k nej. Mame doma na očiach fotku ešte keď bola v pohode a tak si ju pamätajú.
Držím palce 🙏
@anjelicek26 ty ich poznáš najlepšie, ty aj musíš vedieť
@fadama poznam, ale ako zareaguju skutocne netusim, odhadnut to neviem. Nikdy v takej situacii neboli. Chcu ist... lebo chcu ist aj starsi samozrejme :( Viem, ze mi budu vycitat, ze mama im nedovolila ist sa s babkou rozlucit. Len ked pojdu a budu s toho mat nejaku traumu ci neprijemne pocity, tiez to nebude vobec dobre :(
Napisem ti nasu skusenost: dievcata voli v auguste s dedkom, blby covid zakaz cestovania a vo februari diagostikovali rakovinu v poslednom stadiu v aprili sme v noci cestovali aby dedka este videli ako tak fit. Aj ked dobre uz nevyzeral ale chodil a bol doma. Co cert nechcel akutna hospitalizacia. Takze dievcata sa s nim lucili pred nemocbicou a plakali. Potom sme tam voli eate raz ale to bol v nemocnici a sme obom stranam povedali ze ich nepustia. Chceli ame nech si pamataju co pekne zazili a bue pristroje. Takze ak vy to malo byt ze skor vy to vol sok nevzala by som.
@anjelicek26 nie, určite by som ich tam nebrala
Nie nezobrala, moja mamina bola na tom podobne a dcérku som nezobrala nech ma pekne spomienky
Nie. Mne tak dedko 58 ročný zomrel v noci dostal príhodu a už bol len v umelom spánku. Deťom do 15 rokov tam mali zakázané, ja som mala 12. A asi aj dobre, že sme tam nemohli, pamatam si ho veseleho. Kdežto v 2019 som 29 ročná chodila za druhým dedkom s alzhamerom na oddelenie. Kde len ležal a už nevládal nič povedať. Doteraz mám ten pohľad pred očami. Deti sme tam mohli zobrať ale nechceli sme. Nech si ich pradedka pamätajú ako pracoval na záhradke s nosil im čokolády.
@anjelicek26 keď chcú, tak ich zober, ja by som zobrala
Závisí od povahy detí. Ako to na ne zapôsobí. Ak by to malo spôsobiť traumu, určite by som ich nebrala. Sašku vezmi, ale mladším by som vysvetlila, že babka už vyzerá úplne inak ako boli zvyknutí a bude lepšie, keď si ju zachovajú v spomienkach z času, keď ešte bola ok. Na pohreb by som.vzala všetky detí ale nie k truhle. Detí majú iné vnímanie a prežívanie umierania blízkych, ako my dospelí. Majú dostať možnosť rozlúčiť sa, ale to môže byt na pohrebe. Pochopia, že babka navždy odišla. Čítam Ťa už dlho a z príspevkov usudzujem, že by návšteva umierajúcej babky bola pre ne skôr traumou. Nepotrebuješ, aby nad tým neskôr premýšľali a trápili sa a Ty Nepotrebuješ odpovedať na ich ťažké otázky. Prajem veľa síl.
Mne zomrela babka dva roky do zadu brat bol nemocnice ja veru nie bolo by mi smutno
Nevzala by som ked je v takomto stave deti. V truhle ukazem cloveka, ale tam je to vysvetlenie lahsie, ze zomrel. Ale v takomto stave naozaj nie. Pre mna ako dospelu zenu, je toto tazke, do nemocnice som nechodila za babkou ked lezala, proste ja psychicky by som to nedala po mojich skusenostiach.
@drobcek221 to ani ja nechodím, ale k babke ma niečo ťahalo, že keď som vstúpila do domu smútku spontánne som odbočila k truhle, neľutujem, a stále si ju pamätám za živa. V marci bude rok co zomrela
Ja urcite nie, aj za cenu, ak by som im mala klamat, ze tam ist nemozu.
Ja by som sa s nimi najskôr o tom doma porozprávala. Že teda babka potrebuje rôzne prístroje, ktoré jej uľahčujú posledné chvíľky života. Pripraviť ich na to. A potom sa rozhodnúť. Každé dieťa je iné. Ja som od detstva všetko v pohode zvládla, aj kriminálky pozerala a sestra nezvláda ani pohreb a to je dospelá. Každý je iný. No je otázne, čo potom nebudú vyčítať, že sa nemohli ani nezlucit.
A ty si ju videla ze ako vyzera? Ak len spi, stale je ziva a spi. To si myslim, ze by nebolo az take strasne. Ale ako sa tu vyssie spomina, takisto ma ako decko zobrali do marnice k dedkovi a prababke a takisto ich mam cely zivot pred ocami v tej marnici. A mala som az taku traumu z toho, ze ked mi ako dospelej zomrela druha babka a dedko, nebola som schopna ist sa na nich pozriet. A ked ma tam vsetci tlacili, bol to pre mna doslova panicky zachvat stresu, ze co ak ma tam dotlacia. Strasne som smutila za nimi, ale chcela som si ich zachovat v pamati zivych, usmiatych, ked som bola u nich na prazdninach a nie ako lezia v studenej truhle.
@sissi2183 videla... pootvorene oci, chrci, tak skaredo odkasle, komunikuje uz len posunkami, ak vobec reaguje. Kozu ma velmi taku priesvitnu, sama modrina, dopichane ruky, lebo ju operovali pred tyzdnom dva razy, vyvod z obliciek takze sacik... neni to pekny pohlad :(
@anjelicek26 nie nebrala by som. O niektorych veciach musis rozhodnut ty, je jedno co chcu deti. Naozaj nie. Aj u starsich by som si to este dva krat rozmyslela.
@anjelicek26 je mi to strasne luto, vy sa chodte rozlucit, ale asi ani starsie radsej neber, nech si ju fakt pamataju z Vianoc, povedz detom ze volali z DSS ze nemozu ist deti, ako ti vyssie maminka poradila
Ja som bravala deti. Aj k babke. Aj na pohreb. Aj ako tehotna som bola.
Muzovi babka zomrela ked dcerka mala 1,5 roka-ano ona to este nevnimala. Syn mal 4,5.
Vysvetlovali sme ze zomrela. Sme veriaci-hovorili sme ze babka isla k Jeziskovi do neba.
Je zase ine-ja som bola v porodnici ked mi moja babka zomrela. Nevidela som ju. Nebola na pohrebe. A velmi velmi dlho som to musela vstrebavat. Prijat to. Proste dlho som to nejako odmietala…
@anjelicek26 Nebrala by som určite, aj keby sa na mňa hnevali. Nech babke nakreslia nejaký pekný obrázok, alebo napíšu krátky list a pošlú po tebe.
@anjelicek26 Bola som dospela keď prababka bolo v takom veku a poviem ti, ze som vďačná spätne, že mamina ma surovo tam nechcela. Nebrala by som ani tie staršie. Ja som nešla ani na pohrebe k truhle. Chcela som si ju zapamätať takú aká bolaNie to, čo z nej "ostalo" v posledných chvíľach. Zvazila by som aj tých starších. Rozlúčiť sa treba, ale to môžu aj na pohrebe. Nevzala by som ani jedno dieťa zo "spravodlivosti". Sú stále ešte malí na toto aby vedeli či im to neublíži. Ja som to riešila ako 20 a 21 ročná. Ale menšie deti určite nie. Možno sa budú hnevať, ale je to pre ich dobro.
Keby nebola na hadickach atď ,tak by som ich vzala, ale takto uz asi nie , 7 je málo...držte sa...inak väčšinou toto ľudia čakajú na niekoho z rodiny, prípadne kňaza, a potom sa odoberú na odpočinok, muzova starká tiež tak bola v domove, zle uZ na Tom , stihli sme prísť a myslím v ten večer zomrela, moja prateta tak čakala na kňaza ,poobede odišiel a večer vydychla....
@sse ja som nasla babku v izbe kedze bola vedla mojej ja som sa v novi zobudila na to ze ju musim ist pozriet. A potom doma jej uviazali rucnik tak ze sa usmievala takze prve som sa potom pytala ked bola v truhle ci sa usmieva ze nie tak som si povedala ze nejdem. Ja som sa snou vlastne rozlucula doma
@anjelicek26 napisem ti za seba, ANO.
Mala som 6 aj nieco, ked umrela prababka. Mala som ju velmi rada. Ked uz bolo s nou velmi zle, tatino ma k nej zobral sa rozlucit. Prababka uz ani poriadne nikoho nepoznavala, len lezala. Ked ale zbadal mna, z poslednych sil sa dokazala sama polosadnut na posteli a vystrela ku mne ruky, s usmevom na tvary, cela stastna.
Pamatam si nato do dnes, a to som uz stara korcula. Ano, je mi do breku, ale mam tu spomienku rada a je iba moja.
Neviem ja som asi z ineho sveta, ale ja by som to nechala na nich. Zial v zivote sa budu stretavat aj s takýmito bolestivymi vecami... Mozno to vyznie hrozne,ale zivot neni len o peknych veciach..... Proste aj deti podla mna musia raz pochopit, aky je zivot krehky a nedrzat ich v oblaciku nevedomosti... tak ako som im vysvetlila ako vznikaju a prichadzaju deti na svet, tak ich treba podla mna pripravit aj na toto. Raz, ked budem na smrtelnej posteli ja, tak nechcem, aby moje deti v tej chvili prestali zit.... vela sil Tebe aj rodine 💞
@anjelicek26 mne zomrela starká, teraz v marci to bude rok. Zomrela v DSS, uz sme sa modlili nech ju Pan Boh povola k sebe lebo posledné dni boli už len trápenie. Brat je hasič a keď tam šli záchranári šiel s nimi (je to kúsok od stanice a sú so záchranármi v jednej budove ) tak mi hovoril ze si mam pamätať starku takú ako som ju poznala, on bol z toho dosť mimo a ze keby nevedel ze je to ona tak by ju nespoznal. Ze keby vedel tak tam už ani nejde 😞 a to je teda dospelý chlap a zamavalo to s nim riadne. Deti by som nebrala ak je v takom stave ako píšeš 😞 držte sa!
Ťažká otázka.... Môj oco zomrel min rok syn 7r nebrali sme ho do nemocnice ale počas roka sme navštívili veľa krát už vnímal že slabne..... Pohreb bol pre neho veľmi nepríjemný nevidel oca v truhle len z diaľky vonku bol.... Už to nechce zažiť mi povedal.... Ja ako dieťa mala som veľký strach z mŕtvych mama ma všade brala..... Asi ja by som radšej už nie alebo Ty vieš ako by to zvládli
Ja by som nezobrala. Mali sme túto situáciu keď nám zomieral svokor, dcéra mala vtedy 11 rokov.Mala dedka veľmi rada a chcela ísť do nemocnice za ním. Vysvetlila som jej, ze je chorý a spinká a chem aby si dedka pamätala pekného, veselého, usmiateho. Všetci sme si poplakali ale upokojila sa a dnes spomína len na veselé príhody s ním.
Za mna urcite nie, asi ani tych starsich... Mne zomrela mama, ked som mala 14, dva dni pred smrtou nas vzali sa s nou rozlucit (to nam nepovedali, len ze ideme na navstevu k nej do nemocnice). Bol to hrozny pohlad, doteraz to mam pred ocami a mam z toho dozivotnu traumu 😭 Kvoli tomu som sa aj vyhybala navstevam svojich blizkych pred ich smrtou, nechcela som ich takto vidiet (ano, nasledne som si to vycitala a vycitam, ale nedokazala som to). Minuly rok mi zomrel otec, deti som k nemu v poslednych tyzdnoch nebrala (mali 5 a 9), sama som to tazko znasala... Nech si ho pamataju takeho, aky bol...
Ja by som nebrala. Minuly rok mi na rakovinu zomrela mama. Este tyzden predtym sme boli pri nej - uz len sedela, nevladala sa hybat, musela byt napojena na kyslik. Na pohreb sme deti (6r) nebrali, nech si ju zapamataju ako bola predtym
@elanor Ano, mala si šťastie v tomto, že sa takto rozlúčila s tebou krásne ❤️. Ja keď som bola naposledy pri prabababke nereagovala na mňa už vôbec iba mlčky pozerala do stropu a mne to spätne ublížilo hoc som vedela, že to nie je tým žeby nechcela... Ale to čo si zažila ty, je ojedinele a fakt výnimočný zážitok... ❤️
@anjelicek26 nie, nezobrala by som. Ja mam ocina na "smrtelnej posteli" a ani som nerozmyslala deti zobrat do nemocnice. Aj ked su mensie. Ja mam v zivej pamati, ako som starku pred rokmi videla par hodin pred smrtou a stale to neviem spracovat, ze ju stale taku vidim pred ocami, ked si na nu spomeniem.
Ja by som zobrala. Aj smrť je súčasť života. Ale vysvetlila by som, že babka vyzerá inak a sú pri nej prístroje, ktoré jej pomáhajú dýchať.
@lucia147852 bola si niekedy pri umierajucom chorom cloveku?
Urcite nie a ani najstarsiu by som nepustila rano by som detom oznamila nieco vymyslene ze vecer mi volala vrchna sestra a oznamila ze len dospeli mozu prist ...je to trauma pre dospelu zenu nie to este v puberte a o drobcoch ani nevravim ...ano smrt patri k zivotu ale ked uz je babka blizko vecnosti nedovolila by som aby deti boli pri tom nech si uchovaju krasne spomienky nie trapenie pri odchode z tohto sveta...
Nam takto odchadzala svokra...bolo to tazke, uz tie posledne dni doma bola na tom zle a deti to videli, do hospicu som dceru ani synovca nebrala, ale ked bola pri svokre svagrina, zavolala nam na video a deti sa aspon takto s nou rozlucili...normalne ozila, doma uz ani nevnimala, nikoho nespoznavala...a vtedy dostala konecne lieky od bolesti, ktore jej onkolog nedal a tak trosku precitla, tak detom aj zakyvala, boli stastne, ze ju vidia...o 2 hodiny nato zomrela...
Za mna zas ano. Vysvetlit citlivo co sa deje. Umieranie je súčasťou zivota.
Nezobrala by som ani starších.v októbri zomrela manželova mama , presne rovnako-dss, kyslík, vývod, spala, zle dýchala, boli sme pri nej obaja a teda nebolo to jednoduché.deti sme nebrali, ani by ich nepustili dnu.povedali sme im, že starká sa nemá dobre a že lepšie to nebude...a ak by ich aj pustili a chceli by ísť, normálne by som ich oklamala, že návštevy detí nie...
@elanor si mi pripomenula presne moju starku
Bolo pobede ,spala
Prisli sme za nou a sa prebrala ,presne dala ku mne ruky a venovala mi usmev ..
Do 2hodin nam volali ,ze zomrela 🥺
Ale ta spomienka je vo mne
Ked mu umieral ocko 😢bolo to velmi tazke ho vidiet ako odchadza a vtedy moja 2r dcerka vela mrat mi povedala ,nechcem ist za starkym
Ku koncu som ju uz ani nebrala ,ved mne to trhalo srdce a vidim ho do teraz 😭
Je to tazke pre spracovanie dospelych nie to este deti
@ewhita
@katariinam videli ste tazko choreho blizkeho cloveka, ktory zomiera? Fakt ma to uprimne zaujima, ked pisete, ze ano.
@anjelicek26 neber ich tam preboha. Radšej im klam, že nemôžu, že ich tam nepustia. To nie je pohľad pre detské oči.
Máš tu veľa komentárov, ale aj tak ti chcem povedať moju skúsenosť. Ja som videla naposledy moju babku bolo to pred 3 rokmi, čiže okolo 30r som mala a mám ten pohľad stále pred očami. Keď som mala asi 14r, išli sme za prabakou, my sme len tak od dverí boli, poslali nás von. Doteraz si pamatám ako chrčala, ťažko sa jej dýchalo. Na druhej strane, keď zomrel sused, rodičia tam pustili mladšiu sestru. Mohla mať tak 8-9 rokov v tedy. On bol doma, ja ani neviem ako vyzeral v tom čase. Ale boli so sestrou kamoši, aj keď mal vek nášho dedka.
@katariinam my prezivame teraz to iste s mojim ocinom. Ma rakovinu, zostava mu iba par dni. Deti ho naposledy videli cez vianoce, kedy vyzeral relativne dobre. Teraz vyzera o 25 rokov starsie, nepritomny pohlad, ledva lapa po dychu, nespoznava nas, pohlad na neho boli aj mna neskutocne. Nie, nechcela by som, aby ho deti takto videli.
Ja som za áno ak chcú. Možno nechoďte až k posteli, stačí do izby. Ja som bola staršia keď dedko dostal porážku, mala som 10 rokov. Do nemocnice na interné ma pustili, nebol príjemný pohľad vidieť predtým zdravého človeka tak, ale nemám traumu. Potom bol chvíľku doma a nakoniec na geriatrii a tam ma už nepustili kvôli môjmu veku a veľmi mi to bolo ľúto a zle som znášala že som tam nebola. Myslím že pohľad na odchádzajúceho človeka bolí, ale nemusí byť trauma. Mŕtveho v truhle som ho už vidieť nechcela a to by som v takom veku ani neodporucala.
Určite nie ,nie je to dobré nech si ju pamätajú tak keď bola ok ,my sme toto prežívali pred dvoma mesiacmi zomierala muzova mama a zobrala som tam len dospelých synov 14 ročnú som tam nevzala
@elanor to je krásne. Inac muzovi zomrel jeden dedo par dni nato ako sme sa dali dokopy. Takze som ho ani nepoznala-neprislo mi vhod hned ist aj na pohreb.
Druhy dedo mu zomrel neskor. Videla som ho raz v nemocnici. Do teraz si jeho stisk ruky pamatam aj jeho slova 🤩 i ked to bol pre mna vtedy este cudzi clovek.
Zase… ked zomrela jedna taka mlada dama z rodiny tak som k truhle ani nesla. A to som uz bola ozaj “velka”. Len proste to mi uz aj mama povedala ze mam si ju zapamatat taku ako som ju poznala.
Ono vsetko ma take to “svoje”. Ci uz ano alebo nie.
@kajus_a videla. Praxovala som na sanitke, v nemocnici na rôznych oddeleniach, aj na are.... veľa ľudí som.videla mŕtvych alebo umierajucich. Preto.viem, že to patrí k životu. Ja ako mala som pravidelné v nemocnici navstevovala deda, ktory zomrel na rakovinu, mrtvy ležal v truhle doma, nemám.z.toho traumu. Minulý rok mi zomrel ujo, v truhle ho videli aj moje 4 a 3rocne deti, žiadna trauma ani stach neboli, veľa sme sa rozprávali o živote,smrti, chorobe a všetko chápali už takto malé deti
Ja som im vysvetlila, ze babicka bude vyzerat inak, ze to bude tazke na pohlad... s muzom sme sa rozhodli, ze radsej nepojdu... pojdu do skoly, starsi pojdu za babinou... aj tych to aj tak riadne vezme si myslim :(
@anjelicek26 držte sa ❤️
@anjelicek26 držte sa bude to ťažké ale zvládnete to
Ja Vam neviem celkovo pri tých odpovediach...keby ste zažili surodenca v bdelej kome - tiež by ste deti odstrihli? Nie...podľa mňa aj smrť patrí k životu a ak ešte to telo- duša vníma...nie je čoho sa stratiť. Pred čím chcete deti chrániť...pred smrťou? Ta sa nepýta.. kedy príde... deťom odchádzajú súrodenci po rakovine...toez ma matka zalepit deťom oči pred tým?
Za mňa určite nie, nech si ju pamätajú ako na vianoce, ja mam 35 a teda na mňa také veci dokážu pôsobiť až fyzicky zle a o úzkosti a panickom ataku ani nevravim a už im to ostane navždy pred očami... Ako si aj pamätám babkinho brata, úplný flashback teraz, mala som 8 rokov a tu prepadnutu voskovu žltú vychudnutu desivu tvar teraz vidím ako by som tam stála .. Ja by som ich nebrala vôbec ani staršie.... Babku budú mať v srdiečku navždy a milovať a spomínať na ňu aká bola s úsmevom na tvári...čisto len môj pohľad... Drzkajte sa 🥺❤️
@anjelicek26 smrť je súčasťou našich zivotov a treba o nej hovorit a ukazať ,ale patrične na vek .Ak mali s babkou pekný vzťah treba im vysvetlit situaciu ,ale určite ich vek nie je na to ,aby videli babku v infaustnom stave. Nechaj im pamiatku na ňu ,kde ju vidia s usmevom .
@anjelicek26 mne 2roky dozadu zomrela babka, sobotu som isla ku nej s malym. Maly 1.x v zivote strajkoval ze tam nechce ist, inac tam miloval chodit, nechapala som preco, naozaj nikdy toto nespravil, on sa tam vzdy tesil, mal ju velmi rad, mala zvieratka. Vecer uz mama vravela, ze ju odviezla sanitka, ze srdce, zomrela v pondelok nadranom. Bola som tehu a bola som fakt rada, ze som jej to stihla povedat, po nej sa mala vola Angela. Ale pochopila som potom preco tak maly strajkoval vycitil to, a chcel si ju pamatat inak ako ubolenu.
Ja som bola starku tak pozrieť ako 9rocna v nemocnici presne ako píšeš že bledá,chrcala nevnímala nepoznala už nikoho len tak ležala a stonala ....snívalo sa mi dlho o nej stále som to mala pred očami aj mám ....keď si spomeniem.
Za mňa nie , ale vieš čo na pohrebe som ju normálne išla pozrieť do truhly a na to už spomínam lepšie ,ležala tam taká spokojná už kľudná to už pre mňa nebol zlý zážitok.
Ale ten z nemocnice to bolo riadne pre mňa ťažké.....
@anjelicek26 ja by som nevzala ani jedno dieťa, mne samej to prepísalo spomienky, ako tu píše jedna mamina. A to som už veľká. Spomienka na tu osobu sa mi ukazuje len v tom jednom obraze . 🥲
Rozlišovala by som-denne žiť s chorým človekom, nevládnym, je niečo úplne iné.Svokra bola po amputácii nohy najprv na posteli, potom len na vozíčku, deťom sme vysvetlili, problém nebol.kým bolo dovolené, tak ju navštevovali a po amputácii druhej nohy.ale umierajúci človek je niečo iné.veĺmi ťažko sa díva na milovaného, ktorému niet pomoci.po psychickej stránke to treba spracovať.tú bezmocnosť dodnes cítim...nie každý má predispozície dívať sa a brať to normálne.obdivujem sestry a lekárov, ktorí sa dokážu odosobniť.nám v dss povedali, že koniec sa blíži a že deti nie.12 r chodí miništrovať na všetky pohreby, on jediný chcel ísť k rakve, plakal a nakoniec povedal-to starká nebola...áno, aj v rakve vyzerala zle.preto som rada, že ju nevideli pod kyslíkom s vývodmi atď
Za mňa osobne nie
Pred pohrebom starého otca som sa za ním nešla rozlúčiť ani ja, mama si to nepriala, chcela aby sme si ho pamätali aký bol pred smrťou
@aliss27 a ty by si chcela, aby tvoje deti plakali, aby mali pred očami utrapeneho súrodenca, babku, hocikoho, koho mali radi? Ver, že nie. Ale každý nech sa rozhodne, ako uzná. Veď každý sme iná povaha, máme iné deti. Ja do dnešného dňa mám pred očami bledeho, úplne iného brata, ako som ho poznala a keby som mohla vrátiť čas, nechcem ho tak vidieť. A je to už 25rokov. Mala som vtedy 12r keď zomrel. Dodnes to boli a vždy, keď sa mi sníva, keď chcem nejakú spomienku, jediná je tá "bledá, modrá, zelená" len nie usmiatá, veselá, aký naozaj bol. A bol to môj brat, najbližšia osoba. 😭
Ja sama som nešla za starkým, keď už nevnímal - práve ako píšeš, chcela som si ho zapamätať večne ufrflaného, v záhradke, so sekerkou v ruke... Môj muž išiel a my sme čakali pred nemocnicou s deťmi a zatiaľ sme sa pomodlili.
Na druhej strane keď bol druhý dedo v nemocnici, ale plne vnímajúci, tak sme chalanov zobrali, no nepustili ich. Tak sa mu naháňali pod oknom, do okna mu vhodili blbosti, čo mu vyrobili, a on sa neskutočne tešil, že ich vidí, pookrial.
@anjelicek26 žiadne z detí by som tam nezobrala. Aby to bolo spravodlivé pre všetkých, a aj tie staršie to nakoniec môžu zle niesť, som tiež za to aj z vlastnej skusenosti, radšej by som si s nimi sadla o babke sa rozpravala, pozerala fotky, spominala na nu, na vesele zažitky s ňou.
Ako ste to poriesili? Otázne je, či deti v tomto veku berú smrť ako definitivu. A tiež, či s nou fungovali stále, alebo ste tam šli len občas. U nás, keď umrel svokor, malý to ešte nevedel, no bežal do domu a ja som.nestihala za ním...našiel ho na posteli už "spiaceho" Deň predtým sme tam boli, bol s nim...a tak on to chápal po svojom asi.. dlho to vnímal ako dočasne. Starému nakreslil obrázok a dali sme so sebou..."do neba". Kedysi, keď generácie ľudia zili spolu,bolo to súčasťou života.
Moja babka teda nemala hadičky, umierala doma, ale nejedla, nepila, bola úplne scvrknutá. Deti 5 a 8 sa k nej samé pýtali. Predtým som im pre istotu ukázala fotku, aby sa nezľakli. Normálne ju vystískali, porozprávali jej novinky a som rada, že sa s ňou rozlúčili, pár dní na to doma v noci zomrela. Ja som im vysvetľovala, že babička je veľmi chorá a pôjde do nebíčka, odkiaľ bude na nás pozerať a strážiť nás. Zvládli to dobre, pochopili, občas ju spomenú, spýtajú sa na ňu. Na pohrebe bol len starší, a aj to len preto, lebo nemohol ísť v ten deň do školy.
@jonnie Starsi idu s muzom teraz doobeda za babkou. Budu Tam aj sesternice a bratranci (12-22 rokov),mladsi Su normalne v skole. Neuvedomili Si to nastastie nejako rano,ze starsich sme nechali spat a idu k Babke..zlata ranna rutina. Ja musim dnes bohuzial riesit veci v praci
@abbies ja Ani neviem,kolko clovek bez jedla a pitia vlastne vydrzi ;(
@anjelicek26 tak dostávala slamkou tie nápoje z lekárne a vodu, ale sama si nepýtala, mama jej musela dávať a pripomínať. Ale zjedla dva tri hlty a mala dosť. Len ona mala rakovinu hrtana a prešlo jej to aj inde, keďže nemala bolesti, zistili to veľmi neskoro. Ale dožila sa 93 rokov. Dovtedy bola celkom sebestačná, aj do záhrady chodila. Potom to šlo relatívne rýchlo. Len sa veľmi hanbila, za to v akom je stave, nechcela, aby sme chodili k nej často.
Asi nie v tom veku má nezobrali ani na pohreb keď mi zomrel starky
Mne takto pred rokom umrela babka, v nemocnici za nou bola len moja mamina a otcova sestra cize jej dcera, mamka vravela ze to bol strasny pohlad, ze ledva sa udrzala,, mne ukazala len fotku a aj to mi zle urobilo, a to mam 30r, Tiez bola na tom zle nejedla,nepila,nevnimala, vobec, odmietala lieky,, po ich navsteve v noci umrela,, na pohrebe som sla k truhle tak ako aj k dedkovi ktory umrel 2,5 roka dozadu,, ale deti som tam nebrala, na pohreboch boli ,chapali ze dedko, babka zomreli,, a popravde som rada ze som sa rozhodla nepustit ich ani k truhlam,, zial pohlad na dedka mam doteraz pred ocami a nieje to nic prijemne,,ale snazim sa stale si ten neprijemny pohlad nahradit myslienkou ako vyzeral za zivota.
Ja si myslim, ze by si mala respektovat to, co povedia deti. Mna za babkou nezobrali. Presli roky rokuce a stale to mam otcovi za zle. Viem, ze sa ma snazili chranit, ale mam pocit, ze som tam mohla byt, este raz ju objat, povedat ze ju lubim. Takze ked teraz detom zomrel dedko, sami sa rozhodli ci chcu ist alebo nie. Nechceli. Respektovala som to.
@kikuska_wedge Presne, ja som taká, že mne sa lepšie zmieruje so smrťou, ak sa rozlúčim a vidím, že ten človek je na tom zle. Ako vtedy pri dedkovi, ked som ho potom mesiac nevidela, nerozlúčila sa, som odchod brala zle veľmi. Zase nežijeme vo vzduchoprázdne, deti vidia chorých aj v tv, aj na ulici, aj v nemocnici, nemyslím, že je to nejaká trauma ak to chcú a vždy je možnosť rozlúčiť sa len od dverí a neísť bližšie ak to zle znášajú alebo sa rozlúčiť rýchlo a do minúty ísť preč z izby, nik tam nemusí byť 30 minút a sedieť na posteli pri chorom .
Babicka dnes poobede odisla. Deti sa stihli rozlucit. Teraz Nas cakaju velmi smutne dni😭
@anjelicek26 úprimnú sústrasť
Uprimnu sustrast
@anjelicek26 prijmi uprimnu sustrast 🖤
@anjelicek26 prijmi úprimnú sústrasť
@anjelicek26 úprimnú sústrasť 🖤
@anjelicek26 uprimnu sústrasť :(
@anjelicek26 úprimnú sústrasť
@anjelicek26 uprimnu sustrast
@anjelicek26 uprimnu sustrast
@anjelicek26 úprimnú sústrasť 😔
@anjelicek26 úprimnú sústrasť celej rodine
@anjelicek26 och, úprimnú sústrasť.
@anjelicek26 úprimnú sústrasť
Úprimnu sústrasť
Uprimnu sustrast 😢😞
Úprimnú sústrasť 😢
😘😘😘😘
Myslím si že so 7 ročným dieťaťom také témy ako smrť treba už riešiť.....ja som už 8 ročnú vzala na pohreb babky....všetko som jej vysvetlila....bežne chodila za mnou do práce (robím v domove) vidí tam tie babky a vždy to brala ako to že mamka im tam pomáha dožiť ich starobu... syn má 4 roky a vysvetlila som mu hocikedy s fotky že babka je už anjelik hore v nebičku..... dcéra sa ma teraz ako 11 ročná hocikedy pýta co bude keď sa zomrie....skratka príde taky vek kedy sa tie deti budú pýtať a klásť také otázky....aj ja si pamätám ze som to riešila....takže u nás smrť není tabu ale súčasť života 🤷♀️🥺 i keď dcére už niekedy ani neviem odpovedať....ale určite to deťom vysvetľuj a rozprávaj sa veľa s nimi o tom aby vedeli do budúcna
@anjelicek26 prijmi úprimnú sústrasť ❤️. Babička bola manzelova babka či mama?
Úprimnú sústrasť
Úprimnú sústrasť 🖤
@anjelicek26 mne zomrel otec a moj muz mi povedal aby som sa nepozerala do truhly a tak som aj spravila. Pamatam si ho vtedy ked este zil, ked sa so mnou lucil, bol este ok vtedy. Moj muz uz nema rodicov, videl otca umierat ako 6 rocny a mama mu zomrela ako 14 rocnemu, takze vedel preco mi to hovori. Deti by som nebrala. Apropo pohreb, moj oco mal pekny pohreb, taky kludny, pekny slnecny den. Ale pamatam ako som bola na pohrebe mojej babky, to som mohla mat asi 17 a to vtedy satrasne nariekali zeny a bolo to teda hrozne. Moje deti neboli na pohrebe mojho otca, mali 7 a 5 rokov.
Prave v tychto dnoch som nasla takuto skvelu OZ
https://www.zomieranie.sk/ venuju sa zomieraniu , maju aj uzitocne info na stranke.
ahoj, natrafila som na tuto temu.. viem ze uz neaktualne, len pridam moju skusenost... mne mamina zomrela pred rokom, moja dcera mala vtedy mesiac po 6 narodeninach.. nevideli sme ju tesne pred smrtou, zijem mimo jej bydliska.. (ale cca 2 tyz.pred smrtou) a navyse, zomrela v nemocnici po akutnej operacii, resp. po sepse.. operacia by nepomohla :( dcera sa sama pytala na pohrebe k nej, aby ju mohla vidiet. zdvihla som ju na ruky, pozrela na maminu, poplakali sme si spolu, pohladili sme ju obidve a rozlucili sa s nou... dcerka nema ziadne traumy, vsetko mala pekne vysvetlene..
do buducna aj inym,..odporucam tuto knizocku, je nadherna.. nam pomohla, presne sa zhoduje s nasim pribehom.. https://www.martinus.sk/?uItem=696469&gclid=EAI...
Nie