✨ 18. DECEMBER ✨

A už ho tu máme ❤️ Môžu nám začať Vianoce ❤️

👍😀

Anjelské posolstvo ✨

Nie je sa čoho báť.
Aj keď sa situácia môže zdať neistá, si vedená a chránená. Strach nepatrí do budúcnosti, ktorú pre teba anjeli pripravujú.

Nevzdávaj sa.
To, čo práve prežívaš, je len posledná fáza pred zmenou. Vytrvaj ešte chvíľu – tvoje úsilie, trpezlivosť a sila srdca neboli zbytočné.

Dýchaj, dôveruj a kráčaj ďalej. Svetlo je bližšie, než si myslíš. 🌟

Ahoj ak pracujete na 12 tky , uzná vám zamestnávateľ paragraf na celý deň ak idete s dieťaťom? A musíte snim ostať celý deň doma?

Naše Vianočné fotenie 😘📸🎄

Malý vianočný....
𝙿𝚛í𝚋𝚎𝚑 𝚗𝚊 𝚝𝚎𝚗𝚝𝚘 č𝚊𝚜 : 𝙻𝚎𝚙š𝚒𝚎 𝚣𝚊ží𝚑𝚊ť 𝚜𝚟𝚎𝚝𝚒𝚎𝚕𝚔𝚘, 𝚊𝚔𝚘 𝚙𝚛𝚎𝚔𝚕í𝚗𝚊ť 𝚝𝚖𝚞 🎄

O Vianociach, o Štedrom dni myslím – ani niet tmy na svete. Aspoň nie v tom svete, v ktorom som rástol a ktorý sa mi hlboko vtisol do duše. I do srdca.

Za detstva celý rok som čakával na utiereň, týždne pred Štedrým večerom sme sa hádali medzi bratmi, kto ponesie lampáš, lebo to boli ešte krásne časy, keď hocikde pouličného svetla nebolo, ba veď dolu dolinami niet ho ani dnes. Mnohí o Vianociach – teda aj my – niesli sme lampáš, hoci na oblohe bolo plno hviezd a mesiac sa naširoko usmieval. Ale to tak muselo byť.
Veď naširoko roztekala sa pieseň. Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa … radujme sa!

Akože mohlo byť ináč?!
Zdalo sa mi za oných čias, akoby hviezdy boli poschodili do našich dolín a tak sa tu dolu pohybujú ako na oblohe.
Myslím, tma nikomu na um neprišla, tak ako by tmy na svete ani nebolo. Kostolné obloky žiarili, vo vnútri plno bolo svetla a ľudia mali v zraku mnoho veselosti..

Mnoho veselosti, mnoho svetielok sme mali aj na vianočnom stromčeku a chceli sme ich mať ešte viac.

Ale prešli roky a cez mnohé roky všelijaké Vianoce prišli. Veru dotisla sa neraz aj čierňava. Pamätám sa na veľkú metelicu, mokré chumáče snehu bičovali tvár, lenže jednak sme len šli na polnočnú, azda sme cítili, že treba sa nám nabrať svetla čo najviac: aj pre zajtrajšok a pre ďalšie roky …
Tma je vždy na stráži. Hneď sa dotisne, len čo sa trochu pozabudneš myslieť na jas, pozabudneš zažať svetielko.
Raz o Vianociach chorý bol brat.
Raz o Vianociach chýbala nám matka…
Lebo míňali sa roky.

Raz na bojisku v zákopoch mali sme iba jednu sviečku o Štedrom večeri. Ktosi ju zachoval pre tento večer, tak sme ju v mokrom zákope pod plášťom zažali a jeden po druhom sme ju chodili pozerať.
Roku 1944 tanky nám chodili popod obloky o Štedrom večeri, svetielka sa triasli na vianočnej jedličke, lietadlá sa tmolili pod hviezdami, mnoho bolo čierňav, naokolo mnoho úzkostí, mnohí sme už vedeli, že sú nám to posledné Vianoce na Slovensku, keďže boli už blízko i také svetlá, že horeli celé dediny…
A jednak sme sa premáhali tento večer i skusovali spievať: Radujme sa … veseľme sa

Lenže to nebola radosť toho večera, to nebola sila toho Štedrého dňa, to bolo inšie.
To boli všetko svetielka v nás z predošlých Vianoc, to boli piesne, čo v našich dušiach usalašili sa za oných radostných dní, to boli Otčenáše, čo nám matky hlboko zaštepili do srdca, to bola viera vo Vykúpení, viera v Spasiteľovi, viera v Kristovi, to boli staré, dávne svetielka, čo nás teraz chránili, aby nás nepridusila tma, to boli dávno zažaté nádeje, že prežijeme aj tieto úzkosti …

To boli najvzácnejšie dary, čo nám ostali po rodičoch a rád by som mal teraz taký hlas, čo by som mohol volať na všetky strany a na všetky matky, na všetkých otcov:
— Lepšie je zažínať svetielka včas! …Včas zažínajte v dušiach vašich detí svetielka o Jezuliatku, o veľkom dare Betlehema, svetielka viery, svetielka lásky a nádejí, lebo na každého kdesi číha tma, ale kto bude nosiť v sebe svetlá, nebude ani ťažké chvíle preklínať …

Už som dávno šedivý, ale tak sa mi teraz zdá, že držím v ruke onen vianočný lampáš z detstva a ten mi svieti, ukazuje cestu jasne i dnes, keď občas sám neviem, kade sa hnúť

( Jozef Cíger Hronský, Lepšie je zažať svetielko ako preklínať tmu, Z publikovaných novín Slovák v Amerike 23.12. 1959 )

Proč děti zlobí

Jak děti projevují nepohodu - od miminek po adolescenty
Příčiny "zlobení"
Vzdory, touha po uspokojení potřeb, poruchy, drogy...

Poobedná čakanie na Oli kým jej skončí tréning

ahojte,
ti, co byvate v dome - stavali ste s firmou alebo ste vsetko zvladli svojpomocne? co je lepsie, co sa viac v konecnom dosledku vyplati? 🙂

Keď Robin Williams 11. augusta 2014 odišiel zo života, svet sa ponoril do ohlušujúceho ticha. O dva týždne neskôr však na slávnostnom udeľovaní cien Emmy vystúpil pred milióny divákov jeho blízky priateľ Billy Crystal a predniesol jeden z najdojemnejších prejavov, aké kedy zazneli z televíznej obrazovky. Hlas sa mu chvel, keď povedal:

„Rozosmieval nás. Z celej duše. Vždy. Kdekoľvek ste ho videli — v televízii, vo filme, v nočných kluboch, na štadiónoch, v nemocniciach, v útulkoch, pred našimi vojakmi v zahraničí či dokonca v obývačke umierajúceho dieťaťa — všade rozdával smiech. Skutočný, obrovský smiech.“

Ich priateľstvo sa začalo už koncom sedemdesiatych rokov, dávno predtým, než sláva urobila ich svet tvrdším a chladnejším. Robin práve stúpal vďaka seriálu Mork & Mindy a Billy mal za sebou prácu na Soap. Stretli sa na charitatívnom večeri v New Yorku a bez prestávky sa rozprávali celú hodinu. „Nepoznali sme sa,“ spomínal Billy v rozhovore pre Rolling Stone, „no mali sme pocit, akoby sme boli priateľmi odjakživa. Bol elektrizujúci. Nedokázal som prestať smiať sa — a on tiež nie.“

Odvtedy boli nerozluční — neustále si telefonovali a zanechávali si bláznivé hlasové správy. „Vedieval sa vydávať za ruského krajčíra alebo daňového úradníka,“ spomínal Billy. „Mnohé z nich som si uchoval. Tie odkazy ma vytiahli z najtemnejších nocí.“

Ich puto žiarilo najjasnejšie počas Comic Relief, kde vystupovali spolu s Whoopi Goldberg. Vyzbierali viac než sedemdesiat miliónov dolárov pre ľudí bez domova, no v pamäti divákov najviac zostali ich spontánne výbuchy radosti — Billy, ktorý sa márne snažil potlačiť smiech, zatiaľ čo Robin okolo neho tancoval v úlohe ruskej baleríny, a Whoopi sa smiala až k slzám.

Za týmto smiechom sa však skrývala bolesť. „Raz ku mne prišiel domov — len aby sa porozprával,“ rozprával Billy. „Vyzeral stratený. Sedeli sme v záhrade celé hodiny. Otvoril sa — hovoril o strachoch, osamelosti, o hluku v hlave.“

Keď Robinovo zdravie začalo slabnúť v dôsledku demencie s Lewyho telieskami, Billy si neuvedomoval, aký ťažký zápas prežíval. „Neznel ako on sám,“ priznal pre Vanity Fair. „Myslel som si, že je to len prechodné obdobie. Netušil som, ako veľmi trpí.“

Na pódiu Emmy, v mäkkom svetle spomienok, sa Billymu zlomil hlas. „Je ťažké hovoriť o ňom v minulom čase,“ povedal. „Takmer štyridsať rokov bol najžiarivejšou hviezdou komediálneho vesmíru.“

Potom sa na obrazovke objavil úryvok z Robinovho stand-upu — ten nespútaný, nákazlivý smiech — a sála povstala, neschopná zadržať slzy. Neskôr Billy potichu dodal: „Nebola to pocta. Bol to ľúbostný list.“

Ich priateľstvo bolo vzácne — postavené na smiechu, úprimnosti a láske, ktorá časom nebledne. Billy raz povedal: „Bol najlepším priateľom, o akom sa dá snívať Aby som nezabudla az by niekto chcel vediet -Lewyho telieska su zhluky na mozgu a sposobuju demenciu....
A— vášnivo oddaným, plným radosti. Chýbať mi bude každý jeden deň až do konca môjho života.“

Ahojte, prosím vás ako funguje Donio? Je to adresné? By som chcela prispieť. Dakujem

14eur v Zlatej Studni. Foto koment.

Ahojte chcem sa opýtať mešká mi menstruacia 3 dni ešte v júli som brala tabletku po ale to už by asi nemalo mať účinok a ovuláciu som mala 30 novembra a nechránený styk a poslednú menštruáciu 16 novembra a mávam teraz silne kŕče v podbrušku aj po sexe to cítim , veľmi citlivé prsia

S akými bábikami sa hrajú vaše 8-rocné dievčatá?

😝

Nemal uniformu ani výcvik. Nepovažoval sa za niekoho výnimočného.
Bol to obyčajný pracujúci človek, prisťahovalec, jeden z mnohých v dave.

Ľudia sa v ten deň zišli na verejnom podujatí. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo stať niečo výnimočné. Až kým nezazneli výstrely. V priebehu sekúnd sa pokoj zmenil na zmätok. Niektorí utekali, iní sa skrývali, ďalší zostali stáť, paralyzovaní strachom.

Keď sa jeden z útočníkov zastavil, aby znovu nabil zbraň, stál pomerne blízko. Nerozmýšľal nad tým, kto je útočník ani kto sú obete. Neuvažoval, čo by mal urobiť správne. Len vedel, že ak zostane stáť, niekto ďalší môže zomrieť.

Rozhodol sa konať.

Bez zbrane sa vrhol k útočníkovi. Nasledoval zápas, v ktorom utrpel zranenia, no podarilo sa mu narušiť priebeh útoku. Útočník z miesta ušiel a streľba nepokračovala.

Neskôr o sebe nehovoril ako o hrdinovi. Nevyhľadával pozornosť ani uznanie. Povedal len, že nedokázal zostať nečinný.

Tento príbeh nie je o pôvode, viere ani politických postojoch. Je o chvíli, v ktorej sa obyčajný človek rozhodol postaviť medzi násilie a ostatných ľudí.

Aj takéto rozhodnutia sa dejú. Potichu, bez kamier a bez potlesku.
A často práve ony rozhodujú o tom, ako sa to skončí.

Zimný update kuchynských poličiek ❄️ Vrátane zimných utierok z #dm a rodinných vianočných hrnčekov, ktoré opäť vyťahujem po roku ☕️♥️

Nevideli ste niekde v obchode, poprípade nezavadzia niekomu doma taká mäkká penová svietiaca kocka? Susedkin psík si ju zamiloval tak hľadám. 😁🙏

Niečo vianočné😘

✨ 17. DECEMBER ✨