🟧 Už ste to niekedy povedali partnerovi, dieťaťu alebo kolegovi?

A viete, čo sa stalo? Zvyčajne presný opak. Dráma začala. Namiesto pokoja – výbuch. Namiesto porozumenia – obrana. Keď niekomu prikazujeme, čo má cítiť, vlastne mu berieme hlas. A nikto nechce byť umlčaný, keď ho niečo bolí. Ich emocionálna realita bola popretá. A to bolí. Viac než problém samotný. 

📚 Potláčanie emócií zvyšuje stres a oslabuje vzťahy. Navyše, znižuje imunitu.

🔬 Ľudia, ktorí sú nútení „držať emócie na uzde“, majú horšiu pamäť a sú menej autentickí v interakciách. Ak je emócia odmietaná, mozog aktivuje obranné mechanizmy – a my reagujeme ešte silnejšie. 

👂 Bezpodmienečné prijatie emócií je základom psychologického rastu a ozajstného kontaktu. Emócie potrebujú byť uznané, nie opravované. 

💬 Otázky, ktoré môžete použiť hneď: 

➡️ Koľkokrát ste dnes niekoho posúdili… bez toho, aby ste poznali celý jeho príbeh? V obchode chlapec niečo zhodil z pultu. Jeho mama naňho zvýšila hlas. Ľudia sa az nimi otáčali. V tom začala klasika: „Zlá matka." ,,Netrpezlivá." ,,Asi ho bije aj doma...“ 

💡 Možno mala za sebou noc pri nemocničnej posteli. Možno práve prišla o prácu. Možno sa snaží zvládať život, len sily dochádzajú. 

🧬 Ľudia majú tendenciu pripisovať správanie druhých ich „povahe“, no, svoje vlastné správanie ospravedlňujú okolnosťami. 

🧠 Keď sa naučíme odstúpiť od emócií a pozrieť na situáciu ako nestranný pozorovateľ, zvyšujeme empatiu a reguláciu vlastných reakcií. 

🔬 Empatia sa aktivuje až po spomalení úsudku – keď vedome prepneme z režimu „súdiť“ na „chápať“. 

🤔 Otázky, ktoré zmenia spôsob, ako sa pozeráte na druhých: 

😬 „Vieš, keď niečo urobí moja kamarátka, poviem si, že mala proste zlý deň. Ale keď to urobí kolegyňa, hneď si myslím, že je protivná a zámerne ma ignoruje.“ K „našim“ sme láskaví, k „tým druhým“ podozrievaví. Prečo? Lebo naše mozgy sú naprogramované veriť „svojim“. 🧪 Robíme rýchle súdy o ľuďoch za menej než 1 sekundu – a sú často chybné. Ľudia si vytvárajú „my a oni“ skupiny už len na základe farebného trička. 🧬 Mozog aktivuje odlišné centrá pri pohľade na „iných“ – menej empatie, viac strachu. Aktivujú sa oblasti mozgu spojené s hrozbou. 🧠 Kontakt znižuje predsudky. Pravidelné stretávanie s rôznymi ľuďmi buduje dôveru a empatiu. Povedomé tváre = menej predsudkov. 🧭 Skúste si tieto otázky: Čo by ste o druhom človeku vedelo, keby ste sa ho skutočne spýtali? Kedy ste naposledy niekoho hneď „odsúdili“ – a čo bolo za tým? Čo spoločné máte, aj keď sa na prvý pohľad líšite? Čo o vás prezrádza váš pohľad na „tých druhých“? Ktorý krok môžete urobiť, aby ste spoznali niekoho, koho sa (nevedomky) obávate? 🧠 Mini výzva: Tento týždeň oslovte niekoho, koho bežne obchádzate. Spýtajte sa ho na niečo osobné – odkiaľ pochádza, čo má rád, čoho sa bojí. Počúvajte bez komentára. Len načúvajte. Uvidíte, čo to spraví s vaším svetom. 🌍 ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1AUUQ9N4FJ/ #koučing #sebarozvoj #vztahy #emocia #predsudky #psychologia #empatia #mindset #vedomyzivot #vedomakomunikacia #osobnyrozvoj #nevedomevzorce #reframing #mentálnezručnosti #emocionálnazrelosť #vedomerozhodnutia

👩‍💼 „Tá nová kolegyňa je čudná. Ani neodzdraví, ani úsmev, nič. Niečo na nej mi nesedí… Tie nové sú vždy problémové. Nevedia sa prispôsobiť.“ „A poznáte ju?“„Nie... ale viem, že nebude dobrá.“ Mozog často reaguje na neznámo strachom. Vytvára si príbehy, aby zaplnil prázdne miesta. Často nepriaznivé – najmä voči cudzincom. 1️⃣ Ľudia majú sklon vnímať členov vlastnej skupiny ako "morálnejších" než cudzincov, aj bez dôkazov. 2️⃣ Mozog reaguje na neznáme tváre zvýšenou aktivitou v amygdale — oblasti strachu. 3️⃣ Ľudia prejavujú nevedomé predsudky voči cudzincom, ktoré si neuvedomujú. Aj krátky, pozitívny kontakt s „cudzím“ človekom významne znižuje stereotypy a obavy. 🔑 Otázky, ktoré môžete vyskúšať hneď dnes: Čo o tejto osobe skutočne viete? Reagujete na realitu alebo na svoj strach z neznámeho? Čo by ste mohli získať, ak sa otvoríte novému človeku? Čo ak sa mýlite? Čo by bolo iné? Ako by ste sa zachovali, keby ste predpokladali to najlepšie? ❤️ Nepotrebujete meniť celý svet. Stačí začať pri sebe. A svet sa zmení spolu s vami. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/18YMSa8t5M/ #psychologia #koucing #sebarozvoj #predsudky #mentalnezdravie #emocnainteligencia #medziludskevzťahy #empatia #ludskost #vzťahy #komunikacia #sebareflexia #nevedomevzorce

🧒 Má len 9 rokov, ale vie kričať tak, že to trhá uši: „Neznášam ťa!“. „Moja dcéra na mňa kričí, bije ma, hovorí, že ma nenávidí. A ja pritom robím všetko, čo môžem.“ Nenávisť detí je často len výkrikom bolesti. 

🧬 Detská agresia voči blízkym je často priamo úmerná ich pocitu bezpečia — dieťa "útočí" tam, kde sa cíti najviac ohrozené. 

🧠 Nenávisť sa najčastejšie prejavuje v blízkych vzťahoch, kde bol vzťah narušený alebo neprijatý — nie preto, že by tam láska chýbala, ale preto, že tam to kdesi zabolelo. Až 67 % detí s traumami vykazuje „odmietavé“ správanie voči osobe, od ktorej túžia po láske. 

❤️ Dotyk, záujem a pokojná reakcia znižujú hladinu kortizolu (stresového hormónu) u dieťaťa až o 45 %. 

🎯 Otázky, ktoré menia hru: 

Čo sa vo vás odohráva, keď dieťa kričí? 

🌱 ,,Mami, pozri sa na mňa..." Povie vaše dieťa pri vešaní prádla. 

Ruky máte plné, hlava myšlienok, ibaa mu poviete: ,,Počkaj chvíľku."

Lenže... to „chvíľku“ nepríde. A z tej malej chvíľky sa stal tichý odkaz: ,,Nie som teraz dôležité." A dieťa odchádza preč. Tieto „malé“ momenty sa v detskej psychike ukladajú ako dôkaz, že jeho potreby nie sú dôležité. Že musí byť silný, sebestačný, neotravovať. A keď sa to deje opakovane, vytvára sa v dieťati fragmentované JA – rozdelené medzi tým, kým skutočne je a kým musí byť, aby získal pozornosť a lásku. 

📚 Emocionálne ignorované deti častejšie vykazujú znaky „veľkosti“ ako obrany pred hanbou. Opakované prehliadanie emočných potrieb detí znižuje ich schopnosť rozvíjať zdravé vzťahy v dospelosti a vedie k nárastu narcistických a kompenzačných mechanizmov. 

🧩 Fragmentované „Ja“ vzniká, keď dieťa nemá bezpečný priestor na autentickosť. Emocionálne invalidujúce prostredie priamo súvisí s pocitom vnútornej prázdnoty a neautenticity. 

🔄 Deti, ktoré nezažili emocionálnu synchronizáciu, majú v dospelosti väčšiu tendenciu k toxickým vzťahom a perfekcionizmu.  

🧐  

👀 Predstavte si, že ste v debate s niekým, kto stojí za svojím presvedčením ako skala. Máte pocit, že ten človek vôbec nepočúva, len háji „svoju pravdu“. Ale… niekedy aj my sami chceme až príliš dokázať, že máme pravdu, a zabúdame na to najdôležitejšie – zvedavosť Zvedavosť je kľúčom k slobode myslenia. Pomáha nám otvoriť sa novým perspektívam a robiť rozhodnutia na základe faktov, nie emócií. 

Niekedy si myslíme, že ak dokážeme, že máme pravdu, získame kontrolu, rešpekt či uznanie. 

🧩 Už ste si niekedy pomysleli, že ste vedeli, že ste mali pravdu, keď väčšina koelgov odmietla váš nápad? Náš mozog sa bojí uznať, že by sme sa mohli mýliť a to by mohlo ,,poškodiť" našu povesť a rešpekt v očiach druhých. Aké presvedčenia si ale nesieme do debát? Ako náš vlastný postoj ovplyvňuje reakcie druhých? Často si totiž dokážeme natoľko brániť naše názory, že nimi zatláčame iných do kúta. 

🧠Ľudia majú tendenciu brániť svoje presvedčenia ešte viac, ak sú konfrontovaní s opačnými dôkazmi. Nehľadajte "boj", ale porozumenie. 

🧩 Pocit nepohodlia, keď sú naše presvedčenia konfrontované s protichodnými informáciami, nás často vedie k ignorovaniu faktov. Nebojte sa tohto nepohodlia a skúmajte ho. 

👉 

🔄 Kolega vás odignoroval. Predavačka sa na vás mračila. Šofér vám "zablokoval" cestu. Pracovný tím vás ,,sabotuje". Ľudia vám skáču do reči. Hneď to v nás vyvolá hnev, frustráciu či pocit nespravodlivosti. Možno si pomyslíte: „Aký drzý človek!“ Čo, ak ten človek práve prežíva niečo, o čom nemáte ani tušenia? Možno tento človek práve zažíva ťažký deň. Možno ho trápia osobné problémy. 

💭 V psychológii sa tomu hovorí atribučná chyba – máme sklon pripisovať správanie iných ich osobnosti, namiesto toho, aby sme vzali do úvahy okolnosti. 

🧠 85 % našich reakcií je emocionálnych. Väčšinu našich rozhodnutí a činov ovplyvňujú emócie, nie logika. Nejednáme len rozumom, ale často reagujeme na to, čo cítime. 

💔 Negatívne správanie často pramení z bolesti. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa správajú podráždene alebo agresívne, často prežívajú stres, smútok či tlak z osobných problémov. Stačí si položiť otázku: „Čo by som robil/a, keby som bol/a na jeho mieste?“ 

🤝 Ľudia sa cítia menej súdení a otvorenejší, keď počujú pochopenie. 

💛 

🛠️ Predstavte si matku a dcéru. Matka si dlho myslela, že dcéra jej úmyselne "kazí plány" tým, že odmieta večerať spolu s rodinou. „Prečo to robí takto? Snaží sa nám vyhýbať. Istotne má nejaké tajnosti.“ Aj to môžu byť reálne myšlienky rodičov, ktorými si odôvodňujú správanie dcéry. Každá rodina je plná rôznych motívov, postojov a dôvodov, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Niektoré z nich sú očividné, iné ukryté hlboko v nás. Namiesto toho, aby dcéra z nášho príbehu povedala priamo, že má strach z každodenných hádok pri večeriach, radšej sa stiahne. 

🔑 Rodinné vzťahy, ktoré zahŕňajú hlboké pochopenie vzájomných potrieb a motívov, vedú k väčšej spokojnosti a menšiemu výskytu konfliktov. 

💬 Až 80 % našich konfliktov v rodine pramení zo zlého pochopenia toho, prečo druhý koná určitým spôsobom. Rešpektovanie postojov ostatných, aj keď s nimi nesúhlasíme, znižuje stres a zlepšuje komunikáciu. 

❤️ Deti často konajú z iných dôvodov, ako si rodičia myslia. 

💡 otázky pre vás:

„Ahojte žienky, chcem sa spýtať, či ste sa s niečím podobným stretli aj u vašich mužov. Mám pocit, že môj drahý je tehotný namiesto mňa....,“ začína príspevok v téme pod názvom Couvade syndróm.

„Prvý trimester mi bývalo zle, nevoľno, na odpadnutie, mala som problém dlhšie stáť na jednom mieste. Môj drahý, odkedy sa potvrdilo moje tehotenstvo, takmer každé ráno zvracal, a strašne mu začalo chutiť, vďaka čomu pribral doteraz už asi 8 kg, zatiaľ čo ja som doposiaľ do 16. týždňa nepribrala ani miligram, dokonca som tuším kilo schudla (pritom som strašne chudá bola už pred otehotnením a snažím sa pribrať už 6 rokov...). Inak je plne schopný, nie je troska, nešlo ani o črevnú virózu, nebol v strese, na bábätko sa od začiatku teší, príde mi aj náladovejší a taký rozšafnejší, občas ako malý... Mám pocit, že môj drahý natoľko súcití so mnou, že sa jeho telo rozhodlo príznaky tehotenstva prežiť namiesto mňa,“ zveruje sa budúca mamička.

Couvade syndróm

Couvade syndróm alebo syndróm tehotného otecka, či syndróm solidárneho tehotenstva je pomenovanie pre stav, kedy partner tehotnej ženy trpí rovnakými príznakmi ako budúca mamička.

Jedna z mamičiek z Koníka si spomína na „tehotného kolegu“ jej manžela nasledovne.

„No tak kolega môjho muža bol doslova tehu s manželkou. Odkedy mala prvý pozitívny test, tak dotyčný ani jedno pivo, vraj čakajú bábo. Dokonca nešiel ani na služobku, vraj on lietadlom nepoletí, lebo čakajú bábo. A prežíval všetko až do pôrodu. Po pôrode ho to vraj prešlo, vraj chlapi mysleli, že bude aj kojiť, ako sa na to celé namotal. Vraj to pre neho bolo celé také, ako keby to prežíval sám. Vraj si aj dával strašne pozor čo zje, aby hento, aby toto, aby to nebolo nezdravé, že s ním nebolo k vydržaniu. Najväčší gól bol pôrod, to chalani mysleli, že ho prekotí, bo on bol ako na ihlách. Vraj mysleli, že povezú sanitkou nakoniec jeho. Mal aj poslíčkov za svoju ženu, chudáčisko...“