Zmena hlasu je najčastejšie spomínaný príznak nastávajúcej puberty u chlapcov. Je to však len jedna z mnohých zmien, ktoré rodičom napovedia, že ich ratolesť sa mení a to nielen fyzicky, ale aj osobnostne.

U chlapcov nastáva puberta neskôr ako u dievčat

Pubertálne obdobie u chlapcov sa obvykle začína prejavovať medzi 11. až 16. rokom, no tak ako pri dievčatách aj pri chlapcoch je mnoho prípadov, keď puberta nastala skôr. 

"U nás to začalo tak pred rokom, teda okolo 12-tich, ale už predtým mal obdobia rýchleho rastu behom krátkeho času, doslova od večera do rána narástol, teraz meria tak 175 cm a úžasne mu preskakuje hlas," napísala do diskusie o chlapčenskej puberte jedna z mamičiek. 

"Jeden z mojich synov "dostal" pubertu neskoro až okolo 13. rokov, druhý  zasa skoro už v 10. rokoch a na najmladšieho si ešte chvíľu počkám. Jeden zo synov bol v celku v pohodičke aj povahovo, aj čo sa týkalo akné, len tak rýchlo rástol, až mu koža nad pasom na chrbte popraskala. Druhý mal zasa strašné chovanie, sústavne papuľoval, všetci učitelia boli sprostí, akné ani nehovorím," popísala vo Fóre nástup puberty  u svojho syna ďalšia mamička. 

Fyzické zmeny chlapcov v puberte sú pre mnoho mamičiek veľmi prekvapujúce

Niektoré fyzické zmeny, ktoré sa udejú v krátkom čase dokážu chlapcov zmeniť na nepoznanie. Napríklad nie je ničím výnimočným, že v priebehu dvoch-troch mesiacov sa chlapec veľmi "vytiahne" do výšky a všetky veci zo skrine sú mu odrazu malé. Aj rast chodidla môže byť udivujúco rýchly a nejedna mamina zostane prekvapená, keď v rozmedzí pol roka narastie aj o dve až tri čísla. Chlapcom začne veľmi chutiť jesť a namiesto jedného obloženého rožka ich odrazu zjedia aj tri, neustále sú v chladničke a hľadajú niečo pod zub, tí viac pohodlní neprestajne rodičov upozorňujú, že majú hlad.

"Môj syn má 11 rokov a už pol roka to ním lomcuje. Akné nemá, vždy mal čistú tvár, ale má veľké ústa, zhltol všetku múdrosť sveta, za rok narástol o 10 cm a vyrástol zo všetkého oblečenia v šatníku , nohu má číslo 40, zje viac ako ja a o hodinu je hladný," podelila sa s priebehom puberty u svojho syna mamička na Fóre.

"U môjho syna nastal začiatok puberty v 10. rokoch vo forme ochlpenia pod pazuchou a na pohlaví, krátko na to  v 13. rokoch veľmi narástol, má 182 cm a váži 58 kg.
Je úplne vychudnutý a to bežne zje 7-8 veľkých parených buchiet alebo 5-6 rezňov s ryžou, či 10 palaciniek nahrubo s džemom a čokoládou, ľahko zmizne aj polka kurčaťa. Neviem, kde to mizne a prečo nepriberie," zamyslela sa v diskusii na Fóre nad obrovskou chuťou do jedla u svojho "pubertiaka" ďalšia mamina.

Aj chlapcom sa menia prsia a môžu v nich pociťovať bolesť

Chlapcom síce nerastú prsia, tak ako dievčatám, ale aj u nich prebiehajú v tejto časti tela hormonálne zmeny a niekedy môžu byť veľmi nepríjemné. 

"Ja mám 12,5 ročného syna a toto som riešila teraz cez leto. Mal bolestivé obe bradavky a dosť zdurené, bola som vyľakaná a utekala som s ním k lekárke, ani nebudem písať aké choroby sa mi prehnali hlavou. Tá mi povedala, že to súvisí s dospievaním - u chlapov síce prsia nerastú, ale majú prsné tkanivo rovnako ako ženy a v puberte, keď sú zblaznené hormóny, vie sa to aj takto prejavovať. Kázala mi nech si pri športe, pretože môj syn aktívne hrá futbal, prelepí bradavky leukoplastom a nech sa snaží nenosiť tesné oblečenie a tiež oblečenie s prímesou umeliny, ktoré by ho mohlo dráždiť. Tiež si má dávať pozor na prechladnutie, vie to byť dosť bolestivé, tým sme si prešli približne 3 týždne dozadu," popísala v diskusii starosti s boľavými bradavkami u svojho syna starostlivá mama.

Ako prvé sa chlapcom zväčšujú semenníky

Hoci sa o tejto zmene medzi matkami príliš veľa nehovorí, prvý príznak naznačujúci nástup  puberty je zväčšenie semenníkov. Veľkosť penisu sa začne meniť o niečo neskôr, spolu s rastom prvého ochlpenia na genitáliách a potom aj nad perou.  S týmito zmenami súvisí aj prvá ejakulácia, ktorá sa nazýva polúcia. Erekcia sa začína vyskytovať častejšie a chlapci skúšajú aj prvú masturbáciu.

"U nás to začalo v 10,5 -11 rokoch najprv rastom ochlpnia na pinďurovi, potom jemné fúziky a teraz v 12,5 rokoch má 172 cm, váha 80 kg, za rok narástol 15 cm, nohu má číslo 45. Začal mutovať, má kopec kecov a zistil, že ruky nie sú len na jedenie, manžel mi povedal, že ich využíva aj na mužskú sebaobsluhu. Z toho som bola paf najviac," napísala svoju skúsenosť do diskusie  s priebehom puberty u svojho chlapčenského potomka iná mamička. 

Mutovanie a zmena ohryzka

Súčasťou pubertálneho obdobia u chlapcov je zmena hlasu, ktorá môže byť pre rodičov niekedy úplne fascinujúca. So zmenou hlasu je  priamo spojený vývoj hrtana, ktorý sa v puberte zväčšuje a spôsobuje  hrubnutie hlasu. Okrem hrtana a zmeny hlasu sa chlapcom v puberte mení aj takzvaný ohryzok, ktorý sa výrazne zväčší. 

"U môjho mám pocit, že má obdobie rýchleho rastu, nestačím variť denne zje toľko, čo ani dospelý nie, len neviem, kde sa to do neho zmestí. Chlpatejú mu strašne nohy, aj hlas ako som už spomínala sa mu mení,  spočiatku som si myslela, že je zachrípnutý, niekedy hovorí detsky a inokedy zasa piskľavo a potom hrubo, takže zmena tam je a veľká. Ramená a stavba tela mu tiež zmužneli a papuľu má ako rajtar," aj takto popísala priebeh puberty jedna z diskutujúcich mamičiek. 

Mastná pleť aj vlasy, potenie

Chlapcov v puberte neobchádzajú ani kozmetické a hygienické problémy. Vyrážky a mastná pleť vedia poriadne znepríjemniť celé toto vývojové obdobie. Dnes je, ale mnoho vynikajúcich kozmetických produktov, ktoré dokážu zmierniť problémy s akné či s mastnými vlasmi. Pri intenzívnejšom potení, ktoré je pre chlapcov v tomto veku charakteristické, pomáha častá hygiena a vhodné sú aj deodoranty na prírodnej báze, ktoré neobsahujú škodlivé látky.  V tomto období sa chlapci začnú intenzívnejšie zaujímať aj o kozmetické prípravky,  čo znamená, že bežná detská kozmetika sa im už nemusí pozdávať a budú si pýtať  niečo mužnejšie, napríklad to, čo používa otec.

"Môj syn sa už pol roka  nadmerne potí, čo mu veľmi vadí. Spomenuli sme to detskej lekárke a ona len toľko povedala, že treba sa aj ráno osprchovať pred školou. Ale to pomôže iba na hodinku. A ostatných 6 hodín sa v škole cítil nepríjemne. Začali sme teda používať  prípravok z lekárne,  ktorý je zdravotne neškodný, bezfarebný a vhodný pre ošetrenie kože so zvýšenou potivosťou, ktorý bol od prvého dňa účinný. Písala som priamo výrobcovi, či mu to nemôže uškodiť, keďže je ešte takmer dieťa. Odpovedali mi, že nie lebo spomínaný prípravok upchá póry iba čiastočne a potíme sa aj na iných častiach tela. Takže raz za mesiac si to aplikuje a potom má pokoj. A potom aj noha sa mu veľmi začala potiť, takže spreje do topánok tiež musíme používať," popísala úskalia pubertálneho obdobia, ktoré môžu chlapcov trápiť diskutujúca mamina na Fóre.

Správanie pubertiaka môže byť pre rodičov veľmi vyčerpávajúce

S nástupom puberty, keď sa chlapci menia fyzicky, mení sa aj ich psychika. Zlepšia sa im rozumové schopnosti, pokúšajú sa o samostatnosť a budujú si svoju vlastnú identitu, tiež si začínajú dôkladnejšie všímať dievčatá. Hormóny sú, ale veľmi nevyspytateľný aspekt ľudského života a tak môže byť  správanie chlapcov veľmi kolísavé.

Nie je ničím výnimočným, že chlapci prechádzajú obdobím vzdoru či obdobím precitlivelosti, osvojujú sú nové vzory správania sa, odvrávajú, urážajú sa a vzápätí na to potrebujú, aby ich milované maminy pohladili alebo im iným spôsobom dokázali, že ich ľúbia. Niektorí chlapci majú tendenciu veľa a o všetkom sa rozprávať, chcú, aby im rodičia vysvetlili všetko, čo im nie je jasné, chcú rozoberať rôzne situácie alebo sa chcú utvrdiť, že niečo, čo urobili bolo správne a podobne. Niekedy to môže byť pre rodičov naozaj veľmi únavné neustále sa so svojou ratolesťou doťahovať, rozprávať či diskutovať stále dookola o tých istých veciach. 

"My sme boli tak do 11. rokov OK, ale potom hotová katastrofa, hlavne správanie a náladovosť. Fyzicky to začalo asi tak od 12-12,5 rokov s rastom ochlpenia, do toho sa mu urobilo akné, ale najhoršia je tá náladovosť. Niekedy je normálny, no niekedy sa sama seba pýtam, ako to vlastne môžem vydržať," posťažovala sa mamina v diskusii. 

"Môj starší syn má vo februári 12 rokov, našťastie je tej lepšej povahy, s ktorou sa dá komunikovať a nechá si veci vysvetľovať, no tiež má svoje muchy. Urážky máme na dennom poriadku a tiež jeho posledné slovo, bez ktorého by som si už asi ani nevedela predstaviť deň," pridala sa so svojou skúsenosťou do diskusie ďalšia mamina.

Ako zistiť či je s vývojom chlapca všetko v poriadku

S rastom semenníkov a ochlpenia na genitáliách sa chlapci začnú o svoju hygienu starať sami. Už nechcú, aby ich starostlivá mamička sprchovala, krémovala, česala a podobne. Chcú sa zatvoriť do kúpeľne a o svoje telo sa postarať sami.

Lenže ako starostlivá mamina zistí, či sa u jej milovaného dieťaťa vyvíja všetko tak ako má?  Je to komplikované, ale ako bezbolestným a pre chlapca nezahanbujúcim riešením je spoločný vzťah vybudovaný na dôvere, premyslené taktické rozhovory, počas ktorých nenápadne rodičia zistia či je všetko v poriadku, alebo dohoda, že ak bude mať chlapec pocit, že niečo nie je v poriadku, alebo sa to vymyká normálnemu vývoju, tak sa s tým zdôverí rodičom. 

"Mám 12-ročného syna, chlapci v tomto veku sú citliví, nebehám za mojim synom a neočumujem mu pipíka, len mu stále hovorím, že keby ho náhodou niečo bolelo alebo by sa mu nejako zmenili vajká, tak nech mi to hneď povie," popísala na Fóre svoj prístup k dospievajúcemu synovi  jedna z mamičiek. 

Návšteva lekára je pri akomkoľvek probléme najlepším riešením

Aj v tomto prípade platí, že najlepším radcom pri problémoch, ktoré počas puberty u chlapcov nastanú, je lekár. Internet je dnešnou bezodnou studnicou informácií, no netreba zabúdať, že internet nedokáže urobiť odborné vyšetrenia, ktoré sú v mnohých prípadoch potrebné, aby sa vylúčilo podozrenie na chorobou. 

Foto: Pixabay

S nástupom puberty u dievčat sa pre mnoho mamičiek začína obdobie, keď je potrebné zodpovedať dcéram mnoho otázok, vysvetliť im všetky tie zmeny, ktoré sa s ich telom dejú a podporiť ich psychickú rovnováhu, ktorá je v  tomto období vystavená veľkému emočnému tlaku.

Vek, v ktorom  sa dievča začne meniť môže byť rôzny

U dievčat začína nástup puberty obvykle medzi 10 až 13 rokom, no mnoho mamičiek má skúseností s tým, že hormonálne zmeny u ich dcér sa diali už skôr.  

"Mám 9 ročnú dcéru a nevieme si s ňou tiež  niekedy dať rady.  Boli sme aj na endokrynológii, lebo je dosť vysoká na svoj vek atď. Bolo nám tam povedané, že sa spustila u nej predčasná puberta," napísala svoju skúsenosť na Fóre jedna mamička.

Najskôr ochlpenie, potom prsia alebo je to naopak?

Hormonálne zmeny súvisiace s pubertou prebiehajú postupne.  U dievčat je prvotným príznakom vývoj prsníkov, ktorý súvisí s vývojom mliečnych žliaz, po ktorom nasleduje rast ochlpenia v oblasti genitálií a pod pazuchami. Môže to byť, ale aj naopak, čiže najskôr začne dievčaťu rásť ochlpenie a až potom prsia, dokonca sa môžu vyskytnúť aj pubertálne vyrážky na tvári, rýchlejšie mastiace sa vlasy, intenzívnejšie potenie alebo napríklad aj náhle "vyšvihnutie" sa do výšky, či zmeny v postave, ako napríklad širšie boky a užší pás.

"Vo veku 7,5 roka ma detská doktorka poslala s dcérou na detskú gynekológiu, pretože sa jej začali robiť akoby pubertálne vyrážky a ja som išla, pretože moja dcérka aj špinila. Pozrela jej nohy, teda ochlpenie na nohách, dole iba očkom pozrela koľko má chĺpkov (tak, že malá o tom ani netušila ), spravila jej normálne sono maternice a zobrala jej krv na zistenie činnosti hormónov. Maternica vykazovala známky predčasného dospievania, ale hormóny sú našťastie v pohode k veku. Na krv sme boli opäť o rok. Povedala, že strašne veľa detí predčasne dospieva a veľmi zavčasu menštruujú. Teraz máme 9,5 roka, ochlpenie má mierne, vyrážky sa jej sem tam spravia a celkovo má mastnú pleť," popísala na Fóre  príbeh s prvými dievčenskými zmenami u svojej dcéry, ďalšia mamička. 

"Ja si pamätám, tiež som mala asi desať, keď ma nenormálne začali bolieť bradavky, ale na tú bolesť nezabudnem, strašne to bolo nepríjemné  No a asi o dva mesiace na to som spozorovala, že mi začali rásť prsia," pripojila do debaty svoju skúsenosť ďalšia diskutujúca.

Prvá menštruácia

Prvé menštruačné krvácanie sa u dievčat zväčša objavuje medzi 11 až 14 rokom, ale existuje mnoho prípadov, keď dievča menštruáciu dostalo aj skôr. Predzvesťou prvej menarché je výtok, ktorý sa spustí niekoľko mesiacov pred jej nástupom. 

"Ja som dostala menarché (menštruáciu)  v 10. rokoch, približne pol roka skôr som začala mať výtoky," pridala do diskusie svoj príbeh s prvou menštruáciou iná diskutujúca.

"Mám 9 ročnú dcérku, ona síce menzes ešte nemá (len očakávame), ale má spolužiačky, ktoré už majú. Aj ja som mala 9 rokov, keď som dostala," pridala sa do debaty o prvej menštruácii ďalšia mamina. 

Zmeny v správaní dievčat

Samozrejme, s pubertou sa mení aj správanie dievčat. Intenzita zmeny v správaní môže byť rôzna, niektoré dokážu svojim chovaním rodičov poriadne potrápiť. Nástup puberty znamená pre dieťa naozaj veľké zmeny, s ktorými sa potrebuje vyrovnať. Okrem fyzických zmien sa počas puberty u oboch pohlaví rozvíjajú aj rozumové schopnosti a vnímanie, v dôsledku čoho sa dieťa začne pokúšať o samostatnosť. Univerzálna rada ako postupovať pri výchove dieťaťa v puberte neexistuje, ale rady iných rodičov, ktorí už majú toto obdobie vývoja svojho dieťaťa za sebou, môžu pomôcť  rodičom nájsť si vlastný prístup.

"Tiež mám dcéru, ktorá má 11, menštruáciu  ešte nemá, ale už to čakám každú chvíľu. Aj so mnou sa baví niekedy ako so svojou kamoškou, hodí na mňa grimasy a vidím ako si o mne myslí, že aká som trápna. Niekedy sa v duchu nad tým zasmejem, ale keď vidím, že už prekračuje hranice, tak jej skrátka poviem, že to prepískla a ide o 19:30 hod. do postele. Neznáša to. No a ja jej poviem, že tiež sa nebudem stále s ňou na niečom dohadovať. Potom je strašne urazená a večer už vola milým hláskom mamiiiiiiiiii, poď sem na chvíľku. Dcéra  veľa športuje, čo si myslím, že jej  veľmi pomáha odreagovať sa a dostať zo seba všetky emócie. Ja odporúčam nejaký pohybový krúžok," popísala situáciu s dcérou, ktorá je v puberte mamička na Fóre.

Deti môžu mať aj predpubertálne obdobie

Od momentu ako sa dieťa narodí prechádza rôznymi fázami vývoja. Každá z týchto fáz postupne nadväzuje na ďalšiu až sa z dieťaťa stane dospelá osobnosť. Predpuberta je prípravou na obdobie puberty, ktoré najčastejšie nastáva v období 9 až 12 rokov, ale nie je to pravidlo. U mnoho detí a najmä dievčat, keďže práve dievčatá dospievajú skôr ako chlapci, môže nastať toto obdobie aj vo veku 7 až 8 rokov. Dievčatá začínajú byť samostatnejšie, chcú sa o seba starať samé, nechcú si obliekať to čo im mama prikáže, začínajú si budovať hlbší okruh priateliek, pozerajú sa po chlapcoch, pošúškávajú si, prichádzajú prvé väčšie klamstvá, striedanie nálad a dievčatá si začínajú uvedomovať, že sú dievčatá a osvojujú si správanie typické pre toto pohlavie. 

"Tiež som si  prešla predpubertálnym obdobím s mojimi dcérami. Našťastie sme to spoločne zvládli s oboma dcérami. Je normálne, že už ju nezaujímajú hračky doma, ale potrebuje s kamarátkami vykecávať, prechádzať sa. Dôležité je, aby si pre ňu bola už viac "kamarátka", než mama. Samozrejme, s určitými hranicami. U nás to bolo tak,  začali prichádzať zo školy a chceli sa baviť o takých tých pre mňa "hlúpostiach", ale pre ne to bolo veľmi dôležité a aj keď som od únavy nevidela, alebo som mala doma dalšiu "šichtu" domácich prác, tak som sa prinútila, aby som so záujmom počúvala, alebo som ich zapojila a popri tom sme kecali. Nechcela som, aby mali pocit, že ja som len mama na príkazy a zákazy. Chcela som docieliť, aby sa nemuseli báť prísť za mnou s akýmkoľvek problémom a nechcela som, aby zapadli do nejakej nevhodnej partie. Takisto chceli častejšie chodiť von. Dovolila som. Samozrejme, podľa možností, ale musela som vedieť, kde sú a s kým sú. Veľa  sme sa rozprávali. Samozrejme, boli aj nejaké scény a potom tresty a zákazy. Môžem, ale povedať, že sme to zvládli skoro v pokoji a máme spolu pekný vzťah," pridala do diskusie na tému zvládania predpuberty u dievčat mamička, ktorá má toto obdobie so svojimi dcérami už za sebou.

"Tamarka bude mať za necelý mesiac 8 rokov a nestačím sa čudovať.  V škole je hotový anjelik, učiteľka ju doslova miluje. Je slušná, milá, usmievavá. Príde domov a stačí len malý náznak nejakej požiadavky z našej strany a už je oheň na streche. Ofukuje sa, odvráva, zrazu sa zmení a je z nej anjelik. Nechápem. Pritom vždy bola stelesnené dobručko. Máme zaužívané, že vždy keď sa takéto niečo udeje "dáme reč" a vysvetlíme si čo sa stalo, ako reagovala a prečo. Vždy si prizná, že to bolo nevhodné, že to tak nemyslela. Veľakrát sa aj zasmejeme, keď sa zrazu otočí o 180 stupňov, že aháááá už prišla naša usmiata Tamarka. Zatiaľ to funguje. Len je toho na nás dosť, keďže už máme doma ozajstnú puberťáčku v staršom vydaní. Tá nám dáva zabrať ešte viac. Tamarka vždy po nejakom Eminom výstupe príde za nami a pýta sa, že prečo je Emka taká iná a prečo sa s nami takto baví. Tak sme sa včera na tom fajn pobavili, keď som jej povedala, že za také 2 rôčky sa bude takto správať asi aj ona. Len na mňa vyvalila oči, že to faaaakt?," popísala správanie svojej dcéry na koníkovkom fóre predpubertálnom veku iná mamička. 

Dilema s hygienickou starostlivosťou u dievčat, čo dovoliť a čo nie?

S nástupom puberty, ktorá je sprevádzaná fyziologickými zmenami dievčenského tela, riešia mamičky aj otázky týkajúce sa hygienickej a estetickej starostlivosti u malých slečien.  Najčastejšie otázky sú: dovoliť dcére holiť sa? Môže dcéra používať deodorant? Sú pre tak malé dievča, vhodné tampóny?

Holenie

So skúseností mnohých mamičiek vyplýva, že ak si dievča chce holiť podpazušie či nohy, je lepšie jej to dovoliť, kúpiť k tomu potrebné  hygienické potreby a názorne jej to ukázať, vysvetliť. Pretože, ak dievča veľmi chce, urobí to po tajomky, čo nemusí byť práve najšťastnejší spôsob.

"Ja mám 12-ročnú dcéru, je športovkyňa a holí si podpazušie a aj bikinky," napísala do diskusie mama 12-ročnej slečny.

"Som za to, že treba dovoliť  dcére holiť sa. Keď som bola malá mala som chĺpy ako prvá a všetci sa mi smiali, hovorili daj ruku hore a podobne. Bolo mi to strašne nepríjemné a v noci som kvôli tomu aj plakávala, tak som za áno, dovoliť," napísala svoju osobnú skúsenosť ďalšia diskutujúca. 

Deodorant

Nuž s použitím deodorantov u malých detí je to z diskusie mnohých mamičiek skôr nie ako áno. Existujú, ale prípravky, ktoré sú vyrobené na prírodnej  báze, bez hliníkových solí a iných škodlivých látok. 

"Zaručene odporúčam prírodný, bez alumíniových solí - deodorant, nie antiperspirant, ktorý používame my doma. Je fantastický veľký, vydrží dlho, kvalitný. Po porade s lekárkou bomba pre puberťákov aj nás dospelých," napísala na Fóre mamička. 

Tampóny alebo len  vložky

Aj pri tejto otázke je ťažké rozhodnúť sa, čo je správne. Možno pomôžu osobné skúseností samotných dievčat, ktoré tampóny už vyskúšali. 

"Ja som síce nezačala používať tampóny tak skoro, teda v 12-tich rokoch, ale asi až v 14-tich. Bola som panna, najprv sa mi to nejako nedarilo nainštalovať. Skúšala som úplne od najmenších, s tým SilkTouch povrchom, až to nakoniec vyšlo. A čo ti poviem. Pre mňa, v takom veku zázrak. Škoda, že som to neobjavila skôr. Dovtedy som sa trápila so silnou menštruáciou, tieklo zo mňa, mala som pocit, ako keby som sedela na mokrej špongii, večne pretečená, no naozaj na zaplakanie," popísala svoju osobnú skúsenosť diskutujúca na Fóre.

"Vždy na to budú rozporuplné názory, 50% gynekológov tampóny odporúča a 50% zatracuje. Tak si vyberte! Ja tampóny používam od puberty stále, na noc, ale vložku. Je mi odporne mať na sebe vložku cez deň, keď sa človek hýbe a všetko to tam cítim a to nehovorím, o tom keď je vonku horúco, ešte sa to všetko aj zaparuje tam. Keď mám silnejšiu menštruáciu tak len tampón a radšej budem meniť každú hodinu," napísala svoj názor ďalšia diskutujúca.

Návšteva lekára je najistejšia voľba pri akýchkoľvek pochybnostiach zo strany rodiča

Dnes v období internetu, kde je možné nájsť mnoho informácií na každú tému, veľa ľudí zabúda, že nie všetko, čo sa píše na internete musí byť pravda. Najmä informácie, ktoré sa týkajú zdravia je potrebné konzultovať s odborníkmi a lekármi a nespoliehať sa na zistenia z internetu. 

Foto: Pixabay 

Turistika sa v posledných rokoch stala obľúbenou aktivitou aj pre Slovákov. Životný štýl v tomto tisícročí je úplne odlišný ako v minulosti a ľudia začínajú čoraz viac hľadať útechu v lone prírody.  Prechádzky po horských chodníkoch sú obľúbené dokonca aj v rodinách s malými deťmi, pretože deti určite nie sú prekážkou v turistike.

Výlet zo Štrbského plesa na Popradské pleso bol náš prvý celodenný výlet, ktorý sme s dcérou absolvovali vo Vysokých Tatrách. Mala vtedy 7 rokov. Zo Žiliny na Štrbské pleso sme  zvolili jazdu autom, pretože sa to zdalo pohodlnejšie ako cestovať vlakom či autobusom.  

Nevýhoda cestovania autom do Vysokých Tatier spočíva v hľadaní parkovacieho miesta a v poplatkoch za parkovanie. My sme parkovali pri jednom penzióne, pretože na centrálnom parkovisku, ktoré je najlacnejšie už bolo všetko obsadené.

Z auta sme si následne zobrali batohy s potrebnou výbavou, čiže veľa pitia, sladkosti na doplnenie energie a iné normálnejšie jedenie ako obložený chlebík, rožtek. Na výlete sme boli v septembri, počas celého dňa bolo príjemne teplo, ale v batohu nám nechýbalo ani teplejšie oblečenie, pretože v Tatrách je počasie nevyspytateľné. 

Keďže sme mali v pláne dať si okruhovú turistiku, v podstate bolo jedno či auto necháme na parkovisku pri Štrbskom plese, alebo na parkovisku pri železničnej zastávke Popradské pleso. 

Zo Štrbského plesa na železničnú zastávku Popradské pleso nám cesta trvala približne pol hodinky, v tejto lokalite sme sa napojili na asfaltovú cestu, ktorá vedie takmer až k plesu. Cestou sme si vychutnávali pohľady na krásy Mengusovskej doliny a miestami sme sa poriadne zapotili, pretože slnečné lúče výdatne hriali a spočiatku sa nebolo pred nimi kam skryť. Dcéra bola mrzutá, každú chvíľu postávala, sťažovala sa na teplo a pekne nás potrápila. Ešteže sme po ceste stretli príjemný mladý pár s milým psíkom, ktorý sa podujal na ťažkú úlohu a to robiť spoločnosť pre naše dieťa. Neskôr sa podmienky zlepšili, keďže chodník z veľkej časti vedie cez les, ktorý poskytuje príjemný tieň. 

K symbolickému cintorínu, ktorý sa nachádza na tejto trase sme dorazili asi za dve hodinky, čo je približne o hodinu viac ako píše plánovač, no my sme s takýmto zdržaním aj počítali a mali sme dostatočnú časovú rezervu na zvládnutie celej cesty. Symbolický cintorín sa nenachádza priamo na trase a možno ho obísť, ale bola by to veľká škoda. 

Z chodníka, ktorý vedie cez toto pietne miesto sme sa napojili na pôvodný chodník, ktorého asfaltový povrch vystriedali upravené skaly.

O niekoľko minút sme sa už kochali pohľadmi na zelený odraz vody Popradského plesa, tiež na chatu, ktorá stála priamo oproti nám a na okolité štíty, ktoré sa beleli do krásy. O ďalších približne 15 minút sme už boli na chate, kde sme sa rozložili na jednom zo stolov a pochutnali si na so sebou prinesenom obede. 

Asi po hodine oddychu a po načerpaní fyzických aj psychických síl sme pokračovali ďalej. Keďže sme nasledovali ostatných turistov napojili sme sa na červenú trasu, ktorá je vraj v lete omnoho zaujímavejšia, nakoľko ponúka lepšie výhľady na Mengusovskú dolinu ako zimná cesta, ktorá je značená na zeleno. 

Počas celej cesty sme si vychutnávali prekrásne výhľady, no čuduj sa svete, naša osemročná dcéra zažila to najlepšie až nakoniec. Úplne ju uchvátili skokanské  mostíky, na ktoré sme z chodníka mali perfektný výhľad. 

Na záver cesty sme si posedeli na jednej z lavičiek pri Štrbskom plese a potom sme sa plný zážitkov vydali na cestu domov. 

Podľa plánovača a tiež podľa informácii z rôznych informačných stránok celá vyššie popísaná trasa, ktorej dĺžka je 11,8 kilometra, by sa mala dať prejsť za 3 hodiny aj 20 minút. Nám sa ju spolu s osemročnou dcérou podarilo prejsť za 6 hodín, ale s takýmto zdržaním sme vopred počítali. Pre menšie deti je turistika o niečom inom ako výhľadoch na krásne štíty alebo načerpávaní energie, či udržiavaní kondičky, aj preto sme na ňu netlačili, nechali sme ju pohrať sa v tráve, sledovať chrobáky, naháňať motýle, hrať sa so psíkom.  Myslím, že aj vďaka tomuto prístupu sme si užili príjemný deň a každý sme si so sebou odniesli príjemné zážitky.

Mať dieťa so zdravým chrupom si praje každá mamička. Nielen preto, aby malo úsmev ako z časopisu, ale najmä kvôli tomu, aby sa vyhli problémom s ošetreniami boľavých zubov u stomatológa. Súčasťou správnej starostlivosti o detský chrup sú aj preventívne prehliadky u zubára. Kedy s nimi začať je otázkou pre mnohých rodičov.

Podľa zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotnej poisťovne,  poistenci, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov veku, majú dvakrát do roka nárok na preventívnu stomatologickú prehliadku. Znamená to, že vekové obmedzenie, ktoré by určovalo kedy treba ísť s dieťaťom na prvú prehliadku k zubárovi, zákon neurčuje. Toto rozhodnutie je ponechané na vôli rodičov a preto mnohí z nich hľadajú rady o odporúčania od iných rodičov, ktorí už podobné starosti súvisiace  s touto vývojovou fázou u dieťaťa majú za sebou.

Detských zubárov je čoraz menej

Nielen rozhodnutie rodičov, v akom veku zobrať dieťa prvýkrát na návštevu k zubárovi, ale aj hľadanie zubára, ktorý dieťa ošetrí v rámci zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, je veľká dilema. Špecializovaných detských zubných ambulancií je  na Slovensku  už len veľmi málo a zubári, ktorí zabezpečujú starostlivosť pre dospelých, zväčša nechcú  malé deti ošetrovať. 

"Realita na Slovensku je taká, že je tu málo detských stomatológov," napísala svoj názor vo Fóre jedna z diskutujúcich.

"Detských zubárov je málinko," pripojila svoj názor iná diskutujúca.

Mnohí rodičia idú na prvú návštevu k zubárovi hneď ako ich ratolesť dovŕši jeden rok

Návšteva zubnej ambulancie s dieťaťom, ktoré má jeden rok nie je o preventívnej prehliadke v pravom slova zmysle. Podľa skúseností mnohých mamičiek je to skôr o zoznámení sa s tetou alebo ujom zubárom, s ordináciou a jej vybavením. Mnohí stomatológovia hovoria, že je to osvedčený spôsob ako dieťa pripraviť  na prípadné ošetrenia v budúcnosti. Okrem tejto možnosti je vhodné ak matka, keď ide na preventívnu prehliadku k svojmu zubárovi, vezme dieťa so sebou, aby videlo, že aj mama si musí dať zúbky skontrolovať a nič sa jej nestane. Stačí sa len dohodnúť so stomatológom.

"Pridávam aj ja svoj názor. Som sestričkou v zubnej ambulancii a so skúseností je lepšie ísť s dieťatkom k zubárovi v mladšom veku a hlavne vtedy treba ísť, keď nemá žiaden problém. Väčšinou sa rodičia spamätajú, až keď niečo horí a potom je už neskoro.  U nás prvé vyšetrenie prebieha tak, že dieťatko povozíme v kresle hore-dole, ukážeme mu čo máme a ak bude chcieť spočítame mu zúbky. Je dobré, aby si detičky na nás zvykali a naozaj  98 našich detí, ktoré máme v starostlivosti, sú úplne super na nás navyknuté. Nepoužívame slová vŕtanie a vŕtačka, ale kefičkovanie a sprcha, dávame deťom farebné výplne. Je tiež veľmi dobre, keď príde rodič na svoju preventívku a zoberie  aj svoje dieťa, tak aspoň budú vedieť, že niekto taký existuje, kto sa o zúbky stará," napísala do diskusie na Fóre na túto tému, prispievateľka, ktorá pracuje v zubnej ambulancii. 

"My s deťmi chodievame od malička k zubárke. Nemali sme ich, kde nechať, tak išli s nami a chodievame všetci naraz, hlavne kvôli malej (nemá ani jeden kaz a bojí sa zubárky). Zakaždým im zubárka pozrela do pusinky, s tým, že sedeli na mne. Staršia mala v decembri tri a v novembri na prehliadke mi doktorka hovorila, že už máme prísť aj na jar. A aj som podpisovala za ňu papier, že bola na prehliadke. Malo by sa chodiť od jedného roku, no nie každý zubár zoberie tak malé dieťa," pridala svoju skúsenosť, ktorá vyplynula s konkrétnej situácie, jedna z  mamičiek na Fóre.

Vek, v ktorom rodičia berú dieťa na prvú návštevu k zubárovi je individuálny

Prvá návšteva dieťaťa v zubnej ambulancii je na rozhodnutí rodičov. Mnohým sa zdá zbytočné chodiť so svojou ratolesťou k stomatológovi, keď má v puse minimum zúbkov. Najčastejšie chodia rodičia s dieťaťom na prvú návštevu stomatologickej ambulancie medzi druhým až tretím rokom, kedy sa s ním už  dá  ako-tak spolupracovať a keď už má v ústach viac zubov. 

"Môžeš ísť hneď ako dieťaťu narastú prvé zúbky, od jedného roka. Samozrejme, že tak malé dieťa nespolupracuje, my sme to nechali tak a išli sme až v troch rokoch, keď sa už dá "vyjednávať",  ide len o to, že malú alebo malého si posadíš na seba. Doktor by mal byť veľmi priateľský lebo z toho nič nebude. Takže treba vyberať podľa referencií známych. U nás prvýkrát mala dcéra len otvoriť ústa, doktor kukol hore-dole a bolo. Chodíme dvakrát ročne a minule bola celá šťastná, keď mohla pozerať na staršiu ako jej trhali mliečny zub,  to bolo radosti," pridala svoj názor a svoju skúsenosť na Fóre, iná mamina.

"My sme boli prvýkrát u zubára, až keď mal malý cez tri roky a to z jednoduchého dôvodu, bál sa akéhokoľvek doktora. Všade vrieskal ako pominutý, aj u pediatričky, bol to horor. Keď sa konečne lekárov prestal báť, tak sme išli k zubárke a malý to zvládol úplne v pohode, vysmiaty a spolupracoval. Takže nie je to pravda, že čím menšie, tým lepšie. U nás to teda vôbec neplatilo," napísala do diskusie svoju skúsenosť s prvou návštevou svojej ratolesti u stomatológa ďalšia mamička.

Čo ak zubár nechce dieťa vziať do svojej starostlivosti

Mnoho mamičiek sa na diskusnom fóre posťažovalo s tým, že nájsť zubára, ktorý by bol ochotný ošetriť malé dieťa, je veľmi ťažké. Aj v tomto prípade existuje riešenie, ktoré môže v danej situácii veľmi pomôcť.

"Som zubná sestra a ja odporúčam navštíviť  stomatológa od jedného roku dieťaťa, tak to vyžadujú aj poisťovne, aby si dieťa zvyklo a malo vzťah k ústnej hygiene, nebálo sa a nešlo k zubárovi už až s kazom. Lekár, u ktorého ste vy by mal zobrať aj vaše dieťa alebo si zavolajte do poisťovne kam dieťa patrí. Ak ho lekár odmietne, treba ho nahlásiť do poisťovne lebo by to urobiť nemal," poradila v diskusnom Fóre ďalšia zubná sestrička.

Ošetrenie v súkromnom stomatologickom centre alebo v súkromnej stomatologickej ambulancii

V mnohých mestách je dnes situácia so zubármi, ktorí ošetrujú pacientov formou zmluvného vzťahu s poisťovňou veľmi nepriaznivá. Takýchto zubných ordinácii je veľmi málo a naopak pacientov veľmi veľa. Pre tých, ktorí si to môžu finančne dovoliť, sú riešením súkromné stomatologické centrá, ktorých je na Slovensku dostatok. 

"Keďže ja som čo sa týka zubov "maniak", potrpím si na pekný a zdravý chrup, moju malú som zobrala k zubárovi, keď mala štrnásť mesiacov. To už mala okolo desať zúbkov. Zobrala som ju do takého súkromného stomatologického centra, kde sú špeciálne aj detskí stomatológovia. Bolo to skôr o zoznámení sa s prostredím, porozprávaním sa, letmým nahliadnutím do pusky. My veľmi dbáme na dcérkin chrup, umývame trikrát denne, dúfam, že zubné kazy sa nám budú ešte dlho vyhýbať. V jasličkách si takisto detičky umývajú zúbky, mala si sama pýta kefku a pastu, je to zlatučké ," napísala svoju skúsenosť do diskusie na Fóre, ďalšia z mamičiek.

Dôležité je dodržiavať zubnú hygienu už po prerezaní prvého zúbku

Dieťa by si malo zúbky umývať už v útlom veku. Možno sa to niekomu zdá zbytočné, ale osvojiť si tento zvyk už v rannom veku je veľmi dôležité. Na trhu sú dostupné šetrné prostriedky, ktoré sú svojim zložením prispôsobené pre detské použitie, tak aby im nijako neuškodili.

"Naša mala teraz dva roky a ešte nemá všetky zúbky. Čistíme od prvých vykuknutých, pastu sme začali používať len pred dvoma mesiacmi," napísala vo Fóre sympatická mamina.

"Umývame s kefkou (kefku používame asi od roka) a pastou, i keď pastu dávame iba malinký kúsoček, lebo ju samozrejme vždy zje. Deti do troch rokov nemajú vyvinutý vypľúvací reflex, takže je to normálne, že nevedia vypľuť vodičku. Detská pasta je prispôsobená faktu, že ju deti budú jesť, ono ich to časom prestane baviť. Moja malá bude mať dva a pol roka a pasta jej ešte stále chutí, bohužiaľ, všetky pasty sú voňavé a sladučké.  Inak pasta sa nemusí používať vôbec, dôležité je poriadne a správne umyť zúbky kefkou a čistou vodou," popísala techniku a spôsob umývania zúbkov u svojej dcérky mamička  vo Fóre.

Či už sa rodičia rozhodnú vziať svoje dieťa na prvú návštevu zubára hneď po jeho dovŕšení prvého roka alebo neskôr, dôležité je dbať na správnu a pravidelnú ústnu hygienu, pretože tá je zo všetkého najdôležitejšia. 

Foto: Pixabay

Nie všetkým deťom daroval osud do vienka zdravé a bezproblémové zúbky. Boľavý zub a dieťa, ktoré má panický strach zo zubára je pre rodičov ťažká skúška. Dnešná stomatológia je k deťom omnoho priateľskejšia a rodičia majú viacero možností ako zvládnuť aj s bojazlivým dieťaťom ošetrenie u zubára.

Štvorročné dieťa s napuchnutým lícom od boľavého zuba, ktoré nechce spolupracovať s lekárom-zubárom je nočná mora pre všetkých rodičov.  Hoci sú dostupné rôzne spôsoby ako možno takýmto deťom ošetriť zubné kazy, niekedy jednoducho nie je čas na hľadanie menej agresívných riešení. 

"Dcéra mala štyri roky, keď sme sa prvýkrát pasovali s boľavým zúbkom. Je zaujímavé, že boľavý zúbok najskôr pred nami tajila, hoci nemohla vedieť čo ju u zubára čaká, keďže u žiadneho  nikdy nebola. Keď sme prišli na to, že ju veľmi bolí ľavá dolná stolička, vzali ju sme ju najbližšiu zubnú pohotovosť do susedného mesta. keďže bol víkend. U zubára, ale nechcela otvoriť ústa a tak sme sa bez ošetrenia a s obavami vrátili domov. Nejako sme prečkali nedeľu a v pondelok sme sa vybrali k zubárke ku ktorej sme podľa obvodu patrili.

Žiaľ, mala dovolenku a tak sme to skúsili u zubárky, ktorá ju zastupovala. Neúspešne, dieťa ústa neotvorilo a zubárka nás poslala domov, s tým, že ona ju neošetrí, pretože nemá k tomu prostriedky. V zúfalstve sme prečkali ešte dva dni, teda kým našej destkej zubárke skončí dovolenka a s malou dušičkou sme sa ráno posadili do čakárne, všetci traja, ja, manžel aj dcéra. Keď zubárka zistila o čo ide, prednostne nás vzala dovnútra.

Obávala som sa, že vyšetrenie skončí rovanko a my budeme musieť vyhľadať iný spôsob ošetrenia, napríklad pod narkózou, z čoho som mala strach. Našťastie nič také nás nečakalo.  Viem, že niekomu sa takéto ošetrenie nebude páčiť, ale bolo to naozaj nutné, pretože malá už mala zápal okostnice. Skúsená zubárka ma aj s dcérou posadila na stoličku, malú som rukami zovrela ako vo zveráku, sestrička jej pridržiavala hlavu.

Viem pôsobí to desivo, ale vôbec to také nebolo. Obe dve ženy sa jej milo prihovárali, pani zubárka si na prsty navliekla nejaké chrániče, aby ju dcéra nepohrýzla a potom ju nejakým zázrakom donútila otvoriť ústa, aby mohla urobiť nevyhnutný zásah. Akonáhle začal hnis vytekať, bolo to ako explózia, dieťaťu sa výrazne uľavilo.

Ešte chvíľu sa jej zubárka pohrala so zúbkom, na záver ju povozila v kresle, poukazovala jej všetko svoje zubárske náradie, darovala jej omaľovavánku a tiež zubnú kefku a malú zubnú pastu. Samozrejme, na rad prišli aj antibiotiká. Po troch dňoch sme sa k zubárke museli vrátiť opäť, keďže zúbok sa upchal a hnis prestal vytekať, ale počas tohto ošetrenia už dcéra sedela v kresle sama a pekne spolupracovala.

Zápal okostnice sme prekonali a našťastie aj strach z ošetrenia u zubára. Ale prežili sme naozaj ťažké chvíle, pretože to zúfalstvo, keď nás dvaja zubári odmietli ošetriť bolo obrovské. Viem, že to nebol práve najjemnejší spôsob ošetrenia, ale chodiť sa prosiaci kade-tade po iných zubároch, hľadať iné riešenia a menej invazívne spôsoby ošetrenia je záležitosť aj na niekoľko dní, možno týždňov a my sme ten čas naozaj nemali," podelila sa s nami so skúsenosťami u zubárov mamička zo stredného Slovenska.

Podobnú skúsenosť, s ktorou sa podelila na Fóre, má aj iná mamička. "Tento problém som riešila so synom aj ja. Dolné stoličky mal úplne čierne a nechcel ísť k zubárovi. Až keď už mal také bolesti, že sa k zubárovi pýtal sám. To už  mal, ale také bolesti, že do rána opuchol, tak ako keby som mu do úst strčila veľké jablko. Hneď ráno pekne išiel k zubárovi. Samozrejme, že som mu sľúbila, že ak bude statočný, tak mu kúpim rytierov. Súhlasil. Zubárka, keď ho videla hneď ho zobrala na ošetrenie a vyvŕtala mu dva zúbky, dve stoličky, mal už zápal okostnice (otvorila mu zuby nech mu výjde hnis a hneď sme leteli aj k jeho doktorovi po antibiotiká). Takéto boľačky netreba odkladať." 

Ošetrenie zúbkov v analgosedácii

Pri menej akútných prípadoch, mamičky hľadajú pre svoje ratolesti aj iné, menej stresujúce spôsoby ošetrenia boľavých zubov, za ktoré si vo väčšine prípadov treba priplatiť.

Jednou z takýchto možností  je aj sedácia. Používa sa pri jednoduchších stomatologických zákrokoch. Pri takomto ošetrení sa dieťaťu orálne podá liek s krátkodobým účinkom, ktorý  spôsobí, že pacient bude omámený, ospalý a po zákroku si nebude nič pamätať, čiže v jeho pamäti sa neuchová negatívny zážitok na bolestivé alebo stresujúce ošetrenie.

"Našla som zubárku, ktorá ošetruje zuby deťom v sedácii. Pol hodinu pred zákrokom dcérka vypila oblbovák s troškou džúsiku, čo som jej doniesla. Potom, keď už bola veselá a nevládala chodiť, išli sme na ošetrenie. Dokonca jej zubárka počas zákroku púšťala Mášu a medveďa. Dcéra si z toho nič nepamätá, ale veľmi rada k nej chodí a teší sa. Len keby to nešlo tak do peňazí. Ale stojí to za to, nemám problém tam s ňou ísť," napísala vo Fóre svoju skúsenosť jedna z mamičiek.

Ošetrenie zúbkov inhaláciou "rajského plynu" 

Ďalším riešením pre dieťa, ktoré si nechce dať ošetriť boľavé zuby, je takzvaný rajský plyn. Jeho vdychovanie pomáha zmierňovať bolesť, pôsobí uvoľňujúco a upokojujúco. Inhalácia má rýchly účinok a používa sa pri stomatologických zákrokoch pre tlmenie mierných až stredných bolestí.

"Rajský plyn situáciu zľahčí (niekde sa platí na čas, je to asi najlacnejšia alternatíva), dieťaťu navodí príjemný pocit, no nezaručí, že sa dieťa pri zákroku nebude brániť. Pri sedácii sa podá medikament, po ktorom je dieťa síce tiež ako nadrogované a môže sa brániť, ale plusom je, že po zákroku si nič nepamätá, čo rajský plyn neposkytuje (závisí to aj od toho čo konkrétne treba robiť). Po zákroku ostávaš v čakárni kým liek podaný pri sedácii nezmetabolizuje a dieťa je opäť vo svojej koži čo trvá cca 1-1,5 hod," porovnala zubné ošetrenie pomocou analgosedácie a inhalácie rajského plynu mamička z Fóra.

Ošetrenie zubkov pri lokálnej anestézii

Lokálna anastézia sa dnes používa v každej zubnej ambulancii. Je viacero spôsobov akými ju možno aplikovať, záleží to od toho o aký zub sa jedná, aké ošetrenie je potrebné vykonať a ako dlho bude trvať.  Aj u detí sa dá používať lokálna anestézia, všetko záleží od povahy dieťaťa a zváženia lekára.

"Naša dcéra si narazila zub a odumrel jej, bol čierny. Chceli jej ho vytrhnúť, aby sa predišlo "budúcim prípadným komplikáciam", mala byť uspatá. Našli jej aj kazy. Nakoniec sme to odložili. Po roku sme to skúšali s lokálnym umrtvením a ona si kazy pekne dala urobiť, to bola takmer už stvorročná. Ten mŕtvy zúbok, ale ešte stále má, len tie kazy jej s lokálkou urobili," podelila sa so svojou skúsenosťou na Fóre jedna z diskutujúcich mamičiek.

Ošetrenie zúbkov v celkovej anestézii

Táto forma ošetrenia je najnáročnejšia a používa sa pri ťažších stavoch, kedy  je potrebné urobiť pacientovi viacero stomatologických zákrokov, dieťa je pritom mimoriadne ustráchané a nechce sa dať ošetriť. Pri celkovej anestézií musí byť prítomný špecialista anesteziológ, ktorý sa vysoko odborným spôsobom postará o znecitlivenie celého organizmu formou riadenej straty vedomia. Názory na celkovú anestéziu sú medzi rodičmi rôzne a túto  možnosť  mnohí z nich odporúčajú iba v krajnom prípade, keď zlyhali všetky formy jednoduchšieho ošetrenia. Dnes už ošetrenie v celkovej anestézii poskytujú okrem stomatochirurgických oddelení aj viaceré profesionálne dentálne centrá na Slovensku. 

"My sme absolvovali opravu ôsmych zubov v celkovej narkóze teraz  na jar s tri a polročným synom, robili mu aj endodonciu, koreňové výplne na piatich zuboch. Sme spokojní, lebo to mal naraz všetko za sebou," napísala svoju skúsenosť s ošetrením v celkovej narkóze mamička na Fóre.

Dieťa by sa malo zo zubárom zoznámiť aj keď má zúbky v poriadku

Veľmi vhodnou prevenciou, ktorá pomáha predchádzať strachu dieťaťa zo zubára je navštíviť zubnú ambulanciu ešte pred tým ako sa zúbky pokazia. Ak je zubár naozaj dobrým odborníkom, určite mu nebude prekážaž krátka návšteva jeho ordinácie počas, ktorej sa dieťaťu nenútené predstaví a posnaží sa získať si jeho dôveru. Aj jedna takáto návšteva dokáže robiť zázraky.

"Deti je dobré priviesť k zubárovi ešte keď sú malé, nech si len v čakárni kreslia, spoznajú nového uja kamoša, časom ich treba posadiť do kresla so zrkadielkom s tým, že sa budú počítať zúbky a tak ďalej. Také deti u nás problém nemali a nemajú," napísala svoju radu na Fóre, mladá žena, ktorá pracuje ako zdravotná sestrička u zubára. 

Foto: pixabay

Ponuka záujmových krúžkov pre škôlkarov a školákov je veľmi široká. Vybrať z nich ten správy pre svoje dieťa môže byť naozaj ťažké. Niekoľko rád ako pristupovať k výberu mimoškolských aktivít pre dieťa, ktoré vyplynuli zo skúseností mnohých rodičov, môže byť cennou pomôckou.

V akom veku začať s krúžkami?

Veľmi častá otázka, ktorou sa zaoberajú rodičia, keď chcú svoje dieťa prihlásiť najmä na nejaký šport. V súčasnosti je ponuka krúžkov veľmi pestrá už aj pre škôlkarov. Jedná sa najmä o záujmové činnosti, ktoré vo svojich priestoroch ponúkajú materské škôlky. Patria medzi ne napríklad  zumba, ľudové tance alebo zábavná angličtina, plávanie, teda aktivity, pri ktorých sa deti najmä zabavia. Čo sa týka športov, v tomto veku to taktiež netreba preháňať, pretože dieťa je dieťaťom iba raz. Okrem toho, každý krúžok má zväčša určený minimálny vek, od ktorého je možné ho navštevovať.

"Optimálny čas na začiatok športovej špecializácie je u každého jednotlivca a u každého športu iný. Určuje sa empiricky (opiera sa o skúsenosť ). Výsledky výskumu v niektorých športoch umožňujú bližšie vymedziť optimálny čas na športovú špecializáciu:

• gymnastika - piaty až siedmy rok,
• plávanie - šiesty až ôsmy rok,
• krasokorčuľovanie - šiesty až deviaty rok,
• lyžovanie - deviaty až dvanásty rok,
• atletika - dvanásty až pätnásty rok," napísala k otázke, v akom veku prihlásiť dieťa na šport, mamička na Fóre.                                                                                                    

Ponuka krúžkov pre deti sa rozrastá s nástupom do základnej školy. V tomto veku je možností omnoho viac, krúžky sú dostupné v centrách voľného času, v základných umeleckých školách či v mestských športových strediskách, alebo v súkromných záujmových centrách, v súkromných športových útvaroch, svoje vlastné krúžky majú aj základné školy.  

Na koľko krúžkov môžem dieťa prihlásiť?

V prvom ročníku treba počet krúžkov voliť veľmi opatrne. Najideálnejší je jeden, možno dva, pretože škola je pre dieťa veľkou zmenou v jeho živote. Musí si zvykať na nové veci, na plnenie povinností, na učenie a priveľa krúžkov ho môže vyčerpávať a znižovať jeho pozornosť v škole.

Vo vyšších ročníkoch už môže dieťa chodiť na viacero krúžkov, ale zo skúsenosti rodičov by  nemal mať viac ako tri voľnočasové aktivity. Vo veľkej miere to záleží od samotného dieťaťa koľko krúžkov zvládne a na koľko ich chce chodiť.  Dôležité aj  zameranie voľnočasových aktivít, pretože na niektorých sa dieťa musí veľa sústrediť, na niektorých vydáva veľa fyzickej námahy, niektorú sú časovo náročné.  Na všetky tieto aspekty treba pri voľbe počtu krúžkov starostlivo prihliadať, aby dieťa popri tom všetkom zvládalo aj školu a malo tiež dostatok času na oddych, na hru s kamarátmi.

"Dcéra má v danom okamihu 2-krát do týždňa balet, 1-krát plávanie, plus krúžky v škôlke - 2-krát angličtina, 2-krát spevácky. Keď začne chodiť do školy určite jej v prvom ročníku necháme len 2-krát do týždňa jednu aktivitu  a to balet.  Myslím si, že na začiatok toho bude v škole viac než dosť , tiež zvykanie si na všetko nové, netreba to siliť, ešte stále sú to deti, ktoré by mali mať čas behať na ihrisku s ostatnými deckami v ich veku," napísala svoj názor na výber počtu krúžkov pre svoju dcérku v prvej triede mamička na Fóre.

"Tento školský rok, keďže sú už obe moje ratolesti  školáci, sme to podelili. Každý ma po dva krúžky, aby neboli preťažení. Syn pokračuje v hre na flautu a k nej si tento rok vybral florbal. Minulý rok to bol stolný tenis. Dcéra má DFS Čarnulienka a v rámci družiny tvorivé dielne. Časovo im to vychádza tiež super, keďže krúžky majú iba utorok a štvrtok a ostatné dni majú voľné," napísala na danú tému svoju konkrétnu skúsenosť iná mamička na Fóre.

Ako vybrať krúžok pre dieťa

Krúžok alebo krúžky by mali v prvom rade dieťa baviť, malo by chcieť chodiť na ne samo od seba, bez nútenia a bez nátlaku.  Niektoré deti si presne vedia vybrať, aký záujmovú aktivitu chcú navštevovať, niektoré sú nesmelé a nerozhodné. Samozrejme, niektoré krúžky je možné vybrať aj na základe doterajšieho správania sa dieťaťa, teda čo rado robí,  rozhodujúca je aj osobnosť a  jeho temperament. Pri detičkách, ktoré nevedia, čo by chceli robiť neostáva nič iné ako skúšať. Spolu sa dohodnúť, že napríklad teraz vyskúšame tento a tento krúžok a ak to nebude to pravé, v ďalšom roku alebo aj v tom istom ak sa bude dať skúsime iné krúžky. Mnoho rodičov to takto rieši.  

"Mne dnes začala dcéra chodiť do 1.triedy.  Majú si vybrať krúžok, teda ak chcú. Ja som jej prečítala a povedala čo je čo a ona si vybrala  gymnastiku a atletiku. Uvidíme, či ju to bude baviť. Myslím, že tá atletika by jej mohla sadnúť lebo stále lieta a behá, tak dúfam, že sme sa trafili," popisuje svoju skúsenosť s výberom krúžkov pre svoju dcéru jedna z mamičiek vo Fóre.

Čo ak dieťa odrazu odmietne chodiť na krúžok?

Možností prečo dieťa odrazu odmieta chodiť na krúžok môže byť viac. Najčastejšie je to preto, lebo ho nezaujal. Lenže čo ak dieťa chodí na krúžok už dlhšie, predtým sa naň veľmi tešilo a dokonca má naň talent?  V tejto situácii je najdôležitejšie s dieťaťom sa porozprávať a zistiť dôvody, ktoré spôsobili takéto správanie. Okrem rozhovoru s dieťaťom je vhodné porozprávať sa aj s vedúcim daného krúžku, ktorý môže do situácie vniesť mnoho odpovedí. Niekedy je to len prechodná záležitosť a po čase sa chlapec či dievča na krúžok opäť začne tešiť, v tomto prípade ho treba pozitívne motivovať a pomôcť mu prekonať tento stav. 

"Malá má 7 rokov. Chodí plávať, čo ju baví. Gymnastika ju nebavila. Respektíve sa tam bála chodiť, lebo je strašne plachá a pár drzých frackov ju vypoklonkovalo z kolektívu. Plakala a nastal blok," popísala negatívnu skúsenosť s dôvodom odmietnutia krúžku sympatická mamina na Fóre.

Dieťa je individuálna osobnosť a nie prostriedok ako si rodičia môžu splniť svoje nesplnené túžby

Každé dieťa je individuálna osobnosť s vlastnými túžbami a schopnosťami, ktoré treba rešpektovať aj pri výbere záujmovej aktivity. Aj dnes mnoho rodičov núti svoje ratolesti navštevovať krúžky, ktoré sú ich vlastnými nesplnenými túžbami. A to je veľká chyba. Dieťa musí na krúžok chodiť s radosťou a z vlastnej vôle, nie z donútenia. Takéto správanie sa zo strany rodičov môže spôsobiť viac škody ako osohu.

"Ja beriem krúžky u detí, hlavne ako vyplnenie voľného času pre radosť. Doba sa žiaľ zmenila, život je hektickejší, ulice nebezpečnejšie a tak je pre mnohých rodičov riešením vyplniť čas dieťaťa krúžkom. Takže beriem to tak, čo koho baví, tanec, maľovanie, šport či jazyky, alebo iné remesla. Všetko môže byť zábavné alebo aj užitočné, ale namýšľať si, že práve vďaka tomu moje dieťa bude umelec, hrnčiar  či baletka.  Môže byť, nehovorím, že nie, ale v skutočne málo prípadoch," napísala svoj názor do diskusie jedna z mamičiek vo Fóre.

"Mnohí rodičia svoje dieťa ešte len prihlásia na šport a už ho vidia na stupni víťazov na olympiáde  a toto je choré. Dcéra vie výborne lyžovať, plávať, ale nikdy sme to nebrali tak, že z toho niečo musí byť , teda okrem radosti z pohybu. Nič iné za tým nevidím a našťastie ani ona. Je akvabela, baví ju to, ale rozhodne jej teraz tým nezahltíme celý život, s jediným cieľom a to vyhrať OH. No, ale sú aj takí rodičia, ktorí to berú takto smrteľne vážne a dieťa je od malička v strese.  Šport je fajn, obzvlášť v tejto dobe, keď mnohé deti vysedávajú pri PC a takmer sa už nehýbu a ani sa nevedia hýbať, ale uštvať vlastné dieťa?" vyjadrila s k téme ďalšia mamina na Fóre.

O radu možno požiadať psychológa, pani učiteľku alebo vedúcich daných krúžkov

Pri výbere krúžkov pre svoje dieťa, najmä ak nie je zrejmé, čo by bolo preň vhodné, je dobré porozprávať sa priamo s ľuďmi, ktorí dané krúžky vedú.  Zo svojich bohatých skúseností a dlhoročnej praxe budú vedieť určite poradiť, či je pre dieťa krúžok vhodný alebo nie. Počas rozhovoru s vedúcim krúžku alebo s osobou, ktorá krúžok vedie, môžu rodičia taktiež zistiť, na akej profesionálnej úrovni sa krúžok nachádza. 

"Ja som sa vždy išla spýtať, respektíve porozprávať sa s človekom, ktorý krúžok učil, o tom ako to tam prebieha a o tom, aké je moje dieťa a podobne. Mnoho krúžkov poskytuje možnosť, že dieťa sa môže ešte pred zapísaním naň zúčastniť na skúšobnej hodine, zoznámiť sa s prostredím a podobne. Za učiteľmi som sa tiež chodila pýtať ako to deťom ide, ako sa im darí a tak. Takto som napríklad zistila, že moja dcéra nemá nadanie na tancovanie a ani ju to nebaví tak ako som si myslela. Teraz chodí na výtvarnú a od učiteľky viem, že je talentovaná a hodinu výtvarnej si užíva, takže aj keď občas nechce ísť na krúžok, viem, že ju musím trochu "popostrčiť". Ona nie že by tam nechcela chodiť,  niekedy sa jej tam len nechce ísť, ale keď už je tam, tak je spokojná," pridala svoju skúsenosť k téme ďalšia mamička.

Krúžky dieťa rozvíjajú a rozširujú jeho možnosti na uplatnenie v dospelosti 

Záujmové krúžky sú pre dieťa veľmi pozitívnou skúsenosťou, ktorá rozširuje jeho obzory, rozvíja jeho osobnosť a schopnosti. Okrem toho mu dávajú viacero možností na výber budúcej profesie, pretože ak sa napríklad dievča chce stať učiteľkou a počas základnej školy chodilo napríklad na hudobný krúžok, jej šance dostať sa na školu s pedagogickým zameraním sú oveľa jednoduchšie.

"Moja staršia sa nechala ukecať, namotivovať, chodila na plno rôznych krúžkov za svoj život, na niektoré aj veľa rokov. Všeličo sa naučila, má svoje záujmy, je to super," pridala svoju skúsenosť a svoj názor na rozvoj dieťa v rámci mimoškolských aktivít mamička na Fóre.

Foto: Pixabay

#vychova_vzdelanie #vyvoj_dietata

Narodenie prvého dieťaťa je v živote ženy veľká udalosť. Čerstvé mamičky s príchodom bábätka  neprežívajú len radosť z drobného uzlíčka, ale aj starosti, ktoré súvisia s jeho starostlivosťou. Napríklad aj to ako ho obliekať počas teplých letných dní.

Súčasne trendy v starostlivosti o dieťa sú v mnohých smeroch úplne iné ako tie, ktoré boli zaužívané vtedy, keď  mamičkami boli terajšie babičky.  Názory na obliekanie malých bábätiek v letnom období, ktoré sú tak trošku v rozpore s logikou vedia pekne potrápiť nejednu mamičku. 

Ako obliekať bábätko cez deň

"Mám 3- týždňového synčeka a neviem, ako ho v týchto teplých dňoch obliecť, keď ideme von, prípadne autom. Doteraz som mu dávala bodynko s dlhým rukávom a polodupky, ale včera bol chudáčik strašne spotený a mám pocit, že mu bolo teplo," obrátila sa s otázkou o radu mamička na fóre.

V lete, keď sú dni naozaj veľmi horúce, ani pre malé dieťa nie je dobré ak mu je príliš teplo.  Tak ako dospelý človek aj ono sa pri vysokých teplotách cíti nepríjemne, potí sa, často sa mu na tele objavujú vyrážky (potničky). Mamičky radia dieťatku obliekať body s krátkym rukávom, opaľovačky alebo dokonca nechať ho len v jednorazovej plienke a prehodiť mu na nôžky bavlnenú plienku. Okrem toho treba dávať pozor, aby dieťatko nebolo v prievane alebo aby naň nesvietilo priame slnko.  Vysoké teploty sú pre dieťaťa nebezpečné a môžu spôsobiť jeho prehriatie. 

"Aj mne sa prvá dcérka narodila v máji, a teraz v máji sa mi narodí aj druhá bambuľa.  V lete môžeš dať dieťaťu krátky rukávček, nevidím dôvod, prečo, keď bude vonku 30 stupňov, by sa bábo malo pariť v tej horúčave. Pokiaľ nebudeš vystavovať dieťatko priamemu slnku, tak by malo byť všetko v poriadku. Vždy som dbala na to, aby na malú nesvietilo priame slnko, ani na nôžky. Keď mala oblečené len bodyčko, tak som jej na nôžky prehodila plienočku a týmto som ju chránila pred slnkom. Takisto som si kúpila slnečnú clonu na kočík, čo ti odporúčam, pretože sa na leto určite zíde a je to lepšie riešenie než prehadzovať plienočku cez striešku," radí mamička na fóre.

"Naša sa narodila, keď boli skoro 40-tky horúčavy, z pôrodnice sme šli v body s krátkym rukávom a dupačkách (také na traky, nie overal). Doma som ju mala na "holaka" iba v plienke, von sme chodili v opaľovačkách (tento vynález si neviem vynachváliť)  alebo aj v šortkách na traky. Aj v noci, keď bolo úplne horúco, spala len v krátkom bodynku a zakrytá plienkou," napísala na fórum modrého koníka iná mamička.

"Môj malý sa narodil 30. mája a v lete som ho obliekala podľa počasia. Keď bolo chladno, tak dlhý rukáv, keď boli neznesiteľné horúčavy, tak krátky rukáv. Alebo som ho nechala len v plienočke a prikryla som ho bavlnenou plienkou - a to sme chodili von až večer. Pozor na prehriatie, ja som zo začiatku tiež nevedela, čo mám malému obliecť a tak som mu dala dlhý rukáv, dupačky a večer sme mali 40° horúčku a bolo to z prehriatia," pridala svoju skúsenosť ďalšia mamička.

Okrem týchto základných pravidiel, ktoré mamičky  získali skúsenosťami je dôležité, aby bolo oblečenie pre dieťa z kvalitných bavlnených materiálov, ktoré sú vzdušné a prepúšťajú teplo.

Ako obliekať bábätko na noc

Počas teplých letných nocí sa mamičky riadia rovnakým pravidlom ako počas dňa, obliekanie závisí od teploty a tiež od toho či dieťa balíme do zavinovačky, alebo ho obliekame do spacieho vaku či len prikrývame perinkou alebo dekou.

"Ja som malému dávala len klasický overalik na spinkanie, sem - tam dostal spací vak, ale väčšinou som naňho dala len paplónik. Moje dieťa lepšie spinkalo ak nebolo naobliekané, občas  v lete  som mu nechala len plienku a dala som ho do spacieho vaku," podelila sa v diskusii na fóre so svojimi skúsenosťami jedna z mamičiek.

"Aj my sme letný a mala spávala v košieľke a dupačkách, neskôr v overaliku a prikrytá podľa potreby zo začiatku v zavinovačke a potom pod ľahkou perinkou.  Dlhé gate a dlhé rukávy stačia aj do spacieho vaku," pridala do diskusie  svoju skúsenosť  s obliekaním bábätka počas letných nocí ďalšia mamička.

Praktické rady spojené s obliekaním bábätka v lete

Okrem základných pravidiel ako obliekať maličké dieťatko v teplom letnom období je ešte niekoľko veľmi cenných odporúčaní, ktoré sa starostlivým mamičkám osvedčili.

• Počas letnej prechádzky je dobré pribaliť si do tašky náhradné oblečenie pre dieťatko, pretože ak sa bábo spotí, tak ho môžeme prezliecť. "Hlavne som si zo sebou nosila vecičky na prezlečenie, pretože stačilo, že som niekam išla autom a v tých letných teplotách, som ju po vystúpení z auta mohla rovno prezliekať do suchých vecí," radí mamička na fóre.
•  Body alebo zavinovacie body je omnoho praktickejšie oblečenie pre bábätko, pretože košieľka sa vyhŕňa a často sa stáva, že dieťatko má odhalený chrbátik.
• V lete nie je vhodné dieťa voziť vo vajíčku pripevnenom na konštrukcii kočíka, pretože dieťa sa v ňom omnoho viac potí.
• Či je bábätku zima alebo teplo mamičky zisťujú podľa teploty rúk, líc alebo záhlavia. Ak sú ruky, líčka alebo záhlavie studené, dieťaťu treba obliecť ďalšiu vrstvu oblečenia, a naopak.  "Teplotu  skúšam na zátylku. Ak má bábo normálne teplý zátylok, je dobre. Ak chladný, treba prihodiť vrstvu oblečenia, ak spotený, jednu vrstvu odobrať," radí mamička na fóre.
• V lete je potrebné chrániť bábätko pred teplotnými šokmi, najnebezpečnejší je prechod z teplého vonkajšieho prostredia do priveľmi klimatizovaných miestností a naopak.
• Na prechádzky v teplých letných dňoch sa nemá chodiť počas obeda, najlepšie včasne doobeda alebo podvečer, tiež je vhodné vyhýbať sa priamemu slnku, radšej sa pohybovať s kočíkom v tieni.
• Ak fúka vietor bábätku je dobré dať čiapočku, aby malo zakryté ušká.
• Kočík by sa taktiež nemal prikrývať, pretože sa tým môže zvýšiť teplota v jeho vnútri.

O tom ako obliekať bábätko je vhodné poradiť sa napríklad so zdravotnými sestričkami či lekármi  aj priamo v pôrodnici alebo napríklad s detským pediatrom či detskou sestričkou v jeho ordinácii.

Foto: pixabay

Pokles orgánov panvy, medzi ktoré patrí aj maternica, nie je výhradne chorobou starších dám ako sa to kedysi písalo v medicínskej literatúre. V súčasnosti  trpia poklesom maternice aj ženy v omnoho mladšom veku. 

Zistenie, že tam dolu nie je niečo v poriadku, môže byť pre ženu veľmi šokujúce. Medzi najčastejšie príznaky, ktoré dámy s diagnózou poklesnutá maternica uvádzajú, je pocit akoby im medzi nohami niečo prekážalo, dokonca im to v určitých pózach vychádzalo von, niekedy sa to dá aj nahmať, prípadne zatlačiť späť dovnútra. Pocity sú pri týchto ťažkostiach veľmi nepríjemné  a ženy majú strach z neznámeho.

"Aj ja mám takýto problém. Po pôrode, asi tak po 9-tich mesiacoch, som začala mať divný pocit v pošve ako keď si zavediete zle tampón a potom sa začína vytláčať von. Najskôr som nevedela čo to je, ale nakoľko som nosila  drobca na rukách a robila som aj iné namáhavejšie činnosti tak postupne som začala cítiť v pošve sval, nie veľký,  ale bol tam  a strašne mi to vadilo. Časom to klesalo stále nižšie. Bola som u gynekológa a ten mi povedal, že je to mierny pokles krčka maternice," popísala svoje zistenia mamička na fóre.

"Ja som ako keby niečo mala medzi nohami. Keď som sa pozrela zrkadlom, naozaj tam niečo  bolo,  zasunula som to dovnútra, ale veľmi som sa zľakla," podelila sa so svojou skúsenosťou s poklesom orgánov panvy iná žienka z fóra.

Pokles maternice, ktorý sa odoborne nazýva prolaps má viacero štádií. Pri čiastočnom prolapse vystupuje cez vývod pošvy len časť maternice, pri úplnom poklese sa maternica nachádza pod vulvou, čiže celkom vystupuje z otvoru vagíny. Pokles maternice je často spojený aj s poklesom vagíny, pri poklese prednej steny pošvy dochádza aj k poklesu močového mechúra a pokles zadnej steny pošvy je sprevádzaný poklesom konečníka.

V mladšom veku má vplyv na pokles maternice kombinácia viacerých faktorov medzi ktoré patrí vrodená slabosť väziva a svalstva malej panvy,  nadváha, viacero pôrodov alebo ťažké pôrody alebo príliš extrémne chudnutie.

Prvou pomocou sú cviky

Pokles maternice má tak ako veľa iných chorôb rôzne štádia. Ak žena zistí, že niečo v jej lone nie je v poriadku, v prvom rade by mala navštíviť lekára, ktorý ju odborne vyšetrí, stanoví diagnózu a naordinuje liečbu, ktorá môže mať viacero podôb. Celý liečebný proces závisí od celkového zdravotného stavu pacientky, od jej veku a od toho, či  ešte chce mať dieťa.

Mnohé ženy, ktoré trápi pokles maternice ako prvú pomoc vyskúšajú rôzne posilňovacie cviky na panvové dno. Cviky sú vhodné pri ľahších formách poklesu maternice a tiež ako prevencia. Cvičiť treba pravidelne a neprestať ani pri zlepšení, pretože aj krátka prestávka bude mať za následok opätovné zhoršenie. 

"Mne gynekologička radila cviky a potom bola reč už len o operácii. Cviky spevnia svaly panvového dna, to je pravda. Cvičím asi mesiac (takže nie dlho) a pociťujem zmeny," popísala skúsenosť s cvičením žienka na fóre. 

" Začala som cvičiť tie cviky, je pravda, že pravidelne, ale cvičím aj brušaky aj nohy a zadok,  no neviem, ale zdá sa mi, že to pomáha. Teraz je to viac dnu ako von," pridala  do diskusie na fóre svoj názor iná žena, ktorú trápi pokles maternice. 

Pomôcť môže aj fyzioterapia

Mnoho žien sa pri poklese maternice obrátilo aj na fyzioterapeutickú pomoc, či už na odporúčanie ošetrujúceho lekára alebo z vlastnej iniciatívy. 

"Úplne ideálne bude, ak si vypýtaš od svojho obvodného doktora žiadanku na rehabku a oni ťa naučia celkom dobré cviky na to, aby sa to spravilo. Ja momentálne chodím a fyzioterapeutka hovorila, že tak do roka by sme to mohli dať dokopy," pridala svoju radu na fóre ďalšia milá pani.

Lekári okrem fyzioterapie odporúčajú napríklad aj jogu alebo pilates.

V ťažších prípadoch prichádza na rad operácia

Tak ako z každej operácie, aj z tejto majú ženy veľký strach. Operácia pri poklese maternice môže mať taktiež viacero podôb, záleží to od štádia poklesu, v ťažkých prípadoch môže byť dokonca celkom odstránená. Všetky tieto operácie, okrem jej úplného odstránenia, sa robia kvôli stabilizácii nosných štruktúr ženských orgánov.

"Ja mám plastiku už za sebou,  bude tomu rok a všetko je OK. Robili mi prednú aj zadnú stenu. Nemusíš sa toho obávať, najhorší je asi prvý týždeň po operácii, po mesiaci to už bola pohodička," napísala pacientka, ktorá úspešne absolvovala operáciu poklesnutej maternice. 

Dočasná liečba peasarom

Peasar, je teliesko, ktoré má tvar misky a po zavedení do pošvy je jeho úlohou podopierať maternicu a zabrániť tak jej klesaniu. Peasar sa musí každých 6 až 8 týždňov z pošvy vytiahnuť , vyčistiť a opäť vložiť, aby nedochádzalo k zápalom. Táto liečba je však považovaná za dočasnú. 

Pokles maternice a tehotenstvo

Aj s prolapsom maternice môže žena otehotnieť a vynosiť dieťa. Všetko, ale záleží od štádia poklesu maternice a komplikácií, ktoré by to mohlo mať na tehotenstvo. Všetky riziká a možnosti sú v tomto prípade na zvážení lekárov, ktorí ako jediní vedia na základe sérií vyšetrení zhodnotiť celkový stav ženy a jej možnosť vynosiť a porodiť dieťa. 

"Bola som u gynekológa a povedal mi, že mám mierny pokles krčka maternice, tiež mi povedal, že by nemal byť problém otehotnieť a porodiť, ale malo by to byť, čo najskôr," podelila sa so svojou skúsenosťou pri poklese maternice a plánoch na ďalšie dieťatko, mamička z fóra na Modrom koníku.

Pokles maternice je veľký problém žien, o ktorom sa veľakrát zdráhajú hovoriť

Prolaps maternice je  intímny problém, o ktorom sa ženy ostýchajú hovoriť, čo je veľká chyba. Pýtať sa je správne, najmä pri zdravotných problémoch, aj keď sa týkajú intímnych partií. Netreba sa uspokojiť s nedostatočnými odpoveďami a v prípade nie príliš zhovorčivého lekára, skúsiť kontaktovať iného. Pretože odpovede na otázky sú dôležité, aby žena vedela, čo sa deje s jej telom a aké sú jej možnosti na liečbu.

# maternica # pokles_maternice #zdravie

Foto: pixabay.com

Výdatný spánok je potrebný nielen pre dieťa, ale pre všetkých členov domácnosti.  Nočné mory sú nepríjemná situácia, ktorá starostlivých rodičov veľmi vystraší a zároveň oberie o pokoj nielen počas noci, ale aj počas dňa. Rozmýšľanie nad dôvodmi prečo sa takáto nepríjemná vec dieťaťu deje a ako mu pomôcť je veľmi vyčerpávajúce a stresujúce.

Nočné mory a nočný des sú na prvý pohľad podobné poruchy spánku, avšak existuje medzi nimi zásadný rozdiel. Nočný des je omnoho závažnejší, dieťa sa pri ňom nedá zobudiť, často dokonca vstane z postele a snaží sa niekam odísť a zo svojho sna si po zobudení nepamätá vôbec nič. Nočné mory sú v podstate živé sny, dieťaťa sa pri nich dá ľahko zobudiť a skoro vždy si pamätá, čo sa mu snívalo. 

Nočné mory a ich priebeh

Priebeh a intenzita nočného budenia sú od dieťaťa k dieťaťu iné. Niektoré len zo spánku skríkne a spí ďalej, iné si vyžaduje prítomnosť rodičov, telesný kontakt, upokojujúce slová, hudbu. Nočné mory sa vyskytujú zvyčajne v druhej polovici noci, keď je mozgová činnosť veľmi intenzívna a dieťa spracováva všetky podnety, ktoré zažilo počas bdenia a nejedná sa len o negatívne zážitky, ale aj pozitívne informácie. Dôvodom desivých snov môže byť naozaj čokoľvek, nástup do škôlky, sťahovanie, narodenie súrodenca, prechod na inú stravu, odúčanie od plienok, pozeranie strašidelných rozprávok, narodeninová oslava, výlet do ZOO, prechádzka lesom a mnoho iného.

"Mne sa tiež niekedy v spánku z ničoho nič rozplače alebo skríkne a potom spinká ďalej. Snažím sa ho ukľudniť, že som pri ňom a že ho nikomu nedám, že ho veľmi ľúbim a tak. Niekedy to zaberie hneď, inokedy ho musím trošku učičíkať v náručí. Určite sa im niečo sníva, veď cez deň registrujú toľko vecí a potom sa im to všetko preháňa v hlávkach," popísala zlé sny u svojho dieťatka jedna z mamičiek na fóre.

Nočnými morami môžu trpieť deti v akomkoľvek veku, nie sú výnimkou ani u pol ročných detí, dokonca ani u tínedžerov.

"Malý ma 16 mesiacov, od svojich 8 mesiacov sa budí 5 a viac krát za noc. Viedla som si aj záznam, vždy je to od tej 2:30 hod po polnoci, preto som vylúčila nočný des (vraj ten nastáva hodinu po zaspatí). V noci začne plakať, ale strašne silno, akoby sa veľmi udrel, spadol alebo niečo také. Niekedy mu aj slzy tečú po tvári. Hladkám ho, dám mu hlt čaju a väčšinou zaspí, ale o pol hodiny sa to opakuje," napísala do diskusie svoje zistenia iná mamička.

Nočný des a jeho priebeh

Pri nočnom dese sa u detí prejavuje extrémna úzkosť, panika, zdesenie. Dieťa nereaguje na žiadne podnety, pri pokuse o upokojenie zo strany rodičov sa jeho krik a plač ešte vystupňuje. Nočný des sa objavuje zvyčajne v prvej tretine spánku.

"Podobné príznaky mávala aj moja dcéra, keď mala tak tri - štyri roky, volá sa to nočný des. Z ničoho nič sa v noci prebudila a strašne plakala. Nijako sme ju nevedeli utíšiť. Niekedy naozaj plakala aj pol hodinu, ale ráno si nič z toho nepamätala. Našťastie z toho vyrástla. Teraz už má 11 rokov a je v pohode," pridala sa do rozsiahlej diskusie na fóre jedna z mamičiek. 

Ako bojovať s nočnými morami a nočným desom

Univerzálna rada ako pomôcť dieťaťu, aby nezažívalo tieto hrozné epizódy počas spánku neexistuje. Každý rodič si musí nájsť svoje metódy ako to spolu s dieťaťom zvládnuť. Aj napriek tomu je niekoľko dobrých odporúčaní, ktoré možno zapracovať do boja s nočnými morami a desom, ktoré vyplynuli zo skúsneostí mnohých rodičov:

- upokojujúci rituál pre spánkom, napríklad teplý kúpeľ, jednoduchá rozprávka, láskanie, - rozprávanie o pekných veciach

- zapnuté nočné svetielko

- počas epizódy vezmeme dieťa do inej izby alebo

- si k neme ľahneme a láskyplne sa mu prihovárame, pritúlime si ho k sebe. 

"U nás zaberá pokojný deň, veľa spánku, režim, pohodička a naozaj veľa denného spánku," radí mamička na fóre.

"Asi po štyroch mesiacoch boja s nočnými morami som s malým išla za doktorkou a ona povedala, že mi odporučí psychologičku, ktorá nám s tým pomôže. Pani psychologičke som povedala, čo nás trápi. Dala mi niekoľko rád ako sa nočných môr zbaviť, konkrétne tieto rady: 
1. S malým chodiť večer na dlhé prechádzky, aby bol na čerstvom vzduchu, hlavne ho veľa unaviť (vytiahla som mu motorku - odrážadlo a prešli sme spolu naozaj kilometre). 
2. Večer nikdy drobca nesprchovať (sprcha dieťa vzpruží a nabudí) vždy by sa mal večer kúpať, do kúpeľa ešte pridať pár kvapiek levanduľového oleja, ktorý ukľudňuje a pomáha dobrému spánku. 
3. Pred spánkom žiadne rozptyľovanie (môj muž chodí z roboty domov neskoro večer, asi 15-40 minút predtým, než dávam drobca spinkať. Vždy, keď muž prišiel domov tak sa s malým pojašil, ponaháňal a rozbláznil ho a to nebolo dobré. Pre drobca to bolo niečo silne emocionálne, čo vraj v noci opakovane prežíval, a preto aj s plačom kričal napríklad aj toto: tatino chytaj, už dosť, tu si  a podobne).
4. Večer teda dodržiavať kľudový režim, žiadna energická hudba, nič divoké v televízore, čítať pokojné rozprávky, počúvať upokojujúce piesne," podelila sa svojimi skúsenosťami mamička na fóre.

Aj pri nočných morách je dobré navštíviť lekára

Ak  sú poruchy spánku  obzvlášť intenzívne či veľmi časté, napríklad sa opakovane dejú každú noc viac ako týždeň, alebo majú ťažký priebeh, bez zbytočného odkladu treba navštíviť lekára, ktorý dieťa vyšetrí a vyhodnotí závažnosť stavu a jeho následné liečenie. 

Foto: pixabay

Príroda je nevyčerpateľný zdroj energie, taký bezplatný liek a pohladenie na dušu. Ani s príchodom deti sa rodičia nemusia vzdať turistických výletov, treba ich len prispôsobiť fyzickej zdatnosti a veku dieťaťa.  Medzi takéto turistické trasy, ktoré si možno užiť aj s menšímimi ratolesťami patrí aj tatranská príroda v Žiarskej doline.

Tento turistický výlet sme sa s osem ročnou dcérou rozhodli absolovať menej pohodlným spôsobom, čiže v kombinácii s vlakom a autobusom.  Na celodenný výlet takéhoto typu si vždy do batohu pribalíme aj náhradné oblečenie, respektíve oblečenie, ktoré by sme mohli potrebovať pri zmene počasia, v tomto konkrétnom prípade to boli tričká s krátkým rukávom a kraťasy, okrem toho sme nezabudli ani na krém s ochranným UV faktorom, šiltovky, slnečné okuliare, vlhčené aj nevlhčené vreckovky, čelovku, dostatok tekutín a nejakú tú čokoládu na rýchle doplnenie energie. Zo Žiliny do Liptovského Mikuláša sme cestovali rýchlikom, čo bolo celkom pohodlné. Z Liptovského Mikuláša naša cesta pokračovala  autobusom  z autobusového nástupišťa, ktoré sa nachádza  blízko železničnej stanice, do obce Žiar, kde sme vystúpili na konečnej zastávke. Odtiaľto sme už peši, spolu s ostatnými turistami, pokračovali asfaltovou cestou k chate Žiar.  Na výber sú dve možnosti, jedna vedie po asfaltke až k samotnej chate, druhá je trochu náročnejšie, ale určite zaujímavejšia a ide cez les. My sme sa vybrali tou cez les.

Prvou zaujímavosťou na tejto turistickej trase bola Medvedia štôlňa, jediné sprístupnené banské dielo na Liptove. Určite sa oplatí obetovať niekoľko eur a vôjsť dovnútra bane, kde si možno pozrieť ako sa v dávnej dobe ťažilo zlato. Okrem toho je Medvedia štôlňa súčasťou projektu "Bájna ríša Agharta". Každý kto chce môže sa do projektu zapojiť  v ktorejkoľvek zo štyroch krajín, na ktoré tvorcovia rozdelili Liptov.  Je to v podstate zberateľská hra, v rámci ktorej môžu zberatelia na určených miestach získať pamätnú mincu (treba ju kúpiť) a pečať do mapy. Po získaní všetkých štyroch pečatí dostane zberateľ piatu vzácnu mincu krajiny Agharta. Zbieranie mincí nie je nijako časovo obmedzené, je to dlhodobý projekt, ktorý prebieha už niekoľko rokov. Celkovo sú tieto krajiny štyri: Netopierkovo (Jánska dolina), Mincovníčkovo (Liptovský Ján), Sv. Barborka  (Žiar) a Permoníkovo (Podbanské).

Po prehliadke Medvedej štôlne sme pokračovali v našom výlete ďalej po asfaltovej ceste. Približne po desiatich minútach sme prišli k bodu, kedy sme sa mohli rozhodnúť či pôjdeme ďalej po asfaltke alebo cez les. Keďže obe máme radšej prechádzku lesom, prešli sme lavičkou cez potok a pokračovali sme po lesnej cestičke.

Z lavičky sme pomalým krokom a s častými prestávky asi za hodinku a pol prišli až chate Žiar. Po ceste sme si sem-tam odtrhli sladučkú čučoriedku (pretože vysvetliť dieťaťu, že sa to nesmie, keď vyzerajú tak lákavo je ťažké), vychutnávali sme si výhľady na okolitú krajinu, hoci miestami ich kazil pohľad na vyrúbané a holé miesta po ťažbe dreva. Kúsok pred chatou Žiar sa lesná cesta spája s asfaltovou, ktorá vedie až k chate. Už zdiaľky sme videli a počuli zurčiacu vodu Šarafiniového vodopádu stekajúcu po skalách blízko cesty.

Na Žiarskej chate sme si chvíľu oddýchli, osviežili sa nanukmi a chladenými nápojmi. Po chvíľke sme v našej ceste pokračovali ďalej k symbolickému cintorínu a potom k už spomínanenmu Šarafiovému vodopádu, ktorý v približne 20 metrovej kaskáde steká po skalách z výšky 1480 metrov nad morom. 

Na cestu späť sme si zvolili asfaltku, no využili sme možnosť zapožičania kolobežok, na ktorých sme sa spustili takmer až k autobusovej zastávke. Jazda na kolobežke dolu kopcom je naozaj skvelý adrenalínový zážitok, samozrejme, s rešpektom a zdravým rozumom. V požičovni pri Žiarskej chate si každý, kto má chuť, môže za poplatok požičať kolobežku aj s prilbou, na ktorej sa spustí  až k ústiu Žiarskej doliny, kde kolobežku odovzdá príslušným zamestnancom požičovne. Tí ju okamžite podrobia technickej kontrole, aby ju mohli autom vyviesť späť k chate a požičať ďalšiemu záujemcovi. A je ich naozaj veľa, okolo nás to dolu cestou na kolobežkách len tak svišťalo.

Pri takomto type tursitického výletu treba mať celý čas na pamäti čas, čo je veľká nevýhoda.  Je potrebné mať presne zistené, kedy najneskôr musíme odísť z tohto malebného horského prostredia, aby sme sa bezpečne dostali domov, najmä ak máme zo sebou dieťa. Keďže sme s dcérou boli veľmi opatrné a k autobusovej zástavke sme dorazili s väčšou časovou rezervou, stihli sme si oddýchnúť v areáli salaša Žiar, kde sú rôzne preliezačky pre deti.

Spiatočnú cestu z Liptovského Mikuláša do Žiliny sme absolvovali osobným vlakom, čo nebola šťastná voľba. Cestovanie týmto typom vlaku bolo pre moju dcéru veľmi nepohodlné, únavné a dlhé. Výlet a získané zážitky nám to, ale určite nepokazilo. 

Ako sa správne starať o chlapčenskú  predkožku a kedy vôbec začať s jej sťahovaním je dilema mnohých mamičiek.  Univerzálny návod ako postupovať neexistuje, dokonca ani lekári nie sú v tomto smere jednotní. 

Zorientovať sa v tejto naozaj náročnej téme je pre mnoho mamičiek veľmi ťažké. Najväčší strach v rodičoch vzbudzuje násilné preťahovanie predkožky u urológa či dokonca operačné zákroky ako obriezka. Hoci inštrukcie, ako sa starať o svoje dieťa dostáva matka už v pôrodnici a neskôr u detského pediatra, súčasné trendy v starostlivosti o chlapčekov vzbudzujú v mamičkách nedôveru a obavy. Najmä ak vedia, že ich mamy to robili trochu inak.

Novodobé štúdie v starostlivosti o chlapčenskú predkožku hovoria, že pokiaľ dieťa nemá žiadne problémy, treba s týmto úkonom počkať. Názory lekárov sa ale rôznia, čo pocit neistoty u  mamičiek ešte znásobuje. Niektorí pediatri sa prikláňajú k tvrdeniu, že so sťahovaním treba začať až po jednom roku života, iní dokonca odporúčajú tento úkon až od troch rokov.  Je preto úplne pochopiteľné, že zneistené mamičky hľadajú radu medzi inými maminami, ktoré už majú skúsenosti so starostlivosťou o "pipíka".

Kedy riešiť sťahovanie predkožky

"Syn má 5 mesiacov a pediatrička nám vyslovene zakázala čokoľvek robiť s predkožkou. Nechcem nič zanedbať a preto sa obraciam na vás. Kedy ste začali riešiť daný problém?" zaznela prosba o zdieľanie skúseností.

Aj keď sú rady rôzne, každá sa zhodne v jednom - nasilu sa sťahovať predkožka nemá. Násilné sťahovanie predkožky môže spôsobiť vznik mikrotrhliniek, ktoré  zväčša prerastú do bolestivých zápalov. Rozdielne názory sú aj v tom, kedy začať so sťahovaním predkožky. 

"Keď sme prišli z pôrodnice a bola u nás na návšteve doktorka, tak hovorila, že hlavne s 'pinďou' nemáme zatiaľ nič robiť, že nám včas povie. V pol roku sme dostali mastičku a veľmi opatrne mi ukázala, ako na to. Len sťahovať pomaličky, dokiaľ to pôjde, trochu namasírovat a nechať. Zatiaľ to robíme párkrát do týždňa po kúpaní, kde se nám to pekne nahreje. Ze začiatku to nešlo vôbec, teraz už kúsok pretiahnem. Nikam sa neponáhľame. U kamarátiek som sa stretla s kladným názorom aj záporným. Niekde nepreťahovali vôbec a sú bez problémov, niekde majú problémy. Myslím, že keď na to idem  takto pomaličky, tak snáď nič nepokazíme," zamýšľa sa jedna z mám.

Skončili na urológii

Kým niektoré na radu detských lekárov nerobia s chlapčenskou predkožkou vôbec nič až kým nedostanú pokyn od lekára, iné začínajú aj skôr ako v pol roku dieťaťa. Nič ale nerobia násilne, všetko opatrne a predkožku sťahujú počas kúpania iba pokiaľ to ide. Mnoho mamičiek tiež po zlej skúsenosti, keď ich "ničnerobenie" priviedlo ku komplikáciám, odporúčajú začať so starostlivosťou o 'pipíka' čo najskôr.

"Aj my sme sa natrápili s predkožkou a nakoniec sme skončili na urológii. Teraz je už všetko v poriadku a všetci sme spokojní. Moja osobná skúsenosť je: preťahovať poctivo vo vode každý deň  a začať čím skôr," vyvodila závery k tejto téme z vlastnej skúseností ďalšia z mamičiek.

Názor otecka

"Je pekne vidieť ako tu mudrujete o takej veci, čo ste spoznali najskôr v puberte alebo neskôr  Ale pekne, ste starostlivé mamičky, tak debatujte, je to fajn. Rady doktorov sú všelijaké a aj musia byť. Ja zatiaľ nemám skúseností so synom  a ani si nepamätám, čo robili mne. Ale predpokladám, že nič a predkožka mi držala ešte niekedy okolo začiatku ZŠ na pinďúrovi. A potom zrazu nedržala. Ako dlohoročný odborník na svojho pinďúra by som vám odporučil umývať a inak nechytať," podelil sa svojou skúsenosťou a názorom aj istý tatino.

Myslím, že som spravila chybu

"Pred týždňom sme sa vrátili z nemocnice po chirurgickom zákroku. Malému sťahovali aj predkožku. Po operácii mu nič nebolo, ale na kontrole lekárka pozerala, ako sa mu to dá stiahnuť. Samozrejme, po 10 dňoch ničnerobenia mu to začalo zarastať, a tak zobrala potrebnú lekársku pomôcku, myslím, že skalpel a  "dala to do poriadku".  Až vtedy som zistila, čo je to problém s pipíkom u malého dieťaťa. Včera malý nechcel vôbec cikať a tak sme museli vždy napustiť vaňu teplej vody a tam sa vycikal. Dnes je to už o niečo lepšie, len sa mu nesmieme pipinda ani chytiť, no zajtra už musíme začať postupne sťahovať, lebo sa bojím, že mu to zase zarastie a ten drasťák už absolvovať nechcem. No ale čo som vlastne chcela zdôraznit. Keď sa narodil tak som mu postupne predkožku sťahovala. Už mu to krásne išlo. Potom som sa dočítala (i lekárka mi to potvrdila) že mu nemám nič robiť, príroda zariadi. Myslím, že som spravila chybu, lebo keby som pokračovala, tak teraz nemáme žiaden problém," napísala vo Fóre ďalšia z mamičiek.

V snahe vyhnúť sa bolestivému zákroku u lekára mamičky  používajú na sťahovanie predkožky aj rôzne mastičky. Čo bolo dobré pre jedno dieťa, môže vášmu uškodiť. Preto sa vždy poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Skúsenosti sú teda odlišné, no vyplýva z nich jednoznačne: Predkožku nikdy nesťahujte nasilu! Ak nejde, nejde.

Na záver skúsenosť lekárky - mamičky 

"Problémy s předkožkou se řeší snad u všech kluků. Já to řešila u svého syna a nakonec se stejně obřízce nevyhnul. Nejvíc mě štve fakt, že pracuji jako lékařka na klinice dětské urologie a nefrologie a nedokázala jsem tomu zabránit," pridáva svoju skúsenosť martiinka2 

Každý desiaty chlapček do troch rokov má problémy s predkožkou >>

S otázkami týkajúcimi sa zdravotnej starostlivosti o dieťa sa vždy poraďte s lekárom alebo aj viacerými odborníkmi na danú oblasť. 

Foto: Pixabay.com

Starostlivosť o dieťa je práca na plný úväzok, častokrát bez prestávky na odpočinok, bez nároku na dovolenku. Niekedy sa ale mamička dostane do situácie, keď už nevládze a radosť z materstva si pre pocit zúfalstva nedokáže vychutnávať.

Hovorí sa, že každé dieťa je iné, s vlastnou osobnosťou a charakterom. A presne také sú aj mamičky. Zatiaľ čo jedna zvláda rôzne situácie v živote dieťaťa ľahšie, inej to ide ťažšie. Medzi častý problém, ktorý rodičia pri výchove riešia, sú napríklad návyky dieťatka, ktoré komplikujú každodenný život v rodine. 

Pri výchove je potrebná láska, neha a trpezlivosť

Mamičky, ktoré už majú obdobie problémových návykov svojho potomka za sebou vedia, že pri zvládnutí tejto životnej etapy bude dieťa  potrebovať mnoho pozornosti, nehy, dotykov, rozhovorov a hrania. Mama  sa zasa musí vyzbrojiť trpezlivosťou, ktorá ju dovedie k úspešnému zvládnutiu problémového obdobia.

Keď už nevládzete nosiť dieťa na rukách

"Prosím, poraďte, mám 6. mesačného chlapčeka, ktorý má už skoro 9 kg a nosil by sa iba na rukách, nechce byť v postieľke, v ohrádke, v kresielku, v stoličke, len na rukách a už nevládze môj chrbát a ani kĺby. Ináč plače ako o dušu. Naučil sa na rukách, lebo mal od narodenia silné koliky a to bolo jediné, čo mu pomáhalo," obrátila sa s prosbou o radu mama na Fóre.

"Poraďte mi čo mám robiť, keď  sa malá chce nosiť na rukách vtedy, keď sa potrebuje ukľudniť alebo zaspať. Inak nezaspí. Vyžaduje si to a ja už nevládzem. Bolia ma nohy aj ruky, pretože je dosť ťažká. Neviete mi poradiť ako ju mám od toho odučiť?" zveruje sa s rovnakým problémom iná mamička.

Sú dva spôsoby ako odnaučiť dieťa od nosenia na rukách

Prvý spôsob je  náhrada nosenia na rukách za nosenie v nosiči a druhý je úplné odučenie bez akejkoľvek náhrady nosenia. 

1. Nosenie na rukách nahraďte nosením v ergonomickom nosiči alebo šatke

"Tak ako ti baby radia, nosič alebo šatka ťa zachráni. Mňa zachránila manduca. Prvého som mala presne ako ty svoju. Len na rukách a hojdať podľa jeho pravidiel, v ideálnom prípade mu aj do nemoty spievať. Ani napiť vody som sa nemohla ísť bez neho na rukách. Asi v 4.mesiaci som si požičala manducu a hneď som si ju aj kúpila. Odrazu som si mohla navariť, najesť sa, ísť na záchod, upratovať, takmer čokoľvek. Aj keď som bola väčšinu času na nohách, ale aspoň bol kľud a stíhala som všetko čo som potrebovala. Mladšia bola a aj je oveľa pohodovejšia, ale už v 4. týždni šla do nosiča a nosila som ju do 1. roka, aj tam zaspávala," radí mamina na Fóre.

Podľa mamičiek takýto typ nosenia je omnoho pohodlnejší pre matku aj pre dieťa.  V ergonomickom nosiči  je telo dieťaťa uložené spôsobom, ktorý zabezpečuje, že má zaguľatený chrbát, zadok  je nižšie ako kolená a spolu tvoria písmeno M.  Klasický nosič tzv. babyvak maminy neodporúčajú, nie je anatomicky riešený  pre chrbát toho, kto dieťa nosí a  ani nedokáže zabezpečiť ideálnu polohu pre dieťa.

Náhradou za ergonomický nosič môže byť ešte šatka na nosenie. Oproti nosiču má tú výhodu, že dieťatko v nej možno nosiť rôznými spôsobmi. Veľa návodov ako sa dá dieťa nosiť v šatke nájdtete na Youtube. Napríklad aj toto od @matta308

2. Pomaly a s trpezlivosťou jednoducho prestať dieťa nosiť na rukách

"My sme to riešili takto... moja stredná dcéra bola taká ulepená. Treba štuple do uší a trpezlivosť. Ony sa odnaučia. Keď chcela ísť na ruky, tak som si k nej čupla a objala ju, ale stála na zemi. Keď nechcela sedieť na zemi a pýtala sa hore, tak som si k nej sadla. Môj dotyk cítila, ale nevešala sa po mne. Ono to chvíločku trvá, ale treba ich to naučiť, veď chrbát máme len jeden. Keď už boli väčšie, tak sme to riešili tak, že maminku veľmi bolí chrbátik a má bobo, tak mi fúkali na chrbátik a hore už nechceli ísť", radí ďalšia mamička.

"Keď má dobrú náladu do kresielka/ohradky/na deku na zem/atd. a hraj sa s ním. Zaujmi ho nejakou hračkou, chvíľku sa s ním pohraj. Keď bude zaujatý hrou, nechaj ho sa hrať samého. Podľa možností, ale ostaň v jeho dohľade. Už môže mať separačnú úzkosť a potrebuje ťa minimálne vidieť. Teda ak potrebuješ spraviť niečo v kuchyni, daj si kresielko do kuchyne, aby ťa videl. Rozprávaj mu a ukazuj, co robíš. Keď sa potrebuješ od neho vzdialiť tak, že ťa nebude vidieť, rozprávaj sa s ním. Teda povedz mu, že ideš do špajze (napríklad) a rozprávaj sa s ním aj ďalej po ceste tak, že mu hovor, že musíš niečo zobrať/nájsť a že sa už vraciaš a kuk! Už si spiatky. Nemusí ti to vôbec prísť blbo, však si s ním sama," aj takto to riešila jedna z mamičiek na Fóre.

Odúčať alebo neodúčať od nosenia na rukách

Dlhodobé nosenie dieťaťa na rukách je pre matku príťažou, nielen v tom, že doma nič neuprace, nenavarí, nenaje sa, v pokoji nezájde na toaletu. Takéto nosenie je vyčerpávajúce a veľmi náročné pre ruky aj chrbát. Dieťa, ale potrebuje cítiť dotyk matky, rado sa k nej túli, hreje ho jej teplo, preto je v súčasnosti veľmi obľúbené nosenie detí v šatkách alebo kvalitných nosičoch, kedy sa s dieťaťom dajú vykonávať takmer všetky činnosti v domácnosti. Aj napriek tomu viacero mamičiek zastáva názor, že dieťatko by v určitom veku malo zaspávať samé, hlavne v noci, pretože matka si potrebuje oddýchnúť. A to najmä v prípade, že je na dieťa sama a nemá jej, kto pomáhať.

"Myslím, že môžeme nosiť deti, ale nemôžu byť zvyknuté byť na rukách. Pomojkať môžeš, ale musí vedieť aj samo zaspať. Moja vie aj sama, ale stále sa to s tým nosením zhoršuje. Mám pocit, že sú to nejaké maniére.  Nemôžem byť na nohách aj cez deň aj v noci, potom sa mi podlamujú nohy a som nervózna. A to nemá zmysel," zamýšľa sa mamička z Modrého koníka.

"Ja som mala chrbát v kýbli od skákania na fitlopte, bolo to stále horšie a horšie  a psychicky ani nehovorím, keď som ju hojdala 3 hodiny a po preložení do postele rev. To som ju mala hojdať celú noc?  Nie nie, nauč svoje dieťatko zaspaváť samé a bude spokojné aj ono aj ty, tak aj moja sa upokojila odkedy zaspáva v postieľke," pridáva svoju skúsenosť ďalšia mamina z Fóra.

Rozhodnutie je len a len na mamičke

Či  sa rozhodnete pre prvý alebo druhý spôsob odúčania dieťaťa od nosenia na rukách je len na vás. Nakoniec si každý nájde svoje vlastné riešenie, ktoré sa mu osvedčí. Možno to bude nosenie v šatke alebo nosiči, možno pomalé odoprieranie nosenia na rukách a možno najskôr skúsite jedno a potom druhé. Dôležité je, aby ste boli spokojní obaja a našli si tú svoju vlastnú cestu, ako si spolu vychutnávať čaro spojenia medzi matkou a dieťaťom.

Má váš drobec večne prst v ústach? Prečítajte si desatoro prvej pomoci pri cmúľaní palca

#nosenie #nosenie_na_rukach #vychova
Foto: pixabay.com

Alergická nádcha, odborne nazývaná alergická rinitída, je považovaná za najčastejšiu formu neinfekčnej nádchy, ktorá výrazne zhoršuje kvalitu života postihnutého. Jedným z jej príznakov je aj neustále upchatý a svrbiaci nos. Liečba alergickej nádchy  sa z odborného hľadiska rozdeľuje na nefarmakologickú, farmakologickú, alergénovú imunoterapiu a chirurgickú. 

Alergia všeobecne dokáže poriadne skomplikovať život človeka, no pri systematickej a správnej liečbe sa s ňou dá "spolunažívať v pokoji". Alergické ocohorenia netreba brať na ľahkú váhu a liečbu treba zveriť výhrade do rúk lekárov.

Nosové príznaky alergickej nádchy

Nosové príznaky alergickej nádchy rozdeľujeme z hľadiska priebehu vývoja na skoré a neskoré.

Skoré alergické nosové príznaky: 

• výtok z nosa
• kýchanie
• svrbenie nosa
• svrbenie oblasti medzi nosom a hornou perou 

Neskoré alergické nosové príznaky:

• zdurenie nosnej sliznice, ktoré je dôsledkom rozšírenia krvných ciev v nose a spôsobuje upchatie striedavo jednej alebo druhej nosnej dierky či oboch naraz,
• zvýšené prekrvenie nosovej sliznice môže viesť k bolestiam hlavy a tiež môže vyvolať sekundárne infekcie ako zápal vedľajších prínosných dutín,
• môže dôjsť k zablokovaniu eustachovej (sluchovej) trubice hlienom a infekciou výsledkom čoho môže byť akútny zápal stredného ucha,
• porucha venózneho odtoku hlienov môže tiež spôsobiť namodralý opuch v oblastí okolo oka

Príčiny alergickej nádchy

Spúšťačov alergickej nádchy je mnoho:

• peľové alergény zo stromov, tráv, kvetov, burín
• alergény roztočov, plesní, domácich zvierat
• alergény liekov, potravín, hmyzu
• spúšťačom alergickej nádchy môže byť aj zmena teploty či vlhkosti vzduchu, ale tiež cigaretový dym, výfukové plyny, nadmerné znečistenie priemyselnou činnosťou...

Liečba alergickej nádchy 

Nefarmakologická liečba

Do týchto postupov sa zaraďuje napríklad zmena alebo úprava prostredia a životosprávy, klimatoterapia a fyzikálna liečba v podobe akupunktúry a fytoterapie.

Zmena a úprava prostredia a životosprávy 

Táto forma liečby spočíva najmä v zamedzení styku s alergénmi, čo je však veľmi komplikované, napríklad pri peľovej nádche alebo pri kombinovanej alergickej a nealergickej nádche. Niektorým alergénom sa dá vyhnúť, ako napríklad roztočom odstránením kobercov a iných prebytočných tkanín, používaním matracov a obliečok s antialegickou úpravou, častým vysávaním s vysávačmi, ktoré majú HEPA filter.
Počas peľovej sezóny je vhodné spať pri zatvorenom okne.
Úprava životosprávy spočíva vo vyradení potravín, ktoré zahlieňujú organizmus z jedálneho lístka, znamená to, že je potrebné sa vyhýbať najmä mliečnym výrobkom, banánom a kuraciemu mäsu.

Klimatoterapia

Klimatoterapia spočíva v pobyte alergika vo vhodnom klimatickom prostredí ako sú hory, more či jaskyne. Delí sa na:

• aeroterapiu – jej základom je striedanie pokojovej liečby s pobytom na horskom 
• helioterapiu – čiže liečba pomôcou slnečného žiarenia
• talasoterapiu – liečba pri mori, jej základom je aeroterapia
• speleoterapiu – liečba v jaskyniach

Za hodné klimatické prostredie sa považuje také, kde je minimun alergénov, nie sú tam veľké teplotné výkyvy, s čistým vzduchom, dostatočným slnečným  žiarením, taktiež miesta so zvýšenou hodnotou atmosferickej elektriny  a miesta, kde voda a lesy poskytujú dostaok aerosolov.

Akupunktúra, fytoterapia, homeopatia

Akupunktúra je liečba pomocou stimulácie určitých bodov organizmu, fytorepia je liečba pomocou bylín a homeoptia je založená na použití minimálnej koncentrácie liečiv. Tieto liečebné postupy ale nie sú odborníkmi odporúčané.  "Verejnosť je masívne ovplyvňovaná reklamou na množstvo doplnkových „alternatívnych“ prostriedkov z kategórie výživových doplnkov, a tak treba zaujať postoj aj k nim. Stanovisko v medzinárodných odporúčaniach je jednoznačné: nejestvujú dôkazy na úrovni medicíny založenej na dôkazoch o účinnosti homeopatie, herbálnej medicíny či fyzikálnych metód a tieto postupy sa neodporúčajú. I keď možno diskutovať o účinnosti klimatickej liečby, fototerapie, či akupunktúry, tieto postupy by nikdy nemali nahrádzať účinnú farmakologickú liečbu," uvádza doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD.

Farmakologická liečba

Medzi najrozšírenejšie formy liečby alergickej nádchy je liečba nosovými kortikosteroidmi (INCS) vo forme sprejov alebo kvapiek do nosa. Použitie kortikosteroidov je bezpečné a veľmi účinné (dokazujú to roky ich klinického používania), dokonca účinnejšie ako použitie antihistaminík (H1AH). "Štúdie,v ktorých sa INCS (kortikosteroidy) podávali viac ako 5 rokov, potvrdili aj ich topickú bezpečnosť – nezistil sa žiaden atrofizujúci efekt, naopak, potvrdila sa pozitívna úprava nosového epitelu, vrátane zlepšenia pohyblivosti riasiniek. Ani obavy zo zvýšeného výskytu infekcií po aplikácii INCS (kortikosteroidov),vrátane mykózy, sa v praxi nepotvrdili," uvádza doc. Hrubiško. 

Antihistaminiká (H1AH) sú stále najčastejšie používanou liečbou alergickej nádchy, v súčasnosti už sú dostupné antihistaminiká takzvanej druhej generácie, ktoré neprechádzajú do mozgu a nemajú sedatívny účinok, okrem toho sú bezpečnejšie a majú menej vedľajších účinkov. Lokálne podávanie, čiže vstrek alebo kvapkanie,  má rýchlejší účinok ako perorálne, čiže ústne podávanie.

Blokátory leukotriénových receptorov, takzvané antileukotriény, sa primárne používajú na liečbu astmy, viaceré štúdie však potvrdili ich pozitívny účinok aj pri liečbe alergickej nádchy. Liečba sa uplatňuje v kombinácii s kortikostrodimi alebo antihistaminikami.

Dekongresíva, čiže klasické kvapky do nosa používané pri prechladnutí, sa taktiež používajú pri liečbe alergickej nádchy, ale len na krátkodobé použitie pri ťažkej nepriechodnosti nosných dierok, nakoľko pri dlhodobom používaní poškodzujú nosovú sliznicu. Používať by sa mali maximálne 10 dní a nie sú vhodné pre deti do dvoch rokov. 

Systémové kortikosteroidy sa používajú najmä u pacientov, ktorí sú odolní voči štandardnej liečbe. Liečba systémovými kortikosteroidmi by nemala trvať viac ako tri týždne a nemala by sa opakovať častejšie ako raz za tri mesiace.

Salinické roztoky v podobe nosových spŕch zväčša na báze morskej vody sú vhodnou doplnkovou liečbou alergickej nádchy.  Na dlhodobé použitie sú vhodnejšie izotomické roztoky, ktoré sú šetrnejšie pre nosovú sliznicu.

Alergénová imunoterapia

Táto foma liečby alergickej nádchy spočíva v podávaní presne definovanej dávky alergénu, na ktorý je pacient precitlivený. Presne definovaná dávka alergénu sa  do  tela pacienta  aplikuje v pravidelných intervaloch. Cieľom liečby je zmierniť reakcie organizmu na daný alergén, čiže zmierniť alergické prejavy po kontakte s alergénom.

Chirurgická liečba

Neinvazívne chirurgické zákroky ako resekcia hypertrofickej nosovej mušle, sfunkčnenie ostiomeátovej jednotky a podobne sa vykonávajú na odstránenie patológie, ktorá zhoršuje priebeh alergickej nádchy. Chirurgická liečba je však iba doplnkovou liečbou alergickej nádchy a nakoľko neodstraňuje jej spúšťače aj po zákroku je potrebné pokračovať v liečbe kortikosteroidmi alebo antihistaminikami.

Všetky vyššie uvedené liečebné postupy a liečivá  sú výhradne na lekársky predpis a ich užívanie musí prebiehať pod dohľadom lekára.

Samoliečba môže byť nebezpečná

Pri alergickej nádche je veľmi dôležité nepokúšať sa o samoliečbu, pretože tá môže  narobiť viac škody ako osohu. Napríklad nadmerné užívanie dekongresív, čiže klasických kvapiek do nosa, ktoré sa používajú pri prechladnutí, spôsobuje poškodenie nosovej sliznice a vytvára silnú závislosť, od ktorej je ťažké sa odučiť.  Taktiež je veľmi dôležité identifikovať, či ide naozaj o alergickú nádchu alebo o bežnú nádchu  a tiež o identifikáciu jej pôvodcu, čo umožňuje stanoviť správny liečebný proces. V každom prípade vždy je potrebné navštíviť lekára - špecialistu, ktorý urobí potrebné vyšetrenia a stanoví liečbu. Alergická nádcha je ochorenie na celý život, a preto je veľmi dôležité dodržiavanie liečebných postupov a pokynov lekára, aby ste mohli viesť čo najpohodlenjší život bez veľkých obmedzení.

Zdroje: 

http://www.pharmpress.com

http://www.solen.sk/pdf/30471dee3e37774f2e85480fb9edb27b.pdf            http://worldallergy.org

http://lekarske.slovniky.cz

Zdroj foto: pixabay

Cumeľ, cumlík, dudka, dudlík, kojko... Malý pomocník, ktorý nám pomáha upokojiť našu ratolesť. Tažšie je, keď chceme, aby si od tohto návyku odvyklo.

To, ako dieťa zvládne chvíle počas ktorých sa musí rozlúčiť s cumlíkom, záleží od jeho povahy. Niektoré deti nemajú pri odvykaní od "dudky" takmer žiadny problém, iné rodičov veľmi potrápia. Preto je dôležité starostlivo zvážiť čas, kedy sa do tohto kroku pustiť.

Je to náročné pre dieťa aj pre rodičov. Mamičky, ktoré toto obdobie úspešne zvládli, sa zhodujú v tom, že pri odúčaní dieťaťa od cumlíka treba veľa trpezlivosti a nehy. Pomáhajú objatia, dotyky, rozhovory a všetky možné prejavy lásky, ktoré mu pomôžu vyrovanať sa s touto stratou. Odvykanie môže trvať rôzne dlho, niektoré deti to zvládnu za dva dni, iné potrebujú  viac času, ale  do dvoch týždňov by to malo zvládnuť každé. 

Kedy odnaučiť dieťa od cumľa?

Ak sa vám to podarí do veku jedného roka, je to veľký úspech. Všetko záleží od intenzity sacieho reflexu. V troch rokoch by už dieťa cumeľ používať nemalo.

Prečo deti obľubujú cumlíky?

Súvisí to so spomínaným sacím reflexom, ktorý je súčasťou ich vrodenej "výbavy". Keď má dojča 4 až 6 mesiacov, tento reflex sa prirodzene vytráca a dieťa si sanie  začína uvedomovať.

Kedy neodúčať dieťa od cumľa?

Rozhodnutie odučiť  dieťa od cumľa by ste mali odložiť, ak je choré alebo prechádza náročným obdobím, napríklad nastúpilo do škôlky, do rodiny pribudol súrodenec, presťahovali ste sa...

10 tipov mamičiek, ako odučiť dieťa od cumľa

1. Zobrali ho smetiari

"Mňa raz dcéra tak naštvala, že som dudel skryla a povedala, že ho vzali smetiari, ktorí aj v tú chvíľu boli pred našim domom. Mala 3 roky a bolo. Dve, tri noci pýtala dudel, ale potom bolo OK a to bola závislá!  Keď chodila spávať, dva dudle mala v ruke a tretí v ústach, nedajbože, aby jeden chýbal. Samozrejme, že je to individuálne, niekomu sa zdá už aj v dvoch rokoch dudel nevhodný, niekomu aj hneď od začiatku, " popisuje svoju skúsenosť mamička vo fóre Modrého koníka.

2. Nastrihneme gumenú alebo latexovú časť

"Ja som malému zrušila dudku, keď mal skoro tri roky, už bol z neho závislák.  Zobrala som jednu, odstrihla koniec a dala mu ju  ochutnať.  Nebola dobrá, tak sme hodili do koša. Tak som urobila aj s druhou, tiež skončila v koši. Tretiu som nechala ako zálohu. Keď si syn vypýtal dudku, povedala som, že nech si ide zobrať z koša, ale nechcel.  Večer sme sa nemohli pred spaním dorozprávať, tak nám dudka chýbala, ale trvalo to tak dva dni a už si vôbec nezmyslel," napísala iná mamina.

3. Dali sme ho cumlíkovej víle

"My sme dali cumlík dobrej víle, ktorá nám pod vankúšom ráno nechala cukríky.  Samozrejme, ona naše cumlíky dala bábätkam, čo ich potrebujú. A nebol žiaden problém. Malý sa všade chválil, že cumlíky má dobrá víla. Bolo to zo dňa na deň. Cumlík už ani len nespomenul. Hoci bolo prvých pár nocí, kedy sa zobudil a bol trošku nervózny, ale hneď na to zaspal," poradila si šikovná mamička.

4. Natriete ho jedlým, ale nechutným prípravkom

Aj toto je riešenie, ktoré prináša úspech. Pri menšom dieťati je lepšie poradiť sa s lekárnikom alebo lekárom, ktorý prípravok je pre tento účel vhodný.  Táto metóda sa používa napríklad aj keď si dieťaťa ohrýza nechtíky.

5. Trojročnému dieťaťu už poviete pravdu

V tomto veku volí veľa rodičov metódu "pravdy." Svojmu synovi alebo dcére v príjemnom rozhovore vysvetlia, že trojročné deti cumeľ nenosia. Ako zdvôvodnenie používajú napríklad to, že budú mať škaredé zúbky. Niektorí dokonca poprosia o spoluprácu detskú zubárku, ktorá dieťaťu vysvetlí, že cumeľ naozaj nie je pre jeho zúbky vhodný. Pred zubárkou majú deti rešpekt a rýchlejšie si uvedomia, že cumlíka sa naozaj musia vzdať.

6. Dávajte ho dieťaťu čoraz menej

Postupné odúčanie je medzi rodičmi považované za síce zdĺhavý, ale pre dieťa citlivý spôsob. Prvým krokom by malo byť  obmedeznie používania cumľa, napríklad tak, že ho budete dieťaťu dávať iba počas zaspávania. Všimte si, kedy drobec cmúľa cumlík. Najčastejšie je to, keď je unavené, mrzuté, nahnevané, choré. Znamená to, že má preň upokojúcu účinok a ak mu ho vezmete, budete ho musieť upokojiť iným spôsobom, napríklad rozhovorom, čítaním rozprávky, spievaním, hladkaním.

7. Vymeníte ho za niečo, po čom dieťa túži

Táto metóda je  vhodná pre staršie dieťa, ktoré si už uvedomuje výhodnosť takejto dohody. Ak túži dieťa po novej hračke alebo po inej veci, tak je vhodná chvíľa skúsiť ho presvedčiť, že to po čo tak veľmi chce mu kúpite, iba ak sa vzdá cumľa.

8. Darujete ho inému bábetku

"My sme dali dudlík malému bábätku. Dcéra mala asi 2 roky a 3 mesiace, kamoška akurát trojmesačné bábo. Síce sme mali dudu len na spánok, ale i tak... A tak sme sa s dcérou dohodli, že ho dáme bábätku a sama ho hodila do kočíka. To bolo doobeda. Obedný spánok plač, že chce dudel a tak som vysvetľovala, že bábo je malinké a potrebuje dudu a že ona má hračky a bábiky a beťárka zahlásila: Dám bábätku bábiku, ja chcem dudu. Potom ho spomínala asi dva - tri dni, mali sme aj pár slzičiek a bolo," aj takto vyriešila problém s cumlíkom mamina z diskusie na Modrom Koníku.

Niekedy sa to udeje  úplnou náhodou...

9. Omylom kúpite taký, ktorý dieťa nechce

"Môjho 20-mesačného som nechtiac (a chvalabohu) odnaučila od cumľa už v ôsmom mesiaci. Mal svoj obľúbený cumeľ jednej značky a omylom som kúpila iný a ten stále vypľúval. Trvalo to asi dva dni a už bol v pohode. Vedel, že ho má, lebo som mu ho stále dávala, keď plakal, ale vtedy ho vypľul," spomína si iná mama.

10. Nechtiac ho zabudnete, keď idete na dlhší výlet

"My sme cumlík zabudli, keď sme cestovali na chalupu. Malému som povedala, že maminka zabudla doma dudinu a či skúsi hajať bez nej a malý povedal, že áno. A aj tak bolo. Klamala by som, keby som napísala, že ju nepýtal. Pýtal. Povedala som mu, že sme ho zabudli a malý, že "AHA". Otočil sa a spal ďalej. A keď sme po víkende prišli domov, tak som hneď bežala schovať dudinky, kým si spomenie. Uz si nespomenul. Mal vtedy asi 1,5 roka," aj takto sa podarilo mamičke odnaučiť synčeka od cumľa.

Zdroj obrázka: Pixabay

Poschodová posteľ je veľakrát jediným riešením ako v malých a stiesnených domácnostiach prispôsobiť izbu pre jedno alebo viac detí, tak aby mali priestor aj na oddychovú, aj na aktívnu činnosť.  Lenže výber vhodného typu postele môže byť niekedy nočnou morou.

V akom veku môže dieťa spať na poschodovej posteli?

Odpoveď na túto otázku z radov odborníkov je podstatne odlišná ako sú skúsenosti rodičov. Odborníci odporúčajú používať poschodovú posteľ, až keď má dieťa šesť a viac rokov.  Závisí to najmä od zdatnosti a vývoja dieťaťa. 
Nietorí rodičia však majú iný názor. "Môj synček bude mať 3 roky. Na Vianoce dostal takú zvýšenú poschodovú posteľ so šmýkalkou, vôbec nie je problém, dokonca sám na prvýkrát tam vyliezol aj zliezol. Treba mu len vysvetliť, aby tam neskákal a tak. Zatiaľ nebol žiaden problém," popisuje svoju skúsenosť s kúpou poschodovej postele mamička vo Fóre. 

No nie všetci majú takúto pozitívnu skúsenosť. "Poschodky sú myslím od 6 rokov. Aspoň nám tak v obchode povedali. My sme ju kúpili, keď mala staršia 6 a mladšia 3, s tým, že samozrejme hore bude staršia. Nie je s tým problém, až na to, že naša mladšia to má ako horolezeckú stenu a predvádza neskutočné kúsky a furt musíme dávať pozor. Zo začiatku hore skákala a preliezala. Samozrejme, nie po schodíkoch, to predsa nie je "zaujímavé". Tak sme to na rok vyriešili tak, že sme postele oddelili. Máme rozkladaciu poschodku, z ktorej sa dajú urobiť dve samostatné postele, ale keď staršia nastúpila do školy a potrebovali sme viac miesta v izbe, tak sme ich dali zasa ako poschodovu posteľ. Mladšia dcérka je už zrelšia a už si dá povedať, že sa tam nesmie robit to a to. Všetko záleží od malého huncúta, aký je," pridala svoju skúsenosť s poschodovou posteľou ďalšia mamička.

Typy poschodových postelí

Ponuka na trhu s poschodovými posteľami je veľmi veľká.  Niekedy je problém vybrať si. Postele môžu byť  priamo nad sebou, do tvaru písmena U alebo T, možností je mnoho.

Veľa pekných typov nájdete v albume mamičky

Čo je dôležité pri kúpe poschodovej postele?

• Poschodová posteľ by mala byť stabilná, obzvlášť dôležité sú pevné a dostatočne vysoké bočnice s celoplošnou výplňou, najmä na hornej posteli.
•  Dostatočne pevné a vysoké musia byť aj zábrany po bokoch postele, aby bolo riziko pádu dieťaťa čo najmenšie.
• Ak je možnosť, vyhnite sa rebríku a voľte radšej klasické schodíky, ktoré idú šikmo k posteli. Ešte lepšie bude, ak budú mať schodíky aj zábradlie.
• Stupienky na  rebríku musia byť dostatočne široké, aby sa nich detská nožička pevne udržala.
• Vzdialenosť horného lôžka od stropu by mala umožniť dieťaťu pohodlne sedieť na posteli. Najideálnejšie je, ak na ňom môže pohodlne sedieť aj dospelý človek.
•  Dôležitá je tiež šírka a dĺžka postele. Najlepšie je kúpiť takú, v ktorej sa vyspí aj dospievajúci tínedžer.
• Pozor si treba dať aj na opracovanie jednotlivých dielov, na prípadné ostré hrany, vyčnievajúce skrutky...

Kedy nie je vhodné zaobstarať deťom poschodovú posteľ?

Poschodové postele nie sú vhodné pre deti trpiace alergiou.  Najmä na spodnom lôžku by nemalo spať dieťa, ktoré trpí alergiou na prach a roztoče. Z vrchného lôžka sa práši na to spodné a riziko komplikácií sa tak zvyšuje. Takýto typ postele nie je vhodný ani pre dieťa, ktoré má strach z výšok, stiesnených priestorov alebo také, ktoré sa v noci často budí. 

Na čo treba pamätať pri kúpe poschodovej postele?

Poschodová posteľ môže byť veľký problém, ak nám dieťatko ochorie. Určite nie je jednoduché neustále  loziť po rebríku, ak chceme dieťaťu zmerať teplotu, podať  mu tekutiny, lieky.  Pre dieťa tiež nie je jednoduché počas choroby loziť po rebríku, napríklad pri častom chodení na toaletu, a to ani ak je už väčšie.

Namiesto poschodovej postele rozťahovacia

Ideálnou náhradou za poschodovú posteľ je napríklad rozťahovacie dvojlôžko, ktoré taktiež šetrí priestor a nie je také nebezpečné ako "poschodka". Horná posteľ je mierne vyvýšená a spod nej sa vysunie doplnkové lôžko, dokonca môže byť dvojlôžko doplnené aj o zásuvky.

#byvanie #domacnost #poschodova_postel #poschodove_postele
Foto: pixabay.com, flickr.com

Senná nádcha, peľová nádcha, polinóza - pomenovaní na problémy so sezónnym alebo celoročne upchatým nosom je viacero. Hoci táto choroba nie je smrteľná, veľmi výrazne dokáže zhoršiť kvalitu života. Ak patríte medzi tých, ktorí či už sezónne, alebo celoročne trpia uboleným nosom, tento článok je určený pre vás.

Alergická nádcha je ochorenie, ktoré trápi viac ako 30 % svetovej populácie rôzneho veku. Jej príznakmi sú kýchanie, svrbenie a nadmerný výtok z nosa, zhoršený čuh, sťažené dýchanie, upchaté nosné dierky.

S kvapkami do nosa to nepreháňajte!

Pri sťaženom dýchaní spôsobenom nepriechodnosťou nosových dierok sa človek nedokáže sústrediť na svoju prácu, nemôže spať, pociťuje nervozitu, cíti sa nepohodlnne a jeho myseľ je zameraná len ne jedno: rýchlo si pomôcť spriechodniť upchatý nos a zasa voľne dýchať. Najrýchlejšia pomoc pri týchto príznakoch sú nosové kvapky na bežnú nádchu, ale používať ich treba podľa návodu a neprekračovať doporučenú dobu, zvyčajne dva týždne, pretože potom začnú mať opačný efekt, na sliznicu nosa pôsobia agresívne, tá opúcha a dýchanie sa sťažuje. Pri dlhodobom používaní kvapiek nastáva závislosť, keďže pomôžu na chvíľu a potom sliznica opuchne znova.

Prípravky s obsahom morskej alebo kuchynskej soli

Nosové spreje s morskou vodou možno pohodlne kúpiť v lekárni, prípravky s kuchynskou soľou sa dajú vyrobiť aj doma. Pri sprejoch s morskou vodou sa uistite, že neobsahujú dekongestíva, čiže látky, ktoré spôsobujú stiahnutie ciev, pretože v tomto prípade sa môžu používať maximálne desať dní.

Výborné sú aj preplachy či už s morskou vodou, slanou vodou, alebo len vodou z vodovodu (podľa toho aká je kvalitná), použiť môžete napríklad aj dojčenskú vodu. Pri preplachovaní je dôležité vdýchnuť roztok najskôr jednou nosovou dierkou, potom druhou. K vyplachovaniu nosa je dostupná aj originálna konvička,  s ktorou bude tento trošku nepríjemný úkon pohodlnejší.

Okrem kvapiek sa dajú kúpiť aj nosné krémy, aj tie, ale treba používať opatrne.

Vincentka na mnoho použití 

Veľmi účinné sú tiež  inhalácie nad minerálnou vodou Vincentkou. Môžete ju naliať do zvlhčovača a nechať pôsobiť napríklad počas noci alebo ju  nalejte do kovového hrnca,  do výšky približne 2 až 3 cm , pomaly minerálku zahrievajte a keď sa začne uvoľňovať para, cez hlavu si prehoďte uterák a inhalujte. Pozor, minerálka sa nesmie variť! Použiť sa dá aj v klasickom inhalátori. O skúsenostiach s inhalátormi sa dočítate na Fóre.

Okrem klasického nosového spreja je podľa alergikov lepšie si Vincentku priamo pomocou injekčnej striekačky vstreknúť do nosa. Postojačky najskôr  vstreknete minerálku päť až šesťkrát do jednej nosovej dierky a potom do druhej.  

Obklad na čelo a kúpeľ nôh

Ďalšími výbornými doplnkovými prostriedkami na uvoľnenie upchatého nosa v kombinácii s inými metódami sú napríklad  studený obklad na čelo alebo naopak teplý kúpeľ nôh.

Pomôcť môže aj správna masáž nosa

Okrem obkladov, kúpeľa nôh, preplachov či inhalácie pomôcť si môžete aj masážou nosa. Ukazovák a prostredník priložte tesne po oboch vonkajších stranách nosných dierok a po dobu dvoch minút jemne zatláčajte  na tieto body v približne 10-minútových intervaloch. 

Neodkladajte návštevu lekára

Pri dlhodobých problémoch s upchatým nosom je veľmi dôležité navštíviť lekára špecialistu. Prečo? Pretože skutočný dôvod sťaženého dýchania nemusí byť alergická nádcha, ale napríklad prekážka v nose v podobe polypov, ktorá sa dá odstrániť jednoduchým laserovým zákrokom. 

Rady ako na upchatý nos nielen pri alergii nájdete aj na koníkovskom fóre.

Foto: pixabay.com