tomiholjubavi
19. júl 2017
2750 

Asi na to ešte nie ste pripravení...

...Tá slávna veta, ktorá v každej dlhodobej snažilke prebudí driemajúceho Tepeša s chúťkami naraziť samozvaného filozofa na poriadne ostrý kôl. Lebo veď čo môže byť vľúdnejšia útecha, než povedať frustrovanej žene, že na to (ešte) nemá? Hlavne vo svete, kde každé tretie tehotenstvo končí umelým prerušením a kde sú asociálne milovníčky alkoholu plodnejšie od jabloňového sadu? „Nie ste pripravení“ je teda úplne logickým záverom. 😀

Či by sme sa však rozčuľovali, alebo to brali žoviálne,  čas plynul, paradoxne, rýchlo aj pomaly . Keď bolo treba čakať, odrátavať dni a nádejať sa, vtedy sa vliekol neskutočne. No na druhej strane, ani sme sa nenazdali a máme na krku 30tku a 40tku a naše plány, že v tomto veku už budeme mať „odrodené“, sme museli pozmeniť, lebo akosi sa nám zatiaľ ani nepodarilo začať.

S pribúdajúcimi neúspešnými pokusmi o počatie a liečbou, ktorá príliš nezabrala, sa stále častejšie dostávala na pretras téma adopcie. Priznávam, že prvé úvahy neboli idylické... lebo hoci s mužom ani nie sme z tej istej krajiny, obaja sme počuli takmer totožné hororové príbehy ktoré sa stali „len toj u susedov“. Scenár je asi takýto: Mladí, atraktívni ľudia si vzali sirôtku z domova, dali jej lásku, peniaze, pozornosť, budúcnosť...aby ich neskôr dotyčný démon v koži dieťaťa, okradol, pozabíjal a telá aj s domom podpálil. (Namiesto spálenia môže byť aj zakopanie v záhrade, hodenie do jazera...doplňte si rôzne desivé konce podľa vlastného vkusu.) Filmov s podobnou tematikou  je tiež viac než dosť a iróniou osudu, jeden taký sme pozerali úplne na začiatku vzťahu. Doteraz si spomínam na Tomicin zhrozený výkrik: „Jeb*te! Šak to psychopatické dievčisko je vlastne stará rašpľa!“ 😀

No keď sme odsunuli bokom prvotný závoj mystiky, zistili sme, že v skutočnosti poznáme aj naozajstné adoptívne rodinky a hoci niektoré z detí nie sú práve kandidáti na nobelovú cenu za posluch, nie sú v ničom ani trošku horšie od tých biologických a rodičia nie sú v ničom ani trošku nešťastnejší než tí, ktorým bolo dopriate bábo si splodiť.  

Naše presvedčenie dozrievalo, až sme pocítili, že to naozaj obaja chceme. A hoci som to tu odbila jednou vetou, nešlo o žiadne rýchlokvasené rozhodnutie, ale o proces, ktorý trval roky a zabral nekonečné hodiny rozdumovania. Pomaly sme začali gúgliť a zhrabúvať informácie. Ja z takého praktického hľadiska – na koho sa obrátiť, kde hľadať, aké papiere zohnať...mužíka zas potiahli (od otca zdedené) dramatické gény a podchvíľou mi čítal články o tom, aký je chorvátsky adopčný systém otrasný, ako tí zo Zadru čakali roky, ako pani XX musela podplatiť úradníčku a potom to už šlo, ako manželský pár „Hentovići“ začal vybavovať  dieťa v Zimbabwe a mali ho doma rýchlejšie, než ich susedia „Tamtovići“, ktorí čakali na lokálnom úrade v Zágrebe... atď 😀

Keď sme už pri tých génoch...Čim sme si boli istejší cestou, po ktorej sme sa rozhodli kráčať, tým otvorenejšie sme sa o našu radosť začali deliť s najbližším okolím. A.. žiadne búrlivé reakcie nenastali...teda minimálne, kým sme nespomenuli, že do rodiny by sme radi prijali Rómčiatko.

Viete, ja som človek, ktorý postupne prehodnocuje svoje zmýšľanie. Snáď je to tým, že nikdy nemám od začiatku všetky dostupné informácie a keď k ním postupne prichádzam, spätne rozvažujem, či sú moje názory naozaj správne.  Niekedy ma vie presvedčiť aj diskusia na nete, resp. vie ma podnietiť k hľadaniu ďalších uhľov pohľadov.. a často aj na veľmi podstatnú vec. Veru, či je to zle, či dobre, ja nie som z tých, čo budú nemenne stáť a biť sa do pŕs za svoj názor stoj čo stoj. A čím som staršia, tým som menej vyhranenejšia a viac otvorená možnostiam.

A tak, kedysi dávno, keď prvý krát padla reč o možnosti prijatia dieťatka iného etnika (na SVK a v HR rozumej malého Rómika), moja reakcia bola automatické nie. Prečo? „...no lebo gény nepustia ...šak ako ja nie som rasista, vietnamčíka, alebo černoška v pohode, ale Cigáňa??" ... Odvtedy prešli tri roky a keď mi nedávno svokor povedal, že máme radšej adoptovať dieťa zo Sýrie ako „osadníka“, skoro ma vykotilo, čo je to za debila, keď deli deti na hodné a nehodné. ..Ešteže existujú tie fb spomienky, ktoré tak nemilosrdne pripomínajú všetko, od svadobných fotiek z prvého manželstva, cez úspechy v chudnutí, keď som akurát pribratá, až po blbé názory z mladších čias 😀.

Čo ma teda presvedčilo pozrieť sa na vec z trochu inej perspektívy? ...Ani neviem presne, v ktorom momente prišiel zlom. Môj dedo bol veľký milovník rómskej kultúry. Rozprával nám kočovnícke rozprávky a ja som ich s nadšením počúvala. Kým ostatné dievčatá chceli byť učiteľky, doktorky a modelky, ja som chcela mať vlastný karavan, kotlík, sukne, ktoré štrngajú pri tanci a cestovať po svete. Dedo hovoril o skvelých cigánskych majstroch kováčoch a ja som bola pyšná, že aj on je kováč, ako hrdinovia jeho povestí.  Ale postupne som začala chodiť do školy, na ihriská, medzi kamarátov a tam veru nikto nehovoril ako dedo. Namiesto toho som počula iba samé negatívne narážky. „Nedotýkaj sa toho, čo ak to pred tebou chytal cigáň?“ „Keď budeš zlá, predáme ťa cigánom“, „S ňou sa nesmieme hrať, ona je cigánka, určite má vši a všelijaké choroby...“, „Tadiaľ nechoď, tam bývajú cigáni...“. Alebo aj doma: „Uprac si izbu, máš tam bordel ako na Luníku“, „Touto farbou predsa nemôžeme natrieť steny, to by vyzeralo ako u cigánov.“....až som získala dojem že cigán je niečo hrozivé, nečisté, čoho sa treba báť...Bytosť, ktorá ťa nakazí odpornými chorobami  a netreba sa ani približovať miestam, kde sa vyskytujú, lebo ťa postihne strašný osud.  Niečo ako mix vlkodlaka a ježibaby.

Potom som dospela. Zo strachu, ktorý sme mali ako deti, sa u mnohých zrodila nenávisť a u ďalších povýšenectvo. A stali sme sa ďalšou v dlhom rade generácií, ktorá rómsku kultúru už tisíc rokov odsudzuje a odsúva na pokraj spoločnosti.  Pri gúglení som našla jeden článok. Už si presne nepamätám kde, ani ako to znelo od slova do slova. Písal to Róm. Jedna myšlienka ma špeciálne zasiahla. Hovoril, že je veľmi smutný, keď vidí, akí môžeme byť dobrí ľudia. No hoci máme srdce adoptovať deti na diaľku a tešíme sa z našej charitnosti, keď prídu cigánčence koledovať, vyženieme ich s krikom preč, alebo si ich ešte natočíme na mobil a robíme si potom z nich na internete prdel. Vraj by sa mu lepšie žilo keby si myslel, že dobrí ani byť nevieme, než s pocitom, že všetci ostatní sú nám hodní súcitu, len oni nie.

A naozaj, hocikomu som povedala, že chceme rómske dieťa, vypleštil na mňa oči, či som sa nezbláznila. Veď bohvie aké gény zdedí! .

...čo ak bude hyperaktívne v detstve? Protivné a zlé v puberte?  Ťažko zvládnuteľné, aj v dospelosti bez disciplíny? S cigánskym vkusom? Alebo kočovník? A bohém? ...No, tak bude „po mne“ 😀

A ak sa nebude chcieť v škole učiť?  Bude leňoch a bordelár? – vtedy bude „po Tomici“ 😀

Posledný záverečný triumf: „A čo ak bude ČIERNE?“ – Černejšie od dalmatínskeho deda nebude isto 😀  

A ak ti újde do osady?  - To bude znamenať len to, že sa cíti osamotený medzi nami, cudzincami. Ja viem, aké je to ťažké byť menšina, hoci sú Chorváti skoro rovnakí ako Slováci, občas mám chuť to tu zabaliť, lebo mi chýba tlupa z môjho kmeňa 😀 Aby on, alebo ona, teda nemala pocit izolácie, budeme ju učiť, že hoci je naša (náš), stále je hrdým nositeľom dedičstva svojho starobylého ľudu. U nás sa nebude "cigánmi" strašiť, u nás to bude pridaná hodnota.

Keď dievčence plánujú tehotenstvo, kupujú kyselinu listovú a vitamíny, aby bolo dieťatko ako v bavlnke. A čo robia adoptívni rodičia v predpríprave na svojho najvýnimočnejšieho potomka „posledného slobodného ľudu sveta“? Ja sa začínam učiť jazyk a Tomi vyberá karavan 😀 Lebo tajne v duši dúfame, že k nám príde malé nomádča a zapadne do našej, už teraz kočovníckej,  rodiny.  

A viete čo? Dobre, že sme sa nerozhúpali skôr, ešte sme na to asi neboli pripravení 🙂

myslim, ze tymto clankom si pichla so osieho hniezda a som zvedava na odozvu🙂 za mna velky like a drzim palce🙂

19. júl 2017

Och moja prajem Vam aby ste boli šťastní

19. júl 2017

@michaelkanr je mi jedno, čo hovoria ostatní, nikomu nikoho nevnucujem. a tak nikto nemoze bránit nám 🙂 ratam s tym, ze mnohi ludia nam zo zivota odidu, ked pride nase vysnivane dietko, ale tak to bude lepsie, aj pre nas, aj pre neho, alebo pre nu. Mnohi ma uz aj tak opustili, ked som mala tu drzost sa vydat na more do velkej chalupy. Uz som sa teda naucila ludi nechavat ist. A ked som prezalila odchod zavistlivcov, o to lahsie prezalim odchod tých, ktorí nebudu moct stravit našho uz teraz milovaneho potomka 🙂

19. júl 2017

Nadherne napisane 🙂 akurat minule som pozera na netflixe dokument o detoch a vplyve rodicov. V podstate dosli k zaveru geny su zanedbatelny faktor a ze vychova a vplyv prostredia ma neporovnatelnu silu. Vsetko co sa zvaluje na geny nie su geny ale vychova a to co dieta vidi v rodine prirodzene opakuje v zivote. A romske dietatko si zasluzi sancu na rodinu presne tak isto ako biele, cierne ci zlte 🙂

19. júl 2017

neviem prečo, ale stále sa mi motá v hlave myšlienka, že akonáhle príde k vám to dietko, tak príde aj druhé ako prekvapko 🙂 a budeš mať odrodené, ako si plánovala

19. júl 2017

Inak poznam jednu profi mamu, co sa starala o roma a vraj bolo troska poznat rozdielne crty ale ked sa s nim pracovalo bol velmi rozumny chalan

19. júl 2017

drzim vam silno palce 😉

19. júl 2017

@tomiholjubavi , pekný článok. Kedysi raz, ešte počas prípravy, alebo nejakého pobytu NR, ani nepamätám, jedna učená pani povedala, že biela rodina sa prijatím rómskeho dieťaťa stáva rodinou rómskou. A je úžasné čítať, že ty, tedy vy , ste na to prišli ešte skôr, ako to dietko prišlo k vám 🙂 Veľa šťastia 🙂

19. júl 2017

Krásne, prajem ti, nech sú z vás čoskoro rodičia. Okruh vašich známych sa zúži, ale zase, tí ľudia by časom odpadli tak či tak, to nie sú priatelia ❤

19. júl 2017

Držím silno päste, aby ste boli čoskoro šťastnými rodičmi, lebo tými najlepšími ste už teraz ❤️

19. júl 2017

Ty napis knihu, velmi dobre sa cita, to co pises (a to mam od Teba precitane asi vsetky clanky). Budes slavnejsia ako "Som mama";)

19. júl 2017

Veľmi pekný článok, tlieskam 👏 . Krásne s Tomim dozrievate. Prajem vám skorú radosť z malého človiečika, ktorý čaká práve na vás.

19. júl 2017

@michala.s myslím, že ked zvládam krotit dvoch dospelych balkancov, jeden romik uz bude lahodka 😀 😂

19. júl 2017

Myslim ze ste sa rozhodli spravne a normalne 🙂 k vam to tak nejak bude pasovat 🙂 treba z jeho korenov vytazit maximum roho dobreho co v sebe tato kultura ma 🙂 a vy to dokazete a budete skveli rodicia.sama som polovicna romka,moc to na mne nevidno,albo aspon ja si to myslim 🙂 no vzdy vravim ze ja mam z nich len to dobre-temperament,rodinne citenie,yroska divokosti,vietor vo vlasoch...slobodneho ducha 🙂 zelam vela stastia

19. júl 2017

@tomiholjubavi veľmi rada citam všetky tvoje príspevky 🙂 Si úžasná osôbka a viem, že raz budeš úžasná mamina... Ste jedni z mála ľudí, ktorí sú pripravení prijať rómske dieťa a viem, že keď to vyjde, budete super rodičia... Miska, držím palce a myslím na teba 🙂 Mám ťa rada 😉

19. júl 2017

@tomiholjubavi tak tomu ver, hlavne vravela vela lasky a vsetko ide

19. júl 2017

Naahodou ja ked som zistila ze chcete romciatko nic take som ti nepovedal a dokonca som si to ani nemyslela 🙂 ja uplne chapem ak niekto romciatko nechce a takisto chapem ak ho niekto chce a pomyslela som si ze k vam uplne zapadne vy ste cela rodina taky medzinarodny misung tak preco nie 🙂 drzim palce moja 🙂

19. júl 2017

Zimomriavky mam z teba❤ a o tych predsudkoch mas totalnu pravdu, kolkokrat mi ide doma na jazyk "je tu bordel ako u ciganov" - tolkokrat v detstve pocuta fraza. Ale popravde, nastastie som ju este nevyslovila a moje deti ani len netusia, kto to ten cigan je. Na ihrisku rozdiel nerobim a verim, ze raz, ked zacnu moje deti vnimat, ze to dietko je farebnejsie, nebudu to negativne davat najavo

19. júl 2017

dakujem vam ženice za krasnu pozitivnu odozvu ❤ ste najlepšie.

19. júl 2017

inak ked mi tomi odsuhlasil, ze kupujeme karavan, skakala som meter do vysky a hned som si k nemu kupila aj kotlik a vytlačila, kde všade pojdeme na našu prvu cestu 😂 . ked pride naše dietatko, uz budeme zabehnutí, len dufam, že sa mu to bude pačiť. možno nebude take stereotypne a budeme vacsi "cigani" od neho 😂 lebo my sme obaja ako @bambulalala pise- temperamentni, divoki, vecne na cestach 🙂 ked mam polroka stat na mieste, uz ma mrle zeru, ze kde by som ja išla 😀

19. júl 2017

Ahoj, nesledujem ťa dlho, ani nepoznám váš príbeh. Ale veľmi vám to prajem ❤ Ja som v detstve nepočúvala od rodičov žiadne také narážky, za čo som im strašne vďačná. V škôlke som mala jednu rómsku kamarátku, jediné, čo si pamätám bolo, že ma naučila nejaký rómsky tanec a vždy ma vedela rozosmiať. Ale potom ju jej mama vzala zo škôlky preč a zakázala sa jej so mnou rozprávať. Tuším tie predsudky existujú na oboch stranách. Ale detské srdce je od počiatku čisté a predsudky nepozná... a to by sa niektorí dospelí mali od detí naučiť.

19. júl 2017

Budete skveli rodicia, to viem uz teraz!!! A kazde dietatko si zasluzi mat milujucu rodinu, to vase sa uz teraz moze tesit 🙂

19. júl 2017

@tomiholjubavi chcem vidiet kde ten karavan budete pri vasom dome na Pagu parkovat 😀

19. júl 2017

@mamuskazuzuska dole, tam kde sme mali ten ratanovy nabytok. teraz je hore pri grile premiestneny, lebo dole na nom nikto nesedaval 😀

19. júl 2017

@tomiholjubavi a tam sa da dostat autom? 😲

19. júl 2017

Dojala si ma.Uprimne poviem ze mam podobny negativny nazor na ciganov.sorry...ale tvoje slova sa ma dotkli.Praxovala som v DD pre deti do 2 rokov a poviem ti tie male cigancence su takeee nadherne a osamele.a je ich tam vela az cloveku srdce puka.A okrem toho ze urobis krasnu vec budes mamou velmi skoro lebo pri romskych detickach to ide velmi rychlo kedze je malo ludi ktory nemaju problem s farbou pleti.praj Vam vela stastia a nech ste cim skor rodicia.Mali ste si poziadat rovno o dvojicky 😊

19. júl 2017

❤👏

19. júl 2017

Drzim prsty, nech sa vam podari adopcia co najskor. Kazde dieta je tabula rasa, a iba od nas rodicov zalezi, co z toho dietata vyrastie, ake bude.
A uz sa tesim na clanky, kde budes pisat o tom, aki ste obaja nevyspati, ale stastni prestastni 👍

19. júl 2017

@tomiholjubavi velmi som sa zasmiala a zaspominala pri casti s tym malym demonom co rodicov okradne a zabije... musim povedat, ze jednu taku adoptovanu nevdacnicu poznam😂 boli sme naj kamky az kym mentalne nezastala na veku 13 rokov a v 18tich adoptivnu mamu okradla, zavolala policiu lebo jej mama dala facku😬 a zdrhla za svojim bio alkoholickym otcom a vydala sa na cestu v matkinych slapajach (ziadna praca a zle chodnicky). Preco to pisem?:D len preto ze bola Biela! Krasne biele dievcatko so zelenymi ocami a svetlymi vlasmi🙂 takze hor sa pre ciganca...je to o stasti na ale dieta narazite a o vasej laske a vychove.
Nie o farbe pleti🙂

19. júl 2017

Budete uzasna milujuca rodina, kazde dieta ktore sa k vam dostane bude stastne ze bude milovane. Kazde dieta nas uci novym veciam ❤

19. júl 2017

❤️ Nic viac .. drzim palce!

19. júl 2017

Kto nezazil nepochopi.....a mozte to brat z oboch stran. Ci uz par tuziaci po dietati roky ako aj par byvajuci vedla osady...kto nezazil nepochopi...prajem vam hlavne zdrave dieta

19. júl 2017

@tomiholjubavi Miska, prekrasne napisane - slzim tu a z celeho srdca zelam, nech sa vam to naplni v ten spravny cas. A zelam prijemne cakanie/ucenie!

19. júl 2017

Miška prajem Vám všetko štastie sveta! Nech Vas srdce vedie pri všetkych vašich rozhodnutiach.

19. júl 2017

hm, krásne napísané. ozvi sa mi o 15-20 rokov porovnáme si skúsenosti.

19. júl 2017

Takze predsa💟drzim palce☺ aj oni su deti, ktore potrebuju milujucich rodicov☺

19. júl 2017

Krasne napisane az mi slzicka vysla. Drzim palce ❤

19. júl 2017

@tomiholjubavi na ludi sa mozes vykaslat,dolezite je,ze budete rodicia.🙏🤗❤️

19. júl 2017

Miška, uz ho vidim behat po dvorku na po Pagu ❤👶

19. júl 2017

Drzim vam palce :*

19. júl 2017

@tomiholjubavi jaj my tiez tak tuzime.po karavane....snad sa raz podari.alebo autobus...uz nas je 6 🙂

20. júl 2017
20. júl 2017

krásne napísané a držím strašne palce ❤

20. júl 2017


Drzim vam silno palce! U nas su ziju manzelia, ktori si najprv adoptovali polociganciatko a vdaka nej sa im potom narodilo vlastne dieta 🙂

20. júl 2017

na jednej strane viem ze po dietatku tuzite a aj ze v HR tak do oci bit nebude, ale ja som bohuzial z oblasti kde sa ciganmi nestrasi ale sa vedla nich zije a to uplne staci na to aby som dala ruky prec na 2m. Velmi velmi ti prajem aby ste s Tomim vytvorili rodinku a aby aj stary dedek zmakol z vnucatka.

20. júl 2017

tak ako u adoptovaného dieťaťa nevieš, aké gény sa prejavia, či nebude hyperaktívne, také onaké, tak to nevieš ani pri tom vlastnom, ktoré si porodíš... a môžeš sa snažiť ako chceš, návod a záručák pri pôrodoch nedávajú, raz-dva spravíš chybu vo výchove, alebo aj nespravíš a aj tak ti dieťa narobí kopu starostí... nedá sa to dopredu naprogramovať ani pri adoptovanom, ani pri vlastnom. Budete mať presne také isté starosti, obavy a pochybnosti, či to rodičovstvo zvládate ako hociktorý iný rodič. A všetky tie starosti budú vyvážené radosťami presne tak isto, ako v hociktorej inej rodine 🙂
Držím vám palce a dúfam, že sa s nami budeš aj naďalej deliť o historky z vašej rodinky obohatené o nové kapitoly ❤

20. júl 2017

kiez by bolo na svete viac podobne zmyslajucich ludi <3

20. júl 2017

Super!!! Drzim palce

20. júl 2017

Miska, excelentne napisane. Drzim palce, nech co najskor pride novy clen rodiny a mozete zacat dalsiu kapitolu zivota.

20. júl 2017

Pozrite si film Lion, ak ste este nevideli. Je podla skutocneho pribehu, hoci o Australcanoch, ktori si adoptovaki dvoch Indov. Ten druhy bol trochu problematicky, mal nejaku chorobu, ale celkovo vychovu zvladli velmi dobre a teda zoparkrat som mala slzy na kraji. Bolo to fakt pekne. Krasne spracovane, aj tie indicke slumy tam bolo vidiet, ako sa tam biedne zije.

20. júl 2017

miška ja som mala kolegyňu, ktorá si adoptovala 3 rómske dievčatká, 2 z nich sú sestrami a teraz sú to už slečny a veľmi šikovné 🙂

20. júl 2017

Miška, krásne si to napísala...mám pocit, že dopadnete ako moji svokrovci, tiež sa im nedarilo, šli do adopcie, mali vyhliadnuté dieťatko, šli ho pozrieť a nakoniec si vzali domov môjho švagra - tiež čiernuliatko, a po pár rokoch sa im narodil môj muž...švagor sa oženil, má dve krásne dospelé dcéry, pracuje, je čistotný a pohoďák...verím, že ste spravili to najlepšie a najkrajšie rozhodnutie...veľmi moc držím päste !

21. júl 2017
Komentár bol odstránený

Ja tiez za taketo adopcie az tak moc niesom a to iba pre to, ze by som sa bala ze v puberte ich to bude tahat do ich komunity a stratim ich...Ale to je asi jediny dovod, ale inak si myslim ze budete s Tomicom uzasny rodicia pre dieta akejkolvej narodnosti a farby koze, ..drzim vam velmi palce.....moj svagor si adoptoval dvoch chlapcov surodencov lebo tiez nemohli mat vraj deti a asi 6 mes co u nich chlapci boli jeho zena otehotnela a pridali k tym dvom aj svoho vlastneho syna....a to sa moze stat aj vam kludne..ved jednemu by bolo trochu smutno

23. júl 2017

Krásne napísané. Budeš skvelá mama 🙂

24. júl 2017

Ahoj Miska, trefne napisane. Je to tak ako pises. Ale osobne mam pocit, ze sa veci predsa len uberaju trosku inym smerom, lepsim. Ja som povodne z vychodu a poviem ti, ze mame v rodine dva pary, co pred 2 rokmi adoptovali romske deti. Jeden par uz svoje biologicke dieta mal, ten druhy dokonca dve. Takze isty posun v mentalite tu vidim. Ono dnesni mladi su ovela viac open. Co ma nesmierne tesi, ze dokonca aj stari a prastari rodicia si tie deti oblubili a spravaju sa k nim s laskou, aku si vsetky deti zasluzia. Osobne si myslim, ze je pre dieta prirodzenejsie ak adopcia prebehne v krajine, v ktorej sa narodil a kde moze prist do styku s vlastnou komunitou, ako adopcia deti zo zahranicia ( krajiny typu Syria, India, Tahiti). A este jedna mala rada.Bolo by dobre, ak by ste mali viac deti z rovnakeho etnika, idealne surodencov. Drzim palce. A fandim karavanom.

24. júl 2017

Presne viem, ktory film ste videli. Brrrr, videli sme ho tiez s muzom, a dodnes si ho pamatam ( nazov ale uz nie)
A Miska, drzim Vam palce.

24. júl 2017

... Paradne sa to cita, ste krasni ludia. ... 🙂

1. aug 2017

Toto je clanok plny lasky. Kukni syrovka blogspot kde si adoptovali ciganca aj ked mohli a nasledne mali svoje deti. A este naaaadherne o adopcii pise ashley ann z underthesycamore co je pre mna najlepsi blog ever. Maju 5 deti, z toho jedno adoptovane z ciny. Vybrali si dieta s defektom - rastep pery. A maju karavan ;) niekedy som u seba zverejnila link na video s karavanom. Kukni stoji za to. Drzim palce.

20. aug 2017

Je zvláštne, že sme každá iná, žijeme v iných krajinách, máme iné záľuby, povolania ... Ale predsa sa naše myšlienky uberali/uberajú rovnakým smerom. Presne chápem, čo je myslené tým, že ešte nie ste pripravení. Ani my sme roky neboli. Adopcia (jedno akého dieťatka) bola niečo nemysliteľné. A predsa mám vďaka nej teraz dve krásne deti a najdrahší titul na svete: mama. Len som ti chcela napísať, že som nikdy nikdy a ešte raz nikdy nebola šťastnejšia. Miška choďte si svojou cestou. Veď to neznamená, že keď väčšina ide jedným smerom, ten druhý musí byť zlý. PS: Od mala som najviac milovala Annu zo zeleného domu a teraz mám takú jednu doma.

11. sep 2017

Začni písať komentár...

Odošli