Túto otázku si dnes kladie snáď každý rodič, ktorý pozerá na svoje dieťa s mobilom či tabletom v ruke. Často sa cítime previnilo, akoby sme dieťaťu namiesto jablka podali balíček chipsov. Máme pocit, že v tomto boji prehrávame.

S technológiami je to podobne ako s jedlom. Podobne ako pri jedle, aj pri technológiách je dôležité naučiť sa  „konzumovať ich“ s mierou a rozumom.

Prečo o jedle vieme všetko, ale o mobiloch nič?

Je fascinujúce, že takmer každý rodič vie, čo má jeho dieťa jesť. Nikto nás nemusel učiť v špeciálnych kurzoch, že batoľaťu nenalejeme kolový nápoj a že zeleninu netreba na začiatku soliť. Táto vedomosť v nás prúdi prirodzene, pretože výchova k stravovaniu má tisícročnú tradíciu. Naši rodičia nás učili príkladom a ich rodičia robili to isté celé generácie.

S digitálnym svetom je to iné. Internet je tu masovo necelých 25 rokov a smartfóny len niečo vyše 15 rokov. V porovnaní s elektrinou, ktorú poznáme vyše storočia, sme s mobilmi v rukách úplní začiatočníci. Je preto logicky nemožné, aby sme mali všetky odpovede. Nemali ich ani naši učitelia, ani naši starí rodičia. 

Sme pionierska generácia, ktorá tieto pravidlá tvorí za pochodu. Nie je dôvod na hanbu či pocity zlyhania, ak sa v tom cítite stratení. Učíme sa rozoznávať, ktoré drôty „kopú“ a kedy nás digitálny oheň môže popáliť. Trpezlivosť so sebou samým je prvým krokom k úspešnej výchove v digitálnej dobe.

Nestačí zakričať: „Už ten mobil vypni.“ Rodina potrebuje pravidlá, ktoré sú jasné, viditeľné a platia aj pre dospelých. Nie ako trest, ale ako spoločná dohoda.

Keď je ticho, nemusí byť dobre

Dieťa sa hrá, nikto nič nechce, nikto sa nepýta, nikto neotravuje. Lenže ak je celé popoludnie s mobilom v ruke, nejde o pokoj, ale o tiché odloženie problému.

Mobil a tablet vedia byť užitočné. Vedia dieťa zabaviť, naučiť ho niečo nové, ukázať mu návod, pustiť rozprávku alebo spojiť ho s kamarátmi. Problém vzniká vtedy, keď sa z nich stane miesto, kam dieťa mizne bez hraníc, bez rozhovoru a bez nášho záujmu.

Prvé pravidlo preto nemusí byť technické. Stačí si doma položiť otázku: kde u nás technológie prirodzene nemajú byť? Pri jedle? V spálni? Na toalete? V obývačke, keď sme spolu? Rodina nepotrebuje dokonalý režim. Potrebuje jedno miesto, kde sa dá nadýchnuť bez obrazovky.

Nedigitálna zóna nie je zákaz pre deti