Dobrý deň. Môžem poprosiť o radu? Dcéra (4 roky) si stále obhrýza nechty. Najprv som sa samozrejme zľakla, že to má súvis s psychikou, že niečo nie je v poriadku. No potom to vyzeralo tak, že hneď ako na nechte mala hoci len maličký vyčnievajúci kúsok, tak jej to jednoducho zavadzalo. Teraz mám pocit, že keď nemá čo robiť s rukami, automaticky si ich začne obhrýzať alebo prstami hľadať, či tam niečo nezavadzia… Nechty má už veľmi zničené a nevie prestať. Keď už nemá čo obhrýzať, stane sa, že si rozhryzie aj kožu pri nechtoch, často až do krvi. Netuším, prečo to robí, trápi ma to a veľmi jej s tým chcem pomôcť. Nekarhám ju za to, len jej vravím, že som z toho smutná. Skúšala som už rôzne spôsoby, ako tomu zabrániť, ale všetko zlyhalo. Ona to nechce robiť, uvedomuje si, že s tým chce prestať, ale nejde jej to, lebo to robí podvedome, niekedy si ani nepamätá, že si ich obhrýzala. Zaberá len jedna vec – olepenie nechtov leukoplastom. To však môžem robiť len doma, lebo iba doma jej ich viem nanovo prelepiť, keď sa zašpiní, v škôlke sa to nedá. Tento spôsob jej vyhovuje, sama si to pýta, aby jej nechty nešli do úst. Prosím, poraďte mi, ako jej s tým môžem pomôcť. Veľmi ma to trápi a vidím, že aj ju. Chce prestať, no sama to nevie a ja jej neviem pomôcť.

Obhrýzanie nechtov a záderov, odborne onychofágia, je diskutovaným problémom, ktorému však rodičia nie vždy pripisujú veľký význam. Existujú ľahšie formy, ktoré ustúpia spontánne, ale aj zložitejšie formy, ktoré sprevádzajú dieťa až do dospelosti, pretože bez pomoci odborníka nezmiznú.

Onychofágia je považovaná za ľahkú neurózu, no môže mať zložité pozadie. Porovnávam to s teplotou, ktorou vám telo  signalizuje niečo jednoduchšie ale môže to byť aj zložitejší problém, a obhrýzanie nechtov, záderov a iné zlozvyky sú tiež signálom niečoho.

Ako bojovať s obhrýzaním nechtov u detí? A je vôbec potrebné s tým bojovať?

Archetypálnym priestorom ženy je rodina, rodinný krb a vytvorenie domova, archetypálnym priestorom muža je vonkajší svet, lovenie mamutov a ochrana rodiny. Naše názory toto poslanie nezmenia, zariadila to múdra príroda a trvalo to státisíce rokov.

Iba v rodine sa môžeme stať “sebaistými múdrymi kráľovnami”. Ak pôjdeme do sveta mužov “loviť mamutov”, tam svoju krásnu sebaistotu nemusíme získať. Nechajme tento priestor mužom, je to ich “parketa”.

Netvrdím, že sa máme vrátiť ku šporáku”, keď už vieme loviť aj “mamutov”.

Muži nás potrebujú cítiť ako ženy, ktoré si zachovali svoju ženskú podstatu a ženskú energiu. A potrebujú to cítiť aj naše deti.

A ak už aj pôjdeme do sveta (práce), mali by sme to urobiť svojim ženským spôsobom a predovšetkým so ženskou hrdosťou.
Netlačme sa do sveta mužov a neporovnávajme sa s nimi, nesúťažme s nimi.

Kde majú korene všetky naše ženské ” SEBA…” – sebaprijatie, sebavedomie, sebaúcta, sebahodnotenie …..?

Znenie článku  Vyrobte si masku na karneval:

https://www.sdetmi.com/podujatia/detail/43355/30%252B-tipov-na-masky-na-karneval-ktore-si-polahky-vyrobite-aj-sami-doma/

"Prečo si myslíš, že som princezná?" spýtala som sa ho so záujmom. Vážne zdvihol noštek a zažmurkal.

"Joel mi rozprával rozprávku o princeznej s hnedými vlasmi, láskavými očami a nádherným úsmevom, presne ako ty. A keď si pri ňom, tak potom ťa Joel našiel a priviedol za mnou. A keď vyrastiem, vezmem si ťa za ženu!" povedal rázne. Opäť som sa pozrela na Joela. Ten pobavene zdvihol obočie a pokrčil plecami. "A ako sa vlastne voláš, môj udatný rytier?" povedala som vážne a milo sa na neho usmiala.

"Ja som Benjamín, ale môžeš ma volať Ben." priblížil sa ku mne a pobozkal ma na líce. Zaplavila ma neha a pohladila som ho po líci.

"Veľmi ma teší, môj drahý rytier, Ben." opätovala som mu bozk na líce.

"No tak to prrr", zaznel Joelov veselý, prísny hlas, "ja som myslel, že si môj kamarát a z teba sa vykľul môj sok." zamračil sa na neho Joel. Ben mu skočil na kolená a Joel ho začal veselo štekliť. Zamilovane som sa pozerala na ich hru. Odrazu k nám odo dverí zaznel mužský hlas:

"Ben, ty lapaj, kde si zase ušiel?" pri dverách na terasu stál muž s veselým výrazom. V rukách držal utierku. "Ale aká vzácna návšteva k nám prišla. Môj drahý priateľu, rád ťa vidím." jeho hlas sa zmenil, keď podišiel ku nám. 

Ako dobre rozumiete „bábätkovčine“? A u vás máte aké dekorácie? Kde máme kríže? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Bonus dnešného večera. Tuľkáme sa s malým (6 r.), zrazu si ma s vážnou tvárou premeria a zahlási: „A netvár sa, ako keby si bola chudá!“
... tuším som dnes nemusela zožrať celu pizzu sama.

* * * * *

Boli sme s manželom v Kauflande. Manžel si akurát kúpil auto do práce, a to bielu Felíciu. Skočila som ešte do lekárne a manžel šiel odniesť nákup do auta. Ja som vyšla z lekárne, sadla do auta a spustila, čo som všetko nakúpila. Zrazu kuknem na „manžela“ a vedľa mňa asi 150 kilový chlap, čo sa na mňa smeje od ucha k uchu. Sčervenela som, povedala „pardon omyl“ a utekala do správneho auta. Ten môj muž to videl a rehotal sa ešte dobrých 5 minút tak, že nemohol ani naštartovať!

* * * * *

Ráno som vstala s ľahkosťou. Bolo úžasné budiť sa v tomto dome. Spev vtákov bol ako ranný budíček a mne to v srdci vytvorilo ešte väčšiu vďačnosť k Bohu. Keď som sa otočila na Joelovu stranu, nebol tam. Na vankúši bol iba papier. Usmiala som sa a vzala ho do rúk.

Je nádherné sledovať ako pokojne v noci spíš. Keď sa ťa smiem dotknúť a tvoje pery ma lákajú k bozku. Neopísateľná. Takou by som ťa nazval. Každé ráno ma prekvapíš niečím novým. Dnes to bol tvoj úsmev v rozospatej tvári, keď som ťa pobozkal, než som odišiel. 

Inak dobré ráno. Musel som ísť do pracovne, ale keď vstaneš, budem už iba tvoj.

J.

Na tvári sa mi usadil veselý a zamilovaný úsmev. Pritiskla som si odkaz k hrudi a privrela oči. Žijem rozprávku. Vďaka, Bože, že si mi doprial jeho. Nadýchla som sa a pomalými krokmi vošla do našej kúpeľne v spálni. Dopriala som si príjemnú vlažnú sprchu a umyla si vlasy. Obliekla som sa, vysušila si vlasy a ihneď zbehla dole. Porozhliadla som sa a na našom kuchynskom stole som uvidela vázu s krásnou farebnou kyticou. Opäť som sa usmiala. Odhodlala som sa pristúpiť k Joelovej pracovni. Bolo tam ticho. Zľahka som zaklopala.

"Poď ďalej, moja milovaná." zaznel jeho láskavý hlas. Nenáhlivo som pootvorila dvere a vošla dnu. Joelova tvár bola sústredená a hľadel do notebooku. Okamžite, ako ma uvidel sa jeho tvár rozžiarila. Okolo seba mal veľké množstvo papierov. Posadila som sa na kreslo oproti nemu. Postavil sa a prišiel ku mne. Rukami odhrnul moje vlasy a pobozkal ma na krk. Prešiel mnou pocit horka.

"Na čo máš chuť?" spýtal sa pobavene. 

"Hm?" spýtala som sa zmätene. Rozosmial sa. 

"Chceš ovocie alebo mäso so zeleninou?" spýtal sa s veselým výrazom v tvári. Posadila som sa a rezignovane vydýchla. 

"Ovocie." povedala som s úsmevom. Prikývol a podal mi malú dózičku s nakrájaným ovocím. Očami som sa snažila sústrediť na jej obsah. Náhle sa pritiahol k môjmu uchu a šepol: 

"Neskončil som, len sa posilním." prekvapene som sa na neho pozrela a vložila si do úst kúsok broskyne. Žmurkol na mňa a ja som pobavene sklopila zrak do misky. 

Čas s Joelom plynul veľmi rýchlo. Domov sme sa vrátili, keď sa už začínalo stmievať. Poprosil ma, aby som mu ešte podarovala pol hodinu. Prikývla som, pobozkala ho a vyšla hore do hlavnej kúpeľne. Rozhodla som sa dopriať osviežujúcu sprchu. Potom som sa prezliekla v našej spoločnej spálni. Keď som pozrela na hodiny, zistila som, že prešla hodina. Joel ešte stále neprichádzal. Rozhodla som sa zísť dole a potichu som zaklopala na dvere jeho pracovne. Nik neodpovedal. Odhodlala som sa zaklopať ešte raz, tentokrát hlasnejšie. Opäť žiadny zvuk. Pootvorila som dvere, ale zistila, že je tam zhasnuté a Joel dnu vôbec nie je. Zamračila som nespokojne čelo. Zavolala som jeho meno. Neozýval sa. Pomalými krokmi som sa rozhodla skontrolovať terasu. Keď som vyšla von, ovanul ma jemný teplý vietor. Ľahké letné šaty sa mi pohupovali v rytme vánku. Na stole bola rozsvietená sviečka a z malého, prenosného reproduktoru znela príjemná melódia bez slov. Pozerala som dookola a zrazu som si pred sebou všimla veľký bazén. Zvláštne, predtým som ho tu nespozorovala. Vo vode som uvidela Joelove nahé telo. Plával kraula a vôbec si nevšimol, že som vošla. Usadila som sa na hojdačku a skúmavo pozorovala jeho pohyby vo vode. Keď sa priblížil mojim smerom a vynoril sa z vody, aby sa nadýchol, na malý okamih som prestala dýchať. Náhle sa vynoril, rukami si uhladil mokré vlasy a prstami pretrel oči. 

Dnes je to rok. Znie to pre mna strašne neuveriteľne ale je to tak. A ja som sa konečne po roku dokopala k tomu, aby som svoje spomienky dala do nejakej podoby. Pred rokom si sa narodil a tvoj príchod na svet patrí medzi najkrajšie a najsilnejšie zážitky v mojom živote. Narodil si sa presne na deň termínu čo sa vraj podarí len niečo okolo 5% bábätiek a aj napriek tomu že sa to dalo čakať, úprimne to nečakal nikto 😁🙏🏻

Už pár dni pred Vianocami som stresovala že čo ak začnem rodiť o druhej ráno, čo urobíme, kto príde k Lili, kto ma odvezie do nemocnice… manžel sa ma snažil upokojiť že určite nezačnem rodiť v noci 😅🙄 že nemám stresovať, ale nakoniec sa stalo presne to čo som čakala a o pol druhej ráno mi odtiekla voda 😁👌🏼🤷🏻‍ dobre no sekla som sa o polhodinu ale predsa 😁🎉

A je to tu...

Na pôrodnej sále som dostala posteľ oproti nástenným hodinám a keďže som ešte nemala kontrakcie, čo ma dosť znervózňovalo lebo pri Lili som mala kontrakcie hneď po odtečení plodovky, tak som sa len pozrela na hodiny a bolo presne 3 ráno. Sama sebe som sľúbila že porodím najneskôr do 4:30 😁🙈 Takže bolesti stále nikde, ja nervózna, sama, vystrašená a v tom som si spomenula na moju babku. V ťažkých chvíľach sa modlila ruženec. Začala som sa teda modliť, ešte si pamätám že som sa stihla pomodliť desiatok ruženca - ktorého si panna bez poškvrny dedičného hriechu počala, priznávam sa však, že aj napriek tomu, že som veriaca, nezvyknem sa modliť a už vôbec nie dlhý ruženec... avšak, bolo 3:15 a začali prvé kontrakcie 🙂 O 4:00 som mala kontrakcie silnejšie a každých 5 minút, tak som na to šla upozorniť sestričky 😁

 A ďalej to už malo veľmi rýchli spád 😊🙏🏻 4:15 som volala manželovi nech príde, aj keď pri pôrode nechcel byť - čo úplne rešpektujem, chcel byť s nami hneď po pôrode takže nervózne čakal na chodbe kedy nás už uvidí 😁 o 4:30 som už mala veľmi silné bolesti a konečne prišla aj moja pôrodníčka. 

Nikdy nezabudnem že na sálu vošla ako hviezda 😁🙏🏻 Nalíčená, upravená, vyvoňaná so širokým úsmevom na tvári a ja som v tej chvíli vedela že všetko bude fajn 😄 Aj keď sa jej môj nález na pôrod ešte nezdal, ja som už sedela na koze a bola som pripravená. Kázala mi teda na skúšku zatlačiť a teda skúška dopadla dobre o pár zatlačení na to o 4:38 bol už Tomík na svete 😊 hneď po pôrode mi ho priložili na hruď. Bol neskutočne krásny, maličký, rozkošný a ako mi ho prikladali na hruď zaľúbene sa na mňa pozrel a v okamihu pokojne zaspal. To bol pocit, ktorý si budem pamätať do konca života. Ohromné a neskutočné šťastie, láska a puto. Pokiaľ dotepal pupočník, objímali sme sa a ja som zatiaľ plakala od šťastia a lásky 😄🙏🏻♥️🥲

Dlaňami som mu pohladila líca a prstami pomaly vošla do jeho vlasov. Vždy som to chcela vyskúšať. Aké to je, keď to urobí on vždy, keď je nervózny. Pocítila som jeho horúci dych na svojom krku. Vydýchol a ja som sa naklonila k jeho uchu. 

"Páči sa mi, keď si nervózne vchádzaš prstami do vlasov." odhodlala som sa priznať. Odtiahol sa a usmial sa tak, že sa mu na lícach objavili moje obľúbené jamky. Zaplavilo ma horko. Zamilovane som sa mu pozrela do očí. Opäť ma pobozkal. Tentokrát nežne a s obrovskou dávkou lásky. Cítila som ju hlboko vo svojom srdci. Mohla som ju vdýchnuť a voňala rovnako, ako on sám. Na malý okamih som mala pocit, že sa zastavil čas. 

Neviem koľko trvala cesta, pretože mi s ním bolo veľmi príjemne. Rozprávali sme sa, aj mlčali. Vysvetľoval mi, prečo vybral zrovna toto miesto na stavbu nášho domu a opisoval mi miesto, kam sa chystáme. Keď sme vyšli z lesa, ovanula ma nádherná sladká vôňa. Ocitla som sa na výnimočnom mieste plnom nádherných lúčnych kvetov. Bolo to ako  farebné kvetinové more, doplnené sýtozelenou trávou. Keď sme tade prechádzali, ich dotyk mi jemne hladil členky. Joel ma previedol na druhú stranu, kde sa vypínali ďalšie obrovské stromy a kúsok odtiaľ som začula šum potôčika. Bolo mi to tu veľmi povedomé. Až po chvíli som si spomenula na svoj sen. Pustila som Joelovu ruku a prekvapene postupovala ku zvuku vody. Zmätene som pootvorila ústa, keď sa predo mnou zjavila rovnaká čistinka, ako z môjho sna. Pomaly som sa posadila na mäkkú zem, vyzula si topánky a nechala, nech si nohy privyknú na príjemný svieži pocit zurčiacej vody. Neviem, ako to všetko robíš, Pane, ale je to ohromujúce. Povedala som v mysli. Do srdca mi vošiel nádherný pocit istoty. Privrela som oči. Po chvíli som začula zvuk chôdze za mnou. Chcela som otvoriť oči a pozrieť sa za seba. 

"Prosím, neotváraj ich." zaznel Joelov naliehavý hlas neďaleko môjho ucha. Usmiala som sa. Krásne déjá vu. Pocítila som, ako si kľakol k môjmu chrbtu a pobozkal ma na líce. Potom mi k perám niečo priložil. 

"Čo to je?" spýtala som sa so stále zavretými očami. Dotkol sa perami môjho ucha a chvíľu mlčal. Cítila som, ako vdychuje moju vôňu. 

"Vyskúšaj." opäť priložil niečo k mojim perám a ja som sa zahryzla. Okamžite ma naplnila sladká chuť jahody. Opäť som sa usmiala a zjedla aj druhú časť, ktorú mi ponúkal. Potom sa naklonil cez moje rameno a jemne ma pobozkal na pery. Pocítila som jeho horúce pery a prešlo mnou teplo. Keď sa odtiahol, ihneď som otvorila oči. Postavil sa a pristúpil ku stromu, kúsok odo mňa. Sadol si a oprel sa oň. Sledovala som, ako privrel oči a nastavil tvár k slnku. Jeho výraz žiaril pokojom, ale zároveň som vycítila vážnosť, ktorá ho napĺňala. Pomaly som sa postavila a vynorila nohy z potôčika. Rozhodla som sa, užiť si voľnosť chôdze bez topánok, vzala ich do rúk a priblížila sa k nemu. Posadila som sa kúsok od neho, tak, aby som sa ho mohla dotknúť. Položila som svoju dlaň na jeho a čakala, ako zareaguje. Stále mal zavreté oči a pokojne sa nechával pohládzať slnkom. Do mysle mi vošli otázky z domu. Začala ma napĺňať jemná nervozita z toho, prečo sa vôbec k tomu rozhovoru nevracia. Sklonila som oči a sledovala jeho prsty. Odtiahol si ruku od mojej a preplietol si so mnou prsty. 

"Nie, nepovedal som jej to... Nechcem ju zbytočne vystavovať strachu... Nemyslím si, že je potrebné..." zrazu stíchol. Potichu som pootvorila dvere. Stál pri okne a bol mi otočený chrbtom, takže netušil, že som vošla. Zmätene som na neho mlčky hľadela. Ticho počúval pre mňa neznámy hlas. Nevedela som, čo si mám myslieť o tom, čo som práve začula. Náhle sa otočil a pohľadom sa zapichol priamo do mojich očí. Prekvapene som pootvorila ústa. Zhlboka sa nadýchol, rukou si prehrabol vlasy a pery sa mu skryli do plnej rovnej čiary. 

"Mikael, zavolám ti neskôr, dobre?" povedal vážne a telefón ihneď vypol. Potom ho položil na stôl a priblížil sa ku mne. Jeho tvár vyžarovala pokoj. Chytil ma za ruku a priblížil si ju k perám. Zmätene som ho skúmala a snažila si utriediť to, čoho som bola pred chvíľou svedkom. 

"Vidím, že už si hotová." usmial sa na mňa. Nesmelo som sklopila zrak na jeho prsty a premýšľala, čo mu mám povedať. Možno si myslel, že som nič nepočula. Usmial sa, pobozkal ma na líce a otvoril dvere. 

"Idem ešte nachystať košík s jedlom." zaznel jeho uvoľnený hlas v diaľke. Ja som tam ešte chvíľu mlčky stála a sledovala mobil, ktorý nechal ležať na stole. Otočila som sa za ním, privrela dvere od pracovne a pokračovala pomalým krokom do kuchyne. Posadila som sa na barovú stoličku a sledovala, ako všetko v pokoji a dobrej nálade chystá. Mám mu povedať, že som všetko počula? Pomyslela som si pre seba. Vŕtalo to vo mne a nahlodávalo to môj pokoj. Hovoril s Mikaelom o mne alebo to bol niekto iný? Koho iného by nechcel vystavovať strachu a čím? 

"Môžeme ísť?" spýtal sa s úsmevom. Nechcela som túto chvíľu kaziť vážnym rozhovorom. Joel vždy vedel, čo robí a chcela som mu veriť. Nadýchla som sa a vydýchla. Skúmavo sa na mňa zahľadel. Pristúpil bližšie ku mne a moju dlaň vzal do svojej. Zaplavila ma neha. V druhej ruke držal košík a spoločne sme vykročili von. Otvoril dvere, počkal, kým vyjdem, položil košík na zem a potom ich zamkol. Na našej záhrade práve pracoval postarší, veľmi milo vyzerajúci muž. Joel mu zakýval a usmial sa. Muž sa uklonil a očami zablúdil ku mne. Priateľsky sa usmial aj na mňa. Pustila som Joelovu ruku a pristúpila k nemu. 

"Dobrý deň. Vy musíte byť ten vzácny muž, ktorý sa stará o všetku túto nádhernú farebnú krásu. Niekedy ma musíte zasvätiť do vašich tajomstiev." povedala som s úprimným záujmom a mužovi sa rozžiarila tvár radosťou. 

Po raňajkách som Joela poprosila, aby mi niečo zahral na klavíri. Posadila som sa na kreslo, kúsok od neho. Nezaváhal ani na sekundu a so sústredenou tvárou sa posadil na bielu stoličku. Privrel oči a zahral pár jemných tónov. Potom oči pootvoril a rozoznela sa nádherná melódia. Na pár okamihov sa mi zastavilo srdce a prestala som dýchať. Do srdca mi vošiel obdiv. Cit, ktorý vychádzal z jeho hrania, ma úplne omámil. Prisunula som si nohy k sebe a zavrela oči. Bolo nádherné počúvať ho. Jeho jemnosť a nežnosť sa zrkadlila aj v štýle, akým hral. Opäť som otvorila oči a videla, ako má zvesenú hlavu a tvár mu žiari sústredením. Zopár neposlušných pramienkov vlasov mu spadlo zo svojho miesta a prikrývalo jeho oči. Obdivne som pootvorila ústa a snažila sa dýchať z hlboka. Potom hlavu zdvihol a pramienky mu odkryli pohľad. Narovnal sa a do tváre mu vošiel pokoj. Sledovala som, ako ladne mu prsty behajú z jednej strany na druhú. Nemohla som prestať a sledovala ho pri každom pohybe. Zrazu otočil hlavu mojim smerom a usmial sa. Úplne som zmeravela. Srdce sa rozbehlo jeho smerom a ja som pocítila vzrušenie. Teplo, ktoré ma naplnilo ma donútilo, aby som vstala a malými krokmi pristúpila pomaly k nemu. Nechcela som ho vyrušovať, ale zároveň som mu chcela byť bližšie. Opäť privrel oči a sústredil sa na hranie. Na stoličke, kde sedel bolo dosť miesta na to, aby som si k nemu mohla prisadnúť. Chvíľu som váhala a len tak sa prechádzala okolo neho. Bolo úžasné, počúvať zvuk, ktorý z klavíra vychádzal. Zastavila som sa pri jeho ľavej strane, tak, aby som mu videla ľahšie do tváre. Stále mal privreté oči. Kútiky úst mu však hrali v úsmeve. Oči neotvoril ani vtedy, keď som sa odhodlala a prisadla si k nemu. Ešte viac sa nechal vtiahnuť do hrania. Jeho tvár bola zahalená vážnosťou. V takej blízkosti ma ešte viac zaplavila túžba dotknúť sa ho. Keď jeho prsty zastali, jemne som sa ich dotkla. Otvoril oči a zazneli posledné tóny z jeho pravej strany. Náhle sa otočil ku mne a pozrel na mňa skúmavým pohľadom. Pootvorili sa mi pery od úžasu. Nahol sa ku mne a jemne sa perami dotkol mojich. Privrela som oči. Cítila som ako divoko sa mi rozbúšilo srdce. 

"Nechcela si, aby som hral?" zaznel jeho tichý hlas. Pocítila som, ako si svoje pery obtrel o moje líce. Zachvela som sa. Mlčky som prikývla. Otvorila som oči. Bol tak blízko, že som cítila jeho dych na svojich perách. 

"Je ťažké, byť ďaleko od teba, keď si taký neodolateľný." pošepla som do jeho pier. Usmial sa. 

"Naozaj? Tak je to potom všetko v poriadku." pobozkal ma na kútik pier. "Chcel by som ťa niekam vziať." náhle sa odtiahol a ja som vydýchla. Opäť sa usmial. Tentokrát mu do líc vbehli moje milované jamky. Sústredene som ich sledovala a neodpovedala som. Zvážnel a ja som prekvapene zažmurkala. 

"Prepáč, čo si hovoril?" snažila som sa koncentrovať na realitu. Zakrýval pobavenie a vplietol si svoje prsty do mojich. 

"Hovoril som, že by som ťa rád niekam vzal." jemne mi pobozkal špičky prstov. 

Ráno bolo nádherné. Cez okno presvitalo slnečné svetlo. Joel ešte stále spal. Obdivne som hľadela na jeho pokojnú tvár a pootvorené ústa. Lákali ma jeho plné pery. Akoby volali po bozku. Usmiala som sa a pomaly sa k nemu priblížila. Privrela som oči a pobozkala ho na spodnú peru. Otvorila som oči a sledovala jeho tvár. Stále mal zavreté oči, ale usmial sa. Na líci sa mu objavila známa jamka. Do podbruška mi vyletelo zopár mojich motýľov. Tentokrát som neodolala a prstom pohladila miesto, kde sa jamka vytvárala. Opäť sa usmial, ale oči nechával zatvorené. Odhodlala som sa a pobozkala ho znova. Tentokrát na líce, kde ešte stále bolo jamku vidieť. Pootvoril oči a vážne sa na mňa pozrel zúženým pohľadom. Mlčky som sa odtiahla a ľahla si na vankúš. 

"Krásne prebudenie." povedal zamilovane a rukou si ma pritiahol bližšie k sebe. Zahryzla som si do pery. Jeho pohľad potemnel. Ihneď sa zmocnil mojich pier. V hlave sa mi vracali spomienky z našej noci. Keď perami prechádzal po mojom krku, vzdychla som. Pocítila som, ako sa usmial. Do podbruška sa mi nahrnula vlna vzrušenia. Odtiahol sa a ja som nespokojne zamračila čelo. Nechcela som, aby prestával. 

"Dobré ráno." pošepol mi do ucha a pobozkal ma do vlasov. "Prepáč, ale po včerajšku som trošku hladný." povedal pobavene. Musela som sa zasmiať. Ihneď som sa posadila a bola som rozhodnutá ísť preskúmať našu novú kuchyňu. Vzápätí sa však pritlačil k môjmu chrbtu a majetnícky sa ovinul okolo mňa. Dlane si položil na moje podbruško. Privrela som oči a hlboko vydýchla. Priblížil pery k môjmu uchu. "Nepovedal som, že nevydržím." zaznel jeho chrapľavý hlas. Nadýchla som sa a zadržala dych, keď stiahol ramienko mojej košele a pobozkal ma na odhalené rameno. Potom prešiel na kľúčnu kosť, krk a pery. Pomaly ma stiahol naspäť a zamilovane sa na mňa zadíval. Priblížil sa blízko mojej tváre a vyhľadal moje ucho. Jemne sa ho dotkol. "Neviem sa ťa nabažiť, taká si nádherná." pošepol. Obrovská vlna túžby sa vrátila v rovnakej intenzite ako predtým. S rovnakým vyvrcholením ako včera v noci. 

Nakoniec raňajky robil Joel. Sadla som si za barový pult a s obdivom ho sledovala. Musela som sa usmievať, keď som videla jeho dobrú náladu. S piskotom vyťahoval z chladničky zeleninu, šunku, syr a s úsmevom to postupne servíroval na veľký tanier. Pridal nakrájaný toastový chlieb. Na sporáku zohrial vodu a ňou potom zalial náš obľúbený čaj. Jeho vôňa mi naštartovala všetky chuťové bunky. Zo spodnej skrinky vytiahol veľký pohár medu a lyžičku z príborníka. Namočil ju dnu a s pobaveným výrazom pristúpil ku mne. 

"Babička nás zásobila." pobádal ma, aby som otvorila ústa. Hneď ako som pocítila chuť medu, vrátili sa mi spomienky z našich začiatkov. Privrela som oči a nechala, nech sa jeho chuť rozpúšťa na jazyku. Cítila som jeho pery blízko mojich. Špičkou jazyka prešiel po mojej vrchnej pere. Na okamih sa mi zastavil dych. 

"Mm, sladké." šepol stále blízko mňa. Otvorila som oči a jemne sa usmiala. Kútik jeho pier sa pohol dohora. Vydýchla som. Pobozkal ma na líce a zamilovane sa na mňa zahľadel. Potom sa zhlboka nadýchol a opäť sa otočil. Pokračoval v chystaní. 

"Nemusíš sa báť. Nebudem na teba tlačiť, máme toľko času, koľko budeš potrebovať." pošepol jemne a dotkol sa môjho ucha. Toľko som snívala o tom, ako strávim noc s ním a teraz ma úplne paralizovala nervozita. "Moja sladká, jasmínová princezná." povedal nežne. Zazrela som, ako sa otočil a niečo chytil do ruky. Odhodlala som sa pozrieť jeho smerom. Pohladil ma malým bielym kvetom po hrudi. Striasla som sa. Potom mi kvet vložil za ucho a pobozkal ma na líce. Zrazu sa postavil a podišiel k nočnému stolíku. Otvoril ho, vytiahol veľkú sviečku v skle a zapaľovač. Podišiel k parapete, položil ju naň a zapálil ju. Potom pristúpil ku komode a zapol gramofón. Rozoznela sa príjemná romantická hudba bez slov. Zaplavili ma príjemné pocity. Sledovala som každý jeho pohyb. Keď sa posadil opäť ku mne, usmial sa. Do podbruška mi vošlo obrovské množstvo mojich známych motýľov. 

"Cítiš sa príjemne?" spýtal sa starostlivo. Prikývla som. Pohladil ma po prstoch na ruke a chvíľu ich sledoval. Videla som ako sa svaly na jeho ruke napínajú a uvoľňujú. Rozbúšilo sa mi srdce. Neviem, či viac z jeho dotyku alebo z pohľadu, že svoje telo mal skryté len pod tenkým tielkom. "Všetko je v poriadku." povedal pokojne a opäť sa naklonil ku mne. "Si nádherná." povedal nežne a pramienok vlasov mi zasunul za ucho. Pomaly mi stiahol ramienko na košeli a prstom mi jemne prešiel od ramena po celej ruke. Zachvela som sa. Privrela som oči a snažila sa sústrediť len na jeho dotyky. Zopakoval to, ale tentoraz od krku cez šiju a jemne krúžil po mojom odhalenom chrbte. Opäť som sa zachvela a celé moje vnútro zaplavila vlna vzrušenia. Nervozita pomaly ustupovala. Priblížil svoje pery a dotkol sa jemne môjho krku a ramena. Po chvíli dotyk prestal. Otvorila som oči a uvidela jeho horúci pohľad. Vážne ma skúmal. Zrýchlil sa mi dych a srdce mi divoko bilo. "Čo mám robiť? Lákaš ma, moja milovaná." šepol do ticha a nervozitu okamžite nahradila túžba. 

"Túžim po tebe." vyznala som sa do ticha. Chvíľu mlčal a potom ma pomaly položil do vankúšov. Ľahol si vedľa mňa a stále mlčky sledoval celé moje telo. Prisunul sa ešte bližšie, až tak, že som pocítila jeho vôňu. Privrela som oči a zhlboka dýchala. Položil dlaň na môj odhalený chrbát. Prstami opäť skúmal moju pokožku. Zaplavila ma vlna horúčavy. Otvorila som oči a videla ako sa túžobne zahľadel na moje pery. Vážne zaťal sánku a očami prechádzal nižšie. Opäť sa priblížil bližšie. Perami sa dotýkal mojej brady a jemne prechádzal nižšie. Po chvíli sa vrátil k mojim perám a vášnivo sa ich zmocnil. Strhla som sa a nahlas vzdychla. Zaplavili ma ďalšie vlny vzrušenia. Celkom som sa nechala ovládnuť jeho chuťou a vtiahnuť do jeho bozkov. Úplne celá. Cítila som jeho ruky ako blúdia a skúmajú každý centimeter môjho tela. Pomaly, vnímavo a nežne. Túžba po tom, aby neprestával mi vymazala všetky myšlienky. Obavy a hanblivosť sa úplne vytratili. Presne vedel, kde sa ma má dotknúť a kde ma má pobozkať, aby moju túžbu ešte viac zhmotnil. Prestala som premýšľať nad tým, ako a celé moje vnútro mi naplnil iba on sám. Naše milovanie sa podobalo burácajúcim vlnám mora, počas nočného svitu. Nič viac neexistovalo, len ja pre neho a on pre mňa. Spojenie tela a duší v prísľube milostných tajomstiev. Bolo to pre mňa niečo nové, ale s ním to najkrajšie. Jeho neha, vášeň a citlivosť ma napĺňali v každej bunke môjho vnútra. Konečne som sa stala jeho. Celá a bez zábran. 

Ležať po milovaní v jeho náručí bol sladký bonus. Pokojný tlkot jeho srdca, jemná hudba a vôňa jeho tela ma natoľko upokojili, že sa mi ihneď zavierali oči. Ešte som pocítila jemný bozk, ktorý mi vplietol do vlasov. 

"Táto noc bola tá najkrajšia, akú som vo svojom živote prežil. Milujem ťa." pošepol. Usmiala som sa a dôverne sa ešte viac schúlila do jeho náručia. 

"Milujem ťa." pošepla som a pokojne zaspala. 

Keď sme prišli k nášmu domu, zaplavili ma nádherné pocity očakávania. Joel sa otočil ku mne a otvoril moju dlaň. Položil mi do nej krabičku. Prekvapene som zažmurkala. Jemne sa usmial a jeho modré oči sa zaleskli šťastím. 

"Otvor ju." posmelil ma. Prikývla som. Vnútri bol kľúč, na ktorom bolo pripnuté diaľkové ovládanie. Kútik sa mi pohol do úsmevu. Náhle ma naň pobozkal. "Poď otvoriť náš dom, moja milovaná." do srdca mi vbehlo rovnaké nadšenie, akým zaznel jeho hlas. Okamžite som vystúpila z auta a pozrela na dvere. Otočila som sa k nemu, skúmal ma a veselo sa usmieval. Čakal, kedy urobím prvý krok. Smelo som vykročila, potichu kráčal za mnou. Vytiahla som kľúč a zasunula ho do zámku. Usmiala som sa, keď som vošla dnu. 

"Stlač ten žltý gombík." poradil mi. Svetielka, ktoré pripomínali nočnú oblohu sa okamžite rozsvietili. Vnútri to vyzeralo inak, ako keď sme tu boli naposledy. V rohu obývačky bola kuchyňa, barový pult a jedálenský stôl. Presne tak, ako som to videla v katalógu. Moje predstavy splnil do posledných detailov. Usmiala som sa a otočila sa k nemu. Jeho oči žiarili. 

"Je to presne tak, ako som si predstavovala." povedala som nadšene. S úsmevom prikývol. 

"A nechceš sa pozrieť hore?" nabádal ma. Pozrela som na okrúhle drevené schodisko, ktoré bolo zospodu osvetlené drobnými svetielkami. Pomaly som k nemu pristúpila a kráčala hore. Joel ma potichu nasledoval. Na vrchnom poschodí bola tma. Joel zapol vypínač a chodba sa osvietila. Zazrela som 6 izieb. Joel prešiel popri mne a chytil ma za ruku. 

"Tu si ešte nebola, môžem ťa previesť?" spýtal sa s nadšením. Usmiala som sa. Pobozkal ma na prsty a viedol ma k prvým dverám. Otvoril ich a rozsvietil. Izba bola úplne prázdna. Vo vnútri bola len väčšia posteľ a ešte jedny dvere. Predpokladala som, že kúpeľňa. 

Ktorý sporák mám používať, plynový alebo elektrický? Ktorý variant je najviac ekologický? A prečo je plyn vhodný aj v domácnostiach, kde sú deti, mamičky, tehotné a ľudia s ťažkosťami dýchacích ciest? 

Do diskusie o tom, ktorá varná doska - plynová, elektrická alebo indukčná – je najlepšia, prispievajú názormi a skúsenosťami rôzni kuchári. Našťastie, variant, ktorý je najšetrnejší k životnému prostrediu, sa dá ľahko identifikovať. 

Dovolím si využiť poznatky z knihy: Žijeme zodpovedne? , ktorá bola vydaná vydavateľstvom Forbes minulý rok aj na Slovensku. 

Plynové dosky poskytujú teplo prakticky okamžite. Využívanie fosílnych palív sa však na prvý pohľad môže zdať menej ekologické.

Elektrické varné dosky môžu byť poháňané energiou z obnoviteľných zdrojov, na rozohriatie vyžadujú však viac času, no sú energeticky účinné takmer ako plyn. Aj čo sa týka výhrevnosti. Na Slovensku je v distribučnej sústave len len 17% elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. 

Za najviac ekologické sa podľa viacerých zdrojov uvádzajú indukčné varné dosky, pretože elektrinu využívajú najviac efektívne. Netreba však pritom zabúdať, že indukčné varné dosky používajú na výrobu tepla elektromagnetické pole, čo znamená, že sa na nich nedajú použiť medené ani hliníkové panvice. Budete potrebovať panvice z magnetického kovu, akým je liatina alebo nehrdzavejúca oceľ. 

Hovorí sa, že by sme sa mali tešiť z maličkostí. A čo keby tieto maličkosti vedeli aj pozitívne meniť svet? A čo keby sme si povedali, že to môžeme už urobiť dnes? 

Krátky úvod:

 V roku 2020 SPP uviedol na trh unikátny produkt „Uhlíková stopka“, v rámci ktorého umožňuje svojim zákazníkom získať personalizovaný prepočet a prehľad o tom, akú uhlíkovú stopu vytvárajú a tiež návod, o koľko ju môže efektívne znížiť, ak zmenia svoje spotrebné správanie. Energetický produkt tak v sebe spája nielen ekologický a vzdelávací moment, ale aj finančný. Pomocou týchto rád viete ušetriť veľmi veľa financií. A radšej si tieto ušetrené peniaze užívať na SPPoločné zážitky so svojimi blízkymi.  

1. Rozhodujete sa, či je lepšia umývačka riadu alebo ručné umývanie? 

Ak sa rozhodnete využívať umývačku riadu namiesto ručného umývania, dokážete šetriť nielen náklady za elektrickú energiu, ale aj spotrebu pitnej vody. Nahradením ručného umývania umývačkou riadu dokážete za rok ušetriť približne 47 eur na spotrebe vody. Spotreba vody oproti ručnému umývaniu tak môže byť nižšia až o viac ako 50 %. Vhodným využívaním umývačky riadu dokážete usporiť aj dodatočné finančné prostriedky. Myslite na to, že najviac efektívne je umývanie riadu v prípade, ak je umývačka plná, dôležité je preto okrem energetického štítka zvážiť spotrebiteľské správanie vašej domácnosti. Správnym rozhodovaním šetríte pitnou vodou, navyše tak pomáhate aj životnému prostrediu.

2. Varenie naše každodenné

"Ako to, že to viem?" doplnil Joel. Leo nesmelo prikývol a letmo sa na mňa pozrel previnilým pohľadom. Bolo zjavné, že je mu to nepríjemné.

"Drahý, bude lepšie, keď vás nechám samých." povedala som mu po tichu. Pokýval hlavou, že nie.

"Chcem, aby si tu zostala, si moja žena." povedal rázne a Leo sklopil pohľad. "Našiel som list, ktorý pred smrťou napísala mama. Všetko tam vysvetľuje." Leove oči sa vyplašene zahľadeli na Joela. Stále mlčal. "Vieš, veľa som premýšľal, ako ti to poviem. Tak veľmi som túžil po tom, aby si prišiel ty sám a priznal sa. Nenechal by si to bremeno na mne, aby som ho niesol sám. Pomohlo by mi to otvoriť sa. A ty si sa tváril, akoby sa ťa to netýkalo. Čo som mal robiť? Mal som usvedčiť a odsúdiť vlastného otca? Raz sa mi v súvislosti s týmto hriechom dostala do srdca jedna stať od Ježiša, chcel by si ju počuť?" spýtal sa priamo. Pozerala som na Lea. Vyzeral zničene. Rezignovane prikývol. 

"Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu." (Biblia, Ján 3:20-21) 

"A teraz mi povedz, otec, čo je podľa teba správne?" 

"Nič, čo som urobil tvojej mame nebolo správne. Najlepšie, čo z toho všetkého vzišlo si bol ty. Na teba som najviac hrdý. Za všetko, čo si dokázal a aký si silný." Leov hlas bol zničený. Joel si vydýchol a prehrabol si vlasy. Jemne sa naklonil a zúžil oči. 

Ležanie v posteli pomáha pri bolestiach chrbtice.

Pravda alebo mýtus?

Nadmerne dlhé ležanie v posteli bolesti chrbtice práve spôsobuje. Je známy fakt, že ráno hneď po zobudení sme vyšší ako večer. Platničky medzi všetkými stavcami sú plné koncentrovaných proteínových reťazcov, ktoré milujú vodu. Sú hydrofilné. 

Keď ležíme horizontálne, platničky sa naplnia tekutinou a odtláčajú stavce od seba, čím predlžujú chrbticu. Ráno máme pocit stuhnutosti, pretože platničky sú naplnené tekutinou ako balóniky, ktoré chcú už už prasknúť. 

Tieto návraty ja už proste asi nedávam. Po mesiaci na Slovensku sme sa dnes vrátili naspäť do Talianska. Ach jaj... makarón vzal malú k svokre a ja si tu púšťam nostalgicky ľudovky, vybalujem kufre a chlípem popradskú kávu. V hlave mám včerajšiu fujavicu a Kristínkinu radosť zo svojho prvého snehuliaka. Pozerám z okna, svieti slnko a teplomer hlási 10 stupnov. Nie, nenabíja ma to optimizmom. Teraz nie. 

Cítim ťažobu tam niekde vnútri seba a v duchu nadávam na celú Itáliu. Ach jaj... nie som nasratá na svoj život, len mi je smutno. Smutno za tým pocitom, že som doma. Áno, že som doma...že som medzi tými svojimi. Už šiesty rok v Taliansku a vždy ma po návrate zo Slovenska bolí srdce. Ono to prejde za pár dní, len sa musím dostať do "švungu", skočiť si na pravé capuccino a chlípnuť si z prosecca...vlastne som tehotná, takže prosecco ruším. 

Práve mi dohrali Kollárovci, prepínam na Ramazzotiho a idem uvariť nejaké špagety. Dolu už počujem štebot mojej Kristíny. Ach Bože, ešte že ju mám. Moja baterka, moje sila, moja dobrá nálada, moje všetko. Už otváram dvere a idem si tú moju slovenskú talianku poriadne vyobíjmať. Makarón mi doniesol čerstvý kroasant a ružu. Ešte že je taký aký je. Nahodím úsmev číslo 875 a idem fungovať. 

Mnohí zabúdajú, že pri výbere partnera sa stávajú súčasťou celej rodiny svojho partnera. Je dobré si ujasniť ešte pred manželstvom, čo sa bude od nás očakávať voči našim novým príbuzným (svokrovci, švagriné, strýkovia...).

V mojom osobnom prípade to bolo veľmi dôležité, lebo sme sa brali ešte na vysokej škole, rok pred bakalárskymi skúškami (pretože sme chceli). Uvedomujúc si, že budem s nimi vo veľmi blízkom kontakte, som sa nútil s nimi komunikovať čo najviac. Ale až potom, čo som ich spoznal očami mojej budúcej manželky, sa mi začalo dariť. Povedala mi, ako ich vníma ona a to mi pomohlo. Tak som si viac uvedomil, akí sú pre ňu dôležití. Skôr než začala diskusia o čomkoľvek, som vedel oveľa ľahšie pochopiť ich názory a dôvody, ale tiež ich potiahnuť trošku do nových vecí. Tak prichádzalo k vzájomnému rešpektu a pochopeniu a následne aj tolerancii. Oni sa snažili nezasahovať do našich vecí (do vecí, o ktorých sme si spolu s nimi povedali, ktoré to sú) a my sme sa zasa museli prispôsobovať im  v niektorých veciach, keď že u nich bývame.

Napr.: My sa s manželkou dohadujeme, že pôjdeme do kostola na bicykloch. Manželka si nie je celkom istá, lebo je chladno a v ich rodine sa už pri takýchto teplotách na bicykli nikdy nechodilo. Je teda zrejmé, že svokrovci zastávajú rovnaký názor, ale ich úlohou je mlčať. Ak sa im to aj nepodarilo, tak sa ospravedlnili neskôr pri spoločnom rozhovore.

Manželka sa rozhodla to skúsiť, dobre sa obliekla. A prišla ku kompromisu, chodí na bicykli aj v chladnejšom počasí, ale ja chodím ešte aj v chladnejšom, no ona už nie.

Ihneď ako som sa umyla a obliekla si šaty, ktoré som si priniesla z domu, otvorila som dvere kúpeľne. Uvidela som Joela, ktorý stál pri okne, s rukami vo vreckách a vyzeral, že hlboko premýšľa. Neotočil sa dokonca, ani keď som k nemu pristúpila. Akoby sa sústredil na modlitbu. Pohladila som ho po chrbte. Stále mlčal. Až po chvíli sa otočil ku mne.

"Drahý, ako sa cítiš?" spýtala som sa ustarane.

"Všetko je v poriadku. Je to predsa prvý deň s mojou manželkou. Úžasné požehnanie." povedal nadšene. A však niekde hlboko v jeho očiach som videla niečo, čo som nevedela pomenovať. Možno strach alebo obavy? Chytila som ho za ruku a posadila sa s ním na posteľ.

"To, že som tvoja manželka neznamená, že sa budeš starať iba ty o mňa. Chcem byť pre teba aj dobrou poslucháčkou." povedala som odhodlane. S úsmevom prikývol a privrel oči. Chvíľu mlčal, tak ako to robil vždy, keď si chcel niečo premyslieť. 

"Celý ten čas som bol zvyknutý, starať sa skôr sám o seba, ako by sa mal o mňa starať niekto iný. Si úžasná žena, ďakujem." povedal odovzdane.

"Takže mi to povieš?" spýtala som sa opäť. Vydýchol si a sklopil pohľad na moje prsty. S láskou si ich vzal do dlaní a hladil ich.

"Dal som pripraviť raňajky pre moju manželku." povedal hrdo. Zasmiala som sa a odhryzla si z červenej papriky. Pobavene ma pozoroval. Vzal si toast a začal jesť aj on. Potom som sa napila čaju, ktorý voňal rovnako ako od neho. Prekvapene som zažmurkala. Ako to, že tu majú tento čaj? Pobavene sledoval môj výraz, keď som sa napila ešte raz.

"Poprosil som babičku, aby ich zásobila a postaral sa o to, aby ti ho pripravili ako prekvapenie na ráno." povedal skôr ako som sa stihla spýtať. Obdivne som sa na neho pozrela. Opäť sa usmial a bez akýchkoľvek ďalších slov pokračoval v jedení.

"Čo si si na mňa ešte pripravil?" spýtala som sa po tom, ako som si odhryzla z toastu. Tajomne sa mu zdvihol jeden kútik úst. Oči mu stmavli, ale neodpovedal. Zahryzla som si do pery. Nahol sa ku mne, vzal stolček s jedlom a položil ho na zem. Opäť sa otočil ku mne. Zaťal sánku a tvár si priblížil tak blízko mojej, až som pocítila jeho horúci dych na mojom líci. Palcom prešiel po mojej spodnej pere. Pootvorila som ústa a zalapala po dychu. Skúmavo sa zahľadel na moje pery, potom so zúženými očami skúmal moje oči. Cítila som ako sa mi vlieva červeň do líc.

"Hovoril som ti, aby si to nerobila. Strácam zábrany, keď ťa takú vidím." ticho povedal zastretým hlasom. Sucho som preglgla. Cítila som obrovské vzrušenie medzi nami.

"Akú?" spýtala som sa so zatajeným dychom. Vošiel mi prstami do vlasov a naklonil sa veľmi blízko mojich pier. Jemne sa ich dotkol.

"Keby si sa videla mojimi očami, pochopila by si." povedal vážne. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Z hlboka sa nadýchol a nervózne si prehrabol vlasy. Pomaly sa odtiahol a pobozkal ma na čelo. Vydýchla som. Prišiel k dverám a trochu neochotne ich otvoril.

Večer ďalej prebiehal veľmi pokojne a s radosťou. Joel mi predstavoval hostí, ktorých som nepoznala. Najviac som sa však tešila na Noemi a Davida. Boli v družnej debate s Mikaelom, ockom a mamkou. Keď sme k nim pristúpili, Noemi ma s láskou objala a dojato so slzami v očiach hovorila, aká som nádherná. David sa pridal a galantne mi pobozkal ruku. V mojom srdci mali svoje výnimočné miesto. Mikaelov tmavý pohľad ma priateľsky objímal. Tešil sa z nášho šťastia, akoby bolo jeho vlastné. To, čo hovoril o ňom Joel, mu vyžarovalo z tváre. Z debaty nás vyrušil ocko, ktorý ma prosil o tanec. Nadšene som prijala. Usmieval sa s hrdosťou v očiach, keď ma nežne držal v náručí.

"Takže, nakoniec to, čo som povedal na začiatku sa vyplnilo." povedal zamyslene. Prekvapene som na neho zdvihla obočie.

"Čo presne myslíš, oci?" spýtala som sa.

"Že už nie nadlho budem tým najlepším mužom v tvojom živote." povedal trochu melancholicky. Jemne som ho pohladil po líci a potajme mu šepla.

"Nikomu to nehovor, ale vždy zostaneš ten prvý." s ľahkosťou som sa usmiala a jeho tvár tiež zaplavil úsmev. Po dlhšej chvíli strávenej s ockom, k nám pristúpil Max a poprosil ocka, aby teraz s nevestou mohol tancovať on. Hravo sme sa na seba usmiali. Tanec s ním bola skôr zábava ako umenie. Vniesla do toho všetkého kúsok neviazanosti. Smiali sme sa presne tak, ako kedysi, keď sme boli malé deti.

Keď sme s Joelom vyprevadili aj posledného hosťa, chytil ma za ruku a nadšene ma viedol na terasu. Usadili sme sa spoločne na hojdačku. Tma už zahaľovala všetko navôkol. Jemné plamienky lampášikov vytvárali okolo nás tlmenú clonu svetla. Mohla som tak nepozorovane a potajme sledovať Joelovu tvár. Môj manžel. Usmiala som sa, keď som v duchu vyslovila tieto dve najkrajšie slová. Zrazu sa otočil ku mne a mlčky ma sledoval. Jeho tvár bola vážna, ale zároveň pokojná. Naklonil sa ku mne a oprel si čelo o moje. Privrela som oči.

"Si nádherná, dcérka." povedali obaja dojato. Opätovala som im úsmev a poďakovala. Inštinktívne som si pohladila prívesok na krku, keď ocko naštartoval a náš dom sa nám strácal z dohľadu. Z hlboka som sa nadýchla a moje vnútro zaplavilo vzrušenie z očakávania. Už o pár minút ma uvidí. Za pol hodinu sa stanem jeho ženou. Vďaka Bože, o tomto som snívala celý život a Ty si to dotiahol do najdokonalejších detailov.

Keď sme prišli pred penzión, zazrela som ozdobené Joelove auto. Zachvela som sa. Ocko mi pomohol vystúpiť a spoločne s ostatnými sme vošli dnu. Privítal nás majiteľ spolu s majiteľkou a doprevadili nás ku vchodu, kde sa mal odohrávať obrad. Vonku sa zhovárali ľudia. Vnútro mi zaplavila zvláštna tieseň. Vydýchla som a sústredila sa na kytičku, ktorú som držala v rukách. Podišli ku mne moje tri hlavné organizátorky. Šepkali mi nejaké povzbudzujúce slová, ktoré som úplne nezachytila, pretože som sa sústredila na to, kedy sa konečne môj pohľad stretne s jeho. Chvela som sa ako malé dievčatko pred školským vystúpením. Toto však bolo omnoho sladšie. Vnášalo mi to vzrušenie do podbruška. Majiteľka, po pár mojich ťažkých nádychoch a vydýchoch, prikývla a dala nám súhlas k tomu, že je všetko pripravené a obrad sa môže začať. Divoko sa mi rozbúchalo srdce. Keď sme vyšli von, uvidela som ako slnečné svetlo dopadá na siluetu Joela. Stál tam, otočený k horám a trpezlivo čakal. Užasla som. Zaznela jemná hudba harfistky a huslistu, ktorí oznamovali, že prichádzam. Všetci si posadali na svoje miesta. Ocko mi pomohol urobiť prvé pomalé, nesmelé kroky. Ako prvý sa otočil Mikael, ktorý sa naklonil k Joelovmu uchu a niečo mu pošepol. Joel otočil hlavu doboku a veselo sa usmial. Zazrela som na jeho ľavom líci moju obľúbenú jamku. Hlboko som sa nadýchla a sklopila zrak ku svojej kytičke. V ušiach mi zaznel jeho tichý hlas: "Moja jasmínová princezná." Keď som sa odhodlala znova zdvihnúť pohľad, prvýkrát som uvidela jeho pohľad. Do podbruška ma navštívil väčší počet motýľov. Keď mu slnko ožiarilo tvár, priletel ďalší tucet. Srdce mi začalo divoko bežať jeho smerom. Snažila som sa zhlboka dýchať a placho sa usmiala. Jeho výraz zvážnel a s jemne pootvorenými ústami ma ďalej sledoval. Jeho oči ma tak hypnotizovali, že som na okamih mala pocit, že sme tu len my dvaja. Keď som bola vzdialená pár krokov od neho, ocko ma pobozkal, Joelovi niečo pošepol a podal mu moju ruku. Potom si sadol k mamke. Joelov krok, keď ku mne vykročil, bol sebaistý a hrdý. Mlčky podišiel ku mne a jeho oči hovorili za všetko. Pobozkal mi jemne prsty. Srdce mi na malú chvíľu zastalo a kričalo jeho meno. Hudba zintenzívnela a vnútro sa mi stiahlo vzrušením. Naklonil sa ku mne a jemne sa dotkol perami môjho ucha. Boli horúce a slová, ktoré vyslovil ma pálili v mojom vnútri.

"Vitaj, moja jasmínová princezná. Úplne som sa stratil v tvojich očiach. Tvoja tvár, pery, celá ty, roztancovala si moju dušu. Si nádherná." 

Pocítila som výbuch vo svojom vnútri a zimomriavky mi prešli po celom tele. Ticho som šepla, ďakujem a na okamih stratila dych. Hanblivo som sa usmiala a on mi horúcim bozkom pohladil líce. Potom chytil moju ruku a položil ju cez svoju. Dvomi malými krokmi sme spoločne vošli do nášho spoločného splneného sna. Hory ma vítali svojou majestnátnosťou a pripomínali mi, kto je naším hlavným Svedkom. Zaplavila ma bázeň. Joelov sľub znel ako lahodná pieseň. A môj, bol to najkrajšie, čo som v svojom živote dokázala vysloviť . Zrazu nad nami vybuchli konfety a na nás dopadali drobné biele lupienky. Všimla som si Maxa a Janka ako ich držia v rukách a veselo sa usmievajú. Zaznelo nadšené tlieskanie. A Joel sa ku mne opäť naklonil.

"Konečne si moja." jeho slová horeli túžbou. Otočila som svoj pohľad k nemu. Oči mal naplnené láskou a nadšením. Keď zazneli slová, môžete pobozkať nevestu, chytil moju tvár nežne do dlaní a jemne a s láskou ma pobozkal. Položila som ruky okolo jeho krku a na okamih stratila dych. Jednou rukou ma majetnícky chytil okolo pásu a naposledy mi nežne pobozkal peru. Napokon sa odtiahol s úsmevom. Ešte chvíľu sa na mňa pozeral. Zahryzla som si do pery a on sa hravo usmial. Potom sme sa otočili k hosťom, preplietol si so mnou svoje prsty a ruku mi zdvihol do vzduchu.

"Moja manželka!" zakričal nadšene. Všetci sa začali veselo smiať. Hrdo mi búšilo srdce a snažila som sa koncentrovať na to, aby som neprestávala dýchať. Pomaly k nám začali pristupovať ľudia, nadšene nám gratulovali a tešili sa z našej lásky. Potom sme postupne všetci vošli dnu.

Tento rozkošný zajko nám robí spoločnosť už nejaký ten čas. Má svietiace bruško, hrá jemné pesničky ale aj biely šum a navyše je veľmi mäkučký a v našich obľúbených farbách 😀 Zajko má ale jednu spešl schopnosť a tou je uspávanie drobcov. Vďaka aplikácii Smart Connect - ktorú si viete stiahnuť na svojom smartfóne, si viete na zajkovi nastaviť čas  úspávania aj budenia, alebo zmeniť svetlo na brušku či hlasitosť hudby. Appka je v anglickom jazyku, avšak jej ovládanie je veľmi intuitívne a jednoduché takže to zvládne ozaj každý 🙂 

Ja osobne som zajka nastavila veľmi rýchlo. Pomocou aplikácie ho zapínam na základný režim Ready, Settle, Sleep - ktorý funguje na princípe striedania svetiel, upokojujúcej, tlmenej hudby a bieleho šumu pre ľahšie zaspávanie. Pôvodne som zajka plánovala dať do postieľky Tondíkovi, ale ten nemá so spánkom problém :D Jeho jediný problém je postieľka… 😀 Takže zajko sa udomácnil v Lilkinej posteli. Lilka veľmi rada zaspáva so svetlami hviezdnej oblohy na projektore a jemnou hudbou v pozadí. Zajko má aj svetielka aj hudbu, veľmi ľahko sa vypína a zapína a dokonca ho viem ovládať aj cez mobil.

Náš uspávací rituál vyzerá asi takto. Každý večer si v posteli prečítame rozprávku. Momentálne sú to skutočné príbehy o hrdinkách z knihy Príbehy na dobrú noc pre rebelky, alebo Tondíkova kniha Dážďovky, ktorá má v sebe hmatové prvky a Lia ju miluje. Po knihe nasleduje maznanie a nakoniec zapíname zajka. Následne Liluške necháme priestor na to aby sa so zajkom mojkala a pokojne pri ňom zaspala.

Hračka je skvelým pomocníkom pri pokojnom zaspávaní najmä ak majú vaše detičky radi mojkáčikov, pokojnú hudbu, či biely šum. Zajko je vhodný od narodenia 🙂 a môže slúžiť ako mojkáčik a uspávačik celý čas ako bude váš drobček rásť. So zajkom sa hrá náš malý čochvíľa ročný Tomík a naplno ho využíva aj 3,5 ročná Lianka, takže ozaj rastie s dieťaťom. Bolo by mi veľmi ľúto sa s vami nepodeliť o tohoto krásneho uspávačika a teda mám pre vás pripravenú súťaž. Ak sa chcete zapojiť stačí nasledovať pravidlá:

• daj like/páči sa mi to na tento súťažný článok
• do komentára napíš akú máte uspávaciu rutinu so svojím drobčekom, prípadne ako večer zaspáva dieťatko pre ktoré chceš zajka vyhrať
• súťaž trvá od dnes do 16.1., následne vyberiem 2 výhercov Zajka na spinkanie od #fisherprice