Na úvod sa chcem poďakovať Modrému koníku, za túto možnosť otestovať sirup stOdal. Je to homeopatický liek na rôzne druhy kašľa.

Do testovania som sa prihlásila, pretože synčeka často trápi kašeľ a chceme vyskúšať niečo, čo by nás, a hlavne jeho, od toho nekonečného kolobehu oslobodilo.

Poznáte to, keď sa deti stretávajú v škole, škôlke alebo na detskom ihrisku, a domov si prinesú soplík, z ktorého sa neskôr vykľuje kašlík, 🙈 ste potom ako v jednom kole. Medzi deťmi sa to krúti až nakoniec aj vy ochoriete... Isto si tým už nie jedna mamina prešla.

Počas celého trvania testovania, sme nanešťastie, mohli sirup vyskúšať 3-krát. Z toho raz som ho skúšala sama. Ešte by som chcela pred našou skúsenosťou uviesť, že všetci sme iní, na každého zaberá niečo iné, a tiež u každého je iná dĺžka liečenia.

1.Testovanie

V deň, kedy sa k nám sirup dostal, už u nás úradoval vlhký kašeľ. Vysadila som sirup, ktorý sme používali dovtedy a nasadila stOdal. Celkovo sme ho používali 4-5 dní, ale bohužiaľ, stav sa nijako nelepšil. Bola som tak nútená nasadiť ťažšie zbrane, ktoré synčekov problém vyriešili. Možno si poviete, že sme v liečbe mohli pokračovať dlhšie, ale z našich skúsenosti sa nám vždy podarilo kašeľ do týždňa odstrániť. (Ten už synček mal 2 dni pred tým ako k nám prišiel stOdal)

"Nikdy nebudem ako ty." povedal Jakub sklamane a sklonil hlavu. Bolo zjavné, že je ubitý a potrebuje obrovskú dávku prijatia. Joel ma pobozkal na líce, postavil sa, sadol si k nemu a chytil ho za rameno. 

"To ani nemusíš. A nemôžeš. Ja nemám byť ten, kým máš byť. Ak by si sa o to snažil a chcel by si Miriam uspokojiť, stratil by si sám seba. Ty ju môžeš milovať, ale v prvom rade musíš pochopiť, čo láska v skutočnosti je. Nesmieš v nej stratiť svoju identitu. Práve naopak, v pravej Božej láske, ju nájdeš. Ja som toho dôkazom." povedal prívetivo a Jakub na jeho slovách priam visel. Pohľad sa mu upokojoval vždy, keď začul jeho hlas. Joelova prítomnosť bola vždy taká. Jeho srdce prekypovalo dôverou v Ježiša a vďaka tomu mohol čerpať z tohto Zdroja. Ja som to vedela, Jakub na to potreboval ešte dozrieť. 

"Ďakujem bráško, ďakujem, že si prišiel. Aj napriek tomu, že si nemusel." Joel na neho pokýval hlavou a priateľsky sa usmial. 

"Už si Miriam videl?" spýtal sa Joel priamo. Pozrel na mňa a ja som mu prikývla na znak súhlasu, že chápem. Zamilovane sa na mňa usmial. Moje vnútro okamžite navštívili známe motýle a sklopila som zrak s jemným úsmevom. 

"Nie." povedal Jakub zamyslene. Joel prikývol a posadil sa opäť ku mne. 

"Joel?" zaznel hlas za nami. Ihneď sme sa otočili. Pristúpil k nám otec Miriam. Pamätala som si ho podľa toho, ako utišoval Violu. 

Sirup Stodal som matne poznala ešte z môjho detstva. Doktorka nám ho predpisovala pravidelne, keďže som stále mala zápal priedušiek. Ale pri synovi som ho nikdy nevyskúšala. Čo bola škoda, že som sa neporadila s mojou mamou. Keďže ja si ako dieťa práve toto nepamätám. Tak keď prišla možnosť skúsiť súťaž a testovanie, neváhala som. Však je to homeo, takže ublížiť nemôže a pri Kubkovom zápale, ktorý mal, som už nevedela čo dať.

Výhra veľmi potešila, keďže sme akurát prekonávali zápal priedušiek. Mal už 10-dňové antibiotiká za sebou, plus dve fľašky iného sirupu a stále kašeľ. Preto som hneď ako prišiel kuriér otvárala zásielku, aby sme skúsili niečo nové.

Za mňa môžem povedať, že som bola veľmi prekvapená, že po 3 dňoch bol kašeľ na ústupe. Počuteľne ľahšie vykašliavanie a prestali aj nočné kašle. Čo viac si môže mamička priať, ako aby jej pokladu bolo lepšie?! Sirup sme potom brali 7dní, aby boli výsledky najlepšie.

Ďalšia super vec, čo sa aj môjmu krpcovi páčila, bola chuť a konzistencia sirupu. Občas sa stane, že sú moc husté a to mu práve moc nelahodí. 

Skvelá je aj veľkosť sirupu, že vydrží dlhšie .

Ja som veľmi rada, že sme mohli testovať a za mňa len odporúčam.

Tento rok bol pre každého z nás veľmi náročný, asi tak by som mohla začať tento článok... 

Som mama dvoch dievčatiek, 4 ročnej a ročnej.

Nám január 2020 začal s chorobou, staršia dcéra bola chorá, klasika - zapálené hrdlo, dutiny, najskôr dusivý kašeľ a neskôr prešiel na vykašliavajúci, ktorý nie a nie prejsť . Spolu s dcérou som bola chorá aj ja... Ako tak sme sa pozbierali z jednej choroby, vo februári prišla ďalšia... Salmonelóza...  Opäť staršia dcéra, ani sme nevedeli, kde túto pliagu chytila. Kto si tým prešiel, nemusím rozpisovať, aké muky sme prežívali... Na šťastie sme to úspešne zvládli v pohodlí domova a nemuseli sme ísť do nemocnice. 

A prišiel marec... Korona... Keďže škôlky boli zatvorené, staršia dcérka zostala doma až do augusta. Na jednej strane náročné obdobie, na druhej, obe boli celý čas zdravé a choroby sa nám vyhýbali. 🙏

Až kým neprišiel september... U nás žiaľ platí, že 2 týždne škôlka a 2 týždne liečba doma. A takto sme presne fungovali... 

Akurát, keď prišla výzva z "modrého koníka", bola dcérka po chorobe, tak som sa zapojila, že uvidíme či sa na nás usmeje šťastie a budeme môcť vyskúšať sirup Stodal. Usmialo sa. 🙂

Ahojte, mamičky,

už dlho sme vás nepotešili príjemnou správou, že hľadáme ďalšiu posilu do nášho ambasádorského tímu. Avšak teraz je to tu! Pre českú značku Zopa, ktorá ponúka kompletnú výbavu pre tých najmenších, opäť hľadáme novú tvár, ktorá by na Modrom koníku s radosťou zastupovala túto obľúbenú značku. 

Keďže Zopa svoje produkty vyvíja v spolupráci s českými a slovenskými rodičmi, vie presne, čo potrebujete. Produkty „vyrobené na mieru“ pre slovenských rodičov však dokážu svojimi funkciami a dizajnom konkurovať svetovým značkám. Je to skrátka správne namiešaný kokteil funkčnosti, kvality a dizajnu ;) 

Táto rodinná firma uľahčuje život rodinám už viac ako 10 rokov, pričom sa nezameriava iba na výrobky pre malé bábätká, ale sprevádza ich aj na ďalších dobrodružstvách až do ich 3 rokov. Presvedčte sa samy a pozrite sa, že Zopa neponúka iba kočíky, autosedačky, jedálenské stoličky, ale aj podložky, fusaky, jedálenské doplnky, hračky rozvíjajúce kreativitu či ďalšie šikovné doplnky. A to všetko s dôrazom na overené materiály, inovatívne prevedenia, maximálnu funkčnosť a prijateľnú cenu.

Aká by mala byť Ambasádorka značky Zopa?

Mamička, ktorú hľadáme, by mala byť aktívna žienka, ktorá si materstvo užíva plnými dúškami. Nesmie jej chýbať energia, kreativita a chuť púšťať sa do nových vecí. Mala by to byť budúca mamička, ktorej ostáva do pôrodu už iba malá chvíľa, alebo mamička s bábätkom do 2 mesiacov. Ak má doma aj druhé dieťatko vo veku do 3 rokov, o to lepšie! Chceme totiž, aby vedela využiť širokú škálu produktov, ktoré Zopa ponúka. Je dôležité, aby bola komunikatívna, milá a aby bola schopná každodenné radosti i starosti materstva zachytiť na fotkách či videu.

Muž vedľa nej ju chytil okolo pásu a snažil sa ju upokojiť. Žena však s hnevom raz pozerala na Joela a raz na Jakuba. Joel sa s ním stihol pozdraviť a opýtať sa, ako sa má Miriam. Z toho som vedela rozoznať jeho meno. Bolo mi ľúto, že Joel musel prežívať toto obvinenie. Na jeho tvári však žiaril neustály pokoj. Akoby sa ho to obvinenie vôbec nedotklo. Pristúpila som k nemu a on ma pohladil po chrbte. Poprosil ma, aby sme spolu na chvíľku išli do bufetu. Jakub šiel za nami. 

Sadli sme si na biele plastové stoličky, Jakub si sadol oproti nám. Joel si opäť preplietol prsty s mojimi a nežne ma hladil palcom. Veľmi milá staršia pani z bufetu sa spýtala, čo nám môže priniesť. Všetci sme si objednali minerálku. Mlčala som a sústredila sa na Joelov dotyk na svojej ruke. 

"Prepáč bráško, že si sa musel stať obeťou Violinho výbuchu." povedal Jakub so smútkom v hlase. Bolo zjavné, že jeho samotného to mrzelo a Joela mal rád. 

"Jakub, úplne presne viem, prečo tak reagovala. Nemám dôvod sa na ňu hnevať. Ako to vyzerá s Miriam a čo sa vlastne stalo?" spýtal sa priamo a vecne. 

"Ja vlastne ani neviem. Doteraz sa z toho neviem spamätať. Všetko sa to stalo tak rýchlo. Miriam prišla za mnou domov, najskôr ma prosila, aby som jej prepáčil, že ma porovnávala s tebou. Že ma miluje a nechce ma stratiť. Vzápätí však, keď som sa jej spýtal, či je zmierená s tým, že sa k nej ty už nevrátiš, začala byť ako zmyslov zbavená. Nevedel som, čo s ňou mám robiť. Bráško, vážne, som z celého nášho vzťahu veľmi unavený. Celý čas si v ňom bol ty, aj napriek tomu, že si bol na míle ďaleko. Vždy, keď sme niekam prišli, hovorila o tom, čo si robil ty a ako si sa o ňu staral." Jakub si chytil tvár do dlaní a bolo zjavné, že nevládze. 

"Prajem a žehnám vášmu vzťahu, Jakub. Myslím si však, že ste začali od zlého konca. Robíme chyby. A vy ste urobili tú, že ste začali spolu chodiť, keď my sme boli ešte spolu. Miriam to v sebe ešte nemala úplne utriedené. Nechcem, aby to znelo ako výčitka. Myslím, že ty sám to vidíš jasne, len sa bojíš si to priznať. Prajem ti, veľmi, aby si našiel svoje šťastie v živote. Ja už som ho našiel." pozrel na mňa svojimi sýto-modrými očami a pritiahol sa ku mne. Neustále ma hladil palcom a nič, čo som tu počula ma nerozrušilo. 

Môj svokor nikdy nevynechá príležitosť zalamovať rukami nad tým, ako „dnešná omladina“ robí všetko nesprávne. Aj včera mal tak výlev nad vianočným stromčekom. Tieto jeho morálno „náučné“ výklady zvyčajne u nás vyvolávajú podmienený reflex hluchoty 😀. No teraz mi napadlo, že si ho môžeme, pre zmenu, aj vypočuť.  Navrhla som mu, či nechce spraviť malé vianočné interview „na tie internety“ a on s nadšením súhlasil. Poučme sa teda 😀. 

Ja: Barba, včera ste označili kúpu vianočného stromčeku za  „Bohapusté míňanie.“ Odkiaľ ste teda brali stromčeky vy? Chodili ste ich vyťať? 

Svokor: Ále, čožeby! Také viedenské panské maniere sa u nás neujali. Zohnať jedličku by bolo veľmi drahé a zbytočné. My sme mávali „Badnje drvo“. Bol to veľký kus dreva, najčastejšie dubového. 

Ja: A ten ste ozdobili? 

Svokor: Nie. Ten sme spálili.  Na vianočné ráno,  otec so strýcmi odišli po Badnje drvo. Keď sa vrátili, postavili ho zvonku ku dverám, kde celý deň stálo až do večera. Vtedy sa naň spravili tri krížiky – jeden medom, jeden vínom a jeden medovinom. Potom sme okolo neho v kruhu spievali pesničky a keď prišiel čas, tata ho posekal sekerou potretom medom. Mama, medzičasom, doniesla zo stodoly trochu slamy a žita. Všetko sa to prinieslo do domu, hodilo do ohňa a kým Badnjak horel, babky a dedkovia sa modlili za šťastie v novom roku.  

Ja: Fíha! To znie skoro ako niečo zo starobylých slovanských rituálov. Dub bol Perúnov posvätný strom, sekera jeho zbraň a pálením dubu sa odháňala zima....  

Ahojte, mamičky,

chcem sa veľmi pekne poďakovať „Modrému koníkovi“ za toto prínosné testovanie. Som mamou predškoláka a ako to väčšina z vás isto pozná, škôlka = škôlkarské choroby. U nás žiaľ dosť časté. I keď tento rok je sám o sebe veľmi špecifický, takže môj predškolák Matúš bol viac doma, resp. u babky a dedka ako v škôlke. Našťastie s tým nie je problém, keďže má doma ešte mladšieho súrodenca Adamka, s ktorým som na RD. No huncúti sú to riadni... O tom niet pochýb. Ak ich však skolí nejaká choroba, je to veru smutný pohľad. 

Vďaka Bohu, v takom prípade je dobré mať po ruke tajnú zbraň. My sme sa celý čas testovania držali... Už som si myslela, že ju ani nebudeme musieť použiť. Bolo krásne mrazivé počasie u nás, takže i keď chodil starší syn do škôlky, bacily sa nám zdatne vyhýbali... Až na minulý týždeň. V nedeľu v noci ho začalo dusiť. Tento priebeh choroby bol iný, ako tie predtým. U neho to väčšinou začína sopľom, ten nedostaneme poriadne von a tak mu zateká a z toho ho dusí, čiže sa pridruží často kašeľ i horúčka.

No v tomto prípade to začalo dusivým kašľom. Neváhala som použiť už spomínanú tajnú zbraň – sirup Stodal. Pre deti do 11 rokov je odporúčané dávkovanie 1 dávka (5 ml) pomocou priloženej odmerky 3 - 5x denne. Prvý a druhý deň som mu dala 4 dávky, na tretí deň už len tri a následne kašeľ postupne sám odznieval. Takže ďalšie dni som mu dala vždy len jednu dávku pred spaním. Síce sa ráno budil s kašľom ešte celý týždeň, no počas dňa bolo ticho... Teda myslím od kašľa. Lebo to bolo u nás presne naopak, s ubúdajúcim kašľom pribúdalo viac energie na hru a vystrájanie. Ale tak to má byť, deti sú predsa radosť a tú je potrebné, aby bolo aj riadne počuť. 🙂

Vrátim sa ešte k sirupu Stodal. Určite po ňom siahnem aj nabudúce. Nebudem tvrdiť, že bez neho alebo s použitím iného by nám to tiež takto neprešlo. To neviem. Mňa však presvedčil, že je fajn a účinný. Syn ho užil úplne bez problémov. Dokonca mu chutil. 🙂 Skúsila som ho ochutnať i ja, pre mňa mal, priznám sa, nevýraznú, troška divnú chuť, akoby som tam cítila surový zemiak. A zrejme práve preto, že je taký menej výrazný, nemal s jeho užitím môj syn žiaden problém. Za nás teda obstál na jednotku a získava hodnotenie 5* z možných piatich *. 🙂 Mínusy som nezbadala žiadne. 

Pridávam aj pár foto, no naozaj len pár, keďže môj 5,5 ročný sa ako chorý nerád fotí a je to z tých fotiek aj zjavne vidieť. A na porovnanie sú tam fotky, keď sú naši huncúti zdraví, rozdiel isto zbadáte hneď.

Mia nastúpila v septembri do škôlky. Verili sme, dúfali sme, že soplíky sa nás nebudú týkať. No hneď po 2 týždňoch chodenia do škôlky, Mia priniesla domov sople.

Prečo sme sa tak báli soplov? Pretože, keď Mia dostane sople, aj napriek smrkaniu jej stekajú do hrdla. Noci máme veľmi ťažké. Neustále kašle a dusí ju. V najhoršom prípade to dospeje až ku vracaniu. :(

Jedného dňa mi vybehlo testovanie na sirup STODAL. Keďže nás trápil kašeľ, zapojila som sa a vybrali nás do testovania. Začo ďakujeme, pretože v lekárni by ma ani len nenapadlo pýtať sa na tento sirup.

Nastal deň "D" a my, teda ja som vyčkávala kuriéra, ktorý mal sirup doručiť.

Mia sa so sirupu tešila, tak ako vždy, keď niečo prinesie kuriér 😁 Hneď po vybalení sme zahájili testovanie.

Čo sa chuti týka, za mňa chuť zhodnotiť nemôžem, keďže ma trápi strata chuti. Ale Mia s chuťou mala veľký problém. Bola som z toho veľmi prekvapená, pretože ona nemá problém absolútne s ničím. Čiže som sirup pri podávaní musela miešať s nejakým sladkým nápojom, aby som ho do nej dostala bez protestovania. 😁

Otvoril oči a zastavil sa, hoci hudba stále pokračovala. Jeho pohľad bol čistý, presiaknutý jasno modrou farbou. Strácala som sa v ňom. Pustil mi ruku a dotkol sa môjho krku. Zmeravela som a privrela opäť oči. Pomaly som naklonila hlavu a pritisla líce k jeho dlani. Vášnivo sa zmocnil mojich pier. Zalapala som po dychu, lebo som to nečakala. Moja túžba po ňom sa zväčšila. Potom sa však odtiahol a zhlboka sa nadýchol. Prehrabol si vlasy a šúchal šiju. 

"Ach, tvoja chuť je tak neodolateľná, že sa neviem ovládať. Mám dva protichodné pocity. Na jednej strane nechcem teraz a na druhej nedokážem prestať. Ešte som nič také nezažil. Si ako vodopád, úplne ma strhávaš."

Prekvapene som zažmurkala. Netušila som, že tak na neho pôsobím. Stále som mala pocit, že sa nachádzam v krásnom sne. Všetko sa to odohrávalo tak rýchlo. Ešte prednedávnom som si myslela, že už ho nikdy neuvidím a teraz sa mal stať mojim manželom. Toľké šťastie. Nechcela som sa nasycovať strachom. Boh ma ho zbavil. Pocity však veľakrát prevalcujú myseľ viac ako rozhodnutie zotrvať v Božej dôvere. Joel vycítil, že sa moja tvár zmenila, mal úžasnú schopnosť empatie. 

"Čo ťa trápi, moja drahá princezná?" pohladil nežne moju vrásku na čele. 

"Neviem to úplne pomenovať. Obávam sa... Trošku...." sklopila som zrak. 

Pohladil moju tvár a jeho dotyk pôsobil na mňa upokojujúco. 

Hladame do timu novych hracov

Čo robiť ak chceme krásne zlatučké bábätko? Z čoho sa robia rezne? A videli ste už nové tesnenie na prefukujúce okná? Tak čítajte ďalej, uvidíte tu aj to 🙂

* * * * *

„Mami, keď si dáš na seba tie slnečné okuliare, tak si nikto nevšimne, že si tehotná!“
... som v siedmom mesiaci!

* * * * *

Syn: „Môžem čokoládku?“
Ja: „Až keď zješ raňajky!“
Syn: „Nooo... Rozhodni sa mamina. Máš na výber. Zjem raňajky alebo čokoládu. Rozhodni. Máš na výber!“

* * * * *

Dcérka už od dvoch rokov chodí do škôlky, takže ako 4-ročná už má imunitu celkom dobrú. Ale korona nám to celé narušila. Alebo to nebola ona? Možno nejaká iná malá potvora, to už nezistíme, dôležité je, že sme si prešli dosť nepríjemnou jeseňou.

Od začiatku marca bola dcérka doma, do novej škôlky nastúpila až v septembri, počas  mesiacov sa nestretávala s nikým, maximálne s dvomi kamarátkami z ihriska, ale to až niekedy v júli. Dovtedy bola úplne bez kolektívu. Po nástupe do škôlky začala v noci pokašliavať. Ale len v noci. Nasadili sme teda lieky na tlmenie kašľa, aby ju toľko v noci nedusilo. Nepomohlo. 

Kúpili sme teda zvlhčovač. Lebo žeby mala suchý vzduch??? Pomohlo. Sláva. Na asi dve noci. Kašeľ sa vrátil. Cez deň nič a v noci katastrofa. Nevyspala sa ani ona, ani my. Doktorka kvôli korone nevyšetrovala žiadne deti s kašľom. Takže hold, museli sme si pomôcť sami. Nasadili sme zbrane ako cibuľový sirup. Kúpili sme inhalátor. Kašeľ sa rozbehol v plnej sile aj cez deň. Prišli aj teploty. Keď už sme mali za sebou niekoľko sirupov, cibuliak, inhalátor a zvlhčovač a nič nezaberalo, prišiel k nám domov STODAL. Tento sirup sme ešte nikdy nevyskúšali. Takže som sa potešila, pretože v lekárni by mi ani nenapadlo ho pýtať. 

Najskôr nás prekvapila jeho veľkosť. Má skutočne veľké balenie, čo je super, pretože vydrží dlhšie oproti ostatným sirupom. Jeho chuť je veľmi príjemná. Jemne sladká. Dcérke chutil a dobrovoľne ho užívala niekoľko dní. Skutočne stačilo niekoľko dní. Kašeľ začal pomaličky ustupovať. Teploty sa vytratili po 3 dňoch a kašeľ zmizol do týždňa. Ani sa nám nechcelo veriť, že po vyše mesiaci je dcérka zdravá. Slávnostne sa opäť mohla vrátiť do škôlky. 

Ako sa hovorí, dôveruj, ale preveruj. Stodal si získal našu dôveru, ale v najbližšej príležitosti ho vyskúšame opäť a ak zaberie aj tentokrát, získa si čestné miesto v našej domácej lekárničke. 🙂

#test_stodal #recenzia #sirup_stodal_skusenosti

Zdesene som zhíkla. Chvíľu sme mlčali. Potom som sa k nemu priblížila a chytila ho za ruky. 

"Ako je na tom?" spýtala som sa so záujmom. Vedela som, že Joelovo srdce bije pre mňa, ale tiež som vedela, aké láskavé a obetavé srdce má voči druhým. Nemala som potrebu žiarliť. Chcela som ho utešiť a pochopiť. Pozrel na mňa nežne a vplietol si svoje prsty do mojich. Toto gesto ma ešte viac utvrdilo v mojich pocitoch. 

"Je to vážne. Jakub a jej otec chcú, aby som prišiel." 

"A čo chceš ty?" spýtala som sa úprimne. Obdivne sa na mňa zahľadel. 

"Túžim byť teraz s tebou. Znie to sebecky, ale nechce sa mi opustiť ťa, keď sme spolu..." nedopovedal. Pobozkala som ho na líce a silno objala. Nečakal to, ale bolo zjavné, že ho to upokojilo. Priblížila som ústa k jeho uchu a jemne mu pošepla. 

"Pôjdem s tebou. Chcem byť pri tebe."

Cítila som ako sa na mňa pozerá a potom ma pobozkal. Žiadostivo, spaľujúco, dychtivo. V mojom srdci sa objavovali nové obzory. Moje vnútro kričalo jeho meno. Vzal ma do náručia a po pár krokoch položil nežne na sedačku. Opäť sa prisal na moje pery a dychtivo prechádzal z úst na krk až do môjho dekoltu. Nebola som schopná brániť sa mu, tak veľmi som túžila po jeho bozkoch. Nič iné pre mňa neexistovalo. Jeho horúca dlaň pohladila moje stehno, ktoré vytŕčalo z rozparku šiat. Pálil ma jeho dotyk a moja túžba sa umocnila. 

"Joel." vyšiel povzdych z mojich úst. 

Zaprel sa a svojim modrým pohľadom na mňa zamilovane pozrel. 

"Moja láska, si tak nádherná. Si moja." pošepol mi slastne do ucha a opäť ma bozkával na pery. 

Patrila som mu celá. Bez ohľadu na naše smerovanie, moje srdce bilo pre neho. Opantávala ma jeho vôňa, dotyky, bozky. On sám bol tým, ktorý mohol všetko. Úplne sa mi zatmelo v hlave a cítila som iba jeho. Moje telo na neho reagovalo úplne rovnako. Každý jeho dotyk moju túžbu ešte viac umocňoval. Úplne nás vášeň prevalcovala. Šmahom ruky však všetko prestalo. Začal zvoniť mobil. Najskôr sme si toho nevšímali, keď však zvonil už štvrtý krát, Joel sa s nevôľou odo mňa odtiahol. Pobozkal ma na krk a prísne odpovedal. 

"Prosím?!" 

"Noazaj? Pár týždňov potom ako som odišiel, som začal kresliť návrhy. S výstavbou sa začalo hneď potom. Preto som ťa nevyhľadal ihneď, ako som prišiel. Dohliadal som v začiatkoch na to, aby všetko bolo v poriadku. A muselo sa to zastrešiť skôr, ako začalo snežiť. Myslím, že muži mali čo robiť, ale boli veľmi usilovní a šikovní."

"Ty si dal stavať tento dom ešte predtým? Veď si mi hovoril, že si to nechcel unáhliť." prekvapene som zdvihla obočie. 

"To je pravda, chcel som nášmu vzťahu nechať čas, ale nie s tým, že by sme sa rozišli, práve naopak." jeho oči žiarili úprimnosťou. 

"Ty si veľmi fascinujúci muž." povedala som vážne. Kútik sa mu zdvihol dohora. 

"Čo by som ešte mala o tebe vedieť a neviem?" spýtala som sa s pohľadom upretým na malé svetielka na strope. 

"Že ťa neskonalo milujem." povedal radostne. Otočila som sa k nemu a sledovala ako jeho oči horia láskou. Jeho pohľad bol mäkký a volal prijatím. Joel, ktorého som videla prvýkrát, sa zmenil. Láska mu otvorila srdce a ja som prekypovala šťastím, že som mohla byť toho súčasťou. Usmiala som sa na neho a on si ma pritiahol bližšie k sebe. Cítila som jeho horúci dych. Oči mu stmavli túžbou. Dych sa mi od jeho pohľadu zrýchlil. 

"Milujem ťa, Lívia. Milujem ťa, celú." pošepol mi do ucha. Pootvorila som ústa a zhlboka sa nadýchla. Neustále ma sledoval. Vrhla som sa mu do náručia a svoju hlavu oprela o jeho mužné rameno. 

"Vždy som ťa milovala. Od začiatku, ale bála som sa svojich pocitov. Bála som sa, že keby ti to poviem, vystrašilo by ťa to."

Z hlboka sa nadýchol a pobozkal ma do vlasov. 

"Som šťastný, že ťa Boh požehnal toľkou trpezlivosťou ku mne. Som šťastný, že som ťa nestratil." povedal do mojich vlasov. 

"Nikdy ma nestratíš. Patrím k tebe a ty ku mne." povedala som s úsmevom. 

Odtiahol sa a opäť sa na mňa zamilovane pozrel. 

"Keď som ťa prvýkrát uvidel, ohúrila si ma. Svojou krásou a čistotou." znel jeho hlas a ja som prekvapene počúvala. 

"Bránil som sa voči tebe. Teraz už viem, že to bol nezmysel. Vždy, keď si sa pri mne zjavila, túžil som po tom, aby som sa ťa mohol dotknúť. Bola si taká krehká a moja túžba po tebe taká silná, že som uvažoval, či to nie je iba moja predstava. A ty si sa stále viac a viac zhmotňovala. Presne tak, ako keď Boh tvoril Adama a Evu. Keď som odišiel, kus zo mňa ostal pri tebe. Nemohol som spať, jesť, premýšľať. Neustále si sa mi zjavovala so svojou krehkou krásou a ja som prvýkrát v živote niečoho ľutoval. Toho, že nemôžem byť pri tebou." jeho hlas sa približoval a moja túžba objať ho, silnela. Otočila som sa ku zvuku jeho hlasu a zrazu. Blik. Nado mnou sa rozsvietili jemné svetielka, ktoré vyzerali ako hviezdy. Dívala som sa dohora. Užasnuto som stála a usmievala sa. 

"Milujem ťa, Lívia. Od začiatku to tak bolo. Myslel som si, že to už nechcem. Ale Boh mi ťa poslal, lebo moje srdce poznal lepšie ako ja. Ľutujem toho, že som to nepovedal skôr a nechcem už premárniť ani jedinú sekundu bez teba." hovoril to z hĺbky svojho srdca. Dojímavo som sledovala ako sa mi jeho vnútro otvára a bez strachu a s láskou ku mne pristupuje. Potom sa na mňa zamilovane zahľadel, vytiahol niečo zo zadného vrecka nohavíc a pokľakol. So slzami v očiach som si dlaňami chytila ústa a zatajila dych. 

"Vezmeš si ma? Túžim ťa robiť celý život šťastnou a zobúdzať sa po tvojom boku. Buď mojou ženou a paňou tohto domu." každé jedno slovo vyslovoval s vážnosťou a nehou. To ako to načasoval, všetko pripravil, mi spôsobilo obrovský výbuch emócií. Ihneď som skríkla áno a kľakla si k nemu. Vrhla som sa do jeho objatia. On ma zdvihol a od šťastia zatočil. Potom mi nasadil na prstenník ten najkrajší šperk, aký som v živote dostala. Tento večer nemohol byť krajší. Noemi mala pravdu. Vlastne nie, Ježiš je tou Pravdou. Láska vyháňa strach. 

"Ako sa cítiš?" pýtal sa ma Joel, keď sme spoločne sedeli na sedačke v poloprázdnej obývačke. Melódia klavíra stále príjemne znela v priestore. Ležala som v jeho objatí, opretá o neho, prsty sme mali prepletené medzi sebou. Zaujato som sledovala stromy, na ktoré dopadalo jemné svetlo z domu. 

"Stále mám pocit, že sa mi sníva. To, že budem môcť byť tvojou manželkou, tento dom, celé to načasovanie. Som z toho všetkého vykoľajená. Môžeš ma štipnúť, či to naozaj nie je iba sen?" usmiala som sa a otočila sa k nemu. 

Keď sme dorazili na neznáme miesto, vypol svetlá a otočil sa ku mne. Videla som obdiv v jeho pohľade. Opäť ma zaliala červeň. Jeho oči stmavli a priťahovali ma k sebe. Ukazovákom prešiel po mojom líci a priblížil sa perami. Prudko som sa nadýchla a snažila sa udržiavať pokoj v tomto napätí. 

"A teraz je ten čas, aby si všetko pochopila." šepol mi nežne, načiahol sa cezo mňa a odopol mi pás. Pocítila som jemný dotyk na mojom hrudníku. Z ťažka som sa nadýchla a motýle v mojom podbrušku vylietli do všetkých strán. 

"Ešte predtým však... Je tu niečo, čo by som ti rád pripol sem." pohladil ma po pravej strane sčesaných vlasov a dotkol sa jemne môjho ucha. Zachvela som sa. Zo zadnej sedačky vybral malú krabičku, otvoril ju a ukázal mi nádherný zlatý kvet, ktorý bol ozdobený malými kamienkami. Dokonalo ladil k šatám. Potom ho vybral a nežne pripol do vlasov. Opäť som sa zachvela. Jeho dotyk bol nežný a spôsoboval mi tie najpríjemnejšie a najhorúcejšie pocity. Potom vzal saténovú šatku a previazal mi oči. 

"Nedávaj si to dole, kým ti nepoviem. Neboj sa, bude to príjemné." šepol mi a pery mal tak blízko, že som cítila ich dotyk na svojom uchu. Opäť ma zaplavilo obrovské teplo v mojom vnútri. Prikývla som. Potom som počula, že vystúpil z auta. Prešlo niekoľko mojich nádychov a vydýchov. Pristúpil ku mne a pomohol mi vystúpiť. Ovanul ma chladný vzduch. Joel to vytušil a prehodil mi cez plecia niečo teplé. Obliekla som sa naľahko, pretože som si myslela, že prejdeme iba do chatky. Náhle ma zdvihol a niesol v náručí. Nevedela som, kde som a čo sa deje. Iba som si oprela svoju hlavu o jeho hruď. Cítila som moju známu vôňu a tlkot jeho srdca. Chlad prestal a zaplavilo ma príjemné teplo. Na okamih ma postavil, potichu niečo robil. Začula som cvaknutie dverí. Potom ma opäť zdvihol, veselo som sa zasmiala. Zrazu sme zastali, postavil ma a poprosil ma, aby som si dala dole šatku. Okolo mňa sa rozprestierala tma. Keď som pozerala dookola, takmer nič som nevidela. Až po chvíli, keď si moje oči zvykli na tmu, som si uvedomila, že sme v neznámom dome. Počula som zvuk jeho krokov, ale nevedela sa zorientovať. 

"Vitaj." zaznel jeho mohutný hlas. Strhla som sa jeho smerom. Rozsvietilo sa tlmené svetlo. Pomaly som zisťovala, že dom bol celý presklený a vsadený pri lese. Otáčala som sa a snažila sa nájsť jeho siluetu. V tej tme som však iba prekvapene stála a čakala. Zrazu som začula jemnú melódiu klavíra. Akoby sa rozprestierala po celom priestore. 

https://www.facebook.com/events/1001052793753554

Keď nemôžeš prísť za rozprávkou ty, príde rozprávka k tebe domov

Škriatkovia, anjelici či vianočný stromček s kopou darčekov ťa radi prídu navštíviť. Pošli nám vyfarbené obrázky hlavných hrdinov z vianočnej rozprávky, ktorú budeme čítať vo štvrtok o 9:00 cez živé vysielanie, a my ti prenesieme rozprávku do tvojej detskej izbičky.

Stačí v aplikácii Metaverse naskenovať QR kód, ktorý uverejníme po skončení podujatia a môžeš si pozrieť rozprávku so svojimi vyfarbenými postavičkami priamo u seba doma.

Baby dajú sa Vám zmazať predane veci na Bazári?? Mne to už dlksie dobu nejde,a dosť má to mýli! Ide mi označiť,ale zmazať už nie. Každú vec môžem len pozastaviť keď ju predám 🤔

Moja rekonvalescencia prebiehala nadpozemsky rýchlo. Samotný zdravotnícky personál nechápal, ako moje telo reaguje dobre, na tak závažné zranenie. Tešila som sa, že som im mohla svedčiť o Božej láske. Prestala som sa sústrediť na strach, ktorý som živila vo vzťahu k Joelovi. Užívala som si čas, ktorý mi venoval. 

Keď ma pustili domov a ja som sa mohla vrátiť do každodenného života, Joel navrhol, že by sme sa mohli stretnúť spoločne so Sarou, Jankom a jeho starými rodičmi. Potešila som sa tomuto návrhu. Konečne som mohla spoznať starkého, ktorý bol tak dôležitý v jeho živote. Mamka s ockom mi prichystali uvítací obed a mne bolo príjemné užívať si obskakovanie. Poobede k nám zavítal kuriér a doviezol mi balík. Bola som prekvapená, pretože som nečakala žiadnu zásielku. Veľké prekvapenie ma zaplavilo, keď som ho otvorila. Boli v ňom nádherné zlato-biele šaty popretkávané jemnou kvetovanou čipkou. Vyzerali ako pre princeznú a ja som užasnuto stála a primeriavala si ich pred zrkadlom. Mamka s ockom boli dojatí. Z balíčka vypadol malý lístok. 

Tvoje oči sú pre mňa obrovskou krásou utkanou z jemných snov a malých očakávaní. Na okamih ich zavri a nechaj sa unášať. 

Prosím, obleč si ich dnes večer. 

J.

Trhano som sa nadýchla a do hrude mi vošlo nádherné chvenie. Ospravedlnila som sa a vyšla rýchlo do svojej izby. Nikdy som nepremýšľala, že zažijem niečo tak krásne práve s Joelom. Keď odišiel, myslela som, že je koniec a Boh to načasoval presne takto. Ďakovala som mu za každý dokonalý detail, ktorý vytváral v mojom živote. Nieto väčšej radosti ako keď človek vie, že je milovaný Tým, kto jeho život zvláda lepšie, ako on sám. A Ježiš to dokazoval, každým mojim nádychom. 

"Už je to výborné, keď ťa vidím." povedala som nežne a jeho modré oči sa rozsvietili. 

"Odpusť mi, prosím." povedal sklamane a zvesil hlavu. 

"A čo?" spýtala som sa prekvapene. 

"To, že som ťa tam dotiahol, že som ťa neochránil, že tu teraz musíš ležať." povedal smutne, akoby bol nahnevaný na seba samého. 

Prstami som sa dotkla jeho prstov a nežne ich pohladila.

"Joel. Nič z toho, čo teraz hovoríš, nie je tvoja chyba. Všetko, čo si kedy urobil bolo správne. Vďaka tebe som mnoho vecí pochopila. Som šťastná, že môžem byť tvojou súčasťou." vyznala som sa. Bolo mi jedno, čo sa stane. Akoby bolo moje srdce uzdravené od strachu a ja som sa mohla slobodne nadýchnuť. Jeho pohľad zjemnel. Priblížil si moje prsty k perám a nežne ich pobozkal. Usmiala som sa. 

Pomaly som kráčala po úzkom chodníku. Na pravo i na ľavo sa rozprestierala nádherná lúka plná kvetov. Slnko príjemne hrialo a dlhé šaty mi povievali v jemnom vánku. Predo mnou sa ligotalo malé svetlo. Niečo ma ťahalo dopredu, aby som zistila jeho zdroj. Dostala som sa k lesu, v ktorom bolo počuť sladký spev vtákov. Odhodlala som sa vstúpiť dnu. Na moje nahé plecia sadol teplý neviditeľný závoj. Bolo to neopísateľne príjemné. Akoby sa niečie neviditeľné ruky o mňa starali. Usmiala som sa, hoci som nevedela dôvod. Vedela som však, že sem patrím. 

"Som tu, počujem tvoj hlas." bolo počuť odvšadiaľ. Bol jemný, aj napriek tomu naliehavý. Nikoho som však nevidela. 

"Skúmam srdcia. Viem, po čom túžiš." opäť ten hlas. Rozhliadala som sa dookola, ale stále som nikoho nevidela. 

"Som milosrdný a milostivý, zhovievavý, plný lásky a vernosti. Vstúp do mojej lásky. Načri z môjho pokoja." veľmi sa moje srdce po týchto slovách zachvelo. 

"Neboj sa, veď Ja som s tebou, po všetky dni tvojho života." moje srdce začalo prekypovať obrovskou vďakou. Sama som to nevedela vysvetliť. Iba som sa tešila z tohto vrúcneho prijatia. 

"Ďakujem." zvolala som nahlas. Objavila sa predo mnou známa postava v bielom rúchu. Jeho tvár bola nadpozemsky krásna a žiarila. Zaplavovala ma úcta a bázeň. Podal mi ruku. "Poď, musíš sa vrátiť." zaznel Jeho nádherný hlas. Zrazu som uvidela ostré svetlo.

Postupne, ako sme sa približovali ku knižnici, začínala som cítiť nervozitu. Nepríjemný pocit v hrudi. Joelove odhodlanie a istota mi však dodávali odvahu. Keď otvoril dvere, videla som ako Vilo násilne drží ruku Anetky. Jej tvár sa zvierala v bolesti. Joel ma okamžite pustil a pribehol k nim. Silno mu zovrel ruku a Vilo v zápätí Anetku pustil. 

"Ešte stále si sa nepoučil ako sa máš správať k ženám?" hovoril Joel so zovretou päsťou. Priblížila som sa k nim bližšie a spýtala sa Anetky, či je v poriadku? Prikývla, ale bolo zjavné, že je v šoku. Poprosila som ju, aby išla do kancelárie a nevychádzala, kým za ňou neprídem. Ihneď ma poslúchla. 

"Ale, ale, náš pán záchranca. Si vždy v správnom čase, na správnom mieste." povedal Vilo sarkasticky. Vytrhol si od neho ruku a nechutne žmurkol na mňa. 

"To bolo posledný raz, čo si sa priblížil k Lívii. Rozumieš?" hovoril Joel prísne. Vychádzala z neho bojovnosť. 

"Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť. Nebojím sa ťa." povedal Vilo drzo. 

Joel sa nadýchol, prehrabol si vlasy a zapichol doňho ostrý pohľad. Naklonil sa k nemu a niečo mu pošepol do ucha. Vilo sa napol a pozrel na neho tupým pohľadom. Potom sa Joel otočil ku mne a povedal, že bude lepšie, keď odídeme. Zrazu som všetko videla spomalene. Vilo si zo saka vytiahol nôž, prikročil k Joelovi a chystal sa na to, čo som videla vo svojom sne. Reagovala som impulzívne. Okamžite som sa vrhla pred neho. Vilo to nečakal a celou silou ma bodol. V prvý okamih som nevedela, čo sa deje. Pozrela som dole a videla, ako sa mi blúzka napíja krvou. Pocítila som ostrú bolesť v bruchu. Videla som ako Joelov pohľad mení farbu a začula som jeho hlas. Odrazu sa mi podlomili kolená a ja som pomaly padala.  Jeho ruky ma chytili. Počula som tlmené zvuky húkačiek. A zrazu nastala obrovská tma.