Dnes Vám prinášam v recenzii nový rad výrobkov na čistenie pleti od francúzskej značky Yves Rocher. 

Celý rad PURE ALGUE má antioxidačné a okysličujúce účinky, ktoré sú vhodné najmä na hydratáciu pleti. 

Hlavnou účinnou zložkou je mikroriasa Tetraselmis, ktorá žije na povrchu oceánov. Sú to neobyčajné rastlinky, ktoré majú schopnosť bojovať proti negatívnym vplyvom a starnutiu pokožky. Výsledkom stresu, mestského znečistenia a únavy je väčšinou dehydratácia pokožky. 

Mikroriasa Tetraselmis podporuje angiogenézu. Proces, vďaka ktorému dochádza k rastu nových krvných ciev a tým sa zlepšuje okysličenie buniek a predchádza sa ich starnutiu. 

Celý rad obsahuje 7 produktov na čistenie pleti, ktoré sú v rôznych konzistenciách. Každá žena si nájde niečo, čo jej vyhovuje a má rada. Ja produkty používam pri double cleansingu, ale už teraz môžem prezradiť, že penu používam len ráno. 

Môžete sa tešiť na želé, gél, jemný scrub, úžasnú penu, micelárnu vodu, obrúsky (tie som netestovala) a hydratačnú masku. Každý jeden produkt má čo do seba a stojí za vyskúšanie. Tak si ich poďme predstaviť.

Vilma tam v tichu sedela a sledovala ako mizne. Zaslúžila si všetko toto odmietnutie. Bola si toho vedomá. To, čo urobila sa vlastne ani nedalo ospravedlniť, Sebastian mal pravdu. V tichu si vzala telefón do ruky a opäť vytočila číslo svojej matky. Tentokrát na druhý raz zdvihla. 

"Prečo mi voláš tak skoro ráno?" spýtala sa Silvia podráždene.

"Tvoj vnuk podstúpil operáciu hlavy. Nemusíš sa báť, už je z najhoršieho vonku. Až teraz som však pochopila, že potrebujem vedieť pravdu. Chcem, aby si mi dala adresu tvojej sestry." vyslovila Vilma vecne a vážne. Nechcela, aby jej matka vedela, že to v skutočnosti chce vedieť Sebastian. Ak pre neho mohla niečo urobiť, tak uchrániť ho pred svojou matkou bolo to najlepšie rozhodnutie. 

"To dievča už je dospelé, načo sa tým chceš zaoberať?" Silvia si odkašľala, keď si uvedomila, že jej prezradila pohlavie. "Som rada, že sa má Matúško dobre. Chcela by som ho vidieť." snažila sa zmeniť tému. 

"To dieťa bolo dievčatko?" spýtala sa Vilma zaskočene. Silvia mlčala. 

"Nemyslím si, že by ťa chcela vidieť. Ak by to tak bolo, už by ťa dávno vyhľadala. Nebola by si jej dobrou matkou." argumentovala Silvia. Vilma si hlasno vzdychla a zaťala zuby. Jej slová ju zraňovali. 

Tento týždeň sa budeme hrať na geológov - hľadáme minerál.

Indície:

1. Tento minerál sa vyskytuje aj na Slovensku.

2. Patrí k rudným minerálom.

3. Kryštalizuje v trigonálnej sústave.

4. Červený.

"Si neobyčajný muž. V každom smere." prehliadala si očami jeho tvár a opäť ho pohladila.

"Neobyčajného ma spravila láska k tebe. Keď som ťa uvidel prvýkrát, ako sedíš zahalená do svojich myšlienok a s týmito nádhernými očami hladíš okolie okolo seba, myslel som, že sa mi iba zdáš. A každé naše ďalšie stretnutia a rozhovory s tebou ma strhávali stále hlbšie a hlbšie k tebe. Chcel som sa ťa veľakrát dotknúť, ale keď si na mňa uprela svoj nevinný pohľad, mal som pocit, že na to nemám nárok. Krehká a odzbrojujúca zároveň." nežne si prezeral jej vnímavé oči.

"Čím viac ťa k sebe púšťam, tým lepšie chápem, prečo sa to všetko muselo stať." šepla, keď sa približoval k jej perám.

"Áno, aj ja." hlesol nežne a potom ju vášnivo pobozkal. Keď sa odtiahol, usmial sa a ešte chvíľu si prezeral jej oči. Videl jej letmý úsmev a červeň na lícach. Ešte raz ju pobozkal na obe líca a potom sklonil pohľad k tanieru.

"Mal by si sa do toho pustiť skôr, než to vychladne." dodala, keď uvidela s akou chuťou si jedlo prezerá. Ticho prikývol. S privretými očami ticho poďakoval Bohu za všetko, čím ho požehnáva a s veselou tvárou začal jesť.

"Je to výborné, ďakujem." povedal popritom ako si vkladal tretie sústo do úst. Zuzka ho s úsmevom sledovala.

"Dnes som ešte sama doma." odmlčala sa a pozrela letmo na svoje prsty. Tomáš si ju vnímavo prezeral.

"Chcela by si spoločnosť?" spýtal sa s pokojným hlasom. Zuzka sa nadýchla a pozrela mu do očí. Musela uznať, že večer s ním mal zvláštne čaro. Vedel jej venovať každú sekundu svojej pozornosti a rozhovory, ktoré spolu viedli jej zakaždým roznietili ducha tou správnou dávkou Božej istoty.

"Potešila by som sa, keby som ťa tentokrát mohla uhostiť ja, vo svojom kráľovstve." usmiala sa na neho nesmelo.

"Ale ešte predtým sa musím zastaviť doma a niekoho si vziať so sebou." chytil ju za ruku a nežne jej pobozkal prsty. Zuzka prikývla.

"Urobíš mi radosť, keď nám bude robiť spoločnosť aj Barras." usmiala sa, keď pomaly vychádzal autom na cestu. Tomáš jej opätoval úsmev a s rozžiarenou tvárou sa letmo pozrel na ňu. Zapol rádio a sústredene odbočil doprava, smerom k sebe domov.

Barras vybehol z dverí ihneď, ako Tomáš odomkol. Nadšene pristúpil k Zuzke a obtieral sa o jej nohy. Tomáš sa usmieval.

Aké mená by ste vybrali pre svoje budúce vnúčatká? Koho zobrať na rande do tanca? Ako to dopadne, keď Google pomáha hľadať básničku? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Borisko sa dnes v lese rozčuľoval, akí sú ľudia bezohľadní, že zašliapli a zabili chrobáčikov.
Dušan: „A ty keď si chytal a pučil mravce, to nevadilo?“
Borisko: „Ja som ich nepučil, ja som ich hladkal!“

* * * * *

Na dedine, prvé rande na dedinskej zábave, my dolu pri parkete pri stole... a jeho mama na balkóne nad nami a stále vykrikovala: „Ivko, hybaj zobrať Ľubu, tá nemá súrodencov, dostane všetko!“ 

* * * * *

Rázne si pretrela tvár a pomalými krokmi prešla k Tomášovým dverám. Trikrát potichu zaklopala. Keď sa ozval jeho hlas, aby vstúpila, otvorila dvere. Tomáš sa postavil zo stoličky a s veselým úsmevom k nej pristúpil. Nechával medzi nimi priestor, až kým nezavrela dvere. Potom ten priestor vyplnil svojim objatím, do ktorého ju skryl. 

"Ach, ako si mi chýbala." šepol jej do vlasov. Jej telom prešlo niekoľko horúcich vĺn. Pritúlila sa k jeho hrudi. 

"Chcem ti niečo povedať." odhodlane vyslovila ešte stále opretá o neho. 

"Áno a čo také? Moje nežné vtáča." odhrnul jej prstami vlasy z ramena a jemne sa tak dotkol jej krku. Zachvela sa a privrela oči. Srdce sa jej divoko rozbúšilo, keď pocítila jeho dych na svojej odhalenej pokožke. 

"Tomáš, keď mi toto robíš, nemôžem sa sústrediť." šepla vážne. Tomáš sa pobavene usmial a pomaly ju od seba odtiahol, aby jej mohol pozrieť do očí. 

"A to je dobré alebo zlé?" jeho hlboký tón hlasu spôsobil, že sa jej zatajil dych. Sklopila pohľad a ľahko sa usmiala. 

takze mile mamicky...robim to snad prvy krat v zivote ale neda mi a skutocne nejde o peniaze ale tato pani mi predala papucky kt inzerovala o cislo mensie ako skutocnost...chcela som pap vratit co mi aj potrv ale prestala komunikovat ked som ju žiadala o postovne nakoniec sme sa dohodli ze jej dorucim po mojej sestre na uvedenú adresu ...napisala ze je odcestovana a ze to mam nechat na smetnom koši a suseda to vezme...rozmyslela som si to a potom sme mali zase my nieco proste som jej topky doručila asi po dvoch tt a zase nebola doma...ze mam nechat na smetnom koši a ona ze si ich vezme na druhy den vecer.....ok...este moja otazka ci si ich niekto nevezme....ona ze nie....areál bol vsak zatvorený a sestra to musela prehodiť k tomu kosu....vysledok bol ze pani napisala ze nasla topanky poškodené a zahodila ich....ok jej vinou len pre objasnenie ako niekto dokaze klamat takze pozor na tuto osobu pri kupovaní ja som prisla o 23€

Keď Zuzka odchádzala s liekmi, Taňja ju upozornila, že dnes bude vizita a je potrebné, aby tam bola aj ona. Tesne predtým, než Zuzka vošla do prvej izby, ešte Taňja k nej pribehla, aby jej podala informáciu, že vizitu bude viesť doktor Izakovič. Zuzke sa rozbúšilo srdce, keď si predstavila, že sa bude musieť, po tom všetkom čo spolu zažili, sústrediť na prácu v jeho blízkosti. I keď v kútiku duše sa tešila, že ho konečne uvidí.

Keď vošla do posledných dverí, ležala tam mladá žena, ktorá k nej, za celý čas, neotočila ani raz svoj pohľad. Sústredene stále pozerala do okna. Zuzka si všimla  pomliaždeniny na jej rukách a krvavú peru. Srdce jej zovrelo bolesťou. Ihneď ju pobádal vnútorný hlas, aby si k žene prisadla. Vedela, že je dobré Ho počúvať. Vždy ju priviedol k niekomu, kto mal veľmi zranené srdce, ktoré potrebovalo pomoc od Tvorcu všetkého nového. Odstúpila od stolíka, kde jej podala lieky od bolesti, vzala si stoličku a v tichosti sa posadila oproti nej. Mlčala a upierala na ňu pokojný pohľad. Žena dosť dlhý čas nereagovala, keď však pochopila Zuzkinu trpezlivosť, vzhliadla ku nej.

"Prečo tu čakáte? Môžete ísť, nepotrebujem vašu pomoc." jej hlas mal ustráchaný tón. Tvár mala stiahnutú nedôverou. Zuzka k nej nežne naklonila hlavu.

"Ten, ktorý vám do srdca vložil krásu a nehu ženy, nechce, aby ste takto trpela. Pozná vašu hodnotu najlepšie a bolesť, ktorou si prechádzate, chce zmeniť. Nech vaša situácia vyzerá akokoľvek, On vás z nej vytrhne. Jediné, čo musíte urobiť je zmeniť svoj pohľad zo strachu na dôveru k Nemu. Nie som tu, aby som vám dávala rady, čo máte urobiť s mužom, ktorý sa k vám správa takto. Nato sú odborníci. Viem len, že musíte vedieť, kto ste v Ježišovi Kristovi. Vtedy nájdete silu, prestanete sa báť a dokážete sa vzoprieť svojej nočnej more." žena na ňu zaskočene pootvorila ústa. Už tu za ňou poslali aj psychológa, ale toto nečakala. Jej srdce zvláštne zahorelo túžbou po Zuzkiných slovách. Dokonca aj jej pohľad sa zmenil a v očiach sa jej objavili slzy. Nie však slzy bolesti a strachu. Slzy dojatia obmývali jej vyprahnutú dušu. Na malý okamih sa jej myšlienky odeli do predstavy o tom, že Ježiš, o ktorom s takou múdrosťou a silou reči sestra dokázala hovoriť, môže vzhliadnuť na jej bezmocnosť a zmeniť ju. Túžila po tom už taký dlhý čas. Dokonca sa za to modlila zakaždým, keď jej trýzniteľ skončil s bitkou a ona sama ležala doráňaná na zemi. Viac ako telo, ju však bolela duša. Keď sa Zuzka zodvihla, jemne ju pohladila po ruke a v tichosti odišla von z jej izby. V žene však Zuzkina prítomnosť zanechala hlboké stopy, ktoré ju nútili k tomu, aby začala o sebe premýšľať inak.

Keď Zuzka kráčala naspäť do sesterne, Taňja na ňu upierala naliehavý pohľad, aby sa poponáhľala, inak sa bude hlavná sestra hnevať. Zuzka prikývla a rýchlo sa postavila vedľa Tanji, o pár sekúnd prišla Hana a obe si starostlivo prehliadla so spokojným úsmevom.

"Som rada, že nemeškáte." dodala a pozrela sa na hodiny. Z lekárskej izby práve vyšiel Tomáš s niekoľkými papiermi a vedľa neho kráčal mladý stážista. Tomáš s profesionálnou tvárou pozrel na Hanu a pokýval hlavou, tá otvorila dvere a čakala, kým všetci vojdú dnu. Zuzka so zatajeným dychom sledovala ako prechádza okolo nej. Mala pocit, že sa pobavene usmial. Jeho tvár sa však tak rýchlo zmenila, že si nebola istá, či to nebola iba jej predstava. Tomášova profesionalita sa prejavovala celý čas. Počas jeho rozhovoru s pacientami bol vnímavý, empatický a sústredený. Každému pacientovi venoval dostatok času, aby sa dozvedel, ako sa cíti. Až keď vošli do poslednej izby, kde bola žena, ktorá bola vystavená fyzickému násiliu, jeho tvár strnula a zamračil sa.

Prísť na pôrodnícke oddelenie počas veľkonočných sviatkov je asi ako prísť do Chorvátska v zime. Nikde nikoho...Doteraz sa s manželom smejeme, že tí dvaja starší páni, ktorí ma vyšetrovali, boli len pacienti z doliečováku na vychádzke. 

Po prvotnom vyšetrení som putovala na sono. Mala som pocit, že tí dvaja odborníci vidia tento prístroj prvýkrát. Nakoniec sa dohodli na diagnóze, ktorá mi nič nehovorila. A to som mala toho teda „načítané“ dosť. Placenta preavia. To spojenie neznelo nijak tragicky, no keď som počula celkové zhodnotenie môjho stavu, tak mi bolo do plaču. Hospitalizácia v nemocnici bola nevyhnutná, okrem toho minimálny pohyb, dokonca mi hrozila aj „misa“ a vykonávanie potreby priamo na izbe. Z toho, našťastie, nebolo nič, keďže mi dali izbu rovno oproti toaletám. Po prvých infúziách som skončila na izbe. Bola som tam sama, a tak som mala dostatok času vyhodnotiť moju diagnózu z pohľadu laika. Teda zadaním do vyhľadávača. Aké bolo moje sklamanie, keď som zistila, že takéto ženy rodia takmer výlučne sekciou. Dokonca ma to vtedy trápilo viac ako fakt, že pre masívne krvácanie počas vaginálneho pôrodu by som mohla umrieť ja alebo naše dieťa. Dnes tomu vôbec nerozumiem, ale vtedy to tak proste v mojej hlave bolo. 

Po Veľkej noci sa ku mne konečne v utorok dostavil „naozajstný lekár“. Nasledovali ďalšie vyšetrenia, potvrdenie diagnózy. Ako mi vtedy primár vysvetlil, v mojom prípade išlo asi o následok prvej sekcie. A veľmi sa čudoval, že môj gynekológ nič počas vyšetrení nespozoroval. Placenta následkom jazvy rástla v najnižšej časti maternice a prekrývala časť pôrodných ciest. Jednoducho povedané, v treťom trimestri dieťa rastie, telo sa pripravuje na pôrod a všetko „tlačí“. A keďže placenta je ako špongia nasiaknutá krvou, tak tento stav spôsobuje masívne krvácanie. Cieľ liečby bol jasný. Čo najdlhšie udržať dieťa v mojom vnútri. 

Krvácanie som od príchodu do nemocnice nemala, a tak som sa po týždni dostala späť domov. To bolo radosti. Tešila som sa ja, tešil sa manžel a aj naša prvorodená dcérka. No radosť netrvala dlho. Po týždni ma čakala kontrola u môjho gynekológa. V to ráno som opäť začala slabúčko krvácať. A vedela som, čo to znamená. Pobyt v nemocnici bol nevyhnutný. Primár mi po znovuprijatí len sucho oznámil, že domov sa dostanem až s bábätkom. 

Bola koniec apríla a termín som mala 4. júna. Viete si predstaviť tie počty v mojej hlave, neschopnosť vôbec prijať niečo také, že budem ležať v nemocnici taký dlhý čas...Infúzie som brala ako na bežiacom páse, každý deň monitoring bábätka...na jednom sone sme sa dozvedeli, že čakáme druhé dievčatko. Tak som sa z tejto správy tešila. Dni ubiehali jeden za druhým a ja som mala občasné krvácanie. Nie však také silné ako prvýkrát. 

Na izbe sa pri mne striedali ženy s diagnózami od výmyslu sveta. Nikdy som netušila o toľkých problémoch, ktoré môžu rodičku sprevádzať. Jedna potrebuje ešte nerodiť, druhá zase prenáša, tretia má zlé prietoky, štvrtá problémy s tlakom...Budúce mamičky sa striedali jedna za druhou, prichádzali a odchádzali. Len ja som stále zostávala. Cítila som sa na oddelení ako starý inventár. Vedela som, čo bude na raňajky, aká je ranná rutina sestričiek, upratovačiek, že veľká vizita nemusí byť až taká veľká ako sa zdá, že každý sa tvári, že nič vedieť nepotrebujete, že na záchod je ísť lepšie na koniec chodby...

Mamičky, detičky, aj vás to ťahá na výlet? Poďte s nami na vandrovku po Slovensku! Tentoraz si obula túlavé topánky vaša obľúbená dvojica Paci Pac. A viete, kam ich zaviedli? Na tajomný Spišský hrad, aj do Levoče. A dokonca sa povozili na koníkoch! V záverečnej časti obľúbených Kaufland detských festivalov si to všetci spolu užijete! 

Nedeľný výlet s dvojicou Paci Pac bude plný skvelých dobrodružstiev. Zavedú deti na jeden z najväčších hradov v strednej Európe - na Spišský hrad. Pristavia sa pri klietke hanby v Levoči a prezrú si aj vyrezávaný oltár Majstra Pavla z Levoče, ktorý je svetovým unikátom. Už túto nedeľu 16. mája im o svojom tradičnom remesle porozpráva garbiar, povozia sa na koníkoch a roztancuje ich detský súbor Jadlovček.

Paci Pac aj nové seriálové programy

V záverečnej časti online seriálu Kaufland detských festivalov  na malých divákov na online TURBO TV čaká nielen ich obľúbená dvojica Paci Pac, ale aj nové vedomosti a zábavno-vzdelávacie programy. Dozvedia sa množstvo zaujímavostí o tradičných i netradičných krásach slovenského regiónu Spiš, ale napríklad aj to, ako bezpečne surfovať na internete, či ako si vycvičiť psíka s Jurajom Bačom a jeho Robinom. Zacvičia si veselú jogu, spoločne so Spievankovom sa hravou formou naučia „spíkovať“ a v novej relácii „Od puku do popuku“ ich hokejovú abecedu dokonca naučí majster sveta Richard Lintner! 

Niečo sa pečie s Juniorom 

Deťúrence aj maminy určite poteší doslova „chutná“ relácia o varení „MAJSTER ŠÉFINKO Kuniboo“, kde svoje kuchárske umenie predstavia šikovné mladé talenty. Pomocnú varešku im podá Milan „Junior“ Zimnýkoval z Funradia, či sympatická moderátorka Veronika Hatala.

Zuzka sedela v aute a so spokojným úsmevom sledovala cestu z okna. Pochybnosti, ktoré mala sa strácali v Tomášových jemných dotykoch. Cítila ich na svojich prstoch, s ktorými sa Tomáš tak rád hral. Na tvári mu tiež žiaril veselý úsmev a keď na neho Zuzka občas letmo pozrela, usmial sa ešte viac. V srdci ho hriala myšlienka, že to plaché vtáča, ktoré mu pred pár rokmi rozbúšilo srdce, teraz sedí vedľa neho a on sa jej môže dotýkať. Pocítil obrovskú túžbu pobozkať ju. Pri najbližšej možnej príležitosti zišiel na odbočku, kde sa vypínalo zopár vysokých zelených stromov a zastal. Chvíľu si prehliadal okolie. Zuzka prekvapene zažmurkala.

"Prečo sme zastali?" spýtala sa s pohľadom upretým na jeho pokojnú tvár. Pomaly sa k nej otočil. V rádiu práve znela romantická, jemná melódia. Slnko schádzalo za kopec a im sa naskytol pohľad na nádherný západ slnka. Obloha sa sfarbila do teplých farieb. Tomáš sa opäť otočil dopredu a Zuzka urobila to isté. Oči sa jej rozžiarili obdivom. "To je nádherné." Tomáš pomaly vrátil pohľad na jej tvár. Nenáhlivo si ju celú prehliadal. Keď sa aj ona zahľadela na neho, zovrel sánku. Oči mu horeli nevýslovnou túžbou po nej. S ľahkosťou jej vošiel prstami do vlasov a pritiahol sa k jej uchu. 

"Ak by toto malo byť to posledné, čo by som mal dnes zažiť, tak túžim urobiť už iba jedno." šepol slastne. Zuzka sa celá zachvela. Dych sa jej prehĺbil a keď sa očami opäť vrátil k jej, s očakávaním sledovala, čo spraví. Pobavene sa usmial a úplne jemne sa priblížil k jej perám. Dotkol sa ich slabo, akoby čakal ako zareaguje. Keď sa odtiahol, ešte sa naťahovala k nemu, lebo nechcela, aby prestal. Nahol sa doboku, k jej lícnej kosti a vychutnal si bozky tam. Zuzka si vložila prsty do jeho vlasov a pritiahla tvár ešte hlbšie na jeho pery. Celé vnútro jej kričalo, aby neprestával. Presne vedel, čo potrebuje, aby sa cítila kompletná. Jeho objatie a bozky na tých správnych miestach, ju v tom utvrdzovali.

"Tomáš." vzdychla nahlas jeho meno. Na chvíľu prestal, pocítila ako sa opäť usmial. Potom ďalej blúdil po jej krku, až sa vrátil  naspäť k perám. Pár sekúnd čakal a potom to prišlo. Konečne sa jej pier zmocnil tak, že jej podbruško sa skrútilo z tej nahromadenej slasti, ktorú v nej vzbudil. Ich bozk bol intenzívny a dlhotrvajúci. Keď skončil, venoval jej ešte letmý dotyk na spodnú peru. Pohľad, ktorý na ňu uprel, keď sa odhodlala otvoriť svoje oči, mal zastretý v omamnom pocite vzájomnej vášni. Vážnou tvárou skúmal jej červené líca. Boli dôkazom toho, ako aj ona túžila po ňom. "Čo mi to robíš?" prerušila ticho medzi nimi. Usmiali sa na seba.

"Skladám ti básne bozkami." šepol a opäť ju ľahko pobozkal na kútik, ktorý jej hral v úsmeve.

Keď zastal pred jej domov, spokojne sa usmial. Zuzka ho so záujmom sledovala.

"Sebastian, nie je pre mňa ľahké o tom hovoriť. Prešlo už mnoho rokov a ja som sa s tým ešte stále úplne nevysporiadala. Veľakrát som premýšľala nad tým, aký by bol asi môj život, keby som sa rozhodla inak. Keby som ti to povedala." odmlčala sa. Bolesť jej zovrela hruď. Nemohla sa poriadne nadýchnuť a v očiach ju začali páliť slzy. "Bola som mladá a strašne hlúpa. A keď som si to všetko uvedomila, bolo už neskoro." vyslovila vo vzlykoch. Sebastian sa postavil, vzal si druhú stoličku a posadil sa blízko nej. Chytil ju za ruky a jemne pohladil po jej prstoch.

"Nič nie je také stratené, aby to Ježiš nedokázal nájsť." snažil sa ju upokojiť. Vilma sa zahľadela na jeho prsty a ticho pokrútila hlavou.

"Ty tomu nerozumieš. Tu teraz nejde o nás dvoch." opäť sa odmlčala a snažila sa prehltnúť hrču v krku, ktorá sa jej tam, z nahromadených emócií, vytvorila. Potrebovala to zo seba dostať. Potrebovala nahlas vysloviť, čo dlhé roky v sebe skrývala. Bolo načase tú falošnú masku zo svojej tváre strhnúť. 

"Nerozumiem." zmätene Sebastian zamračil obočie. Rukami však stále držal tie jej. Vilma si pretrela zopár sĺz, ktoré sa jej kotúľali dole tvárou a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a vydýchla.

"Keď som zistila, že som s tebou tehotná, v prvý moment som vôbec nevedela, čo robiť. Potom ma našla moja matka a aj tehotenský test, ktorý som si urobila. Hrozne sa hnevala. Pamätám si, že som schytala aj dve facky a hrozné slová, ktoré ma vystrašili. Keď som sa z toho celého šoku dostala, bola som u tety, kde to matka všetko vyriešila." Vilma hovorila bez prestávky a so sklopeným pohľadom. Bála sa, že ak by sa zastavila a nechala by priestor svojim myšlienkam, úplne by sa zosypala. Sebastian si odtiahol ruky od jej, rázne sa postavil a pomaly podišiel k oknu. Mlčal. Vilma sa odhodlala na neho pozrieť. Po pár sekundách sa Sebastian pozrel do jej tváre. Uvidela jeho hlbokú bolesť v očiach. Až teraz si uvedomila, akú hroznú chybu urobila, keď to pred ním tajila.

"Vilma, to nemôžeš myslieť vážne? Za všetky tie roky som si predstavoval kadečo. Že si si našla niekoho iného alebo si si proste iba uvedomila, že som príliš chudobný nato, aby som ti dal to, načo si bola zvyknutá. Nikdy ma ani vo sne nenapadlo, že si čakala moje dieťa." po poslednej vete sa mu zlomil hlas a dlaňou si skryl oči. Vilma sa náhle postavila a podišla k nemu. Chcela sa ho fyzicky dotknúť, on sa však od nej odtiahol.

Trošku oneskorený darček ku dňu matiek. 😀 

Pekné čítanie 

Stála som vo dverách knihovne a obdivovala rozsvietený vianočný stromček. Prešiel mesiac  a zem za oknami pokrýval len mierny snehový poprašok, vzduch bol chladný až sa chlad zarýval pod kožu, no tu však bolo príjemne teplučko. 

Na chvíľu som sa v spomienkach vrátila v čase. Do doby keď som bola ešte malým dievčatkom a tak ako teraz, prišli Vianoce. 

U nás na Orave, bolo vždy snehu vyše kolien. A ten sneh sa častokrát zdržal až takmer do mája. Kým inde mali detská chrípkové prázdniny, u nás vládli snehové. A najkrajšie na tom boli práve Vianoce. Vtedy vládol taký pokoj a ticho, žeby človek počul padať z neba snehovú vločku. Nehádali sme a neškriepili, len sme si užívali spoločné chvíle. 

Ako jedináčik som si toho mohla vypýtať veľa a takmer vždy som to dostala, len jedinú vec mi Ježiško nikdy nedal. Navždy som ostala sama... Nikto predsa nechce byť celkom sám, no ja som bola. Napriek tomu, že to boli vždy najkrajšie sviatky v roku, predsa len sa z nich stali najsmutnejšie.   

Každá mama chce pre svoje dieťa to najlepšie. To je jasné! Inak tomu nie je ani u nás 🙂 Keď sa mi narodil prvý syn, bolo to niečo fantastické. Tie pocity určite poznáš, tiež si mama. No radosti niekedy vystriedajú aj starosti. Tak to bolo práve aj v okamihu, keď som si uvedomila, že je pred nami prvá veľká výzva a životný míľnik - PRÍKRMY.

Asi ako každá matka, a hlavne teda prvomatka, som hľadala len to naj. NAJlepšie, NAJzdravšie, s NAJviac vitamínmi, NAJmenej postrekované (alebo ideálne vôbec), bez dusičnanov, pesticídov a neviem ešte čoho všetkého. Zháňala som zeleninu, ovocie, vajíčka, mäso a kopec ďalšieho od lokálnych pestovateľov a chovateľov… Aby toho nebolo málo, hodiny a hodiny (a to skutočne neklamem) som zabíjala hľadaním toho najlepšieho parného hrnca, mixéra, variča, zavárača… ideálne takého, ktorý by mi za tú cenu aj upratal, povysával a uvaril kávu :D Nakoniec som si však ako zanietená matka povedala: „Moja mama odkŕmila štyri deti bez takýchto vymožeností (verím, že neraz aj bez kávy), dokážem to aj ja!”.  

Keď som však po nekonečnom čase strávenom v kuchyni, s patričnou hrdosťou na seba samú, pripravila prvé príkrmy, ten malý človiečik to na mňa vybalil v plnej kráse. Vo väčšine prípadov, mi ich “hodil” rovno do tváre… Človek mal na stotinu sekundy chuť sa na to všetko vykašľať a nechať ho hladovať :D Priznám sa, nie raz som zúfalo sedela za počítačom a hľadala, ako to robia iné ženy a kde robím chybu ja. Čo do príkrmu pridať, aby chutil... Veď sa chcem tomu drobcovi venovať na 100%, všetko pre neho robiť s láskou…

A potom… o dva roky neskôr, presne v tom istom čase, si rovnakou fázou prvých príkrmov prechádzam opäť. Tento raz s dcérou Ester. Ono je to všetko milé a pekné, pripravovať doma zeleninové či mäsové príkrmy, plniť si znovu uzatvárateľné kapsičky domácimi kulinárskymi výtvormi, piecť rôzne sušienky, keksíky, müsli tyčinky, sušiť ovocie… Áno, obdivujem všetky ženy, ktoré sú tomuto tvorivému procesu oddané. A naozaj, vzdávam poklonu každej jednej, ktorá má k dispozícii nielen vlastnú záhradu s ovocnými stromami, zeleninou, ale i statok so zvieratami a hlavne, má na to čas. 

Aj ja ho mám. Alebo aj nie. Lebo pri dvoch deťoch ho už nie je toľko, čo pri jednom :D V každom prípade, rozhodla som sa tentokrát ušetriť si “starosti a trápenia” s prvými príkrmami a naháňaním sa za biosurovinami. A tak sme s mojou malou láskou siahli po zeleninových príkrmoch od značky HiPP a ušetrený čas venujeme oveľa zábavnejším aktivitám. 

Ak si ich niekedy vyskúšala, potom vieš, že chuť mrkvy v ich príkrme chutí naozaj ako mrkva, tekvica ako tekvica a brokolica ako brokolica. 🙂 Príkrmy od HiPP sú vyrobené z naozaj starostlivo kontrolovaných BIO potravín. Nemusíš sa vôbec báť, všetka zelenina dozrieva do plnej chuti na poliach vzdialených ďaleko od cestných komunikácií. Kým som sa o HiPP nezačala zaujímať viac, netušila som, že dokonca pravidelne testujú aj pôdu, na ktorej pestujú. Držia sa totiž hesla: “Zdravá pôda = zdravá rastlina = zdravé zviera či zdravý človek”.

Ahojte žienky z Malaciek mam otázku hlavne aktuálnu. Pýta pepco v meste Malacky negatívny test? Lebo zevraj by sa už nemalo. Ďakuje krásne za odpoveď. 

Ak ide o maškrtné jazýčky našich detí, určite sa zhodneme, že sú často prieberčivé a ulahodiť im je niekedy fuška. Každá mamička musí mať v zálohe svoju tajnú zbraň, ktorá chutí každému, avšak zároveň chce deťom ponúknuť nielen chutné, ale aj poctivé výrobky z kvalitných surovín. Presne také sú piškóty Seditky¹⁰, ktoré sa pečú iba z múky, cukru a vajíčok. Tak ako sa pečie doma. Tri prísady, štyri minúty pečenia a dokonalá dobrota je na svete - piškóty Seditky. 

Čo budeme testovať?

Od najjemnejšieho cesta pripraveného podľa tradičnej receptúry, až po balenie, sú piškóty Seditky ako stvorené pre našich najmenších. No nielen pre nich. Sú jemné a nadýchané. V zložení nenájdete žiadne kypridlá ani iné nežiadúce a nepotrebné prímesi či dochucovadlá. Vďaka hravému obalu si ich zamiluje každé detské srdiečko. 

Seditky mini piškóty 120 g boli prvým produktom predávaným pod značkou Seditky, určenou pre detičky a ich mamičky. Hravé mini piškóty deti milujú. Neprehliadnuteľný obal s roztomilou zebrou ulahodí oku a delikátne mini piškótky zase jazýčku. Ak ich raz objavíte, stanú sa stálicou na vašom nákupnom zozname. Novinkou je aj ich 35g mini balenie, ktoré je ideálne do školy či na výlet, do vrecka, do ruksaku ale aj prebaľovacej tašky. A deti si ich rady prihodia aj do jogurtu, pudingu či krupicovej kaše.

Seditky dlhé piškóty 2x110 g sú jednoducho ideálne do každej detskej ručičky. Na rozdiel od konkurencie sú bez cukrovej posýpky, aby si ich mohol vychutnať naozaj každý drobec Samozrejme, ako aj ostatné piškóty Seditky, aj tie dlhé sú rovnako jemné a nadýchané. Vyrábané sú podľa stáročiami overenej receptúry. Detičky ocenia hravé balenie s rozkošným tučniakom a mamičky, že sa v ňom nachádzajú dve samostatné vrecká piškót po 110 g, vďaka čomu vydržia dlhšie čerstvé. 

Značka Seditky je pomerne mladou značkou, no so zárukou kvality značky Sedita s takmer 70-ročnou tradíciou. Seditky je značka určená pre detičky a ich mamičky, ktorá zastrešuje mini piškóty, klasické okrúhle piškóty, dlhé piškóty bez cukrovej posýpky ale aj jemné máčané perníčky.

Pozerať sa na svoje dieťatko, keď sa trápi, je jedna z najťažších skúšok rodičovstva. Niet nič horšie, ako pocit bezmocnosti, ak mu nedokážeme pomôcť. Často je prvou skúsenosťou s uboleným a nepokojným dieťatkom práve obdobie prerezávania zúbkov. Našťastie aj v tomto prípade dokážeme dostať situáciu pod kontrolu. Vysokokvalitný homeopatický liek Camilia od spoločnosti Boiron⁶³ pomôžete zbaviť sa nepríjemných sprievodných ťažkostí, medzi ktoré patria bolesti pri prerezávaní zubov, podráždenosť, červené líca, či hnačka. A vy ho budete môcť onedlho s nami testovať.

Čo budeme testovať

Prerezávanie zúbkov obvykle prebieha pokojne, no môže byť spojené s mnohými nepríjemnými príznakmi. Neprejavuje sa len v mieste prerezávania, kde môžeme objaviť modrinu, či podliatinku, ale má vplyv na celý organizmus. Bolestivý opuch a zápal ďasienka tak môže byť sprevádzaný zvýšeným slinením, nepokojom, podráždenosťou a hnačkami, výnimkou nie sú ani bezsenné noci plné plaču.

Už naše staré mamy pomáhali dieťatku pri prerezávaní zúbkov rôznymi metódami ľudového liečiteľstva. Dnes si môžeme vyberať z mnohých alternatív, od prírodných až po chemické gély, ktoré je potrebné natrieť priamo na boľavé ďasienko a pôsobia iba lokálne, s cieľom krátkodobého znecitlivenia. Určite nezanedbateľnou informáciou tiež je, že väčšina zubných gélov obsahuje anestetiká ako lidokaín, ktoré môžu so sebou prinášať negatívne účinky.

Voľnopredajný homeopatický liek Camilia spoľahlivo pôsobí na bolesť nielen lokálne, ale aj na sprievodné príznaky prerezávania zúbkov bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Navyše tento liek netreba aplikovať priamo na boľavé ďasno a ešte viac ho dráždiť. Je v revolučnej liekovej forme jednorazovej plastovej ampulky. Stačí, ak dieťa jednoducho prehltne jej obsah.  Balenie je hygienické a sterilné, môžete ho mať stále po ruke a prerezávanie zúbkov vás tak neprekvapí ani na prechádzke, či pri cestovaní.  

Koho hľadáme

Každá z nás chce pre svoje dieťatko len to najlepšie. Zriekneme sa preň svojho pohodlia i posledných zbytkov voľného času. Keď dôjde na prvé príkrmy, v dobrej viere nakúpime tie najlepšie suroviny a varíme, paríme, dusíme,... Vnútorný hlas starostlivej mamy nám našepkáva, že nákupom hotového príkrmu v skle by sme našich drobčekov o niečo pripravili. O tom, že opak je pravdou vás možno presvedčia poklady v sklíčku – hotové zeleninové príkrmy HiPP BIO z radu „Prvá lyžička“, ktoré budete mať možnosť s nami testovať.

Čo budeme testovať

Ak si zvolíte pre svojich drobcov príkrmy v skle HiPP BIO²⁷, výčitky svedomia, že pre svoje dieťatko nerobíte to najlepšie, nie sú na mieste! Práve naopak. Kvalitu zeleniny, ovocia, či mäsa, ak nemáme vlastné hospodárstvo, len veľmi ťažko overíte. Aj zdanlivo krásna jarná zelenina kúpená na trhu môže obsahovať množstvo dusičnanov či pesticídov. Z tej najlepšej vôle tak namiesto zdravej stravy môžete dieťatku podávať doslova chemický kokteil. 

Zeleninové príkrmy HiPP BIO z radu "Prvá lyžička" sú preto hotový poklad v sklíčku. Vyrábajú sa zo starostlivo kontrolovaných BIO surovín. Zelenina, pestovaná bez pesticídov a syntetizovaných hnojív, dozrela do plnej chuti na poliach ďaleko od ciest. Sú jednoducho ideálne pre začiatok s prikrmovaniam, kedy deti ešte len spoznávajú nové chute a spočiatku spapajú naozaj iba pár lyžičiek.  Preto určite oceníte balenie v malých sklenených pohárikoch s hmotnosťou len 125g, ktoré je „pre prvé lyžičky“ ako stvorené. 

Pokiaľ prijmete myšlienku, že vaša kvalita, ako matky, sa nemeria časom stráveným pri sporáku zistíte, že hotové príkrmy sú jednoducho praktické – vždy po ruke, bez nutnosti skladovania v chlade, v stálej kvalite a širokej škále chutí. 

BIO Prvá biela mrkva – Prvé lyžičky príkrmov majú superschopnosť skončiť skôr na oblečení, ako v ústočkách bábätka. Vyskúšajte Hipp bielu mrkvu, je chuťovo jemnejšie ako oranžová a nerobí škvrny! Je plná minerálov, vlákniny a vitamínov B a C. Tepelná úprava mrkvy je ideálna, živiny sa lepšie vstrebú a naviac sa ľahko trávia – dokonca aj u detí s alergiou. 

Dám vám jednoduchú otázku, uvidíme či aj hľadanie odpovedí bude jednoduché. 🙂

Otázka znie: Kto je to?

Indície:

1. 

2. 

3. 

Boli práve pár krokov od Alexovho salaša, keď sa Tomáš k nej otočil. Odvtedy, čo odišli od vodopádov sa medzi nimi vytvorilo ticho. Za iných okolností by mu to nevadilo, lebo ticho medzi nimi bolo vždy príjemné. Teraz mal však pocit, že v Zuzke sa odohráva nejaký zvláštny boj. Chytil ju za ruku a prinútil ju tak zastaviť. Chvíľu hľadela do zeme a potom sa zahľadela na jeho ruku. Prsty si prekrížil s jej a palcom ju chcel upokojiť jemnými pohladeniami. 

"Čo sa deje?" snažil sa vyhľadať jej oči. Druhú ruku vystrel k jej lícu a jemne sa jej dotkol prstami. Zuzka sa mlčky na neho pozrela. Vnútrom jej začal preletovať zvláštny pocit. Čo bude s nimi ďalej? Keď sa odtiaľto vrátia do bežného života, do nemocnice, čo sa stane s ich vzťahom? Nevedela, ako správne by mu to mala vysvetliť. Tomáš si prehliadal jej oči. Veľmi intenzívne sa mu nimi snažila niečo povedať. Tomáš sa priblížil bližšie k jej tvári. Boli len kúsok od toho, aby sa dotkli nosami. Tomášovi znežneli oči. "Máš pochybnosti, moje nežné vtáča?" šepol jej s hlbokým pohľadom. V okamihu, ako pocítila jeho dych na svojich perách, zvláštny pocit sa vytratil a nahradil ho iba on sám. S istotou a bezpečím. Sladko sa na ňu usmial, keď uvidel zmenu v jej očiach.

"Ako to robíš? Stačí jeden tvoj pohľad a úplne ma odzbrojíš." vyznala sa so zrýchleným dychom. Tomáš sa túžobne usmial a z očí sa jej zahľadel na pery.

"Tvoje pery so mnou robia to isté." zvážnel a pár sekúnd len tak, mlčky, skúmal celú jej tvár. Potom jej prstami vošiel do vlasov a perami sa dotkol jej spánkov, pomaly prešiel na líce a nakoniec vyhľadal jej pery. Zuzka jemne vzdychla, keď pocítila, ako na jej tiché pochybnosti odpovedal sebaistými dotykmi a láskyplnými bozkami. Uvoľnene sa obtočila rukami okolo jeho krku a nechala sa unášať jeho láskou.

Keď sa posadili na terasu, kde boli aj včera, Tomáš zo svojho ruksaku vytiahol tablet a položil ho na stôl. Mladá čašníčka pristúpila k nim a položila na stôl pred nich tanier s dobrotami, ktoré pre nich opäť pripravil Alex. Zuzka sa nadšene usmiala. Tomáš sa zase usmial, keď uvidel jej spokojnú tvár. 

"Máme ešte pol hodinu, kým sa pripojí náš malý bádateľ. Chcel by som ti niečo povedať." vyslovil sebaisto. Zuzka na neho skúmavo vzhliadla. Pri druhej vete zaznel jeho hlas vážne.

Milé mamičky, nech vám pri všetkých každodenných radostiach a starostiach nechýba zmysel pre humor.  🙂

Zuzka otvorila oči a nadšene si užívala, ako jej tvár pohládzajú posledné slnečné lúče, ktoré sa strácali za horizontom. Mala pocit, že to šťastie, ktoré k nej práve v tento moment prúdilo, je hmatateľné a môže si z neho nabrať koľko jej srdce vládze. Už dlho túžila po niečom takomto. A Boh to vedel. Presne poznal, ako má pristúpiť, aby dokonale obsiahol to, čo potrebovala. Keď Tomáš dohral a položil gitaru na stojan, usmial sa s privretými očami k oknu. Ticho šepol vďaku k Bohu a otočil sa k Zuzke. Nemo ho sledovala. 

"Je obdivuhodné, čo si za taký krátky čas, s Božím pôsobením, dokázal urobiť s mojim srdcom. A hoci mám tendenciu byť stále opatrná, chcem ti priznať, že si veľmi vzácny muž v mojom živote. A chcela by som.." odmlčala sa, lebo nevedela nájsť tie správne slová, akými by vyjadrila svoju lásku k nemu. Neisto sklopila pohľad a pozerala na slová piesne, ktoré pred chvíľou spievala. 

"To je v poriadku, moje nežné vtáča. Ak si opatrná a nie si si istá, ako vyjadriť svoje pocity ku mne." vošiel jej prstami do vlasov a naklonil sa ku nej. Chvíľu sledoval jej tvár a potom sa úplne ľahko dotkol jej pier. Privrela oči. Celé jej vnútro sa striaslo. Bol taký vnímavý, že presne vedel, čo potrebuje. Pocítila jeho úsmev, keď pomaly prešiel z pier po líci až na kľúčnu kosť. Potom sa na malý okamih odtiahol a snažil sa vpísať si do pamäte jej nežnú krásu. Keď uvidel, že sa jej mihalnice začali hýbať, lebo chcela otvoriť oči, náhle ju opäť pobozkal. Po dotykoch, ktoré jej pri bozku venoval, už viac nepotrebovala nič hovoriť. Všetko bolo jasné a zrejmé. On patrí k nej a ona? Ona sa cíti konečne nájdená. Boh jej to ticho šepkal do srdca. 

Na ďalší deň, keď sa zobudila, Tomáš opäť nebol vedľa nej. Noci s ním boli krásne. Sám ju k ničomu netlačil a venoval jej to potrebné, aby sa cítila milovaná a v bezpečí. Začala si zvykať na jeho mohutné ramená a pokojné náručie. Aj práve teraz by sa najradšej k nemu schúlila. Keď vyšla zo spálne, nepočula žiadne zvuky a tak pomaly zišla dole. Nikde nevidela ani Barrasa. Pozrela z okna von. Videla, ako veselo sa Tomáš hrá so svojím psím spoločníkom. V mysli sa jej vytvorila prestava, aký úžasný by bol ako manžel a otec. Usmiala sa, keď uvidela, ako sa narovnal a v očiach mu hrala chlapčenská radosť. Vzala si bundu a vyšla von. Ovanul ju svieži ranný vánok. Zhlboka sa nadýchla a započúvala sa do zvuku prírody. Ticho poďakovala Bohu za to, čím ju obdarovával. Keď otvorila oči, Barras utekal s veselým krútením chvosta k jej nohám. Tomáš z diaľky zvolal:

"Hej, kamarát, to nie je fér. Takéto podpásovky mi nerob." zdvihol loptu, ktorú Barrasovi hodil a pokrútil pobavene hlavou, keď zaregistroval, že v okamžiku ako zacítil Zuzku, úplne stratil záujem o hru. Tomáš vítal Zuzku so širokým úsmevom, keď sa k nej približoval. Zuzke podskočilo srdce. Urobila k nemu tiež niekoľko pomalých krokov a keď boli blízko seba, objala ho. Tomáš to nečakal, reagoval však okamžite a ochranársky si ju privinul k hrudi.

"Dobré ráno, moja drahá." šepol a pobozkal ju do vlasov. "Ako si sa vyspala?"

Vedeli ste,

že nielen pri chudnutí ale aj z pohľadu celkového zdravia je obvod pásu dôležitejším údajom ako vaša hmotnosť?

Chceli by ste vedieť, aký je váš optimálny obvod pásu?

Výpočet je veľmi jednoduchý:
Jednoducho si odmerajte svoj obvod pása a vydeľte svojou výškou.

Ideálne je ak sa dostanete na číslo 0,5 alebo menej.

Ak je obvod pása menej ako polovica vašej výšky, nemáte rizikové množstvo nadbytočného tuku, ktoré by mohlo skrátiť dĺžku alebo zhoršiť kvalitu vášho života.

V okolí Alexovho salaša strávili Zuzka s Tomášom čas skoro až do večera. Už pomaly slnko zapadlo, keď Tomášovi zazvonil telefón. Miesto pri Alexovom dome bolo jediné, kde bol aký taký signál. Tomáš sa neochotne odtiahol od Zuzky a vytiahol mobil z vrecka bundy. Na displeji svietilo Sebastianove číslo.

"Áno Sebastian, počúvam vás." keď Zuzka začula jeho meno, okamžite spozornela. Skúmala každé jedno slovo, ktoré Tomáš vyslovil. Ich rozhovor nebol dlhý a po ich vzájomnom rozlúčení sa Tomáš chvíľu zamyslel.

"Prosím, povedz, že je Matúško v poriadku." nástojčivo hľadela do jeho tváre. Tomáš zdvihol pohľad k nej. Oči mu žiarili dojatím.

"Boh je skvelý. Postaral sa o všetko. Nádor, ktorý Matúškovi vyoperovali bol nezhubný." povedal s výdychom a nadšene sa na ňu usmial. Zuzka chvíľu na neho neveriacky hľadela a potom sa mu vrhla do náručia. Tomáš ju zdvihol a veselo sa s ňou zatočil.

"To je úžasná správa. Vďaka Bohu. Vďaka Ti, môj starostlivý Otec." veselo zvolala, keď ju pomaly spustil na zem. Z objatia ju však nepúšťal. Keď sa im oči stretli, pocit radosti a vzájomnej úľavy Tomáša pritiahli k tomu, že Zuzku náhle pobozkal. Intenzívnejšie ju chytil okolo pása a s chuťou si užíval jej sladkú chuť.

Sebastian práve sedel v lekárskej izbe svojho kolegu i priateľa, kde mu na tvári hral spokojný úsmev. Bol vďačný Bohu za to, aké výsledky držal v rukách. Po poslednom stretnutí s Vilmou, keď tak nečakane od neho odišla, celý večer trávil v modlitbe, aby jej mohol priniesť dobré správy. Práve otváral dvere, aby za ňou išiel, keď sa ocitol tesne oproti jej tvári. Vilma zmätene zažmurkala. Sebastian sa uhol o pár krokov dozadu a ukázal jej rukou, aby vošla dnu. Poslúchla a posadila sa na pohodlné kreslo. Sebastian si sadol kúsok od nej a mlčky ju sledoval.