Jaaaj, nemozem sa prestat smiat 😀 😀 Tomica pre starého z internetu objednal pristrojček na meranie cukru v krvi. Dnes prišiel. A spolu s ním aj dosť hrubý návod na použitie, akurát že od prvej do poslednej strany iba v gréčtine a v žiadnom inom jazyku 😀 Šak balkán jak balkán, no nie? 😀
Tomi premotivovaný výzvou zatrúbil do boja. Nám žiadne návody netreba, dáme to od oka. A tak o pol hodinu mal svokor prst jak rešeto a jediné čo sme sa dozvedeli bolo, že prístroj vie ukazovať nadpisy ako „error 5“, „error 7“, „error 12“ 😀.
Vetchý starček, znechutený z našej neschopnosti a obávajúci sa ďalšieho krviprelievania vyhlásil, že na nás kadí a ide sa popýtať do lekárne. Neni toho paroma, aby tam nevedeli. Keď už teda meral cestu, synáček mu nakázal kupiť nejaké vitamíny a ja som mu dala peniaze na tehotenský test.
A teraz starý volá, spenený od jedu, že čo za hlupane zamestnáva zdravotníctvo. Vraj nielenže mu neporadila ako merať cukor, ešte ho aj s údivom pochválila aký je kanec, keď v jeho veku tehotenské testy kupuje. 😀 😀 😀
...ked maju nase psiky lepsie selfie ako my s chlapom 😅 😂
Neviem ci sa mi to len zda, ale Petunie mi akosi stracaju glamur 😂 nejake tipy? 😂 😅
ked vidite vlastneho muza zakrádat sa pod ruškom noci na druhy koniec dediny, aby tam zahrabal do smetiaka jeden z pokladov svojho tata (veliky stary dotrhany igelit) ..a vtedy pochopite, ze uz v tomto boji nie ste viac sama 😂 😂 😂
Dalmatínska obľúbená hra „Rozviaž svoju dekoračnú sieť“ je voľným pokračovaním trilogie: Odmotaj si slúchadlá a Vysomár sa zo zgužvanej 5-metrovej reťaze vianočných svetielok 😀
Rodinná zábavka na dlhé letné popoludnia, prinesie neopakovatelne chvíle harmonie. 😀 Precvičuje motoriku, logiku, priestorovú orientáciu a „slovnú zásobu“. Taktiež odhaľuje skryté emócie a prezradí o vás viac, ako ste mali pôvodne v pláne. Nemusí sa hádzať kockou, takze nestrávite kopu času hľadaním odkotúľaných rekvizít.
Postup: sadnete si všetci za stol a pomaly dávate uzlíky a mušličky na svoje miesto. Všímate si, že to čo ste pred 15 minútami rozuzlili, je zas zamotané, lebo spoluhráčove pohyby vplývajú aj na váš koniec siete. Komu sa podarí najrýchlejšie odpracovať najväčší kus, je víťaz.
Hra končí keď:
1. Je sieť rozmotaná a niet už viac na nej čo robiť
2. Všetci členovia rodiny sa vadia
3. Nevesta ma nekontrolované chúťky sieťkou zaškrtiť najbližšie sediacu osobu (zhodou okolností svokra) 😀
4. Aj posledný hráč znechutený odchádza s pokrikom: „Ja to j*bem!“
Upozornenie: U prchkých pováh môže hra vyvolať burlivé emócie 😂
Existujú naozaj Božie mlyny, karma, alebo „kto druhemu jamu kope“ princíp? Vlastne ani neviem. Kolkým dobrým ľudom sa nedarí a koľkí zákeráci si v pohode nažívajú. Ale...sem tam si veru pekne zožneme, čo sme zasiali 😀
Pamätáte toho nášho suseda, čo každému robil zle, týral všetkých podnájomníkov svojimi výmyslami a vyhrážal sa, že z Tomiho oškvarky spraví? Toho, čo neznáša ani trochu hluku a v sekunde bol pripravený letiet po schodoch a vynadať chlapovi žijúcemu o štyri poschodia nižšie, že si dovolil vyvŕtať do steny dieru na obraz? Toho, čo písal na mestské bytové družstvo, aby v našom paneláku s okamžitou platnosťou zaviedli celodenný klud a toho, čo sa snažil vyštvať z budovy všetky rodiny s deťmi, lebo neznáša ten „otrasný krik, smiech a rev malých paviánov“....
No tak presne tomuto susedovi sa pred týždňom stalo to isté, čo na jar nám. Niekde mu začali zatekať potrubia a ked sa vrátil po týždni z Rijeky, našiel komplet všetky podlahy oduté, nohy nábytku rozvlhčené a miestnosti plesnivejúcim drevom zaváňajúce. Nechcem radšej ani vedieť, ako to vyzerá s našim plafónom 😨
Každopádne, „pán“ musí rozkopávať nielen kúpeľňu, ale aj kuchyňu, hlučne meniť trubky a dlažbu v celom byte. Už aj začal...A hádajte čo robia teraz ostatní susedia? 😀 Trieskaju mu na dvere, dupu mu po strope, mamičky chodia na neho navrieskať, že im budí rámusom deti a z troch bytov sa mu vyhrážali políciou (tak ako to mal vo zvyku robiť on pri každej príležitosti). Titul najväčšieho trolla však získava domovníčka, ktorá mu na práce vyhradila dve hodiny denne, t.j. presne ten istý čas, ktorý v apríli vydelil on nám a chodil sa vyziapať na dotyčnú pani, nech okamžite narobí s nami poriadky 😀
Zdá sa, že celý panelák ledva čakal na príležitosť, aby si mohol do samozvaného kontrolóra tichosti a dobrých mravov tiež trochu zarýpať 😀. A mne je teraz strašne ľúto, že nemôžeme byť v Zágrebe a pridať svojou troškou 😀 😀 Ale keď sa v októbri vrátime a dostane už po vykonanej robote učet od nás na úhradu škody, bude to taká milá čerešnička na torte 😀
A teraz sa idem hanbit do kúta za to, ako ma cudzie nešťastie škodoradostne potešilo 😀
Od vcera citam na fore, ako muzi nepomahaju zenam s domacimi pracami a este kritizuju ich nedostatky. Tato tema vo mne priam vyburcovala feministku (nastastie iba docasnu 😂 ) a rozhodla som sa pre experiment s nazvom: Tomicko a co keby si dneska upratoval iba ty? Vraj dobre, ze prebehne terasy. 😲 (To som teda necakala 😲 ) Neprisiel vsak s kyblikom, spongiou a pohladom chudatka, vyvalil z pivnice miniwash a normalne s radostnou tvarou sa pustil do roboty. Vraj: Parada, tento miniwash je taky muzny nastroj. Citim sa s nim ako krotitel duchov 😂
Lenze prrr, stastny upratujuci chlap, to sa mi nehodi na forum, lebo potom sa nemozem vychvalovat, ako som si muza "zotrocila" 😂 Hovorim: Milacik, tvar sa ubiedene, potrebujem to na edukativne ucely 😂 Tak tu ho mate 😂 (ale vyhrozil, ze ak sa to bude castejsie opakovat, zakaze mi na kona chodit 😂 )
A ja, kedze uz je upratane, idem si kreslit 😎
- A tá tvoja sestra už konečne porodila dieťa?
* Ešte nie, každú chvíľu....❤
- Namiesto, aby si sa tu zbytočne tešila, mala by si si z nej brať príklad!
* Barba, ale keď budem mať bábätko, nezostane mi toľko času a pozornosti na toho zlostného 77ročného mládenca v období vzdoru, o ktorého sa akurát starám. Bojím sa, aby potom nežiarlil.
- Srandičky! Ale si uvedom, že mladšia už nebudeš. S takýmto prístupom zostaneš bezdetná!Tvoje hodiny odbíjajú! Času máš čím ďalej, tým menej!
* Veď aj vy barba, aj vy... 😈 😂
- Tomicááá, počul si, čo mi ten tvoj transylvánsky Miloševič zas povedal???! Počul si to??! Už jej nebudem dávať žiadne dobre mienené rady!
(Ďakujem, to by "Miloševič" aj poprosil 😂 )
....
idealny pes pre mojho svokra 😂 😂 ešte aj rovnaku čiapku maju 😂
* Miláčik, choď otvoriť, to bude poštár. Objednal som ti intimne prekvapenie.
Bežím, div si nohy nepolámem, zvedavá trhám krabicu...v hlave tisíc luxusných predstáv na fajnový darček..Otvorím a tam...ovulačné testy a menštruačný kalendár 😂 😂
Romantika level Snažiaci sa párik...😅
no ale uz aj toto je pokrok, lebo minule, ked objednal balik pre miláčika, prišli granule a gumená kotva na ostrenie zubov 😂
Ešte tak 30 rokov a dočkám sa aj chvastania-hodného daru 😂
Mate pocit, že vám svokra lezie do osobného priestoru, dáva nevyžiadané rady a stará sa do toho, do čoho ju nič? Vedzte, sú nás tisíce a tisíce. Po celom svete, bez ohľadu na vek, vieru, farbu pleti...proste svokrovci sú od toho, aby sa starali 😅 Náš "deduško večerníček" sa však dneska vyhecoval a po krátkej kritike na tému "nehorázne plytvanie záchodovým papierom" nám dal doslova inštruktáž ako si "šetrne, ale efektívne vytrieť oné veci". 😅 😅 😅 Z milosrdenstva vás ušetrím detailov, ale priznám sa, že v živote som nepočula trápnejší monológ a to rátam aj prvého frajera, kt. sa ma snažil nahovoriť na život v trojici lebo "nás miluje obe." 😂
OMG, posledná hranica súdnosti padla a čo dnes bolo vyrieknuté sa nikdy neodustane 😂 ..a teraz si idem asi otvorit flašu okeny, nech zabudnem 😂
Dnes sa nám malá fenocka stratila. Usla zo zahrady, spravila si tour de dedina, niekde po ceste na 100% našla a zdegustovala kočačinec 😅 a potom hrabala diery do zeme. Bola síce kusok od domu, lenze ked neviete, ktorym smerom sa vybrat, hladanie sa vyznamne predlzi. Tomi uz pomaly panikaril a akurat zacal vyratúvať kto všetko je za situáciu zodpovedný (samozrejme každý okrem neho 😀 ) keď tu zrazu stary kričí, že ju našiel.
Doklusali sme teda tam, Tomi sa prísne postavil nad šteniatko, zdvihol prst a karhavo sa opytal: "Kde si ty bola?! To sa robi? Fuj!".
A herečka? S previnilým zafnukanim odbehla k svokrovi a s pohľadom ako kocúr zo Shreka sa mu schovala za nohou 😀 Vrag dojatý týmto výjavom následne vypindal Tomimu, že sa chova k tomu nevinnemu mláďatku ako hulvát, zobral malú na ruky a odišiel s ňou preč. A tak spolu posedávali na móle, až kým som ich nevymákla a "neodohnala foťákom" 😀 Potom si ju zobral do izby a tam ju krmil salamou (nepozáručnou.).
Ženy, takto sa to robí 😂 nemá ešte ani rok a už si starého omotala okolo prsta 😂
Milý náš potomok,
V poslednej dobe, na každom kroku počujem a čítam, že to deti si vyberajú svojich rodičov. Ak teda ešte stále váhaš, chceli by sme ťa posmeliť. Čakáme akurát na teba, áno teba.
Tak už toľko nerozdumuj a príď k nám.
Možno nie sme dokonalí ľudia a nebudeme ani najtabuľkovejší rodičia na svete, ale predsa Ti máme čo ponúknuť. Napr. máme dvoch malých psíkov, akurát do detského náručia vhodných. A môžeme si spolu robiť parádne programy.... Cestovať po svete a spoznať mnohé zaujímavé miesta, alebo si len tak rozložiť stan na záhrade a opekať počas dlhých letných večerov. Budeme ti rozprávať príbehy o dávnych časoch. Tie, ktoré sa naozaj stali, ale aj také vymyslené, plné bytostí, aké si nikdy nevidel/a. Ak sa ti nebude chcieť memorovať dlhé nudné dejiny, literatúru, či cudzí jazyk, vymyslíme fintu, ako to zvládnuť. A ak si neupraceš izbu, nikto sa z toho nezblázni. (Teda kým nepríde na návštevu babka, ona neznáša bordel 😀).
Nemusíš byť najšikovnejší/a, chodiť na matematické olympiády, ani mať ambície vyhrať Nobelovu cenu. Nemusíš byť ani najposlušnejší/a, veď kto bol vždy len dobrý, nech prvý hodí kameňom. V puberte si môžeš obliekať aj hrozné kombinácie, budeme to akceptovať, lebo vieme, že z toho vyrastieš (ako mama 😀). A nebudeme ťa nútiť chodiť na hodiny klavíra (ale keby si chcel/a, priestor Ti dáme). Tvoja chorvátska babka vraj bola talent v hre na pianino a slovenský dedko tiež vála na viacerých nástrojoch. Niekde dokonca máme husle po pradedkovi. Alebo si kúpime balalajku a spolu sa naučíme na nej brnkať? Čo povieš?
Hľadáme do našej rodiny teba - dieťa veselé, temperamentné a možno aj vrtošivé, nech k nám pasuješ. Sme tak trochu Balkánci a tak trochu bohémovia, ale ak si slobodnejšia duša, bude ti to vyhovovať. A pokojne môžeš prísť k nám, aj keď si malý živel. Hlavne nech máš radosť zo života a na ostatnom sa už dohodni s Tým hore podľa tvojho a Jeho uváženia. Môžeš byť modrooké a pehavé po slovenskom dedovi, alebo čiernovlasé, opálené po dedovi chorvátskom. Môžeš mať nohy farby vápna ako ja, alebo bacuľatú tváričku po Tomim. Môžeš byť pedantné ako babka, veselé po tetičke, alebo nás prekvap vlastným výberom zo širokej palety predkov a ich vlastností. Alebo vieš čo? Ak nie je schodná táto cesta, vyber si niekoho iného gény a počkaj na nás, kým si na teba vystojíme rad. Papiere už vybavujeme.
Náš milovaný potomok, dnes je deň matiek a ale ešte stále neslávime. (Už teraz si celý tata a dávaš si načas). 😀 Dúfam však, že tento rok je to naposledy, lebo sa čoskoro uvidíme.
Posielam ti veľké pusinky tam niekde, kde si a teším sa na teba.
S láskou, tvoja mama.
Ženice moje, tak vás virtuálne pozývam do tejto katalogovej z internetu stiahnutej (ale peknej) obyvačky, nech si spolu zase pozrieme euroviziu. 🙂
@marysque , @bibi_adka , @10zabka, @franica , @ichbinich , @marcah , @evca35
a kedze je to obyvacka virtualna, zmestí sa tam veeela ludi a aj vsetky ostatné ste vítane 🙂
Tak dnes sú to štyri roky, čo ja a mužić cestujeme životom ako jedna rodina 🙂
Je to skvela jazda, plná zaujímavých momentov, snivania, smiechu...
Niekedy mam však pocit, že som nespokojná. Hlavne, keď ma hormony premenia na zúrivú fúriu ... 😅 alebo keď miláček predvádza svoje jedináčkovské maniere 😂 Ale potom sa lepšie pozriem na svojho muža a uvidím jeho nevinnu radost, neznost a uprimnu dobrotu...a vtedy viem aké mám šťastie, že ho mám. Lebo vie byť síce protivný, lenivý, ufrflaný, od soplíka kolabujúci, romantický film nevhodnymi poznámkami kaziaci, bezdôvodný ženský plač nechápajúci a občas lakomý balkánec.... ale stále je to môj jedinečný Boží anjel. Viem to. A občas sa mi zdá, že mu to vidím aj v očiach. 🙂
Omg 😀 Dráma „obed“ mala pokračovanie. Vetchý starček, nie príliš pochutnavší si na štipľavom granadíre, rozhodol sa, že pôjde opozrieť niekoho z rodiny a naje sa u nich. Veď dobré mravy kážu ponúknuť. Tak zabije dve muchy jednou ranou – aj sa nevestinej kuchyni vyhne, aj ušetrí na reštaurácií. Zbytočne som ho núkala, že vypražim kuracie prsia, sú predobalene, nedá sa na nich nič pokaziť. Nie! Na to nemá chuť.
Ako to však spraviť, aby neprišiel k niekomu, kto má náhodou cestovinu s vajcom, fazuľu s klobásou, alebo nejaké iné úsporné menu? Veď predsa, celý rok za nami, do sezóny ešte tri týždne, ľudia už priťahujú opasky.
Musí to dopredu vyzistiť, nech nejde na neistotu. Zavolá. Ale čo povie? „Čaaau, Jure. Čo ste jedli?..aháá..to znie dobre, prišiel by som“.. Ježííš, pocit hanby ma oblieval aj za neho. O to väčšie bolo moje zhrozenie, keď mi navrhol, nech zavolám ja. Vraj to bude nenápadnejšie. Nech sa opýtam, čo varili, lebo potrebujem inšpiráciu na večeru.. Naveľa naveľa, dala som sa uhovoriť a zavolala trom ženám, s ktorými mám dobré vzťahy. Lenže milosťpánovi nič z vymenovaného nevoňalo. Už vie! Anica...
No to určite, ja ju neznášam! Isto ju nebudem prosiť o radu! Ani akože! Volá teda Tomik.
„Čáááu, Anica. Čo ste dnes varili? Vieš, chcel by som ženicu prekvapiť večerou.“
„.Dnes sme boli poskromnejší, predsa len..stred pracovného týždňa...Ako predjedlo sme papkali foie gras, potom bola polievočka z morských mušlí, hlavný chod bol humárik a ako dezert makrónky polievané belgickou čokoládkou...“
„Čo ja viem.... Vzhľadom na náš dnešný obed, by bola takáto večera dosť dekadentná.“
„Oh a čo ste jedli?“
„Kaviárom plnené jazyky plameniaka.“ 😂 😂 😂
Vrag sa pohoršil: To si si musel vymyslieť takú sprostosť!? Šak teraz vie, že klameš! To je viditeľné!
A tomi: No a? šak aj ona klame. Tam žrali nejakú odležanú baraninu a celý deň upratovali, rovnako ako my. 😀
...A tak som staremu predsa len opražila tie prsia 😀
Ako príde na psa mráz, príde na Chorváta sezóna 😀 A preto sme spakovali naše veci a hrrr začať pracovnú polovicu roka. Keďže ja sa rada vozím pomaly a Tomi nerád platí cestarinu, vybrali sme sa cez Plitvice. Svokor zobral svoje auto, ale vraj "na šoférovanie sa necíti", tak mi hneď vnútil volant a nasáčkoval sa na spolujazdcove miesto. V duchu som sa pripravovala na rozvláčne politické analýzy a katastrofické predpovede, pri ktorých by aj baba Vanga bledla závisťou a pomaly som začínala ľutovať, že som sa naučila jazyk svokrovho kmeňa 😂 Našťastie, nič také sa nekonalo. Namiesto toho si starý zaspomínal na mladé časy a povyprával neuveriteľné príbehy na tému: "Keď som bol mladý a márnotratný". 😂
Cesta ubehla, ani som nevedela a s blížiacim sa ostrovným mostom, mi začalo stískať mojou barokovou zadnicou pri predstave, že čoskoro dorazíme domov a starý uvidí výsledok čistiek, kt. sme spáchali minulý mesiac.
Keď to však okomentoval slovom "Fantastično", nemohla som uveriť. No a viete si predstavit moj vyraz tvare, keď nás následne pozval na obed za dobre vykonanú robotu (??!) 😲 V reštike ešte utrúsil, že si nemusíme vyberať jedlo v akcií (čo sme brali za samozrejmé 😂 )a nakoniec pochválil, že sa zlepšujem v šoférovaní, lebo ani raz za celý čas nám nehrozila smrť, ani nemal infarkt na blízu 😂
Niečo sa tu podozrivého pečie 😂 Každopádne, dokočovali sme na juh a už sa neviem dočkať na všetko to žehlenie, pranie, čistenie, okopávanie, hrabanie, pulirovanie..juch, vivat leto 😂
Z príbehov môjho deda
Hoci som nikdy nepoznala babku, mala som skvelého deda. Žil na úpätí hôr v chalúpke s malým jabloňovým sadom, zbieral knihy , choval psa, mačku a jednu sliepku 😀. Hovoril po slovensky, nadával po maďarsky, rád si robil žartíky a vedel z mince vyrobiť prsteň. Najradšej však rozprával príbehy. Niektoré si vymýšľal, iné sa tradovali v rodine, ale mnohé mali také grády, že sme sa so segrou báli v noci spávať..a mama potom napálená chodila k dedovi robiť poriadky 😀. Príbehy boli veľmi pestré a detskú fantáziu zamestnávali na plné obrátky. V našich hlavách sa pri jeho slovách otváral svet čertov, plíživých čarodejníc, zákerných svetlonosov, hrôzostrašných neživých- nemŕtvych, ale aj pekných víl, štedrých škriatkov, múdrych lesných duchov... Na mnohé som dávno zabudla, ale jeden mi nedávno nechtiac pripomenul svokor.
Ako dieťa som moc pedantnosti a poriadkumilovnosti nepobrala, čo sa v puberte ešte zhoršilo. Mama raz pri pohľade do izby skonštatovala, že taký bordel ešte nevidela a mňa museli cigáni z voza stratiť. Silno som sa urazila a „bonzovala“ dedovi. 😀 On mi na to povedal jednu rozprávku, o ktorú by som sa s vami rada podelila. 🙂 Píšem ju tak, ako mi ju hovoril on, tj. bez politicky korektných pomenovaní, ale rovnako aj bez nenávisti, znevažovania, či zlých úmyslov.
O Cinke
Kedysi dávno sa ľudia veľmi veselili, keď sa dopočuli, že k nim do dediny majú prísť Cigáni. Kočovníci boli potomkovia ohňa, vetra a slobody. Hovorilo sa, že majú aj krídla a schovávajú ich pod oblečením. Bývali v nádherných pestrofarebných karavanoch a prinášali so sebou mnohé kúzla a novinky, ktoré sedliaci ešte nepoznali. Kde prišli, tam bol festival. Po večeroch sa rozkladal oheň, tancovalo sa pri husliach, dobre sa jedlo a krásne mladé dievčence natriasali štrngotavými sukňami. Cez deň Cigáni poopravovali dedinčanom hrnce, vyrobili šperky, predávali vyrezávané skrinky... a Cigánky zvedavým ženám vyložili budúcnosť, poradili aký čaj piť na rôzne bolesti a neduhy a vedeli ako sa zbaviť kliatby, ktorú na niekoho uvalila závistlivá suseda.
Najviac roboty mal však kováč. Podkúval kone tak dobre, že o jeho zručnosti išiel chýr do ďaleka. Od rána do večera mu vyhňa horela, no rad pred jej dverami akoby sa nezmenšoval. Raz v strede noci, zaklopala neznáma ruka na kováčov karavan. Rozospatý chlap vyšiel do tmy a uvidel samotného čerta s jeho čierno-čiernym tátošom. Vyľakal sa, že mu odzvonilo a tuto pre neho až vládca pekiel prišiel, no čert ho chlácholil. Vraj sa iba dopočul o jeho nevídanom majstrovstve a prišiel si dať k nemu koňa podkuť. Ak to urobí, splní mu všetky priania, ak nie...
Kováčovi nebolo viac treba hovoriť. V strachu o svoju dušu do rána spravil tie najlepšie podkovy a čert bol spokojný. Za odmenu mu núkal zlato, zámky, polia.. no Cigán nič nechcel. Nakoniec však povedal: „Ja som človek slobodný a to, čo núkaš mi netreba. Nezáleží mi na bohatstve a nepotrebujem zámky. Predsa nám však niečo chýba. Mám 12 synov a ani jednu dcéru. Moja žena vždy chcela mať dievčatko a smútila, že nemá komu odovzdať svoj svadobný venček. Želal by som si, nech sa nám narodí dcéra a nech má modré oči ako nebo, ktoré moja žena tak ľúbi.“ Čert súhlasil: „Dobre. Choď domov, pobozkaj ženu a koncom zimy očakávajte dievčatko.“...
Nech Vám zmrtvychvstanie Nášho Pána vráti vieru v malé aj veľké zázraky. Nech sa stále cítite milovaní a naplnení. Nech Vás nepriatelia a zloba obchádzajú. Nech radosť, zdravie a rodinné šťastie sú súčasťou Vašej každodennosti.
Požehnané Veľkonočné sviatky.
Christos voskrese.
Sretan uskrs.
Paște fericit, Hristos a înviat!
Христос воскрес
Cestovanie v čase
O pár dní privítame vzácnu návštevu zo Slovenska, mojich rodičov. Pomaly chytajú cestovnú horúčku a mama začína horekovať nad hodinami strávenými na nudnej rovnej diaľnici. Ani sa jej nečudujem. Dlhé kilometre, sedenie v strnulej polohe, iba jedno rádio a hudobný diktát šoféra... Len málo poteší fakt, že z generácie na genárciu poriadne stúpa komfort v preprave. Veď aj tá stará škodovica, v ktorej sme sa v detstve terigali na Moravu za sprievodu entuziastických Repeťákov húkajúcich z kazefového magnetofónu, bola lepšie vozenie, než mal svojho času k dispozícií Franz Joseph 😀
Skúsme sa teda pred zdĺhavým výletom utešovať aspoň predstavami, ako to mohlo vyzerať pred 200, 500, 1000 rokmi 😀
napr.
Chlapi sa nestrácajú
Hasdrubal: Eee bratu.. nie som si istý, či ideme dobre...pôvodne tu tie veľké zasnežené kopce vôbec nemali byť.
Hannibal: Náhodou, celý čas presne viem, kde sme!
Dragica u gostima
Od ohlásenia veľaváženej návštevy ubehli dva dni a my sme ich strávili upratovaním. Vrag sa ubezpečoval o priebehu príprav sústavnými telefonátmi a dával inštrukcie typu: „Utrite prach aj za pianinom, Dragica je zvedavé žieňa!“ Tomi razantne odmietol s odôvodnením, že ak Broskynka nie je Herkulesova dcéra, klavír neodsunie a chuchvalce neuvidí. Lenivý Dalmatínec sa však predsa nevyhol pulírovaniu okien ani umývaniu dlážok. Aby pani všetečná nepovedala, aj záves do kuchyne som nový zohnala. 😀
V ruskom obchode som kúpila polievku v pohári (rozriediš vodou, zohreješ a mmmm - ako od babičky 😀) a hlavné jedlo bola ryža s kuraťom. Šalát robil Tomi. O pečenie som sa ani nepokúšala, odbehla som do cukrárne a vybrala najdokonalejšie kúsky. Veď čo je na tom, ak nebude koláč domáci? Lenže vragove inštrukcie boli jasné: „Pekne to naservíruješ na tanieriky a že si ich nepiekla ty, nepriznáš, ani keby ťa mučili!“ Ale barba... „Nie. Nemusí každá návšteva vedieť, že máš obe ruky ľavé.“ (No počkaj, toto si vyžereš! 😀)
Keď bolo občerstvenie hotové, v obývačke som prestrela najzánovnejší obrus 😀, vytiahla slávnostný set, zapálila vonnú sviečku a čakali sme. Na chrbte ma škrabkalo sťahovacie tielko, no vrag zavelil „obliecť sa čo najreprezentatívnejšie“, tak sa šunky museli potlačiť. Presne na obed párik zvonil pri dverách. Svokrík tam stál vystretý, sťaby zhltol pravítko a sladučkým hláskom nám predstavoval svoju vyvolenú. Pani, vkusne navoňaná, pekne namaľovaná a s očividne drahými šperkami, ma chytila za ramená a pobozkala na každé líce, ako dobré balkánske obyčaje kážu. Mala nefejkový kostým z fajnového materiálu a mňa chytilo podozrenie, že čaro, ktoré na nej vrag vidí, spočíva v jej peňaženke. Musela som sa usmiať, keď som si spomenula na jeho výhražné „...Boh vás zavaruj sa prerieknuť a povedať jej Broskyňa!“
Po krátkom uvítaní poprosila Tomicu, či by ju nemohol previesť našim príbytkom. A vtedy prišiel „jeho“ veľký okamih. Oteplúch na pánske prirodzenie, dávnejšie na Koníku vydražený a nikdy nepoužitý, sa nám mesiace povaľoval po byte a čakal na svoj čas. Keď som nakazovala Tomimu, aby ho odložil z radiátora v chodbe, ani vo sne by mi nenapadlo, že ho uviaže pod čajovú poličku v kuchyni 😀 A tento detail, pri všetkom tom upratovaní, úplne unikol mojej pozornosti. Dragicinej nie 😀 Visiaca rekvizita vyvolala záujem okamžite. „Oh, aká zvláštna rukavička“ 😀 😀 😀 "Viete, to je vlastne chňapka..." (na veľmi dlhé tenké prsty a guľatý palec 😀). S trápnym pocitom som pratala hostí do obývačky 😀.
Vrag sa slávnostne prežehnal a pustili sme sa do polievky. Hoci by zvyčajne jeho decibely mľaskania mohli konkurovať koncertu metalovej kapely, teraz jedol ako pravý gentleman. Broskynka všetko chválila, no najviac bola unesená z koláčov. „Ste znamenitá pekárka!“ Ech, no ďakujem. Zapáčili sa jej aj malé oranžové šáločky z pravého porcelánu. Dostala som ich už dávno, no keďže som ich vyťahovala z krabičky raz za uhorský rok, stále žiarili novotou. „Náááádhernýýý porcelán, pani domáca, veľmi vkusný. Určite vás stál majetok?“ Netuším, bol to svadobný dar." Tomi, ktorý bol dovtedy väčšinou ticho, ma zaskočil otázkou: „Vážne, nepamätám si, kto nám ich priniesol?“ "Vieš, to som dostala ešte k prvému sobášu..." (Keby mohol svokor pohľadom vraždiť, moje bezduché telo by sa v tom okamihu sklátilo ako po Avada Kedavre 😀).
Po kávičke a ďalšom chválení mojich pekárskych zručností si pani Dragica zatúžila pozrieť s nami nejaké domáce video, najlepšie zo svadby, tej najnovšej (ako nezabudla podotknúť 😀). Nech vraj vidí, ako vie Ivo tancovať. Žiaľ, takýto kúsok nevlastníme. „A prečo???“ Po pravde, prvý raz som mala, no videli sme ho všeho-všudy dvakrát a odvtedy zapadalo prachom. Keď som teda organizovala nevestovské repete, vyhodnotila som kameramana ako zbytočnosť. Nechcela som však týmto vysvetlením dráždiť v svokrovi driemajúceho Voldemorta, tak som len sucho skonštatovala, že ani sama neviem 😀
Ako sa mení láska
Náš vzťah je ešte mladý a predsa sa stihol zmeniť od čias sladkého oťukávania sa. Keď sme sa spoznali, ani som nechodila - lietala som meter nad zemou a iba celkom zľahka sa dotýkala reality. Stratila som hlavu v tých veľkých byzantínskych modrých očiach môjho bacuľkatého anjela. Opálený cudzinec s prímorským šarmom, romantik ako z knižnej klasiky, pozorný a vždy pripravený prekvapiť ma láskyplným gestom. Taký sa veru len jeden na svete narodil.
Čas však plynul, prvotný glamúr strácal lesk a postupne mi nadčlovek ukázal aj svoju smrteľnícku tvár 😀
***
Začiatky:
(správa od Tomíka na fb) Ljubavi, si lúč slnka, čo osvetľuje môj život. Si radosť v srdci, s ktorou vstávam a nádej, s ktorou zaspávam. Nedočkavo rátam dni, keď ťa znovu uvidím.
Teraz:
(správa od Tomíka na fb) Pošli mi manu, ale chytro, nemôžem bez nej vycvičiť trollov.
***
