Keď prechádzali po chodbe do Matúškovej izby, v sesterni nikto nebol a na oddelení vládol úplný pokoj. Zuzka otočila opäť hlavu k Tomášovi a spytujúco na neho zdvihla obočie. On iba mlčky zdvihol ľavý kútik pier dohora a pohľadom na ňu letmo žmurkol,keď pomaly otváral dvere do Matúškovej izby. 

Matúško ležal v posteli a apaticky hľadel do okna, keď ju Tomáš priblížil k jeho posteli. Zuzku z toho pohľadu bolelo srdce. Všimla si však, že má na sebe tričko, ktoré mu darovala, ako jeden z darčekov k narodeninám. Bol na ňom nápis Malý princ, ktorý hladí moje srdce. Zuzka poprosila Tomáša, aby jej pomohol sadnúť si na stoličku oproti nemu. Matúško ešte stále neprítomne hľadel do neznáma, keď sa mu zahľadela do tváre. 

"Môj braček, čo trápi tvoje krásne srdiečko?" odhodlala sa ho spýtať veľmi jemne. Konečne na ňu uprel svoje hnedé očká. Videla v nich strach a smútok. 

"Bál som sa o teba a nechceli ma k tebe pustiť." posadil sa a sklamane sa otočil na Tomáša. Ten ospravedlňujúco pokrčil ramenami. 

"Vieš môj malý princ, nedalo sa to. Počula som, že si mal opäť záchvat. Čo si cítil predtým, než sa to stalo?" ustarane sa na Matúška zahľadela a vzala si jeho ruku do svojej. Matúško sa k nej otočil a vzdychol si. Všimla si ako jej silno zovrel dlaň, jeden z prstov však akoby nereagoval. 

"Videl som, ako sa mamka s ockom hádajú. A že ocko chcel mamku udrieť." sklamane sklonil hlavu. Zuzka zamračene pozrela na Tomáša. Jeho výraz bol prekvapený. 

Niet slov, ktoré by zahojili rany na duši, niet náplasti na zlomené srdce, nieto slnka, ktoré by vysušilo potoky sĺz. Bolesť matky, ktorá stratila dieťatko je nekonečná a návrat k "normálnemu" životu je náročný.

Modrý koník sa preto rozhodol odštartovať novú Poradňu pre ženy po strate bábätka. Zdieľaná bolesť je totiž polovičná bolesť a v momentoch, keď sa žena cíti osamotená, bezradná a slabá, potrebuje niekoho, kto jej pomôže nájsť znovu v živote radosť, pokoj a vnútornú silu.

Nikto nepochopí matku v tejto situácii lepšie než zena, ktorá prežila rovnakú bolesť a trápenie, než tá, ktorej sa podarilo znovu v chmuroch všedných dní nájsť radosť a mier.

Takou je aj autorka projektu Keď smrť predchádza zrodenia Mgr. Kamila Husáková, ktorej sa môžete v novej Poradni pre ženy po strate bábätka pýtať na čokoľvek, čo vás v súvislosti s touto témou zaujíma, s čím potrebujete poradiť, či ak potrebujete podporiť.

Všetky vaše otázky sú samozrejme anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku.

Neviem či existuje iný moment v živote budúcej matky, o ktorom tak úporne premýšľa a predstavuje si ho. Na jednej strane v sebe spája obrovské očakávanie a na tej druhej strach z nepoznaného. Áno, hovorím o pôrode. U mňa predstavoval stred vesmíru, odkedy som zistila, že pod srdcom nosím našu prvorodenú dcéru. 

Počať našu prvú dcéru sa nám podarilo tri mesiace po svadbe. Radosť bola obrovská. Som však ten typ, ktorý chce o tom, čo ho čaká, vedieť čo najviac.  Ktorý nemá rád, keď ide do niečoho nepoznaného. A tak sa môj google premenil na vyhľadávač o všetkom, čo s pôrodom súvisí – prirodzený pôrod, otvorené pôrodné cesty, plodová voda, kontrakcie, krčok maternice, epidural, nastrihnutie, masírovanie hrádze...Dojímala som sa nad videami, kde mamičky rodia, nad fotografiami bábätiek. 

Na druhej strane bol strach. Taký ten prirodzený, keď neviete, do čoho idete. Nepomáhali tomu ani rady kamarátok – užmatiek, kamarátok – ešteniematiek, známych ani rodiny. Informácií bolo veľa, a to len stupňovalo moje predstavy o dokonalom pôrode. Mojom dokonalom pôrode. Chcela som zažiť niečo výnimočné, neopísateľné, držať za ruku manžela, precítiť bolesť, priviesť na svet našu dcéru prirodzeným spôsobom. 

Tehotenstvo som mala ukážkové. Príbytok na váhe 9 kilogramov, žiadne zdravotné problémy. Bola som plná energie, dobrej nálady a užívala si spojenie s našou dcérou. Absolvovala som predpôrodné cvičenia, učila sa dýchať. Najväčší strach som mala z klystíru, na čom sa teraz, po takmer siedmich rokoch, musím úprimne pousmiať. Ani som sa nenazdala a bol za nami 39. týždeň. Každý večer som zaspávala s tým, že to už určite bude. Usilovne som lietala po schodoch hore dolu, umývala okná...a všetky tie rady, ktoré zaručene pomôžu. Prehupli sme sa do 40. týždňa a ani náznak toho, že by sa moje telo pripravovalo na pôrod. To už vo mne začala rásť panika. A google sa zmenil na vyhľadávač o vyvolanom pôrode, oxytocíne, sekcii, spinálnej anestézie... 

V 41. týždni mi gynekológ povedal, že ma vypíše do pôrodnice a malú budú „vyvolávať“. To, čo mi vírilo v hlave, sa nedá ani popísať. Takto predsa môj pôrodný scenár písaný nebol. Do nemocnice ma prijali v nedeľu. Na monitoroch aj ultrazvuku bolo všetko v poriadku. V pondelok ráno som dostala prvú „vyvolávačku“. Ani nie pol hodinu na to, som začala cítiť kontrakcie. Hovorím si, super. Volám manželovi, aby prišiel. Napojená na monitor som s vďačnosťou prijímala správy od sestričiek o tom, ako krásne moje kontrakcie silnejú. Bolo deväť hodín ráno. S manželom nás poslali na „vzdycháreň“. Absolvovala som dlho očakávaný klystír a musím sa priznať, že to bolo to najmenej, čo ma vtedy trápilo. Kontrakcie stále silneli, no slová doktora pri každej ďalšej kontrole boli studenou sprchou. Pôrodné cesty otvorené ani nie na dva prsty. Nechápala som to, tá bolesť bola neznesiteľná. O niekoľko hodín neskôr mi do žily putoval ďalší oxytocín. Bolesti sa stupňovali. A ako som si sľúbila, že nebudem kričať, tak som kričala. Bolo šesť hodín večer. 

Primár po ďalšej kontrole skonštatoval, že pôrodné cesty sa vôbec neotvárajú a navrhol prepichnutie plodovej vody. Mala som pocit, že z môjho pôrodu sa stáva skutočná nočná mora. Po prepichnutí plodovej vody zaznelo konštatovanie, že je zakalená. A toto som si fakt nevygooglila. Nasledovala informácia, že pre dieťa bude najlepšie, ak pôjde von čo najskôr. Samozrejme, ja som oponovala, lebo sekciu som nechcela. Padla teda ďalšia otázka – či chcem vyskúšať epidural. Že s podaním by sa mohli kontrakcie upokojiť a my dáme bábätku a mojim pôrodným cestám trochu času. Samozrejme, súhlasila som. 

Ako to bolo kedysi? Už v dávnych časoch boli snahy nahradiť materské mlieko. Zväčša išlo o mlieko zvierat (koza, krava). V staroveku sa pripravovala pre malé deti zmes medu, mlieka a podrvených obilnín. Našťastie mame 21. storočie a o naše deti je postarané. 

Hurá ideme testovať! Presne takto som sa tešila na testovanie BEBA SUPREMEpro 2.

Keď na Modrom koniku na mňa vyskočila možnosť testovať BEBA SUPREMEpro 2, veľmi som sa potešila a hovorím si: „Poďme to skúsiť." Podarilo sa, vybrali nás. Tešila som sa, ale popravde som sa na začiatku bála, ako prijme moja dcéra nové náhradné mlieko. Predsa každé mlieko je iné, každé dieťa je iné. 

Moje dieťa je od prvého dňa na tomto Covid svete na náhradnom mlieku. Nepoznám ten pocit, keď sa dieťa prisaje. Mlieko som nemala od začiatku, a preto som hľadala to najlepšie pre svoje dieťa. Našla som. Nová dimenzia dojčenskej výživy podľa vzoru materského mlieka pre podporu imunity a spokojnosť bábätka. BEBA SUPREMEpro 2. ❤️ 

Keďže sme rodina, tak som sa rozhodla, aby sa k tomuto testovaniu vyjadril aj otecko. 

Očami matky: 

Na ďalší deň podvečer, keď si Tomáš odbehol domov, osprchovať sa a skontrolovať Barrasa, Zuzku navštívil opäť Sebastian. Jemne zaklopal na dvere a nesmelo nakukol dnu. 

"Nevyrušujem?" spýtal sa priateľsky a keď mu Zuzka pokývala rukou, aby vošiel dnu, odhodlal sa vstúpiť. 

"V kľude sa posaďte." usmiala sa, keď uvidela jeho láskavé oči. Sebastian ju počúvol a prisunul si k jej posteli stoličku. 

"Ako sa cítite?" zaujato sledoval jej oči. Obľúbil si ju, hoci sa takmer nepoznali. Snažil sa však správať ku každému pacientovi čo najľudskejšie. Bol to celý jeho život, po tom, čo ho Vilma opustila. 

"Vďaka Bohu, výborne. Už sa teším, keď budem môcť opustiť toto lôžko a postaviť sa na vlastné nohy. Chýbajú mi pacienti." prívetivo sa usmiala. 

"Naozaj? Takže ste kolegyňa?" radosťou sa mu rozžiarila tvár. "Tak to mi je cťou, že som vám mohol pomôcť." 

Neviem, kde začať, tak to zoberiem od úplneho začiatku. Dňa 10.7.2020 sa nečakane vypýtal na svet v 34tt Filip. Na to, že to bolo všetko tak rýchle, nečakané a skoro, mal krásne miery 2800 g a 48 cm. Patrila som k tým šťastným mamám, ktorým bolo dopriate dojčiť a nadojčila by som kľudne aj pol pôrodnice. 🤣

Filip, až na pár zlých dní, bol úžasné dieťa, vstával mi v noci maximálne 2x. Dokonca, jednu noc prespal celú. No prišiel piaty mesiac, a akoby uťalo, dieťa sa budilo každé dve hodiny na mlieko. 🤦 Už som čítala články, čo pomôže. Boli rôzne tábory:

1. Potrebuje len mať pri sebe maminku.
2.  Je hladný.
3. Ono je to len obdobie, to prejde. 😁

Je to možno len obdobie, ale už trvá fakt dlho 😁, maminku pri sebe má, viac-menej spí už pri nás. A to, či je hladný, sa dalo zistiť len náhradným mliekom. A tak som bola rada, že nás vybrali do testovania mlieka BEBA SUPREMEpro 2.

Ja, ako nováčik s náhradným mliekom, som začala študovať, čo má také mlieko obsahovať, čo nemá. Pýtala som sa aj na názory mamičiek. Tie boli rôzne, ale na jednom sa zhodli: musí dieťaťu chutiť, a aby ho nebolelo bruško . 

BEBA SUPREMEpro 2 má skvelé zloženie, obsah čiastočne štiepenej bielkoviny upravenej procesom OPTIPRO® HA, vhodnej aj pre deti s alergiou v rodine. 

Juditku čakala operácia. Niektoré deti plačú, ona sa rozhodla trucovať. Vo chvíli, keď bola už jej mama v koncoch, na presklené okienko na dverách izby pristál motýľ. Patril zdravotnej klaunke, ktorá má na podobné zázraky nos.

Autorkou príbehu napísaného podľa skutočného zážitku je zdravotná klaunka Mariana Kovačechová.

„Nerob mi to...ja si to nedám...nechcem...“
„Veď toto je tvoje obľúbené...Chcela si, aby som pribalila motýlikove a teraz ho nechceš! Čo ti mám asi tak obliecť?“
„Neznášam ho, zahoď ho...“

Ako som tak kráčala po nemocničnej chodbe, nechtiac som si vypočula výmenu názorov mamy a jej malej Juditky.  Možno by ma ich „rozhovor“ až tak nezaujal, keby hlasy nevychádzali z dverí, kde sa deti, ktoré ráno prichádzajú na operáciu, preobliekajú do pyžamka. Privolala som si výťah. Kým sa ku mne lenivo dostal, vykukla zo šatne asi 6-ročná slečna v pančuškách  a tielku. Sympatická mama vybehla o sekundu za ňou s povzdychom „porazí ma z teba“. Zjavne nechcela hrotiť situáciu a nechala Juditku vkročiť na oddelenie  chirurgie nakoniec bez pyžamka. 

Takže motýľ - pomyslela som si, keď som sa dostala do šatne klaunov a pracovala som na premene Mariany Kovačechovej na Dr. Frčku Strelenú. Hmmm, šťastie mi praje. 🙂

Nos – samozrejme, červený, bublifuk, prstové bábky a ústna harmonika. To je Frčkina základná výbava pri vyšetrovaní, operovaní, doliečovaní a tiež odprevádzaní na operačnú sálu. To je jeden z programov o.z. Červený nos Clowndoctors.

„Každé dieťa je iné, a preto potrebuje individuálnu pozornosť. Každý, kto je rodičom, vie, ako jedinečné je každé dieťa.“ - (W. H. Thomas)

Bolo to presne 28.11.2019, keď som si so zvláštnym pocitom sadla na posteľ a uvedomila si, že je na mne niečo iné, niečo sa so mnou deje. Aj napriek tomu, že to bolo prvý krát, hneď som vedela, o čo ide. Utekala som do lekárne a... „ÁNO" test vyšiel pozitívny. ĎAKUJEM! ĎAKUJEM! ĎAKUJEM! Od tej doby, ďakujem každý, každučký deň.
Prvé vyšetrenie u lekára, prvá fotka zo sona. Najkrajšie chvíle, celé tehotenstvo bolo pohodové, bez problémov. Dokonca aj odvahy som mala na rozdávanie, i keď sa termín pôrodu neustále približoval. Hoci som zostala na všetko sama... V momente, keď sa moja malá princezná začala pýtať na svet, všetko som pustila z hlavy a myslela len a len na ňu. Na to, nech to zvládneme, a nech sme čím skôr obe spolu a najmä v poriadku... Zvládli sme to, za necelých 8 hodín strávených v nemocnici som ju už držala v náručí. 🥰 Šťastnú, krásnu, zdravú...

Ešte v nemocnici však prišli prvé problémy. Netvorilo sa mi mliečko, malá musela byť dokrmovaná. V nemocnici jej začali dávať mliečko BEBA COMFORT 1. Bohužiaľ, toto mliečko nám však „nesadlo". Nasledovali dlhé mesiace testovania mliečok, skúšania, hľadania...

Lesia mala reflux, pruh na pupčeku, tiež jej lekárka zistila alergiu na laktózu a ešte na pár iných zvyčajných zložiek náhradného mlieka. Bolo to hrozné. Neustále plakala, pučila sa, zvracala... Veľmi som sa o ňu bála. Nič nebolo dobré, ani mliečka na predpis.

Ani neviem ako, prešlo 6 mesiacov a hneď ako to bolo možné, začali sme s príkrmami. Našťastie jej chutilo všetko. Mliečko sme stále nenašli vhodné, ale už mi to tak nevadilo, keďže malá sa napapala aj iného. Časom sme na hľadanie mliečka akoby „zabudli". Pila Sunar, no ani ten jej nebol moc po chuti, vypila ho maximálne 2 fľašky denne, inak začala fungovať na tuhej strave. Myslela som si, že je to v poriadku, že už je veľká, tak to tak má byť...

Teraz už viem, že to tak byť nemalo...

Silvia sa zdvihla a bez slova odišla. Zuzka práve stála pri otvorených dverách od kúpeľne a mlčky spracúvala, čo práve počula. Nevedela, čo má urobiť. Chcela vyjsť von, ale počula, ako si Vilma sadla na sedačku a jemne vzlykala. Po chvíli začula klopkanie opätkov lodičiek, ako sa strácalo v záhrade. Pomaly nakukla do obývačky a uistila sa, či už tam naozaj nie je. Zamyslene sa zahľadela na presklené otvorené dvere, cez ktoré bol počuť veselý smiech detí a rozhovory ľudí. Zazrela Vilmu, ktorá stála vedľa nejakej ženy a s usmiatou tvárou spolu niečo rozoberali. Ešte pred pár sekundami ju počula plakať a trpko sa vyznávať o svojom tajomstve, a teraz tam stála, akoby sa nič nestalo. Prestávala sa tu cítiť príjemne. Jediný, s kým si rozumela bol Tomáš a toho neustále niekto vťahoval do rozhovoru. Celý ten prepych, zvláštne správanie ľudí a ich podozrievavé pohľady, keď si ju premeriavali, čo to má na sebe, jej na srdci vytvorili nepríjemnú ťažobu. Mala chuť stratiť sa a byť aspoň chvíľu sama. Otočila sa a prešla vchodovými dverami na opačnú stranu pozemku. Bol naozaj obrovský. Ruch od záhrady pomaly utíchal, ako sa vzdiaľovala a ju napĺňal pokoj. Po pár sekundách uvidela drevenú stajňu, odkiaľ začula zvuky koňa. Zaujato vošla dnu. Tu sa jej to začalo páčiť. Kúsok od vchodu uvidela čiernu hlavu žrebca, ako zaujato dvíha hlavu jej smerom. Zuzka k nemu pomaly pristúpila.

"Ahoj kamarát, môžem sa tu u teba na chvíľu ukryť? Nejak mi tam, pri tom veľkom množstve ľudí, nie je dobre." s úsmevom k nemu natiahla ruku a chcela ho pohladiť. Kôň sa však vyplašil, zaerdžal a dominantne sa postavil na zadné nohy. Zuzku to vystrašilo a rýchlo ustúpila o pár krokov dozadu. Nevšimla si kameň za sebou, potkla sa a padla celou silou, hlavou, na podlahu. Na temene pocítila ostrú bolesť. Snažila sa postaviť, ale opantala ju slabosť. Inštinktívne si nahmatala rukou miesto, kde to bolelo najviac. Keď pozrela na svoje prsty, prekvapila ju krv, zatmelo sa jej pred očami a stratila vedomie.

Keď sa prebrala, pocítila obrovskú bolesť hlavy. Podarilo sa jej posadiť. Musela však zavrieť oči, pretože sa jej všetko točilo. Nebola si istá, či je schopná sa postaviť. Pomalým pohybom sa prišuchla o druhú stenu stajne a aspoň sa o to pokúsila. Bolesť hlavy sa zintenzívnila. Prvé, čo ju napadlo bola ľútosť, že pokazí Matúškovi oslavu. Keď sa jej podarilo konečne dostať von, ešte stále sa opierala o stenu. Bála sa, že keď sa viac vystrie, znova sa jej zatmie pred očami. Tak sa snažila držať hlavu dole. Náhle sa jej zdvihol žalúdok a mala čo robiť, aby túto náhlu nevoľnosť dokázala predýchať. Podlamovali sa jej kolená zakaždým, keď spravila krok hore jemným briežkom. Keď už bola na kraji stajne a nemala sa o čo zachytiť, vystrela sa, aby lepšie uvidela, ako ďaleko je od domu. Oslepilo ju ostré svetlo a opäť spadla na zem. Bolesť hlavy sa zintenzívnila a z úst jej vyšiel hlasný vzlyk.

Tomáš medzitým vošiel do domu a hľadal, kde sa Zuzka stratila. Keď ju nikde nenašiel, napadla ho myšlienka, či sa nerozhodla o tichý únik od ľudí. Otvoril dvere a poobzeral sa do strán. Rázne vyšiel von a odhodlal sa preskúmať spodnú časť pozemku. Na tvári sa mu objavilo zhrozenie, keď zdiaľky zazrel jej nevládne telo. Okamžite sa k nej rozbehol. Pocit strachu ho opantal natoľko, že mu trvalo dlhý čas, než sa upokojil a mohol tak začať uvažovať, čo má urobiť ako prvé. Najskôr skontroloval, či nemá nejaké vonkajšie poranenia, až po chvíli zazrel krvavú ranu na hlave. Skontroloval jej tep a okamžite zavolal kolegyni z pediatrie, aby ho zastúpila pri kontrole Matúška. Nikomu nič nepovedal, vzal Zuzku do náručia a odviedol ju do svojho auta. Ako sa ju snažil čo najbezpečnejšie usadiť dopredu, pomaly začala otvárať oči. Ešte stále sa necítila dobre. Bolesť hlavy stále neprestávala a zahmlievalo sa jej pred očami. Tomáš si rýchlo sadol vedľa nej a skúmavo ju sledoval.

"Zuzka, počuješ ma?" priblížil sa blízko jej tváre a sledoval jej zreničky. Zuzka ticho prikývla. Bolesť ju však prinútila k tomu, že opäť zavrela oči.

"Neboj sa, som s tebou, vezmem ťa do nemocnice." šepol a jemne ju pobozkal na spánok. Zuzka opäť stratila vedomie.

Na úvod sa chcem poďakovať tímu Modrého koníka za možnosť testovať mliečko od BEBA SUPREMEpro 2. Zapojila som sa a na moje prekvapenie nás vybrali. O tomto mliečku som predtým vôbec nepočula, takže som si začala, vďaka Modrému koníku, študovať o ňom viac.

Môj synček bol na BEBA HA v podstate od začiatku, ako sa narodil. Po pôrode bol prevezený na JISKu. Pre nedostatok môjho mlieka sme po konzultácií s lekárkou malému nasadili mliečko BEBA HA. BEBA SUPREMEpro 2 ma zaujala hlavne preto, že mliečko je vhodné aj pre detičky s alergiou v rodine a pre citlivejšie brušká. Priznám sa, mala som obavy, ako zvládne malého bruško toto nové mliečko. Moje obavy boli úplne zbytočné. Po prvej dávke malý pekne prespal noc a nemal žiadne bolesti bruška, hnačky ani iné ťažkosti. Prespí celú noc aj napriek tomu, že mu idú zúbky. Ja tieto pokojné noci, ako matka, naozaj veľmi oceňujem. 😊

Pozitíva BEBA SUPREME pro2:

1. Obsahuje 2 oligosacharidy štruktúrou identické materskému mlieku, probiotiká, minerály, železo, zinok, vápnik, vitamín A, C, D, je bez palmového oleja a je OPTIPRO HA.
2. Mliečko má skvelú rozpustnosť, žiadne hrudky, ktoré by upchali cumlík počas jedenia.
3. Žiadne bolesti bruška, hnačky alebo zápcha. Len pravidelná stolica a spokojné bruško.
4. Sama som ochutnala mliečko a bolo trošku sladké. Predošlé mliečko malo horkastú chuť. Možno aj preto malý všetko teraz vypije a nič nenechá vo fľaške. 🙂
5. Recyklovateľný obal, nie je problém pri triedení odpadov. Dokonca viečko aj odmerka sú vyrobené z najmenej 66 % obnoviteľného bioplastu.
6. Podrobný návod na prípravu mliečka podľa veku dieťaťa.

Negatíva BEBA SUPREMEpro 2:

1. Jediné negatívum, ktoré môže odradiť je určite cena, ale za kvalitu sa platí!

Ahojte. Prosím vás, čo by ste mi poradili na toto medzi prstami? Ďakujem za rady ❤️

Home office, termíny a veľa úloh s deťmi? Tip na rýchly a chutný recept prezradila vaša obľúbená foodblogerka Terezka z Kreatívnej rodiny. Za pár minút si na ňom pochutí celá rodina, aj hladoši s citlivejším žalúdkom. Môžete si spolu s deťmi vyčarovať medvedíka Kuniboo, zajka či iné zvieratko. 

Medvedík Kuniboo od Kreatívnej rodiny

Bez lepku a laktózy

SUROVINY:

2 hrnčeky K-free bezlepkovej múčnej chlebovej zmesi (alebo K-free univerzálnej bezlepkovej zmesi)

2 hrnčeky mlieka

Keď som sa od značky Zopa dozvedela, že budem zo všetkých produktov testovať práve kočík Zopa Move, nedalo mi najskôr si o ňom niečo nevygoogliť. Predsa len som doteraz frčala viac ako dva roky na kočíku od konkurenčnej značky, takže moja zvedavosť bola opodstatnená. 😅

Áno, priznám sa, že googlenie nebol práve najmúdrejší krok.
Negatívne recenzie sa totiž striedali s oslavnými ódami a ja som v tom mala tak akurát pekný zmätok.

Po prvom mesiaci testovania v tom však mám celkom jasno…😉

                                                                     ...

Kočík Zopa Move 

• je primárne vyrobený ako športový kočík (recenziu na túto alternatívu budem však robiť neskôr, keď drobec dorastie),
• podvozok je prispôsobený a pripravený na verziu dvojkombinácie s hlbokou korbou, či ako trojkombinácia s vajíčkom.

Kuchyňa je od nepamäti srdce domu, kde sa stretáva celá rodina. S láskou pripravované pokrmy od výmyslu sveta potešia nielen hladné brucho, ale rovnako pohladia na duši. Nie nadarmo sa vraví, že láska ide cez žalúdok. Či už ste skúsená gazdiná alebo začiatočník, správna výbava kuchyne premení varenie na zábavu. 

Čo budeme testovať?

Asi niet väčšej pohromy, ako keď sa v kuchyni nedarí. Podľa hesla, šťastie praje pripraveným, je preto vhodné staviť pri výbere kuchynskej výbavy na istotu a vyhnúť sa zbytočným prešľapom, ktoré sa na základe zákonu schválnosti stanú vždy v ten najnevhodnejší okamih. Preto vám prinášame toto praktické testovanie s Kinekus výbavou do kuchyne.¹⁰ 

Dvojdielny smaltovaný pekáč vyrobený u našich českých susedov je nevyhnutným artiklom v každej kuchyni. Či už pečiete mäso, chlieb alebo pripravujete husacie hody, je tento všestranný pomocník s objemom 5,6 l jednoducho na nezaplatenie. S výškou až 18,5 cm a rozmerom 38 x 27 cm sa nemusíte báť, že tú vykŕmenú kačičku od babičky nebudete mať v čom upiecť. 

Mlynček na strúhanku svojim názvom trošku zavádza, keďže toho dokáže omnoho viac. Využijete ho pri spracovaní ovocia, zeleniny, syrov, orechov, ale aj čokolády. Vo svojej výbave má 5 celonerezových bubnov na mletie strúhanky či strúhanie extra tvrdého syra, na jemné mletie, jemné strúhanie, hrubé strúhanie či krájanie zeleniny a ovocia na plátky. Mlynček je značky Skveler, ktorá prináša skvelé veci pre domácnosť.  

Panvica s priemerom 26 cm s hliníkovým jadrom a nepriľnavým povrchom s kameninovým efektom, vhodná na všetky typy sporákov, vrátane indukcie, sa stane vašou najlepšou priateľkou v kuchyni. A budete ľutovať len to, že nemáte dve. Ak sa rozhodnete dokúpiť ešte jednu, nespravíte krok vedľa. Značka Skveler reprezentuje dobrý pomer ceny a kvality. 

Uvedomila si však, že už mešká. Ospravedlnila sa Inke, rozlúčila sa a rýchlo zbehla po schodoch von, kde nastúpila do čakajúceho taxíka. Vilma jej cez deň priniesla adresu ich domu na papieriku. Podala ju taxikárovi, ten sa na ňu prekvapene otočil a letmo si ju premeral očami. Nechápavo zdvihla obočie. Keď však prišli na miesto, pochopila taxikárov skúmavý pohľad. Vystúpila pred veľkou kovovou bránou, kde sa týčil ešte väčší dvojposchodový dom s obrovskou záhradou. Taxikár odišiel a ona ešte stále nemo sledovala, kde sa to vlastne ocitla. Prepych tu presakoval z každého rohu. Nesmelými krokmi sa odhodlala vojsť dnu. Po chvíli však opäť zastala a pozrela sa naspäť, mala chuť vrátiť sa. Uvedomila si však sľub, ktorý dala Matúškovi. Nadýchla sa a rozhodne opäť pokračovala po chodníku. Míňala fontánu, obrovskú trampolínu, detské ihrisko, luxusný bazén, až pomaly podišla k dverám. Chcela stlačiť zvonček, keď začula hlasy zozadu. Vošla do mäkkého trávnika a opäť nesmelo kráčala okolo. Hneď pri stene sa opieral Tomáš a so záujmom sledoval deti, ako sa veselo hrajú. Zuzka sa potešila a uľavilo sa jej. Bola rada, že natrafila práve na neho. Zastala malý kúsok od neho. Tomáš sa k nej otočil. Jeho pohľad bol nežný. 

"Vyzeráš vystrašene." jemne sa k nej nahol a potom opäť otočil pohľad k deťom. Keď Zuzka uvidela všetky tie atrakcie, mala pocit, že sa ocitla v nejakom detskom zábavnom parku. Zbadala, ako k nim prichádza Vilma. 

"Zuzka, som rada, že ste prišla." podala jej priateľsky ruku. Jej tvár bola iná, ako v práci. Akoby uvoľnenejšia a prívetivejšia. 

"Som rada, že som mohla." prijala jej ruku a potom jej podala taštičku s darčekom pre Matúška. 

"Prosím, cíťte sa tu príjemne. Prepáčte, ale musím sa venovať chystaniu ďalších vecí. Onedlho má prísť kapela." usmiala sa a zmizla vnútri. Zuzka ani nestihla zareagovať. Po chvíli uvidela Matúška, ako sa spokojne hrá s ďalšími deťmi. Aj on ju zazrel a veselo jej zakýval. Po chvíli sa však opäť nechal strhnúť hrou s ostatnými deťmi. Zuzka sa z jeho bezstarostnosti potešila a oči jej zažiarili. 

"Si nádherná." šepol ticho Tomáš, stále opretý o stenu. Jeho tvár bola úplne pokojná. Zuzka sa usmiala. Do líc jej vošlo horko. 

Baby ktore ste  Mali pôrod  VE ake nasledky mali vaše deti ? 

Síce môj syn už ma 3 roky no stale ma to trapi po 3 rokoch si stale poplačem 

Dakujem za kazdu odpoved 

Hľadáme športovca.

Indície:

1. Tento muž sa narodil v prvej polovici 20. storočia v Európe.

2. Jeho "revírom" bol bazén.

3. Zúčastnil sa dvoch olympijských hier.

4. Viac ako z bazéna nám je známy ako filmový hrdina.

Zuzka si práve triedila zoznam, s ktorými ležiacimi pacientami treba ísť dnes na sono, keď začula rozhovor Inky s Taňjou.

"Taňja, jedna moja známa z gynekológie hovorila, že doktorko tam bol veľmi skoro ráno." Taňja na ňu pohoršene zazrela.

"Inka, doktor Izakovič má právo voľne sa pohybovať po nemocnici."

"To má, máš pravdu. Ale potom som videla, ako do doktorkovej kancelárie vošiel doktor z gynekológie a hneď nato aj naša stratená doktorka Mareková. Vieš, že si boli s doktorom blízki. Čo ak je medzi nimi niečo, čo sa snažia utajiť?" keď to dopovedala Zuzke do srdca vošiel zvláštny oheň.

"A dosť, Inka, myslím si, že rozoberať niekoho súkromie a vytvárať nepravdivé závery je natoľko nemiestne, že sa musím ozvať aj ja. Nech by sa to týkalo kohokoľvek, napríklad aj teba." Inku Zuzkin tón hlasu zaskočil natoľko, že jej na zem popadali papiere, ktoré práve držala v rukách. Šokovane na Zuzku pozerala. Za ten čas, čo je tu, sa jej Zuzka javila, ako milá a tichá osoba.

"Inka, Zuzka má pravdu. Prestaň s tým prosím, aby si z toho tvojho rýchleho jazyka, nemala nakoniec problémy." Inka sklamane pozbierala papiere a urazene vyšla zo sesterne preč. Zuzka si hlasno vzdychla a pokračovala v triedení. Taňja mlčala, začo bola Zuzka vďačná. 

Zuzka zhora začula buchot dverí. S nadšením sa ponáhľala dole, aby uvidela radosť v tvári svojej mamy. Zastala, keď uvidela, ako mama sedí sama za kuchynským stolom a ustarane hľadí na obrus. Pomaly k nej pristúpila a posadila sa oproti nej. Skúmavo si ju prehliadla.

"Mami? Je všetko v poriadku?" chytila jej ruku do svojej a pohladila ju. To bolo prvé, čo ju napadlo, keď uvidela jej ubolenú tvár.

"Vlastne, áno." šepla potichu a zľahka sa nadýchla.

"Tak prečo si takáto smutná?" snažila sa zistiť Zuzka. Neprestávala ju sledovať. Alenka zvesila ramená a pokrútila hlavou.

"Možno som už veľmi stará. A unavená zo života, pretože sa neviem rozhodnúť a naplno si užiť radosť, ktorú sa mi Boh snaží, vo svojej štedrosti, ponúknuť." do tváre sa jej vrátil ubolený pohľad. Zuzka nechápavo čakala na objasnenie. Keď neprichádzalo, skúsila sa citlivo spýtať:

"Čo si Patrikovi odpovedala?" Alenka po prvýkrát k nej zdvihla pohľad.

Bol už večer. Patrik zastavil autom pred reštauráciou a zaujato sa pozrel na Alenkinu stranu. V tých nových šatách vyzerala nádherne, hoci bola neustále pohľadom neprítomná. Vyšiel von a galantne jej otvoril dvere. Potom ju pomaly viedol dnu, do luxusnej reštaurácie. Alenka sa na neho prekvapene pozrela, keď uvidela interiér, ktorý ich vítal. Čašník ich odprevadil na miesto, ktoré mali zarezervované. Potom už mali súkromie. Alenka sa zmätene pozerala okolo seba.

"Kam si ma to doviedol?" spýtala sa s jemným úsmevom. Patrik jej úsmev opätoval.

"Zaslúžiš si to. Aj keď, vidím, že ťa asi ešte stále trápi to nečakané stretnutie s Vilmou, však?" starostlivo k nej vzhliadol. Ticho vydýchla. Potom ho pohladila po dlani a jej tvár znežnela.

"Tak trochu. Som ale vďačná, že si ma takto prekvapil. Stále však premýšľam prečo." vnímavo mu pozrela do očí.

"Dozvieš sa. Teraz si však vychutnaj nejaké dobré jedlo. Výborne tu varia, kuchár je môj dobrý známy. Určitý čas robil na lodi, kde som pracoval." snažil sa odľahčiť situáciu. Alenka sa na neho s láskou zahľadela. Bol to jej najbližší človek. Už taký dlhý čas pri nej stál, počúval jej trápenia a zakaždým hľadal riešenia, ako jej aspoň trošku uľaviť z tej ťažoby, ktorú si na svojom chrbte niesla. Mala ho rada, veľmi.

"Ďakujem, Patrik. Čo by si mi odporučil?" spýtala sa so záujmom. Starosti, ktoré okolo nej krúžili, sa na tento okamih vyparili. Mala pri sebe skvelého spoločníka, ktorý jej pomohol cítiť sa slobodnejšie.

Kapitola 8.

Takto som si to teda nepredstavovala. Na naliehanie Ingy som vycestovala na Slovensko, vzala som so sebou aj svoju najlepšiu kamarátku Lenu, nech aj ona vystrčí ňufák zo svojho baru a vidí svet za denného svetla. 

Lena byt predala, mladá rodinka sa nasťahovala a ona odišla do bytu nad Leovým. Urobili sme si riadnu kolaudačnú párty. Keďže netušila čo je kolaudačná párty, musela som jej to ukázať. Skončila s hlavou v novom záchode a ja som jej držala vlasy, aby si ich nespláchla. Áno, bola to dobrá párty. Okrem jej brata prišlo aj zopár známych. Lena však zapíjala akýsi zvláštny smútok. Preto trčala s hlavou ťažkou ako kamión v kúpeľni a ja som jej robila garde. Po dvoch Adviloch a pohári vody upadla do kómy a zložila sa rovno na kúpeľňovej podložke. Našťastie sa Leo ešte nezdekoval domov a pomohol mi ju preniesť do postele. Tú noc som tam prespala a o svoju kamošku sa postarala. Bola moja rodina a navzájom sme si kryli chrbát. 

Preto so mnou teraz prišla, (teda, dotiahla som ju sem) do tatranského mestečka, ktoré sa trochu podobalo tým poľským pohraničným. Bola takmer ako doma. 

Hoci ešte neboli Vianoce, ulicami sa niesla vôňa Trdelníka, ktorému som nedokázala odolať. Lena si pochutnávala na škoricovom, ja som dala prednosť klasickému s vanilínovým cukrom, ako som si to pamätala od mala. Aspoň jedna milá vec v mojom živote. Spomienky na detstvo. Kedy ešte nebolo všetko na figu borovú. 

Vonku fúkal vietor a ulice boli plné ľudí. Vchádzali a vychádzali z obchodov, horlivo diskutovali, postávali na zastávkach autobusov či prechádzali sa, ako by im patril všetok čas sveta. Poriadne som si pritiahla kabát, chytila Lenu pod pazuchu a vyrazili sme po mačacích hlavách smerom na námestie. Všade bolo rozvešané vianočné osvetlenie a ja som jej to tu chcela trochu poukazovať, kým slnko nezájde za obzor. Nie žeby som to tu voľajako dpbre poznala, ale rada som sa zahrala na sprievodcu. Nočná atmosféra bola inakšia, krajšia, nádherná, ale denné svetlo malo tiež svoje čaro. 

Detská izba je miestom, kde dieťa trávi väčšinu svojho času. Práve tu zažíva množstvo dobrodružstiev so svojimi hračkami, učí sa a pripravuje do školy, oddychuje či sníva svoje ružové sny o budúcnosti. Preto by ste mali pamätať na to, aby ste izbu pre svoju ratolesť zariadili nielen pekne a pohodlne, ale aj prakticky a účelne. Aby sa vám to podarilo a aby vám zariadenie do detskej izby spoľahlivo slúžilo po dlhé roky, tak vám prinášame pár užitočných rád.

Farba do detskej izby je dôležitá

Vybrať si vhodné farby do detskej izby môže byť celkom náročná výzva. Najmä, ak je vaša malá princeznička momentálne zamilovaná do ružovej, no vy nechcete onedlho vymieňať celé zariadenie. Nielen pre takéto prípady je najlepšou voľbou staviť na neutrálne farby stien a nábytku. Oceníte ich napríklad aj vtedy, ak sa o izbičku budú deliť chlapec s dievčatkom. Veľmi modernou je biela farba v rozličných odtieňoch smotanovej až krémovej, skombinovaná s jemnými pastelovými odtieňmi.

Výraznejšie a sýtejšie farby zase môžete použiť pri výbere doplnkov, ako sú vankúše, posteľná bielizeň, koberčeky i dečky. Tu sú možnosti prakticky neobmedzené. Vďaka neutrálnemu zariadeniu môžete farebné doplnky vyberať a obmieňať kedykoľvek, keď budete chcieť vy alebo vaše dieťa.

Ako vyberať zariadenie do detskej izby

Ako sme spomínali, zariadenie do detskej izby by sme mali vyberať so zreteľom na to, čo bude dieťa v izbičke robiť. V podstate sa jedná o jednoduché rozdelenie miestnosti na 3 časti – priestor pre spánok, priestor na učenie a priestor na hru. Každú časť by sme mali vybaviť potrebným detským nábytkom či zariadením, ktorý by vyhovoval našim požiadavkám a vkusu dieťaťa. Všetky časti by však zároveň mali obsahovať nejaký zjednocujúci prvok, napríklad farbu alebo vzor, ktorý by ich navzájom štýlovo aj opticky prepojil.

Žiaľ, nepatrím medzi štastlivcov, ktorým sa, akoby sa to patrilo, striebro vo vlasoch objavuje v primerane zrelom veku a na základe životných skúseností a získaného múdra. A ak to tak je, tak som dozrela expresne rýchlo a moje skúsenosti zo života boli priam instantné. To moje striebro sa objavilo totiž už dlho pred dvadsiatkou. Genetika mala v takomto prípade rozhodujúce slovo. No, ale keďže v takom veku to nie je záležitosť hodná riešenia, tak som, s objavujúcimi sa pribúdajúcimi pokladmi tohto typu, prešla akosi bezmyšlienkovite a prirodzene na tónovacie farbiace šampóny, ktoré sa zaradili do môjho bežného občasného repertoára starostlivosti o seba.

A čas plynul, šediny sa začali objavovať systematickejšie a vo väčšej miere, už to nedokázali zakamuflovať ani moje husté, teda boli do pôrodu, dlhé vlasy, až som raz usúdila, že nastal čas odskúšať pernamentnú farbu. Teda, pernamentnú podľa optimistického uvedenia výrobcu, moja realita bola, i po skúške väčšiny dostupných vzoriek na trhu, diametrálne rozdielna. Farba vydržala do viditeľných odrastov, keďže mám tmavé vlasy, mesiac. Aj tam už bolo vidieť odrastené vlasy. Takže nastúpil v mojom živote nový mesačný rituál, i keď už vlastne ani nie nový. Značky farieb som obmieňala a vždy som sa snažila kupovať tie kvalitné, pred tými ostatnými som mala akýsi prirodzený rešpekt.

Tak plynuli roky ... až raz ... Objavilo sa znenazdajky svrbenie pokožky hlavy. Nie také to jemné svrbenie, svrbenie úporné, kedy máte potrebu sa pernamentne škriabať. Ale, ako sa objavilo, tak zmizlo. Keď sa objavilo opäť mala som za jednoznačného vinníka nový, podľa reklám "veľmi kvalitný a šetrný" šampón, ktorý som v tom čase začala používať. No ani návrat k osvedčenej značke tento problém nevyriešil. Skúsila som bylinné oplachy, rôzne prípravky, farby na vlasy som striedala a vymenila za bezamoniakové, ale svrbenie sa objavovalo stále. Napr. aj v noci. Po zhruba mesiaci sa mi na zadnej strane ucha objavila malá, nenápadná, slabo mokvajúca plocha. A o týždeň i na druhom uchu. Tú už sprevádzali občasné drobné vyrážky na temene hlavy. V minulosti som mala sporadické kožné prejavy alergie, no nie v tomto mieste, bolo to v súvislosti s potravinovými alergiami a keďže vlasy som si farbila už dlhé roky, nedávala som si to do nijakého súvisu. Alergia je rafinovaná, prejavy sa objavia kdekoľvek.Takže som farbila naďalej, nevidela som dôvod prestať, v tomto období 1x mesačne + 1x mesačne len odrasty, keďže mám odtieň vlasov na ktorom vidieť každé zabelenie sa. 

Až sa po jednom farbení objavilo jemné pálenie a priam pred očami sa mi objavovali vyrážkové miesta okolo vlasov a v priebehu pár dní i na tvári. Bolo to nepekné, s vyrážkami som nemala problém ani v puberte, bolo to nepríjemné, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Aj keď som už tušila vinníka. Nasadila som si antihistaminiká proti alergickým reakciám, ktoré som už nepotrebovala veľmi dlho, eliminačnú diétu s vysadením potencionálnych alergénov v strave, umyla farbu a čakala, kedy sa dostaví výsledok vo forme upokojenia. No, výsledok sa neobjavoval. Chvíľu prejavy ustupovali, o chvíľu sa však pokožka sama rozdráždila a začalo to opäť. Takto to išlo týždeň. Ja som si medzitým naštudovala nespočetne článkov o alergiách na vlasy, bola som zhrozená, najdramatickejší a zároveň najnepochopiteľnejší bol pre mňa tento https://www.cas.sk/clanok/528346/zafarbila-si-vlasy-skoro-ju-to-zabilo-zeny-na-toto-si-davajte-velky-pozor/ . Nechápala som, ako sa mohol jej stav takto zdramatizovať, napriek zásahu a liečbe. Potom si naň spomeňte v závere.

A čas sa prehupol do druhého týždňa, uši mokvali, tvár bola ako v hormonálnom rozkvete, zadná časť krku a koža miestami okolo vlasov podráždená, s ložiskami, nosenie rúška bolo priam extatické utrpenie, ale inak som sa cítila dobre. A keďže som bola pre aktuálnu situáciu v lockdownovom móde a nechodila som na dlhšie z domu, tak i to sa dalo, s veľkou dávkou sadomasochizmu, vydržať. Veď sme ženy.

A prišlo jedno krásne jarné a myslím, že aj slnečné ráno ...  a silný výsev na chrbtoch dlaní. Nie vyrážky, bolo to niečo iné, niečo úplne nové. A úporné svrbenie znenazdajky začalo i na predkoleniach nôh. Zapálili sa mi takmer všetky folikuly po holení, taktiež porezané miesto. Nemala som dovtedy s týmto nikdy problém. Na lakti sa tiež objavila miniatúrna, ale silno svrbiaca vyrážka. To všetko v priebehu pár hodín. Objektívne málo. No pochopila som, že sa alegické prejavy rozšírili a že je čas navštíviť lekára. Ale keďže, ako to už v takýchto príbehoch býva, bola práve sobota, brala som to ako čas na psychickú prípravu tejto nepríjemnej procedúry, s vyrážkami predsa nepôjdem hľadať urgentnú zdravotnícku pomoc. 

"Tak som to nemyslela." trošku hlasnejšie zdôraznila.

"Ja viem. Potrebujem ísť posúriť výsledky magnetickej rezonancie jedného pacienta." povedal vážne.

"Aha." jemne sa usmiala. Mala pocit, že to bola len výhovorka, ale nerozoberala to ďalej. V tichosti obaja nastúpili do výťahu a každý si stlačil svoje číslo. Mlčky vedľa seba stáli, keď sa výťah zrazu zasekol. Zuzka sa zamračila a pozrela na Tomáša. Ten sa na ňu povzbudivo usmial. 

"Nemusíš mať obavy. To sa tu občas stáva." jeho uvoľnený hlas ju prekvapil.

"A trvá to dlho, kým opäť nabehne?" spýtala sa vážne. Tomáš pokýval hlavou zboka nabok.

"Záleží od toho, či niekto pôjde okolo a nahlási to." uškrnul sa. Zuzke sa zdesením stiahla tvár. Tomáš k nej o jeden krok pristúpil bližšie. "Vieš čo je na tom pozitívne?" vážne si pritiahol svoju tvár bližšie k nej. Zuzke sa zrýchlil dych a líca sa jej naplnili horkom.

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, ako zbaliť dievča? včera som mal 14 a chýba mi príjemná spoločnosť. Ja sa nepýtam na sex!!! (v tomto veku určite NIE, zákon vraví 15 a aj to je skoro) Ak by nejaká mala záujem alebo chcela poskytnúť radu, pokojne odpíšte  🙂