Tehotenské pásy-podpora rastúcemu brušku

Tehotenské podporné pásy

Tehotenský pás predstavuje ďalšiu vymoženosť, ktorou si dnešné mamičky môžu svoje tehotenstvo spríjemniť.

Tehotenský podporný pás podopiera bruško, bráni  zbytočným otrasom a odľahčuje chrbát, a tým zmierňuje nepríjemné  bolesti v krížoch.

Tehotenské  pásy udržiavajú  bruško v správnej polohe a zamedzujú panvovým bolestiam, bolestiam chrbáta, tlaku na močový mechúr a brušnú oblasť. Mamičky  ho môžu nosiť v kombinácii s normálnou, ale aj s tehotenskou spodnou bielizňou. Vďaka nemu sa  bruško dostane po pôrode ľahšie do formy a uľahčí spevneniu brušnej steny po pôrode.

TEHOTENSKÝ PÁS  IRENA-je bavlnený pás s nižšou podporou.Veľkosť sa reguluje pomocou suchého zipsu.

Je bezpečné otehotnieť aj po tridsiatke? Aké sú riziká? A ako to prežívajú staršie mamičky? Magazín MONO odpovedá na tieto otázky.

  --

Žena s malým chlapčekom vchádzajú do budovy zdravotníckeho zariadenia, keď v tom pri nich zastaví dodávka. Chlapcovu pozornosť zaujmú kúdoly zvláštnej pary, ktoré sa objavia po otvorení auta. „Chceš vidieť, ako vyzerá chlad?“ opýta sa ho pani v bielej rovnošate zodpovedná za prevzatie zásielky tekutého dusíka. Z výrazu chlapcovej tváre vidieť, že mu tá otázka príde zvláštna. „Ale aspoň si sa ma to nespýtala tým infantilným tónom, ktorý dospeláci používajú, keď sa nám chcú zapáčiť,“ pomyslí si možno chlapec. Nastaví ruku do chladného oblaku, ktorý mu prekĺzne pomedzi prsty. Keby tušil, že aj vďaka tomu oblaku chladu bude mať čoskoro súrodenca, čudoval by sa ešte viac.

Jeho mama ho chytí za ruku a spolu vojdú do útulnej čakárne Centra asistovanej reprodukcie (CAR). Priemerný vek žien, ktorých sa týka problém neplodnosti, a preto samy alebo s partnerom využívajú služby Centra, je 32,5 roka. Čoraz častejšie sa však rozhodnú splodiť potomka aj o päť a viac rokov staršie Slovenky. Akú majú šancu, že sa im to podarí?

Svätý grál

Pred ôsmimi rokmi sa v rámci Európskeho sociálneho výskumu zisťovali názory ľudí aj na ideálny vek, kedy sa má človek stať rodičom. U žien vtedy v očiach Slovákov bolo ideálne prvýkrát porodiť v dvadsiatich štyroch. Realitu v zmysle priemerného veku prvorodičiek dnes podľa Štatistického úradu predstavuje vek 27 rokov. Či možnosť počať o desať rokov neskôr spadá už do kategórie fantasy, zisťovali reportérky MONO okrem iného aj rozhovormi s viacerými ženami. Tri z nich mali bližšie k štyridsiatke ako k tridsiatke, keď sa stali matkami a u žiadnej z nich túžbu po dieťati nesprevádzali stovky neúspešných pokusov s meraním si bazálnej teploty pred pohlavným stykom. Otehotneli takpovediac prirodzene. A v prípade 38-ročnej Martiny Boor aj neplánovane.

Je 5.1.2014, pred rokom som o takomto čase ani netušila, že zajtra sa naša slečna narodí. Bola to taká klasická posviatočná sobota,večer som sa v sprche oholila,umyla som si vlasy,veď keby náhodou...inak som sa necítila nejako zvláštne,nechávala som to na drobca,kedy sa mu uráči, ešte som si tak v sprche hovorila,že no dobre,termín som už mala,večer niečo poriešime s drahým,nech sa drobec rozhýbe...

haha,malá dáma nedopriala tatovi žiadne potešenie,lebo ako som si ľahla do postele,pozerala chvíľu telku,zrazu som len zacítila jemné puknutie a slabý tok teplej vody...otočila som sa na drahého,že mi praskla voda,že idem rodiť...pozrel na mňa,že to fakt???si si istá? a ja že jasné 😀 tak som sa pomaly začala chystať,baliť posledné veci,proste pohodka,nie je kam sa náhliť,veď po prasknutí vody stačí prísť do nemocnice do dvoch hodín...hm,to drahý asi nevedel,lebo ten bol nachystaní asu za dve minúty 😀 😀 takže tam potom pekne na mňa čakal,kým som sa nachystala

nemala som žiadne bolesti,žiadne kontrakcie, ešte sme skočili pre moju krstnú do vedľajšej dediny, lebo mala byť moja opora pri pôrode, drahý si nebol istý,či chce byť priamo pri "tom"

do nemocnice sme prišli okolo pol dvanástej večer,asi hodinu a pol po odtečení vody, sestrička začala vypisovať lajstrá a pýtala sa ma na kadejaké otázky, najlepšia bola, že koľko vody mi odtieklo...koľko???to som mala akože ako odmerať?hovorím,že nie veľa,lebo to zachytila vložka a ona: prečo ste mali vložku? ja na to,že pre istotu, že som mala taký zvláštny pocit pri krčku,akoby ma tam pichalo,tak sa zasmiala,že to počuje prvý krát,že niekoho pichalo pri krčku...no a??čo sme všetky cez kopirák,nejaká musí byť výnimočná,nie? 😀 😀 no ale vtedy som sa cítila,ako keby som spadla z jahody,čo vám budem hovoriť,sestričky vedia byť niekedy extra milé,že? no a tak po vypísaní papierov,kedy som jej asi 4-krát vysvetľovala, ako má napísať povolanie môjho muža "ajtý technik" ako IT technik,no jej to stále nešlo do hlavy :-P, ma prišla vyšetriť mladá doktorka, bola milá,zistila,že mám ešte dosť plodovej vody, ktorá mi len po častiach odtekala, následne urobila sono, kde odhadla hmotnosť drobca (takmer sa trafila 🙂 ) a poslala ma na pásy, kde sa žiadne kontrakcie neukázali, takže čakať a že si mám skúsiť pospať...hm,no ok...drahého aj krstnú som poslala domov, že aj tak to bude ešte na dlho...

tak som si ja ležala na pásoch a zrazu prišla ďalšia budúca mamička, u tej to malo celkom rýchly spád, keďže to bolo už jej 7 či 8 dieťa? chvíľu si posedela na stonárni a ako by som povedala,potom ho skoro vypľula 😀 no aj tak nemala na ďalšiu štvrtorodičku, tá už prišla s takými kontrakciami, že jej žiadne predprípravy nestihli urobiť, išla rovno na posteľ, pár krát potlačila a už plakalo ďalšie bábo...tak díky baby,bola som tam prvá a vy takto???ale keď ja budem rodiť štvrté či ôsme dieťa,tiež tam obehnem nejakú prvorodičku,pche 😀

hm,bolo okolo štvrtej ráno a ja stále nič, dr. ma skontrolovala,že mám ešte dosť vody, že ju prepichne, išlo to našťastie prstom,tak žiadna ihla nebola potrebná a aj som sa veľmi pomaly otvárala,ale asi sa jej nechcelo so mnou prplať,tak mi ani nič nedávala na urýchlenie...o šiestej sa menili smeny,prišla ďalšia dr.,na odporúčanie jednej zlatej sestričky,že mám na ňu počkať s pôrodom,že je lepšia ako tá predtým,som teda počkala 😀 okolo ôsmej sa ma dr. opýtala,či to trochu urýchlime a ja že kľudne 😀 to už tam bol aj drahý,aj krstná,tak mi bolo jedno...nasadila mi oxytocín, nejaké antibiotiká a injekciu do zadku,takú parádne teplú 😀

Takto pred rokom som ráno vstala a keďže sme sa snažili o mimčo,urobila som si test. Pre istotu. Vydávala sa moja kamarátka a chystala som sa na hostinu, tak či si môžem čosi aj vypiť 😝 . Takže klasika,vycikať do pohárika, otvoriť test, namočiť, vytiahnuť a nechať postáť daný čas...po jeho uplynutí som pozrela na test a nikde nič :-/  Neviem síce prečo,ale test som nevyhodila, nechala som ho na poličke v kúpeľni (vnútorný pocit číslo jeden 😉 )

Odišla som z domu, išla som k dedkovi, navariť mu, upratať, poobede kuk na obrad do kostola, návšteva u tety, večer smer hostina. Zábava bola skvelá, len piť som pila tak decentne (vnútorný pocit číslo dva 😉 ), za celú noc asi dva poháriky bieleho. Spať som zostala u tety, keďže svadba bola mimo môjho bydliska.

Domov som sa dostala v nedeľu niekedy poobede. Išla som do kúpeľne, na test som aj zabudla no keď som ho tam zbadala, chytila som ho, že ho vyhodím. Pozrela som naň a neverila som vlastným očiam- na teste bol slabunký duch. Naozaj slabunký,takmer neviditeľný, ale bol! Polovičke som nepovedala nič, predsa len, čo ak je to len omyl, nech nesmútime obaja. Test som si odložila s tým,že v pondelok ráno si urobím ďalší.

Pondelok ráno a ja opäť cikám do pohárika s miernou nervozitou, ako to teda vlastne je. Nevedela som, čo si mám myslieť, pretože som už vyše týždňa mierne špinila. Na moje prekvapenie čiarka na teste už bola viditeľná aj za mokra, nie len po uschnutí 🙂

(spodný zo soboty, vrchný z pondelka 🙂 )

Zavolala som svojmu gyn, že čo ako, čo budeme robiť. Povedal, nech prídem, že mi predpíše Utrogestan, ak "tam" niečo bude, tak sa to udrží, ak nie, tak sa mi len trochu oddiali menštruácia. Nebral mi ani krv, nerobil ani sono (čo by aj tak bolo zbytočné), čakali sme, čo z toho bude 🙂 Ukázať som sa mala, keď budem doberať tabletky.

Ja som samozrejme ďalej testovala a vznikla z toho takáto zbierka:

Nasledovala druhá dávka oxytocínu, už som bola mierne "omámená", čo bolo vtedy možno aj dobre, lebo som už začínala cítiť, že to také ľahké nebude. Premáhal ma akýsi smútok, nevládala som. Nechápala som, ako ja, silná žena, zrazu môžem byť taká slabá. Zrazu začal monitor opäť vydávať tie hrozné zvuky, ktoré nechceme nikdy počuť, ale tentokrát neprestávali. Všetci okolo sa začali pohybovať ako pomocou zrýchlenia - "rewind" na páske a ja som počula len "ukončíme pôrod sekciou". Bola som zlomená. Lekár sa ku mne naklonil a hovorí mi: "Lenka, vy ste nezlyhali, nie je to vaša chyba."..To mi veľmi pomohlo. Potom si pamatám len veľký šum, okamžite sa musela uvoľniť operačná sála, na ktorú ma sprevádzal pohľad skupinky medikov na chodbe. Posledné slová,ktoré si pamätám, boli od milej anesteziologičky: "Ako sa bude volať synček?"  "Tobias."

Nikdy predtým som v plnej narkóze nebola, a dúfam, že už ani nebudem. To prázdno a ničota, ktoré si uvedomíte až spätne... Paradoxne, prvé som počula opäť meno - svoje. Lenka, vstávajte...videla som setričky, lekárov, chodbu, izbu...kde je moje bábätko? Pýtala som sa uslintaná nejakého zdravotného brata,  ktorý vyplašene na mňa pozeral. Po príchode na izbu som si  necítila polovicu tela, ale cítila som, že som mama. A bola som. Od 9:48. Chvíľu trvalo, kým mi moje kozliatko prinesli. (Taký mal plač - niečo medzi kozliatkom a mačiatkom.)

Poobede sa manželovi nejak podario prísť až ku mne. Viem, že ma miluje, ale toľko lásky som v jeho očiach ešte nevidela. Ako neskôr vyšlo najavo, náš drobec dostal skóre 10 z 10. Skvelé. A? Lekár vraj povedal, že zásadne nepije, ale že dnes si dá. Za to, že sa rozhodol pre sekciu. Keď štupla vytiahli, zistili, že má asi 20 cm pupočnú šnúru.  Viete, aká je priemerná dĺžka. Viete, čo by sa stalo, keby ma veľmi trendovo, tlačil do prirodzeného pôrodu? Nevieme, lebo to mi nepovie intuícia, takto ex post. Podľa lekára by sa roztrhla buď šnúra, alebo čast maternice... Buď - alebo. Vykrvácali by sme obaja, alebo jeden z nás, alebo by ortoéd bábätko vybral otvorením lonovej kosti, ale to by sa zrejme nestihlo. Srdiečko reagovalo zle teda práve na oxytocín, ktorý sa ho snažil "vypudiť", ale on nemohol - šnúra už bola napnutá na maximum.

Pozerám na môjho zdravého synčeka a ďakujem za šťastné konce.

Ďakujem môjmu anjelovi strážnemu, ktorý mi dal život a nemôže si popestovať prvé vnúča, ale mohol byť pri mne tých pár minút "medzi nebom a zemou".

Ženská intuícia je prastará a silná zbraň. Ak jej vieme načúvať, všeličo sa dozvieme. Alebo aj nie. Tak som aj ja vedela, že som tehotná ešte prv, ako som to vobec mohla vedieť, idúc hore schodmi k môjmu openspacu sa mi tak rozbúchalo srdce, že to by počul aj hluchý... rovnako, 80 percentné dievčatko, podľa môjho prvého gynekológa a okolia, som v sne videla jasne ako chlapčeka. A tak aj bolo. Moje tehotenstvo prebiehalo ukážkovo. Srdiečko bilo, žiadna cukrovka, pribrala som dovedna 10 kg. Snáď krvných doštičiek by mohlo byť viac, ale ber to čert, dopĺňala som vitamínmi. 

Potom som z praktických dôvodov musela gynekológa vymeniť, a hneď po svadobnej ceste na 3D videl nášho Tobiaska. Poznáte to, mamičky, keď čakáte na výsledky tripple, keď čakáte na to, čo vám povie lekár pri ultrazvuku. Nepovedal nič, usmieval sa, bol spokojný. Čas bežal, rástli sme, priberali, pripravovali sa na den "p". Zvládli sme tehotní svadbu, kúpu bytu, sťahovanie, tak toto snáď dáme,nie? Zvažovali sme zazmluvnenie a epidurál, otecko mal byť pri pôrode tak ako tak. Nakoniec sme sa rozhodli pre všetky tri z možností, napriek rôznym radám a názorom. 

Bol utorok 23. októbra, týždeň pred termínom pôrodu. Bolela ma chrblica, tak som sa trošku natiahla do vane. Asi o tretej popoludní mi začala odtekať voda, či to s tým nejak súviselo, neviem. O piatej ma prijali v pôrodnici a ja som nečakane šla na čakačku. Samozrejme, že sa ešte na poslednú chvíľu doťahovali papiere, lebo sme nerátali s tým, že to príde takto skoro. Na tú noc na čakačke nezabudnem. Najprv kontrakcie, ale nič sa nedialo, ani o 8, ani o 1, ani o 4.... Nekonečné čakanie, sprevádzané neskutočným revom, výkrikmi a vulgarizmami mladej budúcej mamičky istej etnickej skupiny. Bože, hovorím si, len nech ma to takto nebolí, len nech nemusím ísť až na dno...Pochopiteľne, nespala som. Azda hodinku nadránom. A od tej noci som sa už nevyspala...

O pol šiestej prišiel môj lekár, zobral si ma do svojej vyšetrovne, vraj otvorená na 1cm. Hm. Vyšetrenie spustilo kontrakcie. Už pri ňom som cítila bolesť, čo lekár absolútne nechápal, čo ma môže bolieť.  O hodinu už som bola na boxe a môj manžel na ceste ku mne. Keďže sa stále nič nedialo, a bábätko bolo už pridlho bez ochrannej plodovej vody, šli sme na oxytocín. Kontrakcie silneli a boleli viac a viac, ale žiadne otváranie. Všimla som si, že po dávke oxytocínu vydával na chvílu monitor iný zvuk a všetci spozorneli, ale čakalo sa ďalej. Medzitým som dostala epidurál a mne sa neskutočne uľavilo. Tlak bol, ale bolesť nie. Už som začala byť dosť vyčerpaná, ale príchod manžela mi veľmi pomohol. Bolo niečo okolo ôsmej ráno.

Tehotenský pás predstavuje ďalšiu vymoženosť, ktorou si dnešné mamičky môžu svoje tehotenstvo spríjemniť.

Tehotenský podporný pás podopiera bruško, bráni  zbytočným otrasom a odľahčuje chrbát, a tým zmierňuje nepríjemné  bolesti v krížoch.

Tehotenské  pásy udržiavajú  bruško v správnej polohe a zamedzujú panvovým bolestiam, bolestiam chrbáta, tlaku na močový mechúr a brušnú oblasť. Mamičky  ho môžu nosiť v kombinácii s normálnou, ale aj s tehotenskou spodnou bielizňou. Vďaka nemu sa  bruško dostane po pôrode ľahšie do formy a uľahčí spevneniu brušnej steny po pôrode.

TEHOTENSKÝ PÁS  IRENA-je bavlnený pás s nižšou podporou.Veľkosť sa reguluje pomocou suchého zipsu.

Mamičky ho ocenia najmä vtedy, ak majú oblečené nohavice s nižším sedom a chcú zakryť bruško a chrbát.

Tehotenský bavlnený pás je vyrobený z príjemného materiálu,ktorý obopína rastúce bruško.

Zázraky sa nedejú? Ale áno dejú a ja vám to môžem dokázať:

Prvý zázrak sa zrodil 16.1. v maličkej skúmavke, kde sa to celé začalo.

Druhý nastal, keď mi ten malý zázrak zo skúmavky vošiel do bruška.

Tretí, keď mi 4.2. oznámili HCG 1813.

Štvrtý prišiel o pár dní keď som videla ♥ svojho ešte vtedy malého červíčka.

Pre mňa je zázrak každý deň, ktorý prežívam počas môjho tehotenstva, pretože sme zdraví, krásne rastieme a napredujeme a ja sa teším z každého pribudnutého tt. Ale ten najväčší zázrak ma ešte len čaká, príde v októbri a ja už teraz viem, že to bude najväčší zázrak môjho života.

Mriežka je znak na klávesnici pod číslovkou 3 a vyzerá takto: "#". Skratka ako napísať "#" je - pravý Alt + X = #

Čo sa dá s "#" robiť?

Funguje to podobne ako používanie "@", avšak robí to niečo iné 🙂 Ak do vašich krátkych správ, popisov albumov a článkov vložíte znak "#" a bez medzery za ním slovo, napr. #kocik   #rozpravka   #tehotenstvo   #20tt. Tento text sa po zverejnení stane odkazom, na ktorý môžete kliknúť a zobrazia sa vám všetky príspevky, ktoré to tiež obsahujú.

Vyskúšajte si kliknúť napr. #bazar (už som to pridal do viacerých svojich príspevkov).

Ako vám "#" pomôže?

Tým, že "#" budete používať vo vašich príspevkoch, vytvoríte jednoduchý spôsob vyhľadávania podľa kontextu. Vložte do vyhľadávania vo fotoblogoch #bazar a hneď máte príspevky, ktoré sa týkajú bazáru. Samozrejme, ak to niekto do svojho príspevku nepridá, tak to tam nebude, preto je dôležité, aby ste to používali často a čo najviac z vás.