Patrik oddane sledoval Alenkinu tvár a premýšľal nad stretnutím so Silviou. Alenka si toho všimla a jemne ho pohladila po tvári.

"Si smutný?" nežne vzhliadla k jeho očiam. Patrik sa ľahko usmial a pokrútil hlavou.

"Iba ma zaujíma, čo robila Silvia u teba?" spýtal sa potichu. Alenka si vzdychla. Keď si spomenula na sestrine kruté slová, pocítila ako jej na hruď padol ťažký kameň. Patrik ju povzbudivo pohladil po ruke, keď zazrel ako sa jej tvár mení v ťaživom pocite.

"Rozhovory s mojou sestrou sú vždy veľmi náročné. Tak ako som bola odhodlaná Zuzke povedať pravdu, po jej prítomnosti zo mňa tá odvaha nejak opadla." vzhliadla opäť k Patrikovým očiam a vydýchla, keď to vyslovila nahlas. Patrik sa prisunul bližšie k nej a s láskou si priložil čelo k jej.

"Jediné, čo teraz potrebuješ je oddych a pokoj. Nezaťažuj sa tým, čo bude. Som presvedčený o tom, že Boh ťa svojou múdrosťou povedie po tej správnej ceste. Ja sa o teba postarám. Keď ťa prepustia, vezmem ťa do jedného krásneho hotela v horách. Čerstvý vzduch a nové prostredie ti iba prospejú." zamilovane sa usmial a Alenka mu úsmev opätovala.

"Ďakujem, že si so mnou a si taký starostlivý a obetavý." Patrik si priložil jej ruku k svojmu lícu a chvíľu tak mlčky zotrval. Bol šťastný, že je Alenka v poriadku a môže si užívať jej prítomnosť. Potom jej ruku položil na posteľ a podal jej pohár s vodou, aby sa napila.

Úzkosť je mnohými ľuďmi vnímaná ako jeden z prejavov obyčajného strachu. Trpieť úzkosťou je však stav oveľa ťažší a komplexnejší. Úzkosť je v pozadí mnohých psychických i somatických ochorení.

Pocity klientky: „Nie som schopná žiť, cítim čudnú bolesť, nič ma nebolí a zároveň ma bolí všetko, bolí ma všetko okolo tela, nechce sa mi byť. Ak vás bolí zub, dáte si tabletku, ale tu neviete čo si dať…“

Prosba mladej ženy o radu: „Mám pocit, že som zomrela. Som tu, ale nie som. Som neprítomná žena, manželka i matka. Som zo seba sklamaná a smutná. Nemám sa k životu. Neviem, či je to nejaká depka alebo čo. Ešte som na materskej dovolenke, ale vôbec si ju neužívam. Chýba mi radosť, energia, život. Cítim len prázdno, ticho a smútok. Nič sa mi nedarí a som z toho nervózna a nahnevaná sama na seba. Čo to so mnou vlastne je a ako sa z toho vymotať?“

Úzkosť je nevysvetliteľná, neurčitá vystrašenosť, predtucha, skrytá obava z nejakého hrozného nešťastia. Pri riešení úzkostných stavov už nestačí iba rada, presviedčanie, povzbudenie. Takýto stav si vyžaduje odborné riešenie a liečbu.

Medzinárodná klasifikácia chorôb poskytuje diagnostické vodítka pri sledovaní úzkostných symptómov. Sú to:

• úzkostné očakávania – obavy z budúceho nešťastia, pocity akoby na pokraji svojich síl, zhoršená koncentrácia pozornosti, strach,
• motorické napätie – nekľud, bolestivé napätie v hlave, tras, neschopnosť uvoľniť sa,
• vegetatívna hyperaktivita – točenie hlavy, potenie, tachykardia, nevoľnosť od žalúdka, závrate, sucho v ústach.

Prešlo niekoľko hodín. Zuzka s Patrikom sedeli vedľa Alenkinej posteli a s pokojnejším pocitom sa oddávali tichej modlitbe vďaky k Bohu. Previedol ich cez toto nečakané zatemnenie s takou ľahkosťou, že ešte teraz úplne nechápali, čo sa vlastne stalo. Nakoniec všetky výsledky dopadli v poriadku. Jedine krv ukázala jemnú dehydratáciu. Alenka poprosila Patrika, aby zbehol domov a doniesol jej nejaké osobné veci. On otočil pohľad na Zuzku, ktorá sa pobavene usmiala, keď uvidela jeho neistý pohľad. Tak navrhla, že sa o to postará radšej ona sama. Alenka sa jej poďakovala a chápavo pohladila Patrika očami. Ten veselo zdvihol ramená a ticho sa Zuzke poďakoval.

Keďže na oddelenie priviezli dva vážne stavy, Tomáš nemal čas venovať sa Zuzke a Alenke tak, ako by chcel. V miestnosti, kde sa nachádzali výťahy sa stretli práve, keď Tomáš prechádzal do svojej izby s nejakými papiermi.

"Odchádzaš?" spýtal sa so záujmom. Zuzka sa na neho usmiala a pohladila ho pohľadom. Veľmi ho chcela objať za všetko, čo pre mamu urobil, nechcela však zbytočne vyvolávať klebety.

"Idem mame doniesť nejaké veci, hneď sa vrátim. Inak ďakujem za všetku tvoju starostlivosť, ktorú si mame poskytol." vyslovila nežne a jemne sa usmiala. Tomáš jej venoval pohľad, ktorým dokázal rozochvieť jej srdce zakaždým tak, že niekedy zabúdala dýchať. Keď k nej pristúpil bližšie a ľahko sa dotkol jej prstov, zhlboka si vzdychla. Na malý okamih sa stratili jeden druhému v pohľade. Vyrušil ich zvuk otvorenia výťahových dverí. Zuzka sa neochotne od neho vzdialila a nastúpila dnu. S upretým pohľadom na Tomáša sa strácala za zavierajúcimi sa dverami. Tomáš na ňu v poslednej chvíli ešte túžobne žmurkol, čo jej vytvorilo hravé pocity v podbrušku. Úsmev jej na tvári pretrvával ešte aj vtedy, keď nasadala do taxíka.

Peter práve, keď prichádzal taxík k Zuzkinmu domu, vychádzal od rodičov a chystal sa nasadnúť do auta. Pohľad mu okamžite padol na ňu, keď sa skláňala k vodičovi, niečo mu hovorila a potom pomalým, pokojným krokom pristúpila k dverám. Pomaly zatvoril dvere auta a chvíľu si prezeral miesto, kde sa stratila. Pocítil obrovskú naliehavosť. Zdalo sa mu, že práve teraz je tá správna chvíľa, kedy sa s ňou môže stretnúť. Odhodlane prešiel po chodníku, ktorý si tak dobre pamätal. Ešte aj pocit v ňom bol rovnaký ako pred rokmi. Zdalo sa mu, že sa vôbec nič nezmenilo. Veľmi dúfal, že aj Zuzkin pohľad k nemu, bude taký istý ako predtým, než spravil tú najväčšiu chybu v živote. Podišiel k zadnej časti taxíka, ktorý tam na Zuzku čakal a so zamysleným pohľadom sa otočil smerom na cestičku k ich tajnému miestu. Zhlboka sa nadýchol a v mysli si premietal každú jednu spomienku, keď boli ešte spolu. Zaplavila ho nostalgia a s bolestným pohľadom sa otočil smerom k dverám domu. Čo ak už o neho nebude mať záujem? Rázne pokrútil hlavou a zamračil sa. Nie, to si nechce pripustiť. Ich láska bola výnimočná. Zuzka určite nezabudla. Zhlboka sa nadýchol a obišiel taxík. Ešte stále sa neodhodlal pristúpiť bližšie. Mlčky hľadel na dvere niekoľko minút, až kým sa neotvorili a Zuzka nevyšla von. Zrýchlil sa mu dych, keď Zuzka zamkla dvere a s hlavou otočnou na druhú stranu prichádzala k nemu. Po pár sekundách, keď pohľad uprela rovno, Peter zmeravel. Zuzka zastala a šokovane upierala pohľad na neho. Celá hruď sa jej zovrela a z rúk jej vypadla taška, ktorú zbalila pre svoju mamu. Peter na ňu upieral nežný pohľad. Jej oči ho úplne odzbrojili. Taký dlhý čas o nej sníval, že teraz, keď ju videl sa bál, či to stále nie je iba sen. Keď uhla svojim pohľadom a sklonila sa naspäť k spadnutej taške, odhodlal sa k nej spraviť niekoľko neistých krokov. Bol jej takmer na dosah ruky, keď sa opäť zdvihla a s vážnou tvárou zovrela pery. Do srdca ju bodol zvláštny pocit straty. Tvár sa jej stiahla bolesťou a do očí sa jej začali hromadiť slzy, ktoré sa snažila prehltnúť. Par sekúnd na seba mlčky hľadeli. Potom ho Zuzka rýchlym krokom obišla a naliehavo otvorila dvere od taxíka. Keď sa Peter otočil jej smerom, práve nasadala dovnútra. S vážnou tvárou sledoval, ako sa na neho opäť pozrela s tými hlbokými modrými očami, v ktorých vždy nachádzal útechu. Keď ju taxík odviezol preč z jeho pohľadu, ešte pár minút ostal stáť na svojom mieste. Niečo v jeho vnútri ho bolelo. Ale aspoň prvé stretnutie mali za sebou. Hoci si ho predstavoval inak, nevzdával sa. Nádejou mu bola istota, že sa mu podarí Zuzku získať naspäť.

Zuzka sedela v aute a snažila sa predýchať to, čo pred chvíľou zažila. Vidieť Petra v takej nečakanej situácii ňou otriaslo viac ako si predstavovala. Možno reagovala neprimerane, ale nebola pripravená na takú konfrontáciu. Z vrecka bundy si vytiahla kľúčik, ktorý dnes dostala od Tomáša a ticho poprosila šoféra, aby ju odviezol k reštaurácii pri jazere. Ten mlčky prikývol a zmenil smer jazdy.

Čo vymysleli Sumeri? To je to sukničkár? Ako majú vyzerať didy kojacich (dooobre dooobre, tak dojčiacich) žien? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Moja 7 ročná: „Už sa teším, že budem druháčka, potom 3-čka, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a potom stredná škola, veľká škola, robota a potom konečne dôchodok. A to už bude zábava!“

* * * * *

Dcérka mi hovorí: „Mami, Nelka nevie čo je sukničkár. Ona si myslela, že je to niekto, kto nosí sukne. A ja som jej vysvetlila, že je to ten, kto predáva sukne!“
Čisté duše 🙂

* * * * *

Tie najlepšie hračky by mali spĺňať niekoľko funkcií – mali by byť vyrobené z príjemného materiálu, ktorý nijako neškodí zdraviu. Mali by byť zábavné a zároveň praktické, v ideálnom prípade aj náučné. Našli sme najlepších spoločníkov na leto pre deti, ale aj pre dospelých. 

Vieme, že deti majú často problém zaspať a potme sa necítia v bezpečí. Obzvlášť u tých, ktoré už nespia s rodičmi, je veľmi dôležité nabudiť pocit bezpečia a istoty. S tým vedia pomôcť niektoré hračky. Najmä tie maznavé, jemné, ktoré sa dobre objímajú a pomôžu deťom uvoľniť sa.

Poznáte náladové sovy Hoo-Hoo od Dormeo? Sovičky zobrali svet útokom pred pár mesiacmi a už stihli uchvátiť srdcia tisícok detí aj dospelákov. Milujeme ich, pretože sú to skvelí jemnučkí a mäkučkí plyšoví kamaráti, vytvárajú pocit bezpečia, poslúžia aj prakticky - a navyše, pomáhajú drobcom s rozpoznávaním a spracovaním nálad a emócií.

Približne 30 cm vysoké plyšové sovy s milým výrazom, vyrobené z jemnučkého materiálu, v sebe ukrývajú rovnako príjemnú prikrývku, takže keď sa dieťa dohrá, môže sovu využiť ako vankúš a deku zároveň. A netreba sa za nič hanbiť, takýmto darčekom z lásky nepohrdnú ani dospelí. Kto by sa občas nerád pritúlil?

Súčasťou vývoja detí a učenia sa je aj správne chápanie ľudských emócií. Do rodiny Dormeo patrí niekoľko sov v rôznych farbách, ktoré pomôžu deťom naučiť sa rozpoznávať jednotlivé ľudské nálady a spracovať ich. Sovy pomáhajú dieťaťu preskúmať svet zábavným spôsobom a z bezpečného prostredia. Čo to znamená byť sebavedomý alebo hanblivý? A ako jednotlivé emócie spoznať? To všetko sa drobci naučia. Vyberte si sovu, ktorá Vaše dieťa najviac inšpiruje: vytešená, znudená, vystrašená, šťastná, nezbedná, smutná, múdra a hanblivá, alebo párik sov. Všetky sú vo veselých farbách, vyrobené z jemného flísu s výplňou z mikrovlákien Wellsleep, ktorá sa používa pri vankúšoch, a sú prateľné v práčke.

Najlepší spoločníci na leto

JENNY –  dramatický rodinný seriál, ktorý by nám mal otvoriť oči, ale aj srdcia. Požiadala ma o pomoc matka, ktorá tento seriál nemohla sledovať a nie je sama…

Vidieť možnú realitu je ťažké, ale zatvárať pred ňou oči nikomu nepomôže. Ak niečo nevidíme, dieťaťu nemôžeme pomôcť.

Vo svojej praxi sa každý psychológ stretáva so strachom rodičov o svoje deti. Všetci citlivo vnímame správy o úmrtiach detí, ktoré „informačný strach“ posilňuje.

Spracovávala som tému – ako detské správanie zrkadlí rodičovské problémy a zostala mi otázka: “

PREČO musia deti trpieť a zomierať? Nedýchali toľko znečisteného vzduchu, nejedli toľko nezdravých potravín, neprežívali toľko stresov aby to ohrozilo ich zdravie. A predsa ochorejú! 

Toto bola aj moja prvá myšlienka po mojom ochorení, ktorá ma nasmerovala hľadať riešenie niekde, úplne inde a nie iba v hmotnom, vonkajšom svete.

"Prepáčte, počúvam vás. Ako je na tom?" naliehavo čakal na odpoveď. Sestra sa pokojne usmiala a vyzvala ho, aby sa posadil. Patrik si vzdychol a počúvol ju.

"Pani Sabová už je pri vedomí. Komunikuje a dokonca sa pýtala domov." sestra sa povzbudivo usmiala. Patrik sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Konečne mohol.

"Vďaka, Bože." povedal si pre seba a opäť sa pozrel smerom k sestre.

"Ešte jej urobíme nejaké vyšetrenia a potom ju prevezú na interné oddelenie. Neviete, či nezažila nejakú šokovú, stresovú situáciu?" spýtala sa sestra so záujmom.

"Neviem. Prišiel som vtedy, keď už ležala na zemi." Patrik sa zamyslel a rozostril si spomienky. Až teraz si uvedomil, že tam bola žena. Žena, ktorú stretli v parku vtedy, keď Zuzka išla na pohovor. Dobre si pamätal jej tvár. Alenkina sestra.

"Pani Sabová teraz potrebuje hlavne pokoj a kľud." vytrhol ho z premýšľania sestrin pokojný hlas. Patrik ticho prikývol.

Alenka vychádzala von na záhradu, keď začula ako prichádza auto na príjazdovú cestu k ich domu. Pomalými krokmi podišla k bránke. Čakala, že to bude Patrik. Ich svadba mala byť iba v kruhu Zuzky a Tomáša, tak si chceli dopriať ešte spoločný obed, predtým, než sa stanú manželmi. Prekvapene hľadela so stiahnutým pohľadom na strieborný mercedes, pri ktorom okamžite zistila, že to Patrik nebude. Ešte väčší šok zažila, keď von vyšla Silvia. Zalapala po dychu a rukou sa zachytila dverí od bránky. Silviina tvár bola vážna. Na malý okamih zastala a so záujmom si poprezerala okolie. Alenku zabolelo srdce. Okamžite sa jej vynorili spomienky, keď sa spolu videli naposledy na tomto mieste. Silvia sa otočila jej  smerom a sebaistým krokom podišla ku nej. Chvíľu si ju mlčky prehliadala a potom si vzdychla.

"Ahoj." vyslovila vážne Silvia. Alenka na ňu upierala bolestný pohľad. "Nepozveš ma dnu?" spýtala sa neisto. Alenka zovrela pery a otvorila bránku.

"Prosím, poď ďalej." povedala s výdychom a pomalým krokom prešla až k drevenej lavičke, ktorú tam Patrik, prednedávnom, spravil spolu aj s drevenou terasou. Silvia zavrela dvierka a prešla po kameninovom chodníku až k Alenke. Vnímavo sa prehliadala okolo. Premýšľala, či je niekde nablízku aj Alenkina dcéra. Alenka sledovala jej tvár.

"Niekoho hľadáš?" spýtala sa pokojne. Silvia sa strhla a posadila sa oproti na stoličku.

"Si tu sama?" odpovedala jej otázkou a neisto čakala na odpoveď.

"Obávaš sa, že by si mohla natrafiť na Zuzku? Nie je tu teraz." vážne zovrela pery Alenka a čakala, kedy sa Silvia odhodlá priznať sa, prečo sem po takom dlhom čase prišla. Silvia si nervózne pretrela dlane a ticho prikývla.

Dobrý deň mám 9 mesačneho syna  uplne zie všetko. npr zemiakove pire, výživa ovocná. Polievky pudink. Piškoty, no proste všetko. Čo sa patrí u 9 mesačneho batolata. Ale mam problem. Z obycajnim mliekom kravske. Nechce piť a zvracia. Ake mlieko by , bolo prenho vhodne. baby love ties pil ani to nechce mal 3x vymenene mlieka napr. HIPP. Baby love a teras oby mlieko. Mohli by ste my poradit neake kvalitne chutne mlieko pre syna? Aby priberal. Ďakujem za radu 😉

Zuzka sa zamilovane usmiala, keď sa postavil a sledovala ho ako sa stráca v obývačke. Tomáš pomaly vošiel do kúpeľne. Keď začula zvuk sprchy, zhlboka sa nadýchla, šťastne vydýchla a jemne privrela oči. Tak veľmi sa jej páčilo zobúdzať sa pri ňom. Cítila sa úplná a milovaná. Srdce sa jej však zachvelo, keď si spomenula na to, čo jej Tomáš prezradil. Peter sa chce vrátiť a ešte k tomu sa uchádza o miesto primára tam, kde pracuje aj ona sama. A Tomáš. Hoci sa jej do toho, v tomto opojení lásky nechcelo, mala by začať hľadať spôsob ako to vyrieši. Nemôže na oddelení vytvoriť trojuholník zvláštnych vzťahov. A do toho Lenka. Nakoniec by to bol nekonečný kruh nedorozumení. Pocítila pri svojich nohách jemný dotyk Barrasovej labky. Otvorila oči a spokojne sa usmiala. Pohladila ho jemne pod krkom.

"Cítiš moje trápenie, však? Muž, ktorého milujem verzus muž, ktorý nechal otvorené dvere mojej minulosti. Čo mu poviem, keď sa stretneme? A chcem mu vlastne niečo povedať? Kiež by ostal tam, kde je, bolo by to jednoduchšie. Lenže jednoduchšie veci nie sú vždy tie najlepšie, však? Boh vždy vie, na ktorých miestach má odkryť to, čo sa nám zdá vyriešené. On ešte nepovedal posledné slovo a ja chcem prijať to, čo je v Jeho vôli správne pre mňa. Aj keby to malo spočiatku bolieť." vyslovovala potichu, hladiac Barrasa na rovnakom mieste. Jeho oddané psie oči ju vnímavo sledovali. Zdalo sa, akoby počúval a chápal. Keď si toho Zuzka všimla, ľahko sa usmiala a pohladila ho oboma rukami pri ušiach. "Ty môj verný psí priateľ. Dobre vidno, akého majiteľa máš. Ste si veľmi podobní." veselo k nemu šepla a potom sa postavila, aby sa mohla prezliecť. Keď Tomáš vyšiel z kúpeľne, letmo sa na ňu usmial pomaly prechádzajúc okolo sedačky, kde sedela. Venovala mu rovnaký úsmev a keď sa stratil v spálni, podišla do kúpeľne ona, aby sa mohla upraviť. Keď po dvadsiatich minútach vyšla von, Tomáš sedel pokojne na sedačke a sústredene hladil Barrasa tentokrát on. Trpezlivo čakal, kedy bude Zuzka hotová, aby mohli spoločne odísť na raňajky. Chvíľu oboch sledovala ticho od dverí kúpeľne a keď sa Tomášov pohľad stretol s jej, povzbudivo sa usmiala.

"Už som hotová, môžeme ísť." Tomáš prikývol, podišiel k nej a chytil ju za ruku. Vzal si svoje osobné veci, ktoré potreboval do práce a bez ďalšieho slova viedol Zuzku až k autu.

"Kam vlastne ideme?" spýtala sa so záujmom, keď si zapínala bezpečnostné pásy. Tomáš zapol rádio, naštartoval auto a sústredene vyšiel z garáže.

"Na naše spoločné miesto, moja drahá. Po ceste sa ešte zastavím za babičkou a nechám jej Barrasa na víkend." chytil jej ruku, ktorú mala položenú na stehne a nežne ju pobozkal. Zuzka sa zamilovane usmiala, prikývla a spokojne sa nadýchla. Pri ňom nedokázala myslieť na nič iné, iba na to, aké krásne okamihy v jeho blízkosti prežíva.

Keď Tomáš zaparkoval pri reštaurácii, okamžite spoznala miesto, kde prišli. Vystúpila von a spokojne sa zahľadela na jazero, ktoré sa rozprestieralo všade, kam dovidela. Potom sa otočila a pohľad jej padol na drevené schody. Opäť sa usmiala. Presne vedela, kam smerujú. Za ranného svetla to tu vyzeralo úplne inak, ako keď tu boli naposledy. Tomáš k nej podišiel a pohladil ju po chrbáte.

Naše sladké testovanie Seditiek 😋

Kto by už len nepoznal staré dobré piškótky... 

V obchode predávajú rôzne piškóty od rôznych výrobcov a my sme dostali možnosť testovať Seditky od firmy Sedita, tak sme s deťmi testovali.

Dorazila nám pekná nádielka Seditiek, aj s milým prekvapením pre deti. Prišli malé, veľké, dlhé... a hlavne veľa. 🙂 

Myslím, že piškóty už ochutnal hádam každý od útleho detstva, až po starších ľudí. 🙂 U nás ich máme radi a vždy máme nejaké v zásobe, keby sme dostali na ne chuť. 

Zloženie Sedita piškót je z múky, cukru a vajec. Žiadne Éčka ani palmový tuk. 👍

"Aj ja teba, čo tu robíš? Teda, mama mi nespomínala, že by si mal prísť. Za celý ten čas si neprišiel." rozpačito habkal slová, ktoré mu napadli v mysli ako prvé.

"Rozhodol som sa vrátiť domov. Návrat strateného syna." vyslovil Peter so stále pretrvávajúcim úsmevom a potom si Juraja ešte raz vnímavo prezrel. "Zdá sa, že si za ten čas riadne zmužnel a zmenil si sa. Armáda ti prospela."

"Nemyslím si. Aj keď, v určitom smere máš pravdu. Uvedomil som si, koľko vecí som v minulosti poničil, svojou sebeckou namyslenosťou." priznal sa Juraj so stiahnutou sánkou. To, že sa priznal Zuzke a ona k nemu reagovala tak veľkoryso, ho prinútilo nad sebou ešte viac premýšľať. Nečakal však, že sa pred ním hneď na to objaví jeho brat, ktorému bude musieť podať vysvetlenie s rovnakou prosbou o odpustenie.

"To všetci, bráško. Som na tom podobne a teraz toho veľmi ľutujem. Keby som mal možnosť zmeniť to, bol by som ochotný tomu obetovať všetko." priznal sa so zlomeným výrazom v tvári a otočil pohľad od brata k oknu.

"Zuzka, však?" vnímavo sledoval bratov zamyslený pohľad Juraj. Peter sa strhol a odkašľal si. Keď uvidel Jurajov chápavý výraz, ticho prikývol.

"Rozhodol som sa prijať ponuku v tejto nemocnici, pracovať tu ako primár interného oddelenia." snažil sa Peter zmeniť tému. Juraj šokovane zdvihol jedno obočie a tentokrát si odkašľal on. Peter ho sledoval s prekvapeným pohľadom.

     V prvom rade chcem poďakovať, že aj moja rodinka patrí medzi TIE, ktorým bolo umožnené testovať Seditky od Sedita, hoci nemám malinké deti, skôr už pubertiakov a to hneď trojmo, manžel o pár dní 60 (no bez piškót nie je káva kávou) a ja tiež veľa. 🤪

       Neviem, čím to je, 😀 asi sa usmiala na mňa šťastena, keďže pár dní predtým ako ma vybrali na testovanie, k nám dorazil balík, nie veľký ako svet, ale plný iného sortimentu tiež od Sedity, pretože som to jednoducho vyhrala... Teda posledný mesiac sa to u nás točí okolo Sedity. 

     Testovacia zásielka z Modrého koníka, ktorá v sebe skrývala piškóty Seditky sa tiež nedala zahanbit a veru veľmi potešila.

     Perfektne zabalená aby sa piškóty nepolámali, samozrejme nejaká milá pozornosť v podobe príveskov.

     Deti v rámci „Mamiiii, môžem niečo sladké?" hneď ochutnali výborné, mäkulinké a voňavé perníčky s jahodovou či slivkovou príchuťou. Veru ani kompletnú zostavu mladých 😉 som nestihla odfotit. 

     Ale poďme na to podstatné a to sú piškóty Seditky. Najprv ohodnotím vizuál obalov. Pútavé, s obrázkom zvieratka a keby moje deti boli ešte malinké, určite by ich volali mededíkove, pingiho alebo žebličkove... Viem, že gramaticky je to nesprávne, no píšem rečou malých detí. Prekvapilo zloženie len z troch ingrediencií: pšeničná múka, vajcia, cukor. Nejaké ďalšie kypridlá alebo iné prísady výrobca neuvádza. Z obalu som sa tiež dozvedela o charitatívnom rozmere Seditiek. 

     Ak Vás mätie názov článku, tak nevadí. Môj Miško tak totižto volá piškóty a u nás ich teda voláme takto všetci. 🙂 

     V prvom rade by sme sa chceli poďakovať spoločnosti Sedita za možnosť testovať piškótky všetkých druhov. Balík to bol štedrý, a tak sme sa teda podelili s priateľmi, viac ľudí viac chutí. Veľmi sa tešili a v aute za 45 minút stihli zjesť skoro celý balík dlhých piškótiek, takže usudzujem, že im veeeeľmi chutili. 

     My sme začali s testovaním hneď, keď prišiel balík, a to klasikou. Piškóty s výživkou. a malé piškótky hodnotím veľmi dobre. Každá mamka totiž vie, že mäkké piškóty vo výžive sú pri hladnom dieťati nevyhnutnosť. A u nás to je tiež tak, keď je hlad, tak je hlad. A mladý chce jesť hneď a piškóty iných značiek mäknú vo výžive podstatne dlhšie ako Seditky. Myslím, že to bude tým, že sú ozaj nadýchané a vláčne. Počas testovania si moje deti chodili pýtať malé piškótky len tak do misky k rozprávke.

    Spoločnosť Sedita nám na koštovku poslala aj perníčky, a keďže testovanie bolo prioritne o piškótach, tak ich spomeniem len okrajovo. Jednoducho chutili, mne a aj malému Miškovi a aj tatikovi. Moja Emka pohŕdla, ale jej chyba. :D Boli mäkučké, šťavnaté a ku káve ako stvorené. Miško samozrejme kávu nemal, ale zjedol ho skoro celučičký celý.

     A dostávame sa k tomu najlepšiemu, čo bolo v balíku - DLHÉ PIŠKÓTY, tadaaaaaa! :D

Tieto piškóty ma veľmi milo prekvapili. Po prvé, nejak som nevedela o tom, že Seditky sú aj dlhé a po druhé, nemajú na sebe cukor. :D Čo je super správa pre mamičky, ktoré deťom cukor obmedzujú, a aj pretože sa z nich tak nedrobí. :D Sú veľmi vláčne, nadýchané a ozaj mäkučké. Moje deti ich papali samé, no skúsila som ,ako inak, aj tortičku s kyslou smotanou a s marhuľami.

Terezka pred niekoľkými týždňami dovŕšila 5 mesiacov, to znamená, že v jej živote a v živote mamky (teda mňa) nastalo dôležité obdobie.... Prvé príkrmy. 

Presne v tom období mi na Modrom koníkovi vyskočilo, že sa chystá testovanie zeleninových príkrmov od značky HiPP. Ideálne, akurát niečo pre nás. Ideálne bolo aj to, že Terezku vybrali na testovanie týchto príkrmov.

Keď nám balíček dorazil, hneď sme sa pustili do vybaľovania. Balíček obsahoval zeleninové výživky Prvá biela mrkva, Prvá brokolica, Prvá tekvica, Prvý paštrnák.

Samozrejme, ako každá mamka, aj ja chcem dať Terezke to najlepšie, a po kladných skúsenostiach s HiPP kozmetikou som sa nebála vyskúšať príkrmy Prvá lyžička, keďže zelenina je pestovaná podľa zásad ekologického hospodárstva. Vo všeobecnosti sú požiadavky na detské príkrmy prísnejšie ako na bežnú stravu, prechádzajú prísnou kontrolou a musia spĺňať normy podľa slovenskej aj európskej legislatívy.

Tak poďme si teda zhrnúť, ako toto testovanie u nás dopadlo.

Po niekoľkých domácich príkrmoch, ktoré dopadli famózne, vzhľadom na to, ako ma kamošky upozorňovali na to, nech si nemyslím, že zeleninka bude Terezke chutiť. Opak bol pravdou, mamkine domáce príkrmy mali veľký úspech. Nebol dôvod neotvoriť preto Prvú tekvicu od HiPP. No mamka mieni, Terezka mení. Ochutnala jednu lyžičku a viac ústa neotvorila. Mamkina tekvica jej očividne chutila viac. Nevadí, nič sme nesilili, veď máme aj iné zeleninky.

Ako každá správna mama, aj ja patrím medzi tie, ktoré nikdy neodídu z domu naprázdno. Vždy musíme mať zo sebou nejaký „snack". Pre moju dcérkou sú najobľúbenejšie produkty od seditky. Do kabelky sa mi vždy šikne hodiť jeden sáčok mini Seditiek a výlet môže začať. Piškótky od Sedity sme si obľúbili hlavne v horúcich letných dňoch, keďže neobsahujú žiadne polevy tak sa neroztopia, ale sú stále chrumkavé a hlavne poruke. 🙂

                                                  ČO SME VLASTNE TESTOVALI?

Piškóty Seditky, a všetky ich variácie, sú úžasny produkt, ktorý ma, ako správnu mamu, zaujal aj svojim jednoduchým a zdravo vyváženým zložením.

Vedeli ste že.....

Tento jednoduchý recept spoznal svet pred stovkami rokov, v období historického Savojska. Mal vzniknúť na počesť návštevy francúzskeho kráľa a dosiahnuť taký úspech, že sa stal oficiálnym dezertom tohto vojvodstva.

Podľa legendy si dokonca aj ruský cár Peter Veľký pri návšteve pochúťku zamiloval natoľko, že musel so sebou do Petrohradu vziať pekára, ktorý by mu ľahkú a chrumkavú sladkosť naďalej vyrábal.

Keď mi prišla pošta, že nás vybrali na testovanie, hneď som sa potešila. Dlho som sa rozhodovala, aké príkrmy si zadovažim do zásoby pre prípad núdze. A tak bolo rozhodnuté.

        Ako prvý sme vyskúšali paštrnák. Chuť bola sladkastá a musím sa priznať, aj mne chutil. Hlavný testovací profík Š. si tiež pochutil a ja som bola spokojná, že taký krásny slnečný deň môžeme byť dlhšie vonku na prechádzke. 

       Druhú v poradí sme testovali tekvicu. Jej redšia konzistencia bola pre mňa aj pre profíka Š. výhodou.  

       Ako pokračovanie sme si otvorili bielu mrkvu a práve tento pohárik bol u mňa TOP. Výborná chuť, vôňa. Š. veľmi chutila, ako sa hovorí... spokojné dieťa, šťastné dieťa - šťastné dieťa, šťastná mama. 

     Nadšenie z bielej mrkvy sme vymenili za zmiešané pocity z brokolice. Ale tá u nás nezabodovala a Š. to vôbec nešlo dolu krkom. Vyskúšal pár (hmm, možno jednu) lyžičiek dokopy a viac nechcel. Konzistencia tohoto príkrmu bola hustejšia a mňa nelákala ani vôňa. 

           Ako poslednú sme vyskúšali mrkvu. Jedna lyžica mne, druhá staršiemu bratovi, ktorý zhodnotil, že môže byť a do tretice sa ušlo aj hlavnému testovačovi, a ochutnal aj on. Mrkva bola o niečo redšia, veľmi podobná hustota, ako mala tekvica. 

Ďakujem za testovanie našich SEDITIEK.

Najskôr chcem veľmi pekne poďakovať za také úžasné maškrtenie s piškótikami SEDITKY. 🙏

Piškóty majú radi snád všetci, aj mladšie generácie, aj tie staršie. U nás si ich dokonca babka rada máča v kávičke, a zrovna SEDITKY... Čiže, v skratke, nie je to náhoda...

Keď mi zavolal kuriér, tak som bola veľmi milo prekvapená. A to na rovinu, čakala som možno 5 balíčkov piškót. No mýlila som sa. Bola to obrovská a celkom tažká nádielka mašrtiek a ako bonus boli prívesky SEDITIEK. 🤗🤭😃

Tak rýchlo to ubehlo a nám už ostalo len pár balíčkov. No čo, naše baby ich zbožnujú a hlavne tie mini balíčky sú nielen super milé, ale aj praktické - tak si ich pribaľujú naviac na desiatu...💋💋😘

No, piškótam značky SEDITKY nie je čo vytknúť...

Konečne sa dostávam k písaniu článku, keďže nás nepríjemne prekvapila 1. chorobka a 2 x sa mi podarilo rozpísaný článok stratiť. 🤷‍♀️ Do tretice, dúfam, všetko dobré... 

Možnosť testovať nás veľmi potešila, keďže sme v tom období začali s prvou mrkvičkou a nejakou zeleninkou, klasicky som naparovala a mixovala, ale len sme ochutnávali, a preto som bola zvedavá na hotové príkrmy, či malému budú chutiť. 

Kuriér volal, keď sme sa akurát hrali na podložke, tak sme spolu s Mathiaskom rozbalili balíček, kde sme si našli 7 fľašiek - prvú mrkvu, bielu mrkvu, brokolicu, paštrnák a tekvicu. 

Ako prvú zeleninku sme vyskúšali, netradične, brokolicu. Píšem v množnom čísle, keďže som vždy ochutnala aj ja. Predtým už skúšal brokolicu, ktorú som pripravila ja a veľa nespapal, ale "HiPPková" mi prišla chutnejšia a mala jemnejšiu konzistenciu. Super aj voňala. Myslím, žiadna umelina.

Ako druhú sme mali bielu mrkvu, tu predtým ešte nepapal. Zohrievala som polku fľaštičky. Aj keď je menšia, nám vydržala 2 dni. 

Paštrnák sme si zobrali na výlet, ale zabudla som spraviť foto v provizórnych podmienkach. 

Začala by som tým, že som veľmi rada, že ste si práve nás vybrali na testovanie. Akurát sme začali s prvými príkrmami, tak mi padlo vhod vyskúšať, či malej budu chutiť aj nie doma varené. Skúsenosť som už s HiPP mala pri prvej dcérke a tej chutia doteraz vaše ovocné výživky. Tak sme sa pustili do testovania aj s mladším pokolením.

Ako prvú sme si vybrali mrkvičku. Keď som to pred ňu položila, pozerala že: „Mama, to čo mi chceš dať?" Veľa mamičiek možno skritizuje riedku konzistenciu, ale podľa mňa prvé kontakty majú byť redšej konzistencie, aby im to ľahšie išlo do bruška. Malej veľmi chutila a hňed spráskala celý príkrm. 🙂

Ako druhú sme išli testovať brokolicu. Bola som kus prekvapená tou chuťou aj konzistenciu, pretože som čakala tiež redšiu, bála som sa, že ju nebude chcieť, ale opak bol pravdou. Spráskala trištvrte pohárika. 🙂

Ako tretiu sme testovali bielu mrkvu. Pravdupovediac, ešte som ju doma vôbec nemala a ani som nevedela, ako má chutiť. Ochutnala som ako prvá a prekvapila ma sladká chuť. Kedže sme už medzitým skúšali aj batát, tak môžem povedať, že sa tá sladkosť dá porovnať. Tak ak hľadáte náhradu za batát, kľudne môžete vyskúšat túto bielu mrkvu. 🙂

Ako štvrtú sme testovali tekvicu, tam som išla na istotu, lebo prvej dcérke veľmi chutila. Tiež je redšej konzistencie, ale opäť to vôbec neprekážalo. V týchto horúčavách kus redšieho príkrmu vôbec neuškodí. 🙂😉

Ako piaty sme skúšali paštrnák, ale ten malej vôbec nechutil, zjedla z neho fakt len pár lyžičiek.

Som mamina troch detí - dievčat 😁 (11 rokov, 8 rokov a 7 mesiacov). Počas svojej materskej kariéry si nepamätám, či som kupovala hotové príkrmy, fakt, naozaj. Alebo mám už deravú hlavu, alebo to bolo naozaj tak. Možno to bolo tým, že aj moji aj manželovi rodičia majú záhrady, a tak sme nemali núdzu o domáce potraviny. Tak som jednoducho varila, parila (občas som sa sparila aj ja) a mixovala. 

Keď som však uvidela výzvu na prihlásenie sa do testovania HiPP Bio zeleninových príkrmov, zapojili sme sa s Valentínkou a teraz píšeme recenziu.

Zaujalo ma, že tieto z radu "Prvá lyžička" sú údajne vyrábané zo starostlivo kontrolovaných BIO surovín. Zelenina je  pestovaná bez pesticídov a syntetizovaných hnojív, dozrieva do plnej chuti na poliach ďaleko od ciest. Navyše maličké 125 g balenie je ideálnou voľbou pre začiatok prikrmovania, kedy deti ešte len spoznávajú nové chute a spapajú naozaj iba pár lyžičiek. Kým k nám papaníčko dorazilo, Vali už stihla čo-to ochutnať, a preto so žiadnou zeleninkou nemala zásadný problém.

Síce ešte stále nespapá plnú dávku príkrmu tak, aby nahradila svoje najobľúbenejšie maminkine mliečko, ale polovicu pohárika spapala. Každý pohárik mala slečna na dva dni a vždy ten druhý deň som jej do toho niečo pridala, napr. uvarené ovsené vločky, žĺtok, kuracie mäsko, cestovinku. V tom sú tieto hotové prikrmy ozaj variabilné a možno si ich rôzne kombinovať podľa fantázie a chuti dieťatka. Na tejto foto je napríklad paštrnák s ovsenými vločkami. 

Vždy som ochutnala zásadne ako prvá, na tom som si dala záležať. U nás mala najväčší úspech biela mrkva, tekvica, klasická mrkva a aj brokolica s paštrnákom. Jej vlastne chutili všetky. Mňa osobne najviac prekvapila brokolica svojou autentickou vôňou a chuťou.

Ohromným plusom je, že príkrmy majú ideálnu konzistenciu, sú bez umelých prísad a konzervantov, majú skvelú chuť aj vôňu a sú kombinovateľné aj medzi sebou navzájom. Určite sa po nich obzriem v obchode a urobím si doma nejakú zásobu, aby sme boli, ako sa hovorí, VŽDY PRIPRAVENÉ. 😁 V situáciách, ako sú horšie noci či dni, na výlete, alebo jednoducho len tak, lebo sa nám chce, sú tieto mini fľaštičky ako stvorené, iba otvoriť a papať.

Písal sa rok 2015, keď som prvý raz začala vedome obzerať HiPPky. Prečo začínam týmto rokom? Pretože vtedy sa mi narodila prvá dcéra a počas podávania príkrmov sme zaradili túto značku. Veľa som si o tom čítala, chcela som vedieť filozofiu, ako pestujú plodiny, aký je spôsob prípravy a výroby... Keď som teraz zbadala, že HiPP hľadá mamičky, resp. drobcov, na testovanie, tak mi ani len nenapadlo, že by sme to nemohli dostať. Zapojili sme sa a práve v tom čase sme začali s príkrmami doma. Bola som na rýchlom nákupe v obchode, keď som počas čakania pri pokladni otvorila MK a tam správa, že sme boli vybraní. Veľmi ma to potešilo, pretože sme sa práve chystali na „veľké turné" po rodine.

V pondelok, v deň začiatku testovania, nám bol doručený balík, v ktorom nás čakalo 7 125 g fľašiek - biela mrkva, mrkva, brokolica, paštrnák a tekvica. 

Bola som zvedavá, ako bude chutiť malému princovi brokolica, pretože tú som mu varila a veľký úspech teda nemala, ale na druhej strane mu veľmi chutila tekvica inej značky. 

Naše testovanie sme začali bielou mrkvou. Samozrejme, že by som to nebola ja, keby som neochutnala aj ja. Biela mrkva chutila sladko. Zloženie je úplne úžasné - iba mrkva a voda... Malému princovi chutila, zjedol skoro celú fľašu. Príjemným bonusom je, že fľaky idú oprať bez nejakej väčšej námahy. 

Ako ďalšiu sme chutnali tekvicu. Tá mu tiež chutila a doslova spráskal fľašku. Opäť čisté zloženie - tekvica a voda. Brokolica teda nemala absolútne úspech, tam mi doslova vybil lyžičku z ruky. Úprimne povedané, nechutila ani mne. Brokolicu mám rada ako polievku, ale toto bolo na môj vkus moc brokolicové. 😀 Úplne som však bola zvedavá na paštrnák. Túto zeleninu veľmi nepoužívam, pretože u nás v obchodoch je len zriedkakedy. Chutil výborne, ale teda ja si neviem predstaviť to jesť ako čistý príkrm... Malý princ však dal krásne pol fľaše. 

Ako úplne posledný príkrm som dávala klasickú mrkvu. Znova, ako všetko ostatné, iba mrkva a voda. Chutila výborne. Jedinou nevýhodou tejto mrkvy sú ale škvrny, ktoré treba minimálne opláchnuť hneď. 

Zuzke skončila služba a so spokojným úsmevom nastupovala do Tomášovho auta. On ju vítal s rovnakým úsmevom a keď si k nemu prisadla, okamžite ju vtiahol do hlbokého objatia. Tvárou sa vnoril do jej vlasov a zotrval tak niekoľko minút. Keď sa pomaly odtiahla, ľahko ju pobozkal na čelo. Potom sa nahol k jej uchu a ticho pošepol:

"Konečne ťa môžem na niekoľko chvíľ previesť našim spoločným svetom, kde sa tma mení v nádherné svetlo. A ty, odetá v závoji žiari, sa s ľahkosťou prechádzaš pomedzi moje dotyky a bozky, aby si mohla pochopiť ako veľmi ťa milujem." keď to dopovedal, pomaly sa odtiahol a pohľadom sa vrátil k jej očiam. Na tvári mu hral úplne ľahký úsmev. Zuzke sa v podbrušku vytvorilo vzrušenie. Keď sklonil oči k jej perám, vzrušením sa jej zatajil dych a ústa jemne pootvorila v očakávaní.

"Nenachádzam slov, aký nežný dokážeš byť už v prvej sekunde, keď sa stretneme. Môj milovaný." šepla s pocitom divoko bijúceho srdca. Tomáš nahol hlavu na stranu a užíval si jej žiariacu tvár.

"Celý život som na teba čakal. Ak by som niekedy chcel mať rodinu, tak mojou túžbou by bolo robiť ťa šťastnou. Každé ráno, deň aj večer." vyznal sa s pokojným úsmevom. Zuzka si ho so záujmom prezrela.

"Ak by si niekedy chcel mať rodinu?" prekvapene sa usmiala. "To znie zvláštne, akoby si váhal." Tomáš zvážnel, pobozkal Zuzke ruku a naštartoval auto. So sústredeným pohľadom sa začal venovať šoférovaniu a k jej poznámke sa nevyjadroval. Zuzka si s pochopením prezerala jeho zovretú tvár. V mysli sa jej vrátil rozhovor s jeho babičkou, keď jej rozprávala o Tomášových obavách. S laskou si s ním preplietla prsty a trpezlivo čakala, kým sa dostanú k nemu domov.

Mlčali ešte aj keď otváral dvere. Zuzke to však neprekážalo, pretože ticho im neuberalo na láske. Vedela, prečo tak Tomáš reaguje. Nebol si istý sám sebou. A hoci to nepovedal nahlas, jej srdce ho chápalo. Barras sa okamžite potešil ako zbystril, že za Tomášom vstúpila dnu aj Zuzka. Ona mu naoplátku venovala niekoľko láskavých pohladení pod krkom. Medzitým Tomáš prešiel do kuchyne a vybral zo skrinky dve šálky. Dnu naservíroval malé lyžičky sypaného čaju a sledoval, ako sa hreje voda v kanvici. Zuzka ho skúmavo pozorovala z diaľky, potom sa pomalým krokom priblížila ku kuchynskému baru a posadila sa na stoličku. Tomáš jej bol stále otočený chrbtom.

„Pozri, toto je pekné… Toto je zaujímavé… Toto je dôležité …Toto by si mal jesť, je to dobré a zdravé… Mal by si sa viac učiť, pretože… Takto by si sa mal správať aj ty… Mal by si sa viac kamarátiť s… Pôjdeš študovať tam, lebo…“

Verím, že snahou rodičov je vychovávať svoje deti čo najlepšie. Často však vychovávajú podľa svojich predstáv, využívajú vplyv, porovnávanie, predkladajú vzory. Neskôr príde školská dochádzka s množstvom múdrych a potrebných informácií. Všetko ide z vonku do vnútra.

Zamýšľate sa nad otázkami: “Čo potrebuje naše dieťa? Čo sa mu páči? Kde sa cíti dobre? Čo ho baví? Čo robí s nadšením a radosťou?” Koľko priestoru dávate detským názorom, postojom, rozhodnutiam? Ako často usmerňujete, kontrolujete a porovnávate svoje dieťa?

Neskôr, v dospelosti môže vaše dieťa uvažovať takýmto spôsobom: „Kamarátka povedala, že sa mi hodí iný účes… Kamarát má také auto… Manžel tvrdí, že neviem… V móde sú tieto farby… V reklame chválili… Na internete som čítal… Vedci tvrdia…“.  Dôsledkom je informačný chaos, nerozhodnosť, neistota a následný stres. Prečo? Vaše dospelé dieťa sa naučilo počúvať to, čo ide zvonka a nevie počúvať svoj vnútorný hlas, svoju múdrosť a svoju intuíciu.

Každý z nás je výnimočný. A výnimočné je aj každé dieťa – má svoju osobnosť, svoje schopnosti a talent. Ak dieťa robí to, na čo má talent, robí to s radosťou, nadšením a s tvorivou energiou. Zamerať sa predovšetkým na silné stránky dieťaťa, na ich podporu a rozvoj by malo byť jedným z pilierov jeho výchovy. To znamená všímať si a rozvíjať najprv to, čo mu ide dobre a až potom riešiť to, čo mu nejde.

Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije. Začne prežívať radosť z hmotných vecí, osláv a stimulujúcich látok, ktoré mu navodzujú umelú radosť.

V prvom rade by som chcela veľmi poďakovať za možnosť testovať. Bolo to naše prvé testovanie, takže som sa veľmi potešila, keď mi do pošty prišlo, že nás vybrali. 

A takto sa tešila Tamarka, keď k nám dorazil balíček! 😊

Tak by som pomaly začala s hodnotením. 

Ako prvou sme začali mrkvičkou 🥕. Tamarke naozaj chutila, úsmev hovorí za všetko. Krásne voňala, chutnala som aj ja a naozaj môžem povedať, že bola dobrá. 

Ako druhá prišla na rad brokolica. Moja Tami je naozaj skvelá jedáčka, takže aj tá jej chutila. V ten deň sme sa vybrali na návštevu starej mamy môjho manžela, takže mi naozaj prišlo vhod len zbaliť pohárik s brokoličkou a lyžičku, a bolo vybavené. 

Ďalší na rade bol paštrnák, ktorý jediný Tamarke nechutil. Bol to boj, zjedla 5 lyžičiek a tam to skončilo.