Morské plody- tvoríky žijúce v moriach sa v poslednej dobe tešia čoraz väčšej obľube medzi ľuďmi. No samozrejme nie medzi všetkými- niekto ich nemôže ani cítiť. Jedna moja kamarátka napr. tvrdí, že by v živote nezjedla chobotnicu, keďže cíti jej chápadlá (keď však je kuracie stehná, nesťažuje sa na nohy, no ale to je už trochu iná téma ). Ja som morské plody milovala, teraz by som ich však už nevedela zjesť.

Z oficiálneho hľadiska sa tieto tvoríky považujú za zdravé, s minimálnym obsahom tuku  a s veľkým podielom minerálov a nenasýtených mastných kyselín. Sú mimoriadne náročné na skladovanie, môžu sa predávať, kým sú čerstvé, pričom sa mimoriadne rýchlo kazia. Z tohto hľadiska mimo prímorských krajín sa rozšírilo ich skladovanie formou mrazenia, v poslednom čase sa však dajú vo veľkých hypermarketoch kúpiť aj čerstvé. Aj s mrazenými darmi mora však treba byť opatrní- často sa totiž nekladie dôraz na prepravu tohto tovaru a môže dôjsť k čiastočnému alebo úplnému rozmrazeniu a tým ku znehodnoteniu mäsa- predovšetkým v lete. Mne sa pred pár rokmi stalo, že som si kúpila krevety, ktoré som doma pripravila, no nedali sa vôbec jesť, keďže nesmierne páchli. Potom som si pozrela obal- samozrejme boli z Poľska. Takže aj pri týchto výrobkoch čítajte obal a hlavne skúste nájsť morské plody s nejakou vierohodnejšou krajinou pôvodu

Krevety sú obľúbené hlavne pre ich rýchlu prípravu, čo sa však väčšinou dosiahne tým, že pred mrazením ich predvaria. Známy kuchár Jaroslav Židek je napr. vyslovene proti takýmto výrobkom, a ja som tiež zástancom názoru, že keď môžem, vyberiem si čerstvo zamrazené krevety bez tepelnej úpravy. Majú veľmi vysoký obsah bielkovín a minerálov, hlavne selénu, železa a vápnika. Pripravujú sa z nich hlavne koktaily, šaláty, ale dajú sa upraviť aj na masle, podávať v sendvičoch. Mimoriadne vhodný na ich dochutenie je cesnak.

Marinované tigrie krevety so zemiakovou kašou

Autor: @drobec33

Deň pred varením si pripravíme marinádu a necháme krevety pácovať. K marináde zmiešame v miske olivový olej, šťavu z jedného citróna, roztlačený cesnak, trošku rozdrvenej hrubozrnnej soli s bylinkami. Na ďalší deň krevety prudko opečieme na panvici a následne ich podlejeme troškou vody a chvíľku podusíme. Podávame so zemiakovou kašou.

Mne ako vegetariánovi sa dosť ťažko píše o mäse a jeho prednostiach, ale pokúsim sa od toho odosobniť. Mojim účelom nie je vystrašit vás (dosť kritiky bude v článku), aby ste nekupovali ryby, len upozorniť na prípadné podvody výrobcov a trošku pomôcť, ako si vybrať kvalitné rybie produkty.

Všeobecne sa hovorí, že ryby sú zdravé a aspoň raz týždenne by mali mať miesto v našom jedálničku. Samozrejme aj v tomto prípade ide o polopravdu: ryby sú totiž zdravé, ale nie všetky. Napríklad taký mrazený pangasius, ktorý si môžete kúpiť v akcií za 3 eurá/kg, určite nebude patriť do kategórie zdravých rýb. Za kvalitu sa totiž pripláca, ale myslím si, že to si všimol každý, kto sa o to aspoň trošku zaujíma. Vlado Zlatoš, v poslednom čase dosť slávny odborník na zdravú výživu, tréner napr. hovorí, že namiesto veľkých rýb ako je tuniak a losos by sme mali uprednostňovať malé a tučné ryby ako sardelky, ančovičky a makrély. Zdôvodňuje to tým, že veľké ryby majú v sebe viac olova a ťažkých kovov a keďže dlhšie žijú, tieto kovy ich pečeň zmetabolizuje. Iní odborníci zase tvrdia, že treba jesť väčšie tučné ryby, pretože obsahujú viac omega- 3 mastných kyselín. Kde je pravda? Posúdenie nechám na vás

Omega-3 mastné kyseliny sa však veľmi rýchlo kazia, preto treba dbať aj na spôsob uskladnenia ryby- či už ide o mrazenie alebo konzervovanie. Konzervované ryby by som vám osobne moc neodporúčala, a to z toho dôvodu, že väčšina konzerv obsahuje nebezpečnú látku bisfenol A- BPA, ktorá je potencionálne rakovinotvorná. Keďže konzervy majú trvanlivosť aj niekoľko rokov, táto látka sa pomaly, ale isto uvoľnuje z kovu rovno do rýb. A keď už naozaj si chcete kúpiť konzervu, určite nejakú kvalitnejšiu, drahšiu. A ešte jedna vec- drveným tuniakom by ste sa mohli tiež vyhýbať, väčšinou obsahujú menej kvalitné časti ryby, často aj pomleté kostičky. Je síce pravda, že jedna nemenovaná internetová stránka pre ženy ich odporúča, pretože obsahujú aj kostičky a je tam veľa vápnika, ale ja som toho názoru, že vápnik sa dá doplniť aj z lepších zdrojov ako z rybacích kostičiek Najlepšie je si vybrať rybu uloženú vo vlastnej šťave- väčšina olejov, do ktorých ukladajú ryby, sú veľmi málo kvalitné( dokonca aj sójový olej sa skrýva pod týmto názvom). A ešte jedna perlička: keď si myslíte, že jete tuniak v konzerve, pretože je to na obal napísané, môžete sa veľmi mýliť. Podľa európskej legislatívy sa totiž ako tuniak môže označiť aj ryba tunec pruhovaný. Dôvodom tohto pre nás „prospešného“ opatrenia je aj fakt, že v poslednom čase sa vďaka príliš veľkému rybolovu značne zmenšil počet tuniakov žijúcich v oceánoch (v súčasnosti je to len 15% oproti stavu pred začiatkom intenzívneho rybolovu).

Keď máte prístup k čerstvým rybám vo vašom meste, určite siahajte po ne než po mrazené, či už ide o ryby z miestneho rybníka alebo ryby sladkovodné a morské ponúkané hypermarketmi. Rozdiel v kvalite a chuti pocítite aj vtedy, keď si kúpite čerstvú rybu, zamrazíte ju a následne rozmrazenú ju upravíte. Nedá sa porovnať s rybami, ktoré kúpite už zamrazené. Veľkým háčikom pri mrazených rybách je aj skutočnosť, že pri rozmrazení značne stratia na svojej váhe. Možno 400g treska, ktorú rozmrazíte a upečiete, nakoniec bude mať len 300 g. Nakoniec teda zaplatíte viac za kilo ryby, ako keby ste kúpili čerstvú. Dôležité je si všímať aj hrúbku glazúry, ktorú výrobca musí uviesť na obale a označuje ľadovú vrstvu, ktorou je ryba obalená. Najlepšie je, ak výrobca uvádza nulovú glazúru, v rybe by malo byť minimum vody. Pozor si treba dávať aj na mleté rybacie filety, ktoré výrobca môže „obohatiť“ škrobom, múkou, či vlákninou. Aj v tomto prípade platí: dôkladne čítať zloženie

A keď si myslíte, že v mrazených rybách nenájdete aditíva, mýlite sa Najčastejšie sa z týchto „pochúťok“ vyskytujú predovšetkým polyfosfáty, ktoré pomáhajú naviazať do svaloviny vodu. Vďaka tomu výrobcovia do obalu musia zabaliť menej mäsa, keďže veľkú časť ryby bude tvoriť voda. No a keďže je obsah fosfátov v mäsa legislatívne obmedzená, výrobcovia vymysleli ďalšiu účinnú kombináciu, ako znížiť hmotnosť predávaného mäsa: je to kombinácia kyseliny citrónovej, jedlej sódy a soli.

V skratke sa ešte poďme pozrieť na nami najbežnejšie kupované ryby.

Pravdepodobne ste z názvu neuhadli, čo bude témou tohto článku, tak to hneď na začiatku prezradím - olejnaté semienka. Tieto malé zázraky prírody by naozaj mali mať dôležité miesto v našom jedálničku- a to každý deň. Žiadne syntetické vitamíny a minerálové tabletky totiž nedokážu vám poskytnúť toľko pozitív ako tieto semienka.

Ľanové semienka sú známe pre svoj vysoký obsah omega-3 mastných kyselín, ktoré si naše telo nevie vyprodukovať samo, dokáže ich prijať iba zo stravy. Okrem toho sa účinne používajú pri tráviacich ťažkostiach: dokážu vyčistiť črevá, totižto naviažu na seba všetky „nečistoty“, ktoré sa tam nachádzajú. Semienka sa odporúčajú konzumovať najlepšie v mletom stave a vždy len čerstvo namleté na mlynčeku na kávu alebo mak (teda nekupovať nasáčkované dopredu namleté semienka, ktoré predáva aj jedna nemenovaná drogéria J. Mali by sa jesť spolu s potravinami s vysokým obsahom bielkovín- okrem mliečnych výrobkov sem patrí aj pór, orechy, cesnak, pazítka, cibuľa. Tuky v semienkach obsiahnuté sa totiž rozpustia len vtedy, keď sa zlúčia s bielkovinami a tým sa zvýši ich vstrebateľnosť. Odporúča sa zjesť jedna polievková lyžica denne, v prípade choroby aj tri.

Niektoré zdroje uvádzajú, že ľanový olej má schopnosť bojovať proti rakovine a dokonca ju aj úspešne vyliečiť. Mnohokrát som sa stretla s odporúčaním, aby olej bol konzumovaný s mliečnymi výrobkami, napr. cottage cheesom- vraj sa v tomto prípade zmnohonásobňujú účinky oleja. Nemyslím si, že by vegáni alebo ľudia s intoleranciou laktózy, prípadne alergiou na BKM si mali robiť starosti- verím tomu, že príroda nás dokáže vyliečiť aj na báze rastlinných zdrojov bez potreby živočíšnych tukov.

Šupky ľanových semienok obsahujú tzv. lignany, ktoré majú silné antioxidačné účinky. Pri lisovaní ľanového oleja však väčšina týchto lignanov odstráni. Preto je dôležité kontrolovať balenie, ktoré kupujeme, niektorí výrobcovia totiž ich nevracajú späť do oleja. Ďalšia vec, ktorú treba sledovať pri kúpe ľanového oleja je, aby bol skladovaný v chladničke a v tmavej flaši- na svetle a v teple totiž dôjde k rýchlej oxidácii a tým k znehodnoteniu.

Ľanové semienka môžeme pridať do šalátov, chleba alebo pečiva, prípadne ako ozdobu na husté krémové polievky. Môžu sa jesť aj osamote, no dôležité je ich dôkladne požut. Určite odporúčam vyskúšať aj ľanové tyčinky, ktoré si viete veľmi jednoducho doma vyrobiť.

Ľanovky

Krásne zelené rastlinky, ktoré symbolizujú zdravie. Nielen dobre voňajú a dodávajú chuť našim jedlám, ale  môžu pomáhať aj pri boji s chorobami a zásobovať naše telo vitamínmi a minerálmi. Žiaľ, nie každý má doma záhradku, kde si ich môže vypestovať a v byte majú bylinky značne sťažené podmienky k rastu (alebo sa budem musieť priznať, že nie som úspešný záhraník, keďže doteraz sa mi podarilo vypestovať len žeruchu, trošku bazalky a majoránu ostatné buď nevyklíčili alebo vyschli :-/.

Takže pre nás ostáva väčšinou kupovať sušené bylinky, ktoré je potom dôležité vzduchotesne skladovať, aby nevyciveli (myslím, že to každá gazdiná vie, ale predsa som to musela napísať . Aj tu je dôležité dbať o kvalitu, radšej by sme mali investovať viac do drahších byliniek, než kupovať vlastné značky hypermarketov. Mne osobne sa už stalo, že som si kúpila bazalku nemenovaného reťazca, doma som balenie otvorila, ten obsah však voňal všelijak, ale určite nie ako bazalka. V poslednom čase sa prikláňam ku značke Sonnentor, ale aj slovenskí výrobcovia nám ponúkajú kvalitné sušené bylinky.

Poďme sa teda pozrieť na tie, ktoré najčastejšie používame.

Bazalka  nás láka svojimi sýtymi, zelenými listami, ktoré majú veľmi výraznú chuť. Výborne sa hodí do paradajkových omáčok (polievky), do šalátov, ale môže sa z nej pripraviť aj pesto. Výhodu majú tí, ktorí majú doma veľa tejto bylinky. Málokto vie, že bazalka má aj liečivé účinky, predovšetkým pri uvoľnení kŕčov, udržiavaní rovnováhy črevnej flóry, ale taktiež pomáha pri hnačkách a nadúvaní.

Cestoviny s bazalkovým pestom

Autor: @careamell 

Chlieb je jedným z našich základných potravín. Niekto si bez neho nevie predstaviť raňajky, iný večeru.

V dávnych časoch to tvorilo aj samostatné jedlo, keď ľudia nemali čo jesť. Dnes je v hypermarketoch obrovský výber chleba, minimálne 20 druhov sa nám núka, aby sme ho zobrali. A to sme ešte nehovorili o pečive, biely rožok, grahamový, viaczrnný, multicereálny, tmavý... kto sa má v tom orientovať? Čo vlastne tieto vedecké názvy v sebe skrývajú? Ja vám to prezradím: v 99,9% prípadoch BIELU múku. Nejdem sa o nej tentokrát rozpisovať, to som už spravila v predchádzajúcich článkoch.

Chcem podotknúť len na to, že je úplne zbytočné platiť 5násobnú cenu za nejaký viaczrnný rožok, keď v podstate má také isté zloženie ako biely za 5 centov. Žiaľ, v tomto prípade neplatí, že za vyššiu cenu získavame aj vyššiu kvalitu. Nechcem robiť reklamu, no myslím si, že kto sa o to trošku zaujíma, nebude preňho prekvapením, keď poviem, že jediný 100%ne celozrnný chlieb na slovenskom trhu je Slatinský. Za celozrnný sa nemôže označiť chlieb, ktorý nemá aspoň 70% celozrnnej múky v sebe. Treba dôsledne čítať aj v tomto prípade etiketu - jasné, v prípade balených chlebov je to jednoduché, no ale čo chlebíky a pečivo, ktoré sú voľne vyložené na regáloch? Keď máme šťastie, nájdeme zoznam pečiva a jeho zloženie zavesené niekde v tom oddelení, v horšom prípade si ho treba vypýtať od personálu. Avšak ochota na ich strane nemusí byť - dajú vám 50stranný dokument a nech sa páči, nájdite si, čo hľadáte.

Výhodou balených chlebov je aj to, že môžeme odsledovať, čo všetko väčšina výrobcov pridáva do cesta na chlieb: väčšinou im nestačí múka, voda, droždie a soľ, pre dobro spotrebiteľa sa tam nájdu aj tzv. múku vylepšujúce látky, napr. benzoylperoxid (používa sa pri výrobe krémov na akné, do farieb na vlasy). V pekárenstve je celkovo povolených 100 aditív. Aby sa napr. cesto nelepilo, pridávajú lecitín a kyselinu askorbovú. Trvanlivé celozrnné chleby obsahujú konzervačné látky, ktoré zabraňujú splesniveniu, napr. kyselinu sorbovú (na potkanoch spôsobila nádory v žalúdku).

Je pravda, že kupovať ražný alebo špaldový chlieb je určite lepšie ako ten konzumný pšeničný, avšak aj v tomto prípade platí, že chleby sú väčšinou pripravované z bielej múky. V obchodoch so zdravou výživou určite nájdete aj ich celozrnných kvalitnejších kolegov, avšak za omnoho vyššiu cenu. Tak prečo neskúsiť upiecť chlieb doma? Je to úplne jednoduché: potrebujete k tomu kvalitnú múku, droždie (v lepšom prípade kvások - ale o tomto neskôr), vodu, soľ, možno nejaké olejnaté semiačka a dve silné ruky. No a rúru som zabudla. Myslím, že väčšina gazdiniek tieto suroviny máva bežne doma.

A teraz sa trošku vrátim ku kvásku, ktorá sa v poslednom období opätovne teší čoraz väčšej sláve. Tento živý „tvor“ je veľmi citlivý a treba sa oňho starať, aby prežil a obohacoval náš každodenný chlieb cennými baktériami. V bežných obchodoch kváskový chlieb sa vôbec nedá kúpiť, jedine v Tescu som objavila taký balený ražný - ale aj ten obsahuje droždie. A prečo? Lebo pripraviť kváskový chlieb trvá aj 2 dni. Nestačí vymiesiť cesto, nechať ho za hodinu vykysnúť a upiecť chlieb. Je to trošku zložitejšie, ale ten výsledný efekt určite stojí za to.

Mnoho ľudí tvrdí, že bez cukru sa žiť nedá. Čiastočne majú pravdu, avšak dôležité je, o aké cukry ide. V poslednom storočí rapídne narástla spotreba cukru na celom svete. Veď sa len pozrime na svoj deň: ráno kávička/čaj s cukrom, nejaké zapekané musli, biely chlieb s nátierkou alebo sladké pečivo. Na desiatu ochutený jogurtový nápoj alebo Mars tyčinka. Po obede si ako dezert dáme malý zákusok. Na olovrant v lepšom prípade ovocie, v horšom zase nejaká sladkosť. A čo večerné prejedanie sa pred telkou? Rozhodne to nášmu telu neprospeje. Kým v roku 1900 človek za rok spotreboval 40 kg cukru, v roku 2009 už 81 kg- teda 225 g cukru denne. Je to viac ako 100 kockových cukrov za deň! Významne k tomu prispeli svetové vojny, keď výživnej stravy bolo nedostatok, pričom cukor sa dal ľahko a lacno vyrobiť a predstavoval zdroj energie.

Dovolím si tvrdiť, že biely rafinovaný cukor je toxín. Môže sa to mnohým ľuďom zdať extrémne, ale naše telo pri nedostatku jednoduchých cukrov reaguje veľmi podobne, ako keď drogujúci človek nemá k dispozícií svoju potrebnú dávku. Pokazí sa nám nálada, sme nervózni, náhle nám klesne hladina cukru v krvi a je nám na odpadnutie, trasieme sa. Toto som ja všetko prežívala v niektorých chvíľach, keď som nemala pri sebe nejakú sladkosť.

Najhoršie je, že cukor sa už dnes nachádza úplne všade- nie len v koláčoch, cukríkoch a keksoch, ale aj v mliečnych výrobkoch, horčici, kečupu, dokonca aj v šunke a ďalších mäsových výrobkoch (tam sa skrýva pod názvom dextróza).

Cukry môžeme členiť na jednoduché (monosacharidy)- sem patrí glukóza, fruktóza a dextróza a zložené sacharidy (napr. biely cukor, ktorý tvorí 50% fruktózy a 50% glukózy alebo glukózovo-fruktózový sirup). Poďme sa pozrieť na účinky týchto jednoduchých cukrov. Mnoho z nás si myslí, že fruktóza je zdravá náhrada cukru, veď aj v ovocí sa nachádza, aj na poličkách obchodov zdravej výživy ich môžeme nájsť. Ide o veľký omyl! Kým v ovocí je okrem fruktózy aj veľké množstvo iných látok, ktoré na seba fruktózu viažu a tým neutralizujú jeho negatívne účinky, v prášku sa nenachádzajú. A aké riziko v sebe skrýva konzumácia fruktózy? Síce nám nezvyšuje hladinu cukru v krvi, putuje rovno do pečene, pretože iba tento orgán má predispozície na jej spracovanie. Tým pádom poškodzuje pečeň obdobne ako napríklad alkohol.  Ďalšou obrovskou nevýhodou fruktózy je, že vypína systém, ktorý kontroluje pocit nasýtenia v žalúdku a tým prispieva k zvyšovaniu hmotnosti. Môžeme teda zjednodušene povedať, že konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.

Glukóza je druh energie, na ktorej dokážeme fungovať. Každá naša bunka ju totiž používa ako zdroj energie, teda je spracovaná každým našim orgánom a len cca 20 % pečeňou. Z toho vyplýva, že glukóza je omnoho menšie zlo než fruktóza.

Stačilo teórie, poďme sa teda pozrieť, čo všetko nám ponúka trh ako náhradu cukru:

Cestoviny sa považujú za jedlo chudobných. Nemusí tomu však vôbec byť tak - za kvalitu sa totiž pripláca.

Najlacnejšie, ktoré sú pripravené z obyčajnej bielej múky a vody sa naozaj dajú kúpiť za pár centov. Tie však nám okrem neužitočných jednoduchých sacharidov a prázdnych kalórií nedajú nič, až na pocit nasýtenia.

A že čo nášmu telu spôsobujú tieto jednoduché sacharidy, prečo sú vlastne také nežiadúce? Po ich konzumácií nám náhle stúpne hladina cukru v krvi. Pankreas preto začne produkovať inzulín, aby sa obsah cukru znížil. V konečnom dôsledku však väčšinou dôjde k poklesu pod priemernú úroveň a naše telo sa zase ozve, že potrebuje energiu. Pritom v skutočnosti prijatá energia nebola spotrebovaná, tak ju telo uloží do tukových zásob. Je to nekonečný kolobeh, ktoré jednorazovo nemusí pre nás nič zlého znamenať.

Opakované a časté používanie jednoduchých sacharidov však vedie ku vzniku cukrovky. (Mimochodom preto je dôležiťé sledovať tzv. glykemický index, ktorý nám udáva ako rýchlo daná potravina  ovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Čím nižší je tento index, tým je dané jedlo prospešnejšie pre náš organizmus. Najnižší glykemický index majú práve celozrnné produkty, tých treba skonzumovať čo najviac. Musím však dodať, že aj keď zjeme nejaký výrobok z bielej múky, nemusíme hneď spanikáriť, účinky jednoduchých sacharidov v nich obsiahnutých sa dajú čiastočne zmierniť napr. konzumáciou zeleniny, ktorá obsahuje vlákninu a tým spomaľuje vstrebávanie energie, ako aj konzumáciou správnych tukov- keď si idete dať nejakú sladkosť, dajte si predtým napr. za hrsť vlašských orechov.)

Takže sa vráťme k cestovinám. Dnešný trh je už chvaľabohu dostatočne dobre zásobený aj zdravšími variantami cestovín - od grahamových cez špaldové, pohánkové, ražné až po kamutové. Na svoje si však prídu aj celiatici - v bio-obchodoch sa dajú kúpiť aj kukuričné, pšenové a ryžové cestoviny. Na chvíľku by som sa zastavila pri pojme grahamových cestovín - mnoho ľudí si ich mýli s celozrnnými. Ide o cestoviny pripravené z obyčajnej bielej múky, do ktorej sú však dodatočne primiešané pšeničné otruby. Je to teda určite menšie zlo ako cestoviny z bielej múky.

Cestoviny sa dajú konzumovať buď s mäsom (čo nie je zlá voľba vzhľadom na obsah bielkovín, avšak je dosť ťažko stráviteľné, nehovoriac o obsahu antibiotík, ktorými dopovali zvieratá) alebo so zeleninou (ja to považujem za lepšiu voľbu - jednak obsahuje veľa vlákniny, o ktorej som už písala a aj mnoho dôležitých antioxidantov, ktoré dokážu výrazne zmierniť prípadný obsah dusičnanov. Mnohí ľudia totiž argumentujú, aby som si nemyslela, že keď jem zeleninu zo supermarketu, tak jem zdravo. Zabúdajú však práve na existenciu antioxidantov. A mimochodom snažím sa kupovať vždy len sezónnu zeleninu a od domácich pestovateľov).

Špalda, ovos, jačmeň, kamut, bulgur, kuskus- alternatívny k pšenici, časť 2.

Obilniny sú úžasným darom prírody pre nás. Majú neskutočne širokú škálu prípravy, pre vegetariánov tvoria základ jedálnička so strukovinami. Táto kombinácia totiž dodáva telu plnohodnotné bielkoviny, ktoré sa vyrovnajú tým živočíšnym. Samozrejme nechcem nikoho prehovárať, aby sa vzdal mäska, sem-tam však určite neni na škodu ani pre „všežravcov“ pridať trošku obilnín do svojho jedálnička J A ak už obilniny, určite celozrnné. Buď v podobe celých zŕn (krúpy sú vlastne vyleštené celé zrná), alebo celozrnnej múky. Poďme sa tentokrát pozrieť na tie obilniny, ktoré obsahujú lepok, majú úžasnú chuť a sú plné vitamínov.

Ovos sa vyznačuje najnižším obsahom lepku, preto ho aj niektorí celiatici tolerujú. Väčšinou sa aj deťom odporúča zaviesť lepok v podobe ovsenej kaše. Najbežnejšie ich stretávame vo forme ovsených vločiek, recepty na ich využitie nasladko nájdete aj v článku o raňajkách. Teraz by som sa radšej venovala tzv. nahému ovsu, ktoré sú vlastne celé zrná ovsa. Síce ich častokrát dávajú aj koňom, ja sa za to nehanbím a veľmi rada ich jem J Možno niekedy zvieratá vedia lepšie, čo majú jesť, než my ľudia. A prečo by sme ho mali pravidelne jesť? Obsahuje veľa vlákniny, ktorá ako vieme, pomáha predchádzať zápcham, taktiež vitamíny skupiny B, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervového systému. Okrem toho nájdeme v týchto zrnách aj fosfor, horčík, železo, zinok a betaglukán, ktorý je dôležitým prvkom pre budovanie našej imunity. Nemusíme kupovať drahé prípravky v lekárni, dajme si každé ráno tanier ovsených vločiek a hneď sme spravili pre naše zdravie obrovské dobro.

Nahý ovos sa musí namáčať pred varením, najlepšie 24 h, ale stačí aj cez noc. Keď ho však necháte vo vode 2-3 dni (samozrejme vodu treba často meniť), tak vám aj vyklíčia,prebudíte v ňom prírodu a on sa vám odvďačí ďalšími minerálmi a vitamínmi). Varí sa pomerne dlho (môže sa variť aj v naklíčenom stave), až 40 minút. Ja ho väčšinou používam ako prílohu k jedlu, ale môže sa z neho spraviť aj kaša. Uvarené zrná rozmixujeme a ochutíme podľa chuti.

Ovsené mlieko

Autor: @ildici12

Quinoa, pšeno, pohánka alebo alternatívy k pšenici - časť 1.

V dnešnej dobe čoraz viac ľudí trpí celiakiou. Lepok má totiž tendenciu zahlieniť organizmus, ničí výstelku tenkého čreva a tým zabraňuje vstrebaniu živín do nášho organizmu. Príroda nám však ponúka dostatočné množstvo alternatívnych obilnín, ktoré by sme mali aj my zdraví ľudia bez alergií zaviesť pravidelne do nášho jedálnička. A že prečo? Lebo rozmanitosť stravy je základom nášho zdravia, a rovnako týmto spôsobom môžeme zásobiť naše telo veľkým spektrom vitamínov a minerálov. Na pšenici nie je nič zlého, problémom však je, že do nášho tela sa dostane väčšinou v jej ochudobenej forme - bielej múke. Na raňajky namiesto chleba (v horšom prípade „akože“ zdravých cereálií, ktoré sú vyrábané z bielej múky a tým pádom sú najdrahšou bielou múkou na trhu) si môžeme dať ovsené vločky, prípadne nejakú obilninovú kašu. Ani k obedu si nemusíme stále dávať bielu ryžu alebo zemiaky. Pozrime sa teda na toto bohaté spektrum obilnín, ich základný spôsob prípravy a chutné receptíky z nich.

Pohánka

Táto prastará pseudoobilnina pochádza z južnej Ázie, no v stredoveku sa rýchlo rozšírila aj v našich zemepisných šírkach. Bola považovaná za jedlo chudobných. Keby v tých časoch bohatí ľudia boli tušili, čo všetko táto úžasná rastlinka obsahuje, určite by ju jedli aj oni. Pohánka je významná predovšetkým pre svoj obsah vitamínu P, teda rutínu, ktorý zvyšuje pružnosť ciev a utesňuje ich. Konzumáciou tejto obilniny však prispejeme aj ku zlepšeniu nášho imunitného systému, účinná je aj pri hemoroidoch, keďže reguluje zrážanlivosť krvi. Pomáha pri krčových žilách, ale aj pri ovplyvňovaní hladiny cholesterolu v krvi. Obsahuje vápnik, fosfor, horčík a železo. Je prirodzene bezlepková.

Bežne sa dá kúpiť v podobe krúpov, múky alebo vločiek. Pohánková múka sa vyznačuje veľkou lepkavosťou, takže je ideálna do koláčov, chleba, ale môže sa z nej pripraviť aj puding. V bio-obchodoch môžete natrafiť aj na tzv. nelúpanú pohánku, ktorá je určená výlučne na klíčenie. Mladé, cca 10-15 cmové rastlinky sa potom konzumujú. Vraj listy pohánky obsahujú najväčšie množstvo rutínu. Osobne som ešte neskúšala, ale určite sa k tomu chcem dostať. J

Príprava pohánkových vločiek je veľmi jednoduchá. Používam ich vtedy, keď potrebujem pripraviť rýchlo raňajky alebo olovrant. Stačí ich zaliať teplou vodou, nechať asi 5 minúť nabobtnať a prípadný zvyšok vody vyliať.

Varíme zdravo a chutne - časť 7.

Jogurty, syry... tieto výrobky sa vyskytujú na našom stole takmer každý deň. V dnešnej dobe, keď dennodenne čítame články o rôznych potravinových škandáloch, naozaj nie je jedno, ktorý mliečny výrobok ponúkame našej rodine. Či si kúpime jogurt za 22 centov alebo 50.

Každý z nás predpokladá, že s väčšou cenou pravdepodobne rastie aj kvalita, avšak ani toto pravidlo neplatí plošne. Mnohí sa mi čudujú , pretože čítam zloženie potravín, ale ja si myslím, že v dnešnej dobe je to už naozaj nutné. Dnešným výrobcom už nejde o to, aby nám ponúkli poctivé výrobky najvyššej kvality, ale aby na nás čo najviac zarobili.

Čo si ja na zložení jogurtov všímam?

1. ideálne je, ak v prvých štyroch ingredienciách nenájdem cukor ani žiadne umelé sladidlo (Light výrobky zo zásady nekupujem, vo väčšine nich je aspartam, prípadne sacharin, o ktorých škodlivých účinkoch sa veľa píše. Stačí si vygúgliť). Pozor, cukor sa môže skrývať aj pod názvami dextróza, fruktóza či glukóza. Za posledných 30 rokov sa v značnej miere rozšírili light výrobky, aj na našom trhu ich nájdeme v hojnom množstve. Čo je však zaujímavé, že napriek silnému marketingu zameranému na konzumáciu light produktov, ktoré nám sľubujú, že nebudeme priberať, obezita sa stáva celosvetovým problémom. Čo je však pre mňa naj, že v USA vymysleli už aj light slaninu s 0%-ným obsahom tuku No ale vráťme sa teda k tým jogurtom.
2. Neobsahujú farbivá. Pre mňa za mňa to farbivo môže byť aj prírodné. S divným pocitom by som jedla jahodový jogurt, ktorý je prifarbený cviklovou šťavou. Myslím si, že keď pridám jahody do jogurtu, šťava z jahôd mi automaticky trošku prifarbí ten jogurt. Mne predsa nezáleží na tom, ako je ten jogurt červený, ale či v ňom naozaj nájdem aj kúsky tej jahody.
3. Neobsahujú konzervačné látky. V dnešnej dobe minimálna trvanlivosť jogurtov je okolo mesiaca, prípadne aj dlhšie. Budem tu robiť trošku reklamu, ale najprírodnejšie sa mi zdajú jogurty od Hollandie, Sabi a Bánovecký. Aj s jednoťáckym smotanovým jogurtom som bola spokojná, no minule som natrafila na exemplár s vyše mesačnou dobou trvanlivosti :-/ 

Z tejto mojej malej analýzy vyplýva, že osobne preferujem neochutené biele jogurty, najlepšie smotanové. Hlavne aby to malo čo najmenej zložiek. Aj malej dávam zásadne neochutené a s veľkou radosťou ich je. Sem-tam jej doňho nakrájam kúsky ovocia, prípadne lyžičku domáceho džemu.

Varíme zdravo a chutne - časť 6.

Mnoho ľudí pri pomyslení na šalát ohrnie nosom a radšej si k jedlu vyberie ako prílohu ryžu alebo zemiaky. Pritom možno ani netušia, že zajace naozaj vedia prečo treba jesť toľko zelených listov a o koľko cenných látok ich odmietnutím prídu. Asi každý vie, že šaláty sú vhodné pri diéte, keďže neobsahujú takmer žiadne kalórie, avšak už menej sa hovorí o vitamínoch, ktoré v sebe skrývajú.  Pod šalátmi rozumieme v tomto kontexte predovšetkým špenát, ľadový šalát, klasický hlávkový šalát, rukolu, ale aj  menej známy mangold, žeruchu, stopkový zeler alebo čakanku. Sú bohatým zdrojom vitamínu C, A,vápniku, železa, karoténov, ale aj folátov. Mnohé ženy používajú kyselinu listovú v podobe tabletiek v období tehotenstva, aby tak predišli vrodeným vývinovým chybám dieťatka. Tie,  ktoré uprednostňujú prírodnejšie zdroje doplnenia zásob kyseliny listovej, majú vždy po ruke šalátovú zeleninu. Vďaka folátom môžu zabezpečiť dostatočnú hladinu tejto kyseliny vo svojom tele.

Rada by som ponúkla chutné recepty k zavedeniu tohto druhu zeleniny do nášho jedálnička. Obľubu zelených listov môžeme začať pestovať u našich potomkov už v ranom detstve. Ja pravidelne jedávam surový špenát, šalát alebo rukolu pred dcérkou a tým že vidí, s akou chuťou ich jem, dáva si ich aj ona. Aj keď šalát väčšinou končí na tanieri, keďže ho ešte nevie poriadne rozžuť, verím, že jedného dňa bude aj ona chrumkať s rovnakou radosťou túto vitamínovú bombu ako ja J

Šalát s avokádom a cuketou

Autor: @zojec

Umyté listy ľadového šalátu a rukoly zmiešame s nastrúhanou cuketou, kukuricou a na kúsky nakrájaným avokádom. Ochutíme limetkovým dressingom, prípadne jablčným octom.