Ahojte dievčatá,prosím Vás máte niektorá tieto obliečky,chcela by som vedieť,či sú fajn,aleo radšej pozrieť nejake iné🤷‍♀️

Dievčatá, prosím, dajte mi tip na dovolenku na Slovensku (východnom, resp. strednom). Niečo, kde ste boli spokojné. Vhodné aj pre pubertálne deti (12, 14) a pre oddychovanie. S vonkajším bazénom, kde sa dá zaplávať, nie len namočiť. Hlavne, nech nemusím variť. A nie na samote, nech je s kým porozprávať... Ďakujem. Ak tu je o tom skupina, naveďte ma tam.

„Ak sme chceli päť hračiek, museli sme prečítať päť kníh. Nič sme nedostali len tak. Všetko sme si museli zaslúžiť.“

Takto Paris Jackson spomína na výchovu, ktorú im dal ich otec Michael Jackson.

Napriek celosvetovej sláve, luxusným hotelom, veľkolepým pódiám a životu, ktorý mohol zvonka pôsobiť ako rozprávka, doma platili celkom iné pravidlá. Michael chcel, aby jeho deti pochopili jednoduchú, no nesmierne dôležitú pravdu: skutočná hodnota nespočíva v peniazoch ani v slávnom priezvisku, ale v úsilí, ktoré je človek ochotný vynaložiť.

Paris rozprávala, že ich otec im neukazoval iba lesk slávy, ale aj odvrátenú tvár života. Videli nielen päťhviezdičkové apartmány, ale aj chudobné dediny v rôznych kútoch sveta. Túžil po tom, aby nevyrastali v ilúzii privilégií, ale s vedomím skutočného sveta — jeho krásy, bolesti i nerovnosti.

V ich domácnosti neplatilo pravidlo: „Veď si dieťa celebrity.“ Ak si po niečom túžil, musel si pracovať, učiť sa, rozvíjať sa a napokon si to zaslúžiť. Práve takto sa Michael usiloval odovzdať svojim deťom to, čo podľa vlastných slov sám nikdy nemal.

Často hovorieval, že v detstve bol v podstate pripravený o skutočné detstvo. Kým sa iné deti hrávali v parku, on trávil celé dni v nahrávacích štúdiách a pracoval bez oddychu. A možno práve preto tak veľmi túžil dopriať svojim deťom to, čo sám nikdy nemohol naplno prežiť: teplo domova, starostlivosť a ozajstné detstvo.

Napriek rozporuplnému pohľadu na jeho osobnosť si ho jeho deti často pripomínajú práve takto. Nielen ako umelca, ktorý zmenil dejiny hudby. Nielen ako svetovú superhviezdu. Ale ako otca, ktorý nechcel vychovať rozmaznaných dedičov slávy, ale ľudí schopných vážiť si prácu, poznanie a samotný život.

A možno jeden z najdôležitejších odkazov, ktoré im chcel odovzdať, zostáva nadčasový: to najcennejšie v živote nie je to, čo si dostal, ale to, čo si dokázal zaslúžiť vlastným úsilím.

Ako som sa hecla upiecť Slipknot narodeninovú tortu... a moje žabiatka...a ani nie malinké, keďže ma už jeden kus prerástol a druhý ma prerastie za chvíľku 💕

Ahojte dievčatá- máte niekto prosím skúsenosť so stránkou Žltá hala? Našla som tam pekný jedálenský set (stôl so stoličkami). Nemáte náhodou niekto od nich tento set- či je to kvalitné, stoličky pohodlné ? Skúsenosti či už pozitívne/negatívne s touto stránkou- budem rada za vaše postrehy.
https://www.zltahala.sk/jidelni-stul-robul-200-...

Naše lásky (vnučky) 💗 Sárka a 💗 Sonička oslavujú 1.rôčik

Viete poradiť ubytovanie pri Balatone? Máte nejaké skúsenosti, ktorú oblasť , hotel alebo apartmán by ste odporučili,ďakujem za každú radu 🙂🙏

Ahojte maminky,idem vám dať do pozornosti tento krásny projekt MINI MARATON/BEH ,beží sa za PREDČASNIATKA v PO 29.8.2026... príďte podporiť tieto malé detičky,ktoré tak veľmi potrebujú našu pomoc...pre tieto detičky presne do tejto nemocnice v PO na detskú NEONATOLOGIU robíme aj každoročne zbierku. Výťažok sa použije na zakúpenie červeného svetla,ktoré je pre PREDČASNIATKA neskutočne moc dôležité...verím,že sa s mnoho z vás tam aj v auguste nazivo uvidíme😅😉😍vôbec nejde o beh,kondičku ,čas...ide o zábavu ,kde sú vítané rodinky,rodičia,detičky a týmto gestom, tak vieme pomôcť tomuto projektu...aj malé krôčiky vedia spraviť VEĽKÚ VEC... TEŠÍME SA NA VÁS 😍🙏👍🙌

Máte prosím skúsenosti pri výplachu nosa s týmto? Ďakujem

Baby, poradte čo si obliecť na firemnú párty, ktorá bude na terase (záhrade) hotela? Ratam s tým, že bude veľmi horúco. Najradšej nosim šaty do pol lytok alebo široké nohavice, mam viac kg a som vysoká, ale z môjho šatníka si neviem nič vybrať čo by sa hodilo na párty, keďže na žiadne nechodievam 😬 alebo asi ostanem pri čiernych koselovych šatách😀

Hurááááá 🤎🤎🤎
Dnes úplný raj 🙂

Nie som šťastná preto, že sa mi v živote všetko dokonale darí.
Som šťastná, pretože som sa naučila púšťať hlúposti, obchádzať ľudí, ktorí mi kazia náladu, a nepúšťať do svojho sveta každého, kto zaklope na dvere.
Mám obmedzenú dôveru, ale zato veľa svätého pokoja.
Od života neočakávam zázraky.
Stačí mi pár pekných chvíľ, láskaví ľudia okolo mňa a vedomie, že ďalší deň som dostala ako dar 🪐

...s mojou prvorodenou kráskou 1x spolu na festivale ...❤️‍🔥
DEŇ č.1

Tento krátky a prenikavý dialóg pochádza z jednej z najpôsobivejších poviedok talianskeho spisovateľa Massima Gramelliniho.

Nie sú v nej uvedené nijaké miesta ani dátumy. Nie je to potrebné.

Tiene obklopujúce postavy hovoria samy za seba.

Matka drží syna v náručí, zatiaľ čo ich odvádzajú do priestoru, kde sa ľudská dôstojnosť rozplýva a strach preniká do každého kúta.

Dieťa ničomu nerozumie.

Vníma iba chlad podlahy, mlčiaci dav a vyhasnuté, stratené pohľady.

— Prečo sa musíme všetci umývať spolu, mami?

Otázka dopadne do ticha ako kameň do vody.

Matka sa zhlboka nadýchne. Nemôže mu povedať pravdu. Nedokáže ju ani vysloviť nahlas.

— Ticho, môj maličký… Zostaň pri mne. Poď ku mne, do môjho náručia, a budeš v bezpečí.

Chlapec sa pýta ďalej — tak, ako to dokážu iba deti, pre ktoré nebezpečenstvo ešte nemá meno.

— A ty, mami? Kto ochráni teba? Kto sa postará o to, aby ťa nikto nevidel?

Vtedy sa k nemu skloní, pevne ho objíme a prikryje vlastným telom, akoby jej ruky boli posledným útočiskom schopným zastaviť neodvratné.

— Neboj sa, synček… Dnes sme všetci neviditeľní.

Chlapec k nej zdvihne oči s tou bezpodmienečnou dôverou, akú poznajú iba nevinní:

— Neviditeľní, mami? Je to superschopnosť?

Matka sa usmeje, hoci sa v jej vnútri všetko rúca.

— Áno, láska moja. Dnes nás nikto nevidí… Ale zajtra si na nás mnohí spomenú.

V týchto slovách — takých krehkých, a predsa naplnených silou — sa ukrýva podstata neznesiteľnej pravdy:

aj vo svete schopnom ničiť pretrváva posvätná povinnosť pamätať.

Gramellini nepíše o smrti.

Píše o láske, ktorá sa usiluje chrániť aj vtedy, keď už nedokáže zachrániť.

O dôstojnosti, ktorá sa nevzdáva.

O pamäti, ktorá sa z pokolenia na pokolenie vzpiera zabudnutiu, aby tieto hlasy — tiché, zlomené, neviditeľné — už nikdy neboli umlčané.

Pretože pamätať znamená aj zostať človekom.