"Raňajky sú základom úspešného dňa!" Presne toto mi hovorievala moja mama celých 18 rokov, a teraz to hovorievam ja svojmu synovi a manželovi. Pred dvoma týždňami nás potešil kuriér a doniesol nám kartóniky jogurtíkov Ňuňu od Malého gazdu. Nebudem klamať, že to bola pre mňa úplná novinka, pretože Malého gazdu kupujem pravidelne, takže som čakala najvyššiu kvalitu, na ktorú sme boli zvyknutí. A tú sme aj dostali.

Čo bolo pre mňa obrovské plus, je veľkosť jogurtov. Sú také akurát do ručičky. To, že zrejú v skle, sú husté, plné bielkovín a výborne chutia je pre ŇuŇu samozrejmosťou a ja aj Hugo sme si ho naozaj obľúbili.

Hugovi najviac chutil jabĺčkový a hruškový, keďže toto ovocie miluje aj v surovom stave a pre mňa je zas favorit biela klasika, ktorá je super aj do studenej kuchyne.

Keďže v tehotenstve sa kilečká nabaľovali, teraz sa snažíme papať hlavne zdravo a chutne. A ňuňu je ako stvorený na ochutenie šalátikov. Ja som si z neho robila výborný cesnakový dresing.

Takže ňuňu od malého gazdu by som určite odporúčala malým aj veľkým, športovcom aj nešportovcom, fitness nadšencom, aj maškrtníkom. My ho budeme kupovať určite aj naďalej, lebo raňajky sú základom úspešného dňa. ☝️😉

#test_nunu#recenzia#maly_gazda #nunu_jogurt_skusenosti

Je tu december a s ním sa čochvíľa blížia aj najkrajšie sviatky v roku. Čo takto si tento predvianočný čas spríjemniť zaujímavými článkami, prekvapeniami a súťažami o srdiečka či pekné ceny? Ak ste za, tak vás pozývame zapojiť sa do Vianoc s Ambasádorkami!

Ako na to? Jednoducho! Stačí dodržiavať pravidlá 🙂 

1. Sledovať blogy ambasádoriek značiek:

@zuzkanr - Baby Dove

@nesvadbovo - BabyLove

@domichrumi - Fisher-Price

S obrovskou radosťou dodal, že presne o štvrtej ma bude čakať pred knižnicou. 

Anetka prišla ku mne a nežne sa na mňa pozrela. 

"Veľmi pekný chlapec a milý." povedala priateľsky a ja som nezaujato prikývla.

"Nezaujíma ťa, však?" spýtala sa pokorne.

"Nie." pozrela som na ňu a do srdca mi vošiel smútok. Keby aj tisíc takých Lukášov prišlo, nikto nenahradí Joelov pohľad. Moje srdce bilo pre neho. A nešlo len o jeho vzhľad. Išlo hlavne o jeho srdce, múdrosť, ktorou prekypoval, horlivosť k Bohu, ktorá bola v jeho vnútri. Bol pre mňa jediným a ja som bola ochotná počkať, aj keby to malo byť bolestivé.

"Ten, ktorému si verná, musí byť výnimočný." povedala s úsmevom.

31 koliečok, 115km, +5059m

Korona zrušila tento rok mnoho pretekov a aj oba termíny Ultralanovky pre Plamienok. Prišiel aj zákaz vychádzania a cestovania mimo okres, ale organizátor umožnil zabehnúť si ju individuálne a virtuálne, buď priamo na Kamzíku, alebo na trase podobných parametrov v okolí bydliska. Pozerám sa z okna kancelárie na kopček nad Liptovským Mikulášom, Háj-Nicovô a už aj si ho klikám v Hikingu, aké má parametre… cca 3,7km a nejakých 160m prevýšenie. To by možno šlo.. píšem organizátorovi, a že hej, môže byť, trasa je schválená. Nasledujúci víkend bolo plošné testovanie, a šup, ani neviem ako, ocitla som sa v karanténe s pozitívnym certifikátom. Lanovka mi však stále vŕtala v hlave… Cítim sa dobre, len som unavená, v izolácii poctivo cvičím aspoň jogu. Po 13tich dňoch vyliezam z väzenia, stále sa cítim dobre, ba lepšie, a som zvedavá, ako sa mi bude behať. Kondička je včudu.. nohy vládzu, ale tepy vyššie, než zvyčajne, rýchlejšie sa unavím. Tak si stanovujem dátum projektu na posledný novembrový víkend, dovtedy sa hádam ešte trošku poopravím. Píšem Katke, bežeckej kámoške, ktorá si ešte na jar prenajala mňa ako bežca, že pôjdem behať Ultralanovku na Háj, a či platí jej prísľub. Ona na to, že ma tam príde podporiť aj s vývarom. Z tejto nevinnej vyhrážky bol nakoniec 24h profesionálny support s asistentom, dodávkou, plynovým varičom, masážou, dobrou kávou, smiechom, energiou a náladou, akú isto ani Kilian nemal a preto nedokončil svoju 24hod výzvu.

Oslovila som ešte pár ludí, ktorí ma napadli, že by sa možno radi prišli trošku pomotkať na Háj, a snáď aj v noci. No nechcela som tomu robiť masívne PR, lebo som netušila, ako to dopadne a náhodou tam umriem niekde v polovici a bude trapas. Priznám sa, že svoje zlyhania nesiem ťažko a zvlášť, keď je pri tom aj obecenstvo. A tak sa pár ľudí prisľúbilo, že ma prídu podporiť a dokonca kamarátka Janka mi požičala svojho muža ultrabežca na noc. Ževraj už dva mesiace nič nerobí, tak nech ide už konečne niečo robiť, a to krúžiť v noci so mnou. Tomu hovorím ideálne naštartovanie tréningu na nadchádzajúcu ultra sezónu. Celkom sa začínam tešiť a opúšťajú ma obavy z toho, aký efekt bude mať na toto celé moja dlhá Covid pauza, fakt, že neznášam zimu a tmu. Toto obdobie sa síce vyznačuje nízkymi teplotami, no zato aspoň krátkymi dňami a dlhými nocami. No čo už. Cítim zodpovednosť za všetkých tých ľudí, čo do mojich nôh vložili dôveru a zaviazali sa prispieť na dobrú vec.

Týždeň pred akciou sa venujem oddychu, praniu smradľavých bežeckých vecí, aby boli na sobotu krásne a voňavé aspoň prvé dve hodiny. V duchu si robím zoznam, čo mi bude treba a pripravujem sa. S Katkou dolaďujeme čas štartu a podobné detaily a v sobotu ráno po nie moc dobrej noci, sa definitívne balím a odchádzam na miesto činu. Nakoniec nie je až taká zima, teplota sa drží okolo 0 až mínus 1, max. mínus 2. Ja mám však so sebou zbalené zimné topánky Columbia, dlhý zimný kabát a lyžiarske rukavice (rukavice som naozaj využila nadránom). Pre istotu.

Parkujem auto, optimálne sa doobliekavam, rozcvičujem, a 8:02 vyrážam. Fíha, tak toto je ono, už som to odštartovala, už nie je cesty späť, už sa mi odpočítavajú prvé minúty z mojej prvej 24hodinovky. Zdanlivo úplne obyčajný pocit, proste som vybehla a bežala. Nikdy predtým som tak dlho nebehala, môj najdlhší beh z časového hľadiska mal 13 hodín a z hľadiska vzdialenosti okolo 58km. Vzhľadom na všetky okolnosti som zvolila veľmi mierne tempo. Taktika bola, že do kopca v lese budem kráčať, a dolu asfaltkou v miernom pokluse, aby som vydržala čo najdlhšie. V úplne skvelom rozpoložení bežím prvé koliečko, druhé.. a som svedkom zrodenia sa krásneho dňa. Opar sa dvíha, hory sa odkrývajú, obloha je modrá, a slnko tiež vykúka. Stromy a kríky sú celé biele od sriene a scenéria je naozaj krásna.

Po troch koliečkach prichádza Katka s Martinom a s dodávkou, vítame sa, prehodíme pár slov, čo a ako, a ja si cupkám dalej. Asfaltový úsek poznám naspamäť, no chodník v lesíku je pre mňa nový, neznámy. Vedie tadiaľ aj časť bežeckej trasy Petry Vlhovej, oznamujú mi tabule a značky. Približne v polovici kopca je odpočívadlo s pníkmi na sedenie a ďalšími informačnými tabuľami. Troška vyššie, v mieste, kde chodník vybieha z lesa na lúku, je malá búdka s nápisom Hmyzí Hotel. Premýšľam, aké milé, a predstavujem si, ako si tam v izbičkách nažívajú včielky, osy a sršne v pokoji a mieri :D úplne hore na kopci je vojnový cintorín a pamätník padlým hrdinom. Pamätám sa, ako som tam skladala pioniersky sľub. Áno, som už taká stará :D a na staré kolená som sa takto zbláznila. Z druhej strany kopca je nefunkčná zjazdovka, kde som toho tiež kedysi nalyžovala. Petra Vlhová zo mňa síce nie je, ale je zo mňa Petra Navrátilová a behám tu po chodníčku Petry Vlhovej svoju Ultralanovku.

Máte radi príslovia? To sú tie krátke „múdrosti predkov“, o ktorých sa deti (aspoň moji žiaci) celkom radi učia aj v škole. Adolf Peter Záturecký, šľachtic, organista a moja obľúbená postava slovenských dejín, ich u nás zozbieral a roztriedil vyše 13 000. Nájdeme tam nielen nadpis tejto recenzie, ale aj „čo je vzácne, nie je lacné“. Presne na tieto vety som si spomenula, keď nás vybrali na testovanie, prišli nám jogurty, ochutnali sme a... vygooglila som si cenu. Oplatí sa? Neoplatí? Môj názor nájdete v tomto článku, svoj si musíte urobiť sami.

Čo to je „Ňuňu“?

Jogurt Malého gazdu. Názov evokuje, že pôjde o niečo malé, milé. Je v skle, kde zrie. Teda dozrieva. Mne osobne sa meno, ktoré jogurtu vybrali, až tak nepozdáva, je na mňa príliš infantilné. U svokrovcov, ktorí sa naň pýtali, som radšej povedala „jogurt Malého gazdu“. Napriek tomu musím uznať, že tento názov niektoré vlastnosti jogurtu vystihuje: balenie je na pohľad (a pre moju mladšiu dcéru aj na hlt) menšie, detskej dlani sa drží dobre, chuť je lahodná, jemná. Určite však nie je vhodný len pre deti, u nás chutil viac dospelým.

Chuť a konzistencia

Keďže sme jogurtov dostali dosť veľa (ďakujeme!), mohli sme všetci ochutnať, čosi napiecť a ešte sa podeliť. Takto sa mi dostalo dosť spätnej väzby od rôznych vekových kategórií:

Margarétka (10) – jogurt hustý, chuť fantastická (pozn. bežne nejedáva ovocné jogurty, tu ju oslovilo, že necíti „umelinu“, a pre mňa je tiež 20% ovocného pyré v jogurte veľkým plusom);

Je tu december a s ním sa čochvíľa blížia aj najkrajšie sviatky v roku. Čo takto si tento predvianočný čas spríjemniť zaujímavými článkami, prekvapeniami a súťažami o srdiečka či pekné ceny? Ak ste za, tak vás pozývame zapojiť sa do Vianoc s ambasádorkami! Ako na to? Jednoducho! Stačí dodržiavať pravidlá 🙂

1. Sledovať blogy ambasádoriek značiek:

@nesvadbovo - BabyLove

@zuzkanr - Baby Dove

@domichrumi - Fisher-Price

@zuzannka10 - Pepco

Prinášajú Ti Vianoce každý rok okrem radosti aj stres? Presne viem, ako sa cítiš. Na jednej strane je túžba urobiť radosť a obdarovať. No a na druhej strane množstvo darčekov, ktoré nie vždy trafia do čierneho. A vlastne ich často ani nepotrebujeme.  

Človek ani nemusí byť žiaden minimalista a zero-waster – vymyslieť darček pre dospeláka, čo už má doma všetko, je každý rok výzva. Ja si pravidelne lámem hlavu pri vymýšľaní darčekov pre mojich rodičov - nechcem im kúpiť nejakú zbytočnosť. A zároveň viem, že ich oblieva studený pot pri náznaku akéhokoľvek "zážitkového darčeka". 

V prípade detí mám zas opačný problém - babky sa ma pravidelne pýtajú, čo majú deťom pod stromček kúpiť. Ja mám pocit, že v podstate nič nepotrebujú, hračiek majú dosť. Ale niečo babkám predsa poradiť musím, ak nechcem, aby kúpili niečo, z čoho zas bude oblievať studený pot mňa.

Ak si na tom podobne, tak čítaj ďalej, tento článok Ti s tým pomôže.

Všetko sú to veci, ktoré som už darovala alebo dostala, takže poradím aj, u koho sa osvedčili (a kedy som napriek dobrým úmyslom úsmev na tvári nevyčarila). 

Nehmotné alternatívy bežných vecí

Je tu december a s ním sa čochvíľa blížia aj najkrajšie sviatky v roku. Čo takto si tento predvianočný čas spríjemniť zaujímavými článkami, prekvapeniami a súťažami o srdiečka či pekné ceny? Ak ste za, tak vás pozývame zapojiť sa do Vianoc s Ambasádorkami!

Ako na to? Jednoducho! Stačí dodržiavať pravidlá 🙂

1. Sledovať blogy Ambasádoriek značiek:
@zuzkanr - Baby Dove
@nesvadbovo - BabyLove
@domichrumi - Fisher-Price
@zuzannka10 - Pepco
@holubicka28 - Sunar

2. Čítať články Ambasádoriek! Počas týchto dvoch týždňov vyjde každý deň jeden článok. Každý deň si pre vás jedna z nás pripraví zopár tipov, rád a inšpirácií ako si spríjemniť toto kúzelné čakanie na Ježiška. Vašou úlohou je prečítať si článok, ktorý vyjde každý deň medzi 7:00-9:00.

3. Dať like na článok a pod článok napísať komentár so svojou súťažnou odpoveďou. Na konci každého článku sa bude nachádzať súťaž, do ktorej máte možnosť sa zapojiť. Každá súťaž bude trvať 3 dni. Vyhrať môžete zaujímavé ceny, alebo poriadnu dávku srdiečok. O čo súťažíte, sa dozviete stále na konci článku, aj so súťažnou otázkou.

Tešíte sa? My veľmi! Ste zvedavé, čo sa bude skrývať za prvým článkom?
Sledujte blogy Ambasádoriek #baby_dove, #babylove, #fisherprice, #pepco, #sunar, aby ste vedeli, kde sa práve súťaží!

Je tu december a s ním sa čochvíľa blížia aj najkrajšie sviatky v roku. Čo takto si tento predvianočný čas spríjemniť zaujímavými článkami, prekvapeniami a súťažami o srdiečka či pekné ceny? Ak ste za, tak vás pozývame zapojiť sa do Vianoc s ambasádorkami! 

Ako na to? Jednoducho! Stačí dodržiavať pravidlá 😉

1. Sledovať blogy ambasádoriek značiek:

@zuzkanr - Baby Dove

@nesvadbovo - BabyLove

@domichrumi - Fisher-Price

Jedno ráno, keď som sa chystala do práce, ma zastavila poštárka.

"Dobré ráno Lívia, máš tu poštu." podávala mi malý balíček a ja som sa začudovane naň pozrela. 

"Prišiel z ďaleka, ale nemá odosielateľa." čudovala sa i poštárka a bolo zjavné, že zvedavosť ju vnútri hryzie.

"Ďakujem vám, že ste mi ho doniesla až domov." usmiala som sa a vložila ho v rýchlosti do kabelky.

"Rado sa stalo. Pekný deň prajem." povedala s úsmevom a pomalým krokom kráčala ďalej. Usmiala som sa, lebo som zazrela, že sa nenápadne otáča a pozerá, či balík otváram. Keďže som sa však ponáhľala do práce, rozhodla som sa, že ho otvorím až tam.

Čas v práci ubiehal rýchlo, ani som si neuvedomila a bola obedňajšia prestávka. Čas strávený s knihami bol pre mňa nielen prácou, ale aj záľubou. Sadla som si do zadnej časti knižnice a otvorila historický román o Rút. Dostala som ho od Anetky. Za ten čas, čo spolu pracujeme sa mi otvorila natoľko, že mi porozprávala svoj životný príbeh. Zistila som, že má tiež veľmi blízko k Bohu. Popri tom ako som hltala jednu stránku knihy za druhou som vyhladla. Išla som si do kabelky vziať toast, ktorý som si urobila ráno a v tom som si spomenula na balíček. Úplne by som naň, v tom pracovnom nasadení, bola zabudla. Vzala som ho do rúk a vrátila sa na svoje miesto. Položila som ho na stôl ku knižke a odhryzla si zopár kúskov z jedla. Anetka prišla za mnou a na stôl mi položila čaj. Krásne voňal. Pripomenul mi čas s Joelom. Sadla si ku mne a v ruke zvierala svoju šálku.

Je tu december a s ním sa čochvíľa blížia aj najkrajšie sviatky v roku. Čo takto si tento predvianočný čas spríjemniť zaujímavými článkami, prekvapeniami a súťažami o srdiečka či pekné ceny? Ak ste za, tak vás pozývame zapojiť sa do Vianoc s ambasádorkami! 

Ako na to? Jednoducho! Stačí dodržiavať pravidlá 🙂 

1. Sledovať blogy ambasádoriek značiek:

@zuzkanr - Baby Dove

@nesvadbovo - BabyLove

@domichrumi - Fisher-Price

V poslednom čase obkukáva všetko. Keď mamina niečo papá, aj Hanči si prosí. Toto je jedným z dôvodov, prečo si dávam pozor na stravu, ktorú kupujeme. Snažím sa vyhľadávať výrobky #vyrobenenaslovsku #lokalnepotraviny. 

Pred 2 týždňami nás obe veľmi potešila zásielka od malého gazdu. 

S Hanči sme obe #jogurtovopozitivne a #malygazda bol jedným z prvých jogurtov, ktoré Hanči vyskúšala, pretože je #bezecok #bezfarbiv #mliekooddomacichkraviciek. Na ochutnávku sme dostali biely, bezlaktózový, ale aj ovocné jogurty.

Hovorí sa, že poctivý jogurt je taký, keď v ňom lyžica stojí. A to u malého gazdu platí úplne na 100%. A ty mami, stoj, ani sa nehýb, ten jogurt je môj🙋‍♀️. 

Tak presne takéto boje sme každé ráno zvádzali o jogurty. Obom nám najviac chutí banánový, čo je pre mňa záhadou, lebo Hanči banány bežne nezje. 

Ňuňu je chuťovo veľmi jemný, keď som ho otvorila, mal na vrchu bublinky, čo je dôkazom, že postupne #zrejevskle. A papá sa výlučne prstami😅,ale nepovedzte to tatinkovi🤫. 

Musím sa priznať, že jogurty Malý gazda sme u nás doma vôbec nepoznali, až kým som nemala to šťastie, že ma vybrali spolu s ďalšími ženami /maminami na ich testovanie. 

A už o pár dní na to sme tieto chutné jogurty začali testovať. Vyskúšali sme viacero príchutí, ako jablko, hruška, banán, jahoda a čistý biely jogurt. 

Za mňa majú tieto jogurty veľké plus hlavne kvôli tomu, že sú to lokálne, slovenské produkty. Značku Malý gazda vytvorila mladá rodina, ktorá na ich výrobu používa plnotučné mlieko zo slovenských fariem. Nepoužívajú žiadne konzervanty a vďaka tomu, že sú jogurty v skle. Čo majú za mňa ďalšie plus, zrejú priamo v skle.

Najväčší degustátor u nás doma bola naša slečna, ktorá si hneď obľúbila jogurt s jablkovým pyré a zarezervovala si hneď všetky jabĺčkové. 😄 

Tie ovocné si nijak inak nedochucovala, a tie čisté biele si dochucovala medíkom a ovsenými vločkami. 

Mne najviac chutil jogurt s hruškovým pyré a čisté biele, ktoré som si dochucovala domácou granolou.

Rada by som sa s vami podelila o pár „plagátikov“, ktoré u nás v domácnosti visia a pomáhajú deťom byť samostatnejšie, mať slobodu voľby a prehľad v čase. Predovšetkým však znižujú frekvenciu okrikovania. Vďaka tomu máme doma lepšiu atmosféru a spokojnejšie deti – i rodičov. 

Pomôž mi zvládnuť to sám…

Táto myšlienka od Márie Montessori o vedení detí k samostatnosti ma nesmierne oslovuje. Nie som odborníčka na jej pedagogiku, ale so základnými prístupami som sa zoznámila. Aj v realite vidím, že deti chcú robiť veci samé, chcú sa zapájať, chcú preberať zodpovednosť. Keď môžu o niektorých veciach rozhodovať, cítia od nás dôveru a to im dáva pocit slobody a väčšej spokojnosti. Netrpia frustráciou a ľahšie potom spolupracujú aj v oblastiach, kde na výber veľmi nemajú.

Rada by som sa s vami podelila o pár ťahákov, ktoré sa nám doma osvedčili. V kúpeľni a na záchode, pri domácich povinnostiach, balení si oblečenia na dovolenku a pri sledovaní času.

V kúpeľni a na záchode

Keď okolo veku štyroch rokov začali byť deti úplne samostatné v používaní záchoda a ja som čakala, že už by mohli celý proces zvládnuť sami, nefungovalo to. Tých „záchodových“ úloh bolo tak veľa, že vždy dobrú polovicu zabudli. A tak som ich stále kontrolovala a okrikovala.

Usmiala som sa na neho a pokývala hlavou. Bibliu som odložila na stolík.

"Čo to máš? Zase nejaký román? Na román je tá knižka dosť malá." pousmial sa a ukázal na miesto, kde som ju odložila.

"Nie, nie je to román." zvážnela som, ale nepokračovala. On sa ďalej nepýtal.

"Ako sa máš, sestrička moja? Nemali sme vôbec čas byť spolu. Ani sa porozprávať." pousmial sa a objal ma okolo pliec. Dobre mi to padlo. Bola som rada za jeho blízkosť.

"Dobre Max. Som šťastná, že si zdravý. Veľmi ďakujem Bohu, že spravil zázrak v tvojom živote."

"Tvoj život sa asi trošku zmenil oproti nášmu poslednému stretnutiu." 

O chvíľu to vypukne! Alebo to už vypuklo? ;) Čas vianočný, ktorý zahreje srdcia a rozžiari oči. Spríjemnite si spolu s nami čakanie na Štedrý deň. Dajte tento rok zbohom stresu a povinnostiam, ktoré vám neprinášajú radosť. Poďte sa zabaviť, oddýchnuť si, dozvedieť sa niečo nové, inšpirovať sa a vyhrať krásne ceny nielen pre seba, ale aj pre svojich blízkych. Pretože vianočný maratón našich Ambasádoriek práve začína! A bude presne taký, ako má byť – inšpirujúci, veselý a v neposlednom rade štedrý.

Či máte doma bábätko, malého nezbedníka, pubertiaka či na svoj poklad ešte len čakáte, určite si prídete na svoje. Výhry budú skutočne pestré, od drobností až po hodnotné výhry. Šťastie treba skúšať neustále, preto nepremeškajte šancu vyhrať. Ak sa vám však nepodarí vyhrať nič materiálne, nič to. Môžem vás uistiť, že si odnesiete niečo viac - množstvo inšpirácie, tipov a veselej nálady. A to je, veru, na nezaplatenie, súhlasíte? Sledujte od 1.12. do 12.12.2020 hashtag #vianoce_s_ambasadorkami.

Ako budú dni s Ambasádorkami prebiehať? 

Ako sme spomínali vyššie, čaká vás skutočne „všehochuť“ výhier. A ako to bude fungovať? Veľmi jednoducho. Každý deň sa môžete tešiť na článok na vianočnú tému od jednej z Ambasádoriek.

Tak pozorne sledujte, lajkujte a komentuje. Dobu trvania súťaže a jej podrobné pravidlá sa dozviete priamo v článku.

A kde súťaže a články hľadať? Sledujte blogy našich Ambasádoriek:

Čítať a počítať sa síce deti učia až v prvom ročníku, no poznať niektoré písmenká a čísla už pred nástupom do školy bude pre deti minimálne výhodou. Najlepšie na tom je, že s predškolákmi sa to nemusíte striktne učiť, ale osvojiť písmenká a čísla si spoločne dokážete aj vďaka hrám a hračkám. Vybrali sme pre vás tie najlepšie. 

Hneď na úvod musíme, samozrejme, zdôrazniť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom. Niektoré deti už v predškolskom veku zvládnu čítať samy, iné písmenká a čísla spoznávajú až v škole. Učiť predškolákov čítať či počítať, keď sa na to ešte samy necítia, bude skôr kontraproduktívne. To však neznamená, že by ste ich nemali k spoznávaniu sveta písmen a číslic nemali viesť. Využite pri tom to, čo je pre deti prirodzené – ich zvedavosť a hry.

Písmenká už od malička

Nie je ničím novým, že deti sú veľmi vnímavé a reagujú na to, kedy a ako sa im venujeme, ako s nimi trávime čas. Ak ich už od malička obklopíte vnímavými hračkami, určite sa to podpíše na ich záujme o veci okolo seba. Ak sa napríklad budete so svojim drobčekom hrať na penovom puzzle s písmenkami alebo číslami, ukazovať mu jednotlivé písmenká a priraďovať k nim slová na to isté začiatočné písmeno, dieťa to začne vnímať a písmenká si bude podvedome všímať aj inde. Rovnako sa môžete zabávať napríklad s kockami s písmenkami či obľúbenými magnetickými písmenkami, s ktorými môžete spoločne skladať slová na magnetickej tabuli či na chladničke – poskladať meno dieťatka je vždy tá najzábavnejšia činnosť. 

A, samozrejme, nesmieme zabúdať na spoločné čítanie kníh. Kreslené rozprávky či audiorozprávky môžu deti zaujať, no skutočné čítanie knihy mu dá omnoho viac. Vyberte si knižku s veľkými písmenkami a zaujímavými ilustráciami a pri tom, ako budete deťom čítať prstom ukazujte na jednotlivé slová (tak ako prváčikovia, keď sa učia čítať). Zvizualizujete im tak počuté a možno sa o písmenká a čítanie začnú zaujímať o trochu viac.

A čo čísla?

V prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť ochutnať tieto jogurty a hlavne v tejto dobe sme za podporovanie domácich podnikateľov. Prišlo nám kopec jogurtov a musím povedať, že mali u nás veľký úspech. 

Moje deti ovocné jogurty moc nemuseli, ale na prekvapenie, tieto si sami pýtali. Sú to smotanové jogurty, ktoré zrejú priamo v skle, doplnené sú ovocným pyré. Mali sme možnosť vyskúšať banánové, jablkové, hručškové, jahodové a klasický biely. Deťom chutili všetky, ale naj bol jablkový. To čo mi dali ochutnať, to bolo akurát, keď som vyškrabala prázdny pohárik, tak boli veľmi chutné. Sú to jogurty bez konzervantov a cítiť, že ovocné pyré má vysoký podiel ovocia.

Biely jogurt zjedli dospelí s vločkami a ovocím.

Chválim balenie jogurtov. Sú to sklenené nádobky, ktoré u nás našli aj ďalšie využitie. Do jednej sme zasadili fazuľku lásky, do ďalších sme dali ceruzky. Chystáme sa z pár vyrobiť svietniky na čajové sviečky.

Jogurty sú vážne výborné a myslím, že ostanú súčasťou našej rodiny. Jedine malé mínus je, že je to malé balenie pre moju hladošku a zvládne dva na posedenie.

Ešte raz ďakujeme a určite sa jogurty budú u nás kupovať.

"Čo ja viem, tak odišiel niekam na Nový Zéland. Je niekde, kde nie je žiadny signál. Janko mal ísť s ním, ale keďže má mňa, tak sa rozhodol ostať. Išiel so svojím starým otcom. Sú si veľmi blízki, ale viac neviem."

"A jeho otec?" spýtala som sa náhlivo.

"Úplne presne neviem. Raz som počula, keď bol Joel u Janka, že nemajú veľmi blízky vzťah. Hoci by veľmi chcel. Je niekde v zahraničí." pousmiala sa Sára a odchlipla si z čaju.

"Chápem. Ja ti tiež dám svoje číslo a budem rada, keď sa mi ty alebo Janko kedykoľvek ozvete." povedala som so záujmom a podala jej lístok s mojím číslom. Potešila sa ako malé dievčatko.

"Ďakujem. Veľmi ma teší tvoj záujem. Vieš, ja som sa sem prisťahovala za Jankom a kvôli štúdiu. Skoro nikoho tu nepoznám. Budem rada, keď získam v tebe skutočnú priateľku. Modlila som sa za to a som presvedčená, že ty si odpoveďou na moje modlitby." povedala s úsmevom a opäť mi vzala moju ruku a pohladila ju. Veľmi ma to dojalo. Cítila som, že aj ona bude pre moju dušu príjemným balzamom a sestrou, po ktorej som vždy túžila.

Rozlúčili sme sa s prísľubom, že sa čoskoro stretneme. Keď som prišla domov mama a ocko sedeli na sedačke a rozprávali sa. Max ešte stále nebol doma. Prisadla som si k rodičom a s radosťou sledovala ich doťahovanie. Boli veselí a spokojní. Tešila ma ich bezstarostnosť. 

Ahojte,

narodeniny sú u nás významným sviatkom a celý narodeninový deň venujeme oslávencovi. Nechýba torta, či koláč a program dňa prispôsobíme záľubám oslávenca. Dvojičky sú zatiaľ malé, ale Zojka nikdy nezabúda na spolužiakov v škôlke. Každý rok sa im snažíme niečo pekné vyrobiť, čo by ich potešilo.

Takže, ak ste podobne hyperaktívne ako ja, a aj keď doma neviete, čo skôr, predsa len sa pustíte do vyrábania 20 ks darčekov do škôlky, tento článok je presne pre Vás 😅.

1. Mimoni

Keď mala Zojka 4 roky, do škôlky sme sa rozhodli priniesť namiesto sladkostí ovocie. A aby to nebola taká "nuda", rozhodli sme sa banány trošku vylepšiť. Postup je úplne jednoduchý a efekt obrovský. Deti aj pani učiteľky boli nadšené.

Čo potrebujem? 

Mám rada ľudí, ktorí sú adaptabilní. Najviac sú podľa mňa adaptabilné ženy (nič proti mužom). 

Keď som bola na materskej, stále som pracovala. Mnohí mi to vyčítali.

Ja som si ale išla svoje. Nevedela som si predstaviť, že budem iba v kolobehu dieťa, plienky a dojčenie...

Keď som stretla Barboru Kočišovú, ktorá začala podnikať práve na materskej, pochopila som, že nezastaviť sa a ísť za snami má naozaj význam.

Barbora je talentovaná šperkárka. Myslela som si, že len tak, pre krátenie času na materskej začala tvoriť. Ona to však aj vyštudovala. Takže odchod z korporátu na materskú a návrat k tvorbe.

Tepá, pomeďuje, robí šperky, ktoré už sú kade tade po celom svete.

ℒℴνℯ❤

❤ Pleja Světlo Krystal ❤

ℒℴνℯ❤  

❤ Ramana ❤

❤ Většina lidí na tomto světě není schopna žít v souladu a harmonii s druhými. Neustále se snaží na ostatních najít chyby, na základě kterých je mohou považovat za horší, než jsou oni sami.

❤ Na světě tak neexistuje jediný člověk, který by nebyl očerňován druhými. Ať se snažíme sebevíc, nikdy nemůžeme být v očích těch druhých dokonalejšími, než jsou oni sami.

❤ Lidská bytost má totiž jednu pozoruhodnou vlastnost – chce být lepší, než všichni ostatní.

❤ A tak, ať se srovnáváme s jakkoli dokonalým člověkem, vždy se nám na něm podaří najít něco, za co si zaslouží být svržen ze svého trůnu a stát se tak jedním z těch, které jsme se sebou porovnali a jako vždy jsme nad nimi zvítězili.

"Dobre." pousmiala som sa a očami som hľadala obsluhu.

"Nepýtam sa ťa to kvôli tomu, aby si mi odpovedala zaužívanú odpoveď. Zaujíma ma skutočne ako sa máš."

Prekvapene som sa na ňu zahľadela. Zabudla som, že toto dievča je iné ako ostatní. Sklopila som zrak a potom sa odhodlala opäť na ňu pozrieť. Jej pohľad bol plný porozumenia a priateľstva.

"Všetko v mojom živote je hore nohami. Neviem, kde začať."

"Je jedným z dôvodov tvojho smútku v očiach Joel?" spýtala sa priamo.

Zakašlala som a zahľadela sa na ňu prekvapene. Ako vedela? 

Dnes je prvá adventná nedeľa a s ňou sa začína napĺňať predsviatočný zoznam. Možno aj niekoľko zoznamov: čo treba nakúpiť, čo treba upratať, čo treba ozdobiť, kedy napísať list Ježiškovi atď.. Niekedy sa nám zdajú nekonečne dlhé, ale čo už s nami mamičkami, keď chceme, aby boli sviatky naozaj rozprávkové. 

Ja si vždy hovorím, že sa nebudem naháňať a musím si dopriať aj chvíľku pre seba. Od kedy som matka, tak jediný čas pre seba mám večer pred spaním v kúpeľni. Preto si ho chcem spríjemniť tým, čo mám skutočne rada.

Myslím si, že kozmetiku značky Dove pozná každá z nás. Ich portfólio je široké. Každá si príde na svoje či už typom produktu, alebo vôňou, ktorá je s ním spájaná. Napriek tomu, že vonku už primŕza sa vďaka Dove prenesiem na exotickú dovolenku. Tá by mi pri mojej dvojročnej nezastaviteľnej strele padla vhod. Začínam hydratačným sprchovým gélom s aloe vera a brezovou vodou, ktorý sa skvelo postará o suchú pokožku. Dopraje jej hydratáciu, jemnosť a čistotu.

Sprchový gél rada striedam s (pre mňa) objavom tohto roka - sprchovou penou s kokosovým olejom Shower Mousse. Je mäkučká, jemná a najradšej by som sa ňou obalila celá. Milujem kokos a všetko, čo po ňom vonia. Vôňu je na pokožke cítiť aj po osprchovaní, takže pri zaspávaní som zmyslami ešte stále niekde na dovolenke pod kokosovou palmou. Inak táto pena sa dá použiť aj pri holení 😉

Ktoré ovocie vám pripomína exotiku? Mne kivi! A vďaka tomu som si úplne zamilovala exfoliačný telový peeling s jadierkami z kivi a s osviežujúcou vôňou aloe vera. Tento peeling je k pokožke úplne jemnučký, nedráždi ju a zanecháva jú hebkú na dotyk. Pri pravidelnom používaní zjemní drsnú pokožku na lakťoch, alebo kolenách.

Na záver mojej "dovolenky" doprajem mojej pokožke ešte dalšiu dávku hydrátacie a rozjasnenia v podobe telového mlieka DermaSpa goodness. Obsahuje zmes olejov, vďaka ktorým je pokožka rozjasnená s takým efektom, ako keď si na dovolenke po opalovaní nanesiete na pokožku mlieko a krásne sa leskne.