Žiaľ, nepatrím medzi štastlivcov, ktorým, akoby sa to patrilo, sa striebro vo vlasoch objavuje v primerane zrelom veku a na základe životných skúseností a získaného múdra. A ak to tak je, tak som dozrela expresne rýchlo a moje skúsenosti zo života boli priam instantné. To moje striebro sa objavilo totiž už dlho pred dvadsiatkou. Genetika mala v takomto prípade rozhodujúce slovo. No, ale keďže v takom veku to nie je záležitosť hodná riešenia, tak som, s objavujúcimi sa pribúdajúcimi pokladmi tohto typu, prešla akosi bezmyšlienkovite a prirodzene na tónovacie farbiace šampóny, ktoré sa zaradili do môjho bežného občasného repertoára starostlivosti o seba.

A čas plynul, šediny sa začali objavovať systematickejšie a vo väčšej miere, už to nedokázali zakamuflovať ani moje husté, teda boli do pôrodu, dlhé vlasy, až som raz usúdila, že nastal čas odskúšať pernamentnú farbu. Teda, pernamentnú podľa optimistického uvedenia výrobcu, moja realita bola, i po skúške väčšiny dostupných vzoriek na trhu, diametrálne rozdielna. Farba vydržala do viditeľných odrastov, keďže mám tmavé vlasy, mesiac. I tam už bolo vidieť odrastené vlasy. Takže nastúpil v mojom živote nový mesačný rituál, i keď už vlastne ani nie nový. Značky farieb som obmieňala a vždy som sa snažila kupovať tie kvalitné, pred tými ostatnými som mala akýsi prirodzený rešpekt.

Tak plynuli roky ... až raz ... Objavilo sa znenazdajky svrbenie pokožky hlavy. Nie také to jemné svrbenie, svrbenie úporné, kedy máte potrebu sa pernamentne škriabať. Ale, ako sa objavilo, tak zmizlo. Keď sa objavilo opäť mala som za jednoznačného vinníka nový, podľa reklám "veľmi kvalitný a šetrný" šampón, ktorý som v tom čase začala používať. No ani návrat k osvedčenej značke tento problém nevyriešil. Skúsila som bylinné oplachy, rôzne prípravky, farby na vlasy som striedala a vymenila za bezamoniakové, ale svrbenie sa objavovalo stále. Napr. aj v noci. Po zhruba mesiaci sa mi na zadnej strane ucha objavila malá, nenápadná, slabo mokvajúca plocha. A o týždeň i na druhom uchu. Tú už sprevádzali občasné drobné vyrážky na temene hlavy. V minulosti som mala sporadické kožné prejavy alergie, no nie v tomto mieste, bolo to v súvislosti s potravinovými alergiami a keďže vlasy som si farbila už dlhé roky, nedávala som si to do nijakého súvisu. Alergia je rafinovaná, prejavy sa objavia kdekoľvek.Takže som farbila naďalej, nevidela som dôvod prestať, v tomto období 1x mesačne + 1x mesačne len odrasty, keďže mám odtieň vlasov na ktorom vidieť každé zabelenie sa. 

Až sa po jednom farbení objavilo jemné pálenie a priam pred očami sa mi objavovali vyrážkové miesta okolo vlasov a v priebehu pár dní i na tvári. Bolo to nepekné, s vyrážkami som nemala problém ani v puberte, bolo to nepríjemné, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. I keď som už tušila vinníka. Nasadila som si antihistaminiká proti alergickým reakciám, ktoré som už nepotrebovala veľmi dlho, eliminačnú diétu s vysadením potencionálnych alergénov v strave, umyla farbu a čakala, kedy sa dostaví výsledok vo forme upokojenia. No, výsledok sa neobjavoval. Chvíľu prejavy ustupovali, o chvíľu sa však pokožka sama rozdráždila a začalo to opäť. Takto to išlo týždeň. Ja som si medzitým naštudovala nespočetne článkov o alergiách na vlasy, bola som zhrozená, najdramatickejší a zároveň najnepochopiteľnejší bol pre mňa tento https://www.cas.sk/clanok/528346/zafarbila-si-vlasy-skoro-ju-to-zabilo-zeny-na-toto-si-davajte-velky-pozor/ . Nechápala som, ako sa mohol jej stav takto zdramatizovať, napriek zásahu a liečbe. Potom si naň spomeňte v závere.

A čas sa prehupol do druhého týždňa, uši mokvali, tvár bola ako v hormonálnom rozkvete, zadná časť krku a koža miestami okolo vlasov podráždená, s ložiskami, nosenie rúška bolo priam extatické utrpenie, ale inak som sa cítila dobre. A keďže som bola pre aktuálnu situáciu v lockdownovom móde a nechodila som na dlhšie z domu, tak i to sa dalo, s veľkou dávkou sadomasochizmu, vydržať. Veď sme ženy.

A prišlo jedno krásne jarné a myslím, že aj slnečné ráno ...  a silný výsev na chrbtoch dlaní. Nie vyrážky, bolo to niečo iné, niečo úplne nové. A úporné svrbenie znenazdajky začalo i na predkoleniach nôh. Zapálili sa mi takmer všetky folikuly po holení, taktiež porezané miesto. Nemala som dovtedy s týmto nikdy problém. Na lakti sa tiež objavila miniatúrna, ale silno svrbiaca vyrážka. To všetko v priebehu pár hodín. Objektívne málo. No pochopila som, že sa alegické prejavy rozšírili a že je čas navštíviť lekára. Ale keďže, ako to už v takýchto príbehoch býva, bola práve sobota, brala som to ako čas na psychickú prípravu tejto nepríjemnej procedúry, s vyrážkami predsa nepôjdem hľadať urgentnú zdravotnícku pomoc. 

O pár minút tu máme prvý deň adventného obdobia a predvianočného času.

Je to pre našu rodinu veľmi dôležité a významné obdobie nielen materiálnej prípravy na Vianoce, ale hlavne duchovnej prípravy na najväčšie sviatky roka. Snažíme sa preto, aby to bolo pre nás obdobie stíšenia, pokoja, pomaly sa nalaďujeme na udalosť, ktorú si na Vianoce pripomíname.

Ani tento rok u nás však nik nenájde balíčky s adventnými prekvapeniami, ukrývajúce drobnosti, či sladkosti. 

Jedinečnosť vianočnej chvíle chceme do poslednej chvíle predvianočných príprav zachovať v maximálnej skromnosti a jednoduchosti, tak ako nás k tomu viedli naši predkovia.
Každý rok, a čím ďalej tým cieľavedomejšie a zaujatejšie, odporujúc materialistickému nátlaku komercionalizmu, teda volíme tú jednoduchšiu, ale overenú a hlavne s našim štýlom a cieľom výchovy súladiacu cestu. Cestu adventného minimalizmu v materializme, ale maximalizmu v duchovno-duševnom obdarovávaní.

Nuž a teda keď som už napísala čo u nás nebude, tak čo u nás nesmie chýbať.
Určite adventný kalendár. Ten náš tohtoročný je skutočne minimalistická verzia čo sa týka prevedenia a nákladov, ale bohatá, čo sa týka duchovného posolstva.

Vytvorené so snahou vymyslieť niečo originálne, jednoduché, hravé, ale myšlienkovo a duchovne hlboké a individuálne tvárne, bola som inšpirovaná hl. myšlienkou knihy https://www.martinus.cz/?uItem=130528#description svojou hl. myšlienkou potreby dennej vďačnosti https://www.youtube.com/watch?v=ty7nvYBjhDI. Cieľom celej tejto aktivity je vnímanie krásy Božieho stvorenia a Jeho denných prejavov lásky k nám, u detí k "nácviku" a uvedomovaniu si a u nás dospelých možno k pripomenutiu si.
Samotná realizácia je nízkorozpočtová a minimalistická, sú potrebné vytlačené podklady ku kartičkám s textami a podklady k Betlehemu. celkovo 4 papiere, ostatné je individuálne voliteľné, ja som použila denné roztriedenie do obálok. Ale sú, pravdaže, otvorené akékoľvek možnosti realizácie, materiály slúžia len ako podklady.

❄ Našla som dnes náhodou na internete tento obrázok a odrazu sa mi zo spomienok vynoril obraz. Obraz skutočnej zimy v skutočnom svete plnom skutočných ľudí skutočne sa tešiacich na príchod skutočných Vianoc. Keď som bola dieťa večery v období Vianoc u nás vyzerali presne takto - dedina bola plná ľudí, na potoku sa korčuľovali deti, ale pridali sa radi aj dospelí a kto nemal korčule ten sa kĺzal, kde bol kúsok miesta tam sa hral hokej a keď miesto nebolo hral sa aj na chodníku, stavali sme iglu a snehuliakov na ktorých sme nenápadne odnášali mamám z kuchýň mrkvy a zháňali uhlie na oči, vianočný stromček pred kostolom osvetlený pár obyčajnými farebnými žiarovkami sa nám zdal ako úplný zázrak a nebeský posol Vianoc a nemohli sme z neho spustiť oči, kradli sme babkám papuče v ktorých sa najlepšie šmýkalo, sánkovali sme sa na všetkom od zadku až po igelitové vrecia naplnené senom, olizovali sme cencúle, hádzali sa do ohrnutého snehu, vyrábali v snehu stupaje obrov, tajne sme polievali chodníky, aby sa nám tam na druhý deň dobre kĺzalo, prechádzali sme sa až do omrznutia mihalníc a vychutnávali si vŕzgajúci sneh, ktorý napadol každý rok, ale každý sa nám zdal zázračný a neskutočný, sledovali sme jagavé hviezdy, chytali sme vločky a víťaz bol ten, kto chytil najkrajšiu, robili sme v snehu anjelov, pred odchodom domov sme s vyštípanými lícami zo seba striasali tony snehu, ale aj tak po nás zostávali vodné kaluže všade kam sme stúpili, doma sme ohrievali oziabnuté ruky a nohy a sušili mokré oblečenie s nosom na skle pri obdivovaní kvetov mrazu namaľovaných na oknách ... a boli to tie najkrajšie zimné chvíle na svete. Čisté ako sneh. A skutočné. Ako radosť v nás 🙂❄