S deťmi či bábätkami môže byť návšteva reštaurácie peklo. Mnohé reštaurácie myslia aj na rodiny a ich malých návštevníkov. Nedeľný obed alebo jedlo počas dovolenky v reštaurácii, tak môže byť pre rodičov aj deti príjemným zážitkom. 

Čo by si v reštaurácii pre deti a bábätká očakávala?

Spísali sme zopár našich myšlienok. Ak ťa napadnú ďalšie, tak nám ich vlož do komentáru pod článkom. Všetko chceme využiť pri článkoch do našej encyklopédie Wiki Modrý koník. Máme sen, v ktorom vo Wiki vidíme článok pre každú jednu reštauráciu pre deti. Ale chceme to urobiť poriadne a tak pri každej reštaurácii chceme uviesť aj všetko, čo tam majú pre deti a bábätka. Dobre vieme, že ísť do reštaurácie s bábätkom a škôlkárom je odlišné a preto strohá informácia, že ide o reštauráciu vhodnú pre deti je nedostačujúca.

Čo nám už napadlo:

Všeobecné

• nefajčiarske zariadenie
• bezbariérový vstup
• bezbariérové zariadenie

Chuť na sladké nám nie je cudzia. A nie je to náhoda.

Spomedzi štyroch základných chutí je to práve sladká, ktorá umožnila ľuďom prežiť v náročných podmienkach, právom ju teda môžeme považovať za dôležitú súčasť evolúcie. Prečo je to tak? Čo robí práve zo sladkej, kráľovnú chutí?

Odpoveď treba hľadať, ako to už často býva zvykom, v prírode. Na jazyku človeka sa podľa odborníkov nachádza až 1000 chuťových pohárikov a veľa z nich je určených práve na rozpoznávanie sladkých pokrmov. Prečo je pre nás práve sladká taká neodolateľná?

Sladký kolobeh v prírode

Ľudia dokážu rozoznávať špičkou jazyka všetky chute, nielen tú sladkú. To malo v minulosti väčší význam ako by sa mohlo zdať. Rozoznať príjemnú sladkú chuť od podozrivej horkej, mohli naši predkovia hneď po ochutnaní. Čo bolo sladké, bolo väčšinou aj jedlé a navyše aj bohaté na energiu. Koncom jazyka si pomáhali pri rozlišovaní jedlých plodov, rastlín i bobúľ od tých jedovatých a mohli sa tak zasýtiť. Sladká chuť navyše tlmí bolesť, vyčerpanie a pozitívne vplýva aj na duševný stav. V prírode je to už raz tak zariadené, že nám je sladké príjemné. Keď sa dostane do tela, spôsobuje celý rad chemických reakcií vedúcich k vyplavovaniu hormónu šťastia a celkovo k príjemným fyzickým aj psychickým pocitom. Prečo je to tak, vedcom ešte doteraz nie je úplne známe. Faktom však je, že sladká chuť má v prírode výsostné postavenie a keby jej nebolo, nebolo by ani života. Prečo? Lebo rastliny sú primárne nastavené na rozmnožovanie a rodenie plodov a väčšina z nich na to potrebuje aj pomoc zo zvieracej ríše. Aby bola rastlina pre hmyz atraktívna, postupne v nej dozrieva sladkosť. Sladký peľ spoľahlivo priláka hmyz a sladké plody dokonca aj väčšie zvieratá. Hmyz roznesie semená rastlín do širšieho okolia, kde môže rastlina opäť zarodiť. Bez tohto systému by v prírode nebolo ani potravinového reťazca.

Umenie prežiť

Ahojte. Prinášam vám prvý zo série článkov na tému: Ako na to. V každom z nich dostanete jednoduchý návod na vaše obľúbené jedlo, ktoré ste sa však ešte doma neodvážili pripraviť. Vždy vám tiež poskytnem možnosť uplatniť svoju kreativitu, náladu a chuťové návyky v priložených poznámkach.

Dnes si ukážeme, ako urobiť poctivý hamburger. Veď, úprimne, kto ho nemá rád? Poďme na to.

1. Rozkrojíme žemľu na polovicu a tie z oboch strán nasucho opražíme na horúcej panvici.

2. Žemle vyberieme, do panvice vložíme natenko nakrájanú slaninku a na slabom ohni vypražíme.

3. Odsunieme slaninku k studenšiemu kraju panvice (alebo vyberieme), zvýšime teplotu, vložíme fašírku a opečieme z jednej strany 2 minúty.

4. Fašírku otočíme, zakryjeme plátkom syra a opekáme ďalšie 2 minúty z druhej strany.

Včera som sa vrátil z dvojdňovej návštevy Londýna, na ktorú nás pozval sám pán prezident Andrej Kiska a zviezol nás tam jeho lietadlom - prezidentským špeciálom.

Keď som mal možnosť predstaviť sa mu a začal som tým, že som spoluzakladateľ Modrého koníka, tak sa usmial a povedal, že Modrý koník dobre pozná a že je to super vec. Moje srdce poskočilo od radosti. Ak sa nášmu prezidentovi naša stránka páči, asi robíme niečo správne 😉

Keď sme včera leteli z Londýna domov, mal som ešte jednu príležitosť porozprávať sa s nim trošku viac. Spýtal som sa ho, či by chcel našim mamičkám z Modrého koníka niečo odkázať. Že ja im ten pozdrav na stránke odovzdám.

Povedal:
"Pozdravte ich odo mňa a odkážte im, že si ich všetky veľmi vážim za to akú náročnú a dôležitú prácu odvádzajú. Deti sú naša budúcnosť a byť matkou je to najdôležitejšie poslanie v živote ženy. Prajem im veľa síl, radosti a lásky."

Veľmi ma teší, že o Modrom koníku vie aj náš prezident a verím, že o nás bude do budúcna ešte počuť. Stali sme sa totiž členom Slovenskej aliancie pre podporu internetovej ekonomiky (SAPIE), ktorej cieľom je rozvíjať podnikanie v oblasti internetu a ktorá pracovnú cestu spolu s kanceláriou prezidenta organizovala.

Do Londýna sme leteli na stretnutia s miestnymi podnikateľmi, boli sme tiež pozrieť a inšpirovať sa v Google Campuse a na ďalších, pre nás podnikateľov, veľmi inšpiratívnych miestach. Tiež sme boli sme pozvaní na galavečer na slovenskej ambasáde za účasti pána prezidenta, kde sme mali možnosť stretnúť sa a porozprávať sa s úspešnými Slovákmi žijúcimi v UK. Išli sme tam skutočne veľká posádka, bolo nás takmer 50. Išli ľudia z AeroMobilu, Martinusu, Websupportu, Esetu, Zľavy dňa a mnoho ďalších veľmi šikovných, nadšených a správnych ľudí.

Ahojte, zvláštny názov ja viem, ale som si istá že ho pochopíte keď si náš príbeh prečítate až do konca. Dovoľte sa mi v krátkosti predstaviť nas ja som Zuzana a mám 29 rokov a náš prvorodený o ktorom bude celý tento príbeh sa volá Matej a 22.5.2015 oslávi 2 roky.Môj predpokladaný termín pôrodu bol 18.5.2013, no nášmu chlapčekovi sa s bruška vôbec nechcelo, bola som uzavretá, krček stuhnutý...podľa doktorov bez šance na prirodzený pôrod. Problém bol aj ten, že som trpela preeklampsiou, posledné dve mesiace tehotenstva som brala aj lieky na zníženie tlaku. Z dňa 21.5 na 22.5 sa mi pokúsili pôrod umelo vyvolať, ale tabletka nezabrala a môj tlak mal hraničné hodnoty. Pán doktor 22.5.2013 ráno skonštatoval, že už nemáme na čo čakať a bola som vychystaná na cisársky rez. Presne o 11:00 som začula detský plač – plač môjho dieťatka, teda aspoň môj mozog sa snažil si nahovoriť že je to moje dieťatko. Viem, píšem trochu zahmlene ale všetko sa čoskoro vyjasní  . Asi po 30 min čo už som bola na izbe mi Matejka doniesli na prvé prisatie, vyzliekli ho do plienky a položili na môj hrudník. Ach, možno ma niektorý budú odsudzovať ale necítila som nič špeciálne, žiadne pocity eufórie, slzy šťastia, žiadne nekončiace prúdy lásky.... A tu sa to všetko začína, trpela som popôrodnou depresiou. Moje telo, moja myseľ,  nič z toho môjho malého vytúženého bábätka neprijalo. Hlavou mi stále len vŕtala myšlienka „čo som to za matku, že som si nedokázala porodiť ani vlastného syna“ Po príchode domov z pôrodnice sa nič nezmenilo, prežívala som veľmi ťažké stavy, mala som strach ostať zo synčekom sama, veľa som plakala a Matej samozrejme so mnou, nechcel byť pri mne na rukách, odmietal prsník, bol absolútne anti-kočíkové dieťa, keď som s ním niekam mala ísť kočiarom mala som žalúdočné ťažkosti, lebo som presne vedela ako to dopadne – plač, plač, plač. A tak som to vzdala, nechodili sme nikam. Všetky moje predstavy, ilúzie, očakávania aké to všetko po pôrode bude, nič z toho neplatilo. Nič nefungovalo. Bola som zdrvená, nešťastná, plná negatívnych myšlienok... Z určitým odstupom po pôrode, som vedela presne pomenovať čo sa to vlastne stalo, čo sa v mojom mozgu pri pôrode stalo. Dovoľte mi napísať krátku spomienku z mojej minulosti keď som mala asi 18 rokov. Môj psík bol na operácií s okom, po prebratí z narkózy som bola pri ňom s ďalšími niekoľkými majiteľmi zvierat, ktoré tiež podstúpili operácie. Bola tam aj jedna mačička ktorej robili cisársky rez. Snažili sa ju “presvedčiť“ aby nakojila svoje mačence. Snažili sa aby ich prijala. Lenže ona to odmietala, odmietala dať im napapať, „privinúť“ si ich, pooblizovať, pomojkať. Spýtala som sa toho chlapca, ktorý sa o to pokúšal prečo to robí ta mačka, prečo ich nechce. Povedal len, „ona nechápe že sú jej, neprežila si pôrod, prespala ho, nevie že už porodila“.Neprežila som si pôrod – dnes viem, že toto je ten môj problém ktorý zablokoval všetky materinské základne pudy lásky voči môjmu synčekovi. Neprežila som si ani jednu kontrakciu. Ráno som bruško ešte mala a o páru hodín mi niekto podáva dieťa s tým, že nech sa páči – toto je vaše dieťa. ???????? áno? A kedy sa to stalo???V mojom príbehu bolo dôležité si uvedomiť práve toto. Tak ako môj synček nebol pripravený opustiť moje telo (keďže prirodzene sa mu ešte nechcelo) tak moje telo, moja myseľ nebola pripravená, schopná prijať myšlienku že už je tu. Paradoxom je, že kurz šatkovania som absolvovala ešte pred pôrodom, čiže nosenie som poznala. Moja sestra nosila svoju dcérku. Ale po pôrode ma absolútne nenapadlo vytiahnuť ju, sama neviem prečo, vážne. Až raz som bola v MC kde kamarátka došla s bábätkom v šatke a mne to vtedy docvaklo  . Kurz som absolvovala ešte raz, a už pri kurze som pochopila, že toto bude pre mňa a nášho synčeka naša druhá šanca. Milovali sme nosenie, cez nosenie sme sa do seba zamilovali, na druhý krát  Pri nosení moje telo, moja myseľ pociťovala všetky tie hormóny šťastia, lásky. Všetko to, čo som neprežila po pôrode. Nosievala som 9 hodín denne! Všetky spánky absolvoval v šatke a ja som to milovala. Áno, občas som z toho bola vyčerpaná ale vedela som že toto je správne, takto to má byť. Moja rodina ma v nosení podporovala, moje okolie sa k noseniu stavalo rôzne, ale v podstate ja som to neriešila, cítila som že toto je tá cesta ktorou chcem ísť, vzťahová výchova. Z Mateja sa teda od 3 mesiacov stalo výlučne nosené dieťa a bol nosený do svojich 18 mesiacov keď už to kvôli tehotenskému brušku nebolo viacej možné. Ale dodnes s nami spáva v jednej posteli a mne to čiastočne to nosenie vynahrádza. Naše puto dnes je neskutočne silné a naša láska neopísateľne veľká a ja vždy a aj teraz keď na to spínam plačem, plačem že som sa z toľkej lásky ukrátila o 3 mesiace. Ale nevadí, nejde o to čo bolo ale čo je. A ja viem že som porodila až na druhýkrát - cez šatku  Koncom mája 2015 ma čaká cisársky rez z druhým bábätkom, neviem ako to bude teraz, ale viem, že nech to bude akokoľvek že tento krát to dáme od začiatku, aj práve vďaka noseniu.Takže noseniu zdar 🙂

Ahojte. Keď sa zamyslíme, čo všetko asi vieme o kapuste, veľa toho zrejme nebude. Nevadí, zistil som to za vás.

Kapusta, brokolica, karfiol, kaleráb a niektoré iné druhy zeleniny majú spoločného predka, divú kapustu, ktorej sa vďaka dobrej tolerancii soli vynikajúco darí v pobrežnej časti Európy. Ľudia si ju v minulosti obľúbili kvôli vysokému obsahu živín, ktoré si rastlina uchovávala do zimy vo svojich listoch.

 Mladú kapustu teraz často vidieť v supermarketoch a na trhoviskách, pekne jednu hlávku vedľa druhej.

S kapustou už teraz môžeme navždy zabudnúť na nudu! Posielam vám foto-tipy na päť receptov z nej, ďalšie nápady nájdete na konci článku. Všade používam bielu kapustu, ale nádherné farby a chute dosiahnete i s fialovou (alebo ich kombináciou).

Polievka

Vedeli ste, že z kapusty môžeme rýchlo urobiť super krémovú polievku? Nakrájame cibuľu, cesnak, pár zemiakov a kapustu na plátky a všetko spolu krátko podusíme s rascou, soľou a korením na našom tuku (pridajme slaninku pre muža, ktorý nepozná večeru bez mäsa). Pridáme tekutinu (vodu, vývar mäsový alebo zeleninový) a varíme, pokiaľ všetko nezmäkne.

Ahojte. Tentokrát sa pozrieme iba na jednu jedinú zeleninu, ktorá je tak bežná, až ju považujeme za samozrejmú. Obyčajná mrkva: na jar vyráža jej vňať zo zeme, ale v obchodoch a na trhoviskách je dostupná po celý rok. Vychutnajme si ju však teraz, keď je mladá, sýto oranžová a panensky sladká. Nezasahujme do toho, čo je chutné len tak.

Dajme mrkve na našich tanieroch vyniknúť! Nasleduje pár oranžových obrázkov s popisom.

V horúcich jarných a letných dňoch chutí našim deťom (a aj nám) mrkva iba tak. Oškrabaná alebo ošúpaná rovno z chladničky.

Ak plánujete snack pre väčšie množstvo detí, môžete si vytvoriť takúto vázičku. Studená voda udrží tieto mrkvové lízatká chrumkavé. Nezabudnite na nich ponechať tie zelené držiatka.

Dobrou voľbou je tiež našúpať mrkvu kuchynským šúpačom na tenké plátky a tesne pred podávaním ich dochutiť citrusovou šťavou (citrón, pomaranč, grep), soľou, korením, mladou cibuľkou a vaším obľúbeným panenským olejom. Tu som pridal aj vňaťku z petržlenu a miešané semiačka. Ak je naša mrkva málo sladká, prisladíme spomienkami.

Keď je počasie trochu chladnejšie, ošúpanú mrkvu uvaríme v pare alebo vriacej osolenej vode cca. 4 - 5 minút a rýchlo ochladíme. Pred podávaním zohrejeme na panvici s trochou tuku (maslo, olivový alebo kokosový tuk, ...) a pár kvapkami vody (mrkvičky sa krásne polesknú). Dochutíme, ak chceme, soľou a korením.

Hľadáte nejakú básničku, kt. by ste mohli naučiť vaše deti a motivovať ich tak k umývaniu zúbkov? 

Nechajte sa inšpirovať:

Chcem mat zubky ako sniezik, 
cistim si ich, dych mam sviezi. 
Vlavo, vpravo, vpredu, vzadu, 
rychlo do druheho radu! 
Zubky biele ako briezky, 
uz som sviezi, uz som rezky. 

*****************************

Kto chce pekné zúbky mať, 
musí si ich umývať, 
zober kefku raz, dva, tri 
a na paste nešetri, 
či je večer a či ráno, 
zúbky umy - Zuzka, Stano!

*****************************