Strach o vlastné dieťa je ten najparalyzujúcejší pocit, aký rodič môže zažiť
Pozná to azda každá z nás. Zákon schválnosti funguje pri deťoch na sto percent. Celý týždeň sú zdravé ako rybičky, no len čo príde piatok poobede a lekári zatvoria ordinácie, začne sa „divadlo“. Horúčka, čudné vyrážky alebo kašeľ, ktorý znie ako brechot psa. Niekedy si jednoducho nevieme rady. Nechceme hneď s každým soplíkom utekať na pohotovosť a vysedávať hodiny v čakárni plnej bacilov. No na druhej strane sa my, mamy, šialene bojíme, aby sme niečo nepodcenili. Na internete je milión „zaručených“ rád, kedy ísť k lekárovi a kedy ostať doma, ale ruku na srdce, sme natoľko študované, aby sme vedeli s istotou rozlíšiť všetky príznaky? Strach o vlastné dieťa je ten najparalyzujúcejší pocit, aký rodič môže zažiť. Najmä ten hlodavý pocit vzadu v hlave, že vaše rozhodnutie „počkať do rána“ môže mať fatálne následky.
Tento strach nemám len tak z ničoho. Raz som totiž na vlastnej koži zažila, aké to je urobiť zlé rozhodnutie. Bolo to cez víkend, dcérka dostala vysoké horúčky. Mala vtedy asi 9 mesiacov. Všetky deti v okolí mali práve šiestu chorobu, tak som si logicky spojila súvislosti. Povedala som si, že nebudem stresovať, CRP by v prvý deň aj tak nič neukázalo a na pohotovosti by nám len kázali zrážať teplotu. Žiadne iné príznaky nemala. Rozhodla som sa, že to zvládneme doma a v pondelok pôjdeme k našej pediatričke. Bola som presvedčená, že robím dobre.
Keď sme však v pondelok dorazili do ambulancie, realita ma prepleskla. Žiadna viróza, ale akútny zápal obličiek. Okamžite nás hospitalizovali. Ten pocit viny, keď ležíte s dieťaťom v nemocnici na infúziách a viete, že ste mali ísť lekárovi skôr, neprajem nikomu. Odvtedy ma víkendové choroby desia. Vždy, keď teplomer stúpne v piatok večer, mám žalúdok na vode. Bojím sa, že niečo zanedbám, no zároveň nechcem byť tá hysterická matka, na ktorú na pohotovosti zazerajú, že prišla „len s teplotou“. Vždy si v duchu vravím, kiežby som mala komu zavolať a len sa poradiť…
A presne v takejto situácii sme sa ocitli minulý týždeň. Dcérka má dlhodobo zväčšenú nosnú mandľu, termín operácie sa nám už viackrát posúval pre neustále choroby. Bojujeme, čakáme a dúfame, že sa to konečne podarí. Často ju teda trápia ušká a máva časté zápaly. Liečba je u nás už rutina, antibiotické kvapky do uší. Tie však po otvorení vydržia len pár týždňov.
Bol piatok večer, keď jej začal tiecť soplík a v noci sa zobudila s ukrutným plačom a bolesťou ucha. Asi zase zápal. Mala som dve možnosti. Nechať ju trápiť sa v bolestiach do pondelka (vylúčené), alebo ju v noci baliť do auta a cestovať do okresného mesta na ORL pohotovosť. Čakať tam s plačúcim a unaveným dieťaťom medzi cudzími ľuďmi. Nočná mora. Keby som tak mohla niekomu zavolať!
A v tom mi to doplo. Veď ja mám komu zavolať. Spomenula som si, že ako poistenci Dôvery máme benefit Lekár na diaľku. S malou dušičkou a mobilom v ruke som si stiahla aplikáciu MEDDI. Je dostupná aj na App Store aj na Google Play.
TIP na vianočný darček #3 → 📙Kniha pre deti Rudo a jeho dobrodružstvá.
Kniha deti naučí ako si poradiť, keď vznikne 🔥 požiar v kuchyni, ako správne a pokojne zavolať na tiesňovú linku a dokonca aj to, ako môže AED 💚 zachrániť život.
Môžete si o ňu zasúťažiť tu na Modrom koníkovi, ale ešte stále ju stíhate kúpiť ako darček pod stromček 🙂
_________________________
občianske združenie HASAM 🧡 - Požiarna prevencia inak!
#poziarnaprevencia #hasam #rudovedobrodruzstva #vianocnytip #vianoce #zmysluplnydarcek
Cembalo Scrivano: Zabudnutý vynález, ktorý predbehol písací stroj o celé desaťročia
Keď sa povie „písací stroj“, väčšina ľudí si spomenie na 19. storočie a meno Christophera Lathama Sholesa, autora prvého komerčne úspešného stroja. No história má ešte staršiu, fascinujúcejšiu kapitolu – kapitolu, ktorá sa začala v roku 1837 v Taliansku, v dielni jedného výnimočne vytrvalého vynálezcu.
Volal sa Giuseppe Ravizza a jeho životným dielom sa stal neobyčajný mechanický nástroj s poetickým názvom Cembalo Scrivano, „pisárske čembalo“. A hoci jeho zariadenie bolo technicky brilantné, svet naň jednoducho nebol pripravený.
Ravizzov vynález bol na svoju dobu ohromujúci. Zostavil ho z viac ako 800 ručne vyrobených komponentov z dreva, železa a mosadze. Celok pripomínal malé hudobné čembalo – no namiesto hudby mal „hrať“ písané slovo.
Zariadenie malo 31 klávesov z perlete a slonoviny, usporiadaných v dvoch radoch. Každá klávesa predstavovala konkrétne písmeno alebo interpunkčné znamienko. Nechýbal ani samostatný kláves na medzeru – detail, ktorý neskôr prebrali všetky písacie stroje.
Stlačením klávesu sa rozhýbal zložitý systém pák, koliesok a kladiviek, ktoré udierali na papier zdola nahor cez pásku napustenú atramentom. Po každom údere sa vozík automaticky posunul, pričom na konci riadka sa ozval jemný zvonček – presne tak, ako to poznáme z neskorších písacích strojov.
Ravizza pracoval na tomto koncepte takmer 50 rokov. V jeho denníkoch sa nachádzajú zmienky o viacerých verziách vytvorených medzi rokmi 1837 a 1882. Prvý patent získal v roku 1855, posledný v 1883.
Svoj vynález ukazoval na výstavách v Novare, Turíne, Florencii, Londýne či Miláne, kde pútal pozornosť odborníkov. O jeho inovatívnosti nik nepochyboval – problém bol inde.
Svet ešte nebol pripravený 🌎
Priemyselné prostredie polovice 19. storočia ešte nechápalo, čo by mohla masová mechanizácia písania priniesť. Písomnosti sa stále vyrábali ručne a úradníci či pisári používali brká a perá. Vynález bol preto vnímaný skôr ako technická kuriozita než ako užitočný nástroj.
A hoci Ravizza svojím strojom predbehol dobu o desaťročia, na masový trh sa nedostal. Skutočný „výbuch“ popularity písacích strojov prišiel až po roku 1868, keď Sholes uviedol svoj komerčný model – menej prepracovaný ako Ravizzov, no uvedený v správnom čase a v správnych ekonomických podmienkach.
Cembalo Scrivano sa dnes zachovalo ako unikátna historická rarita – dôkaz toho, že mnoho vynálezov nezlyhalo pre nedostatok talentu či technického riešenia, ale preto, že predbehli svoju dobu.
Príbeh Ravizzovho nástroja pripomína, že história techniky si nie vždy pamätá prvého. Často si pamätá toho, kto prišiel v okamihu, keď bol svet pripravený zmeniť sa.
Dnes som v rádiu zachytila zaujímavú myšlienku o piatej chuti.
Volá sa umami – po japonsky lahodná, plná, uspokojujúca.🥰
Začiatkom 20. storočia si ju všimol japonský vedec Kikunae Ikeda. Všimol si, že vývar z morských rias chutí inak než sladko, slano, kyslo či horko. Bola to chuť, ktorá spájala a prehlbovala všetky ostatné. Dlho ju svet neuznával, no časom sa ukázalo, že mal pravdu – dnes vieme, že máme na jazyku receptory práve na umami.
A tak sa z vedeckého objavu stala súčasť kultúr, kuchýň a tradícií po celom svete. Umami nie je krikľavá chuť. Neútočí. Zostáva. Robí jedlo zapamätateľným.
A teraz otázka pre nás:
👉 Akú „chuť“ zanechávame my v životoch iných ľudí?🤔
Skúsme byť ako umami.
Nie silou, ale hĺbkou.
Nie hlukom, ale dojmom.
Nie slovami navyše, ale pocitom, ktorý zostane.
Buďme k ľuďom lahodní – takí, na ktorých sa spomína s úsmevom.
💙 Ďakujeme, Legrand Slovakia,
že rámci kampane #givingtuesday ste nám darovali počítače, monitory a myšky. Je to praktická pomoc, ktorá sa okamžite mení na lepší servis pre rodiny a deti, od príprav nemocničných programov cez online workshopy až po školenia dobrovoľníkov.
#givingtuesday je sviatok štedrosti, dávania a dobrovoľníctva. V utorok po Black Friday sa po celom svete oslavujú dobré skutky a šíri dobro. Spája neziskové organizácie, firmy, rodiny aj jednotlivcov a povzbudzuje ich k darovaniu.
Ďakujeme, že spolu s nami meníte ťažké dni na chvíle nádeje.
Legrand Slovakia, vážime si vašu dôveru a podporu. 💛
✨ 15. DECEMBER ✨
Koreňová čakra – tvoj pevný základ
Dnes prichádza karta, ktorá ťa vracia späť k sebe. Ku koreňom.
Koreňová čakra hovorí o bezpečí, istote, stabilite a dôvere v život.
Keď je v rovnováhe, cítiš sa ukotvená, pokojná a vieš, že zvládneš všetko, čo prichádza.
Ak máš pocit strachu, napätia alebo neistoty, je čas spomaliť a vrátiť sa k tomu, čo ti dáva pocit pevnej pôdy pod nohami – k telu, domovu, rutine, prírode.
Posolstvo karty:
„Si v bezpečí. Život ťa nesie a podporuje. Dovoľ si cítiť istotu tu a teraz.“
Afirmácia na dnes:
„Som ukotvená, v bezpečí a dôverujem životu.“
Dopraj si dnes chvíľu pre seba – prechádzku, vedomý dych, ticho.
Tvoj základ sa posilňuje.
Ahojte čo by ste zmenili ? Či doladili ? Ešte zajtra svetielka pôjdu
Šaty s vlečkou stříbrem vyšívané, ale princezna to není, jasný pane✨️.
Ahojte🙂 Neapol - áno/nie? Odporúčate vidieť?
Z nepodarených a polámaných perníčkov sme si spravili takéto sobíkovské cakepops 🦌 Sobík vyzerá tak všelijako, ale ako hovorím, iba odráža môj aktuálny stav 🙊😅 Každopádne, jednoduchý dezert, ktorý spravil veľa muziky ❤️
A kedze všetko sa podarilo, ako malo, tak sa treba po dobre vykonanej praci aj odmeniť a oddýchnuť si 😁 a tak som si dnes ku kavicke urobila, este z tajnych zasob 😁, hrncekovy tekvicový koláčik 😊.
Priprava je uplne jednoducha. Stačí iba hotovú zmes zmiešať so 4-5 lyzicami rastlinneho, pripadne klasickeho mlieka a dat upiect v hrnceku al. miske do mikrovlnnej rury na 1-2 minutky a mate hotovo.
Postup je uvedený aj na zadnej strane obalu. 😉
Moj tajný tip🫰:
Do zmesi na kolacik som pridala lyzicku dmbio korenia na pecene jabĺčka a korením som si ochutila aj kávu. Upeceny kolacik mi krasne prevonal celú kuchynu a spolu s kavou ulahodili nielen môjmu žalúdku, ale aj nosu a očiam 😉
Dnes boli na plane linecke koláčiky, tak sme sa s chuťou pustili do roboty a takto to dopadlo 😊. Prikladám receptik.
Čajové pečivo z lineckého cesta
Na cesto potrebujeme:
400g spaldovej hl.muky
250g masla
150g prask.cukru
3 žĺtky
1 lyžica citrónovej šťavy
1 balenie citrónovej kory
1 vanilkový lusk
stipka soli
Postup:
Všetky ingrediencie spolu zmiešame a vypracujeme cesto, ktoré zabalíme do potravinovej fólie a odložíme na 1 hodinku do chladničky. Po hodinke si cesto vyvaľkáme na hrúbku cca 3-5mm a vykrajujeme z neho ľubovoľne tvary vždy v páre, aby sme ich mohli po upečení spolu zlepit.
Pečieme pri 180°C dozlatista cca 10 minút.
Po vychladnutí ich spájame obľúbeným džemom alebo nátierkou. My sme si tento rok zvolili domáci marhulovy dzem a nátierku dmbio pumpkin spice a nakoniec ich pocukrujeme.
A teraz uz len vydrzat do Vianoc 🎄🎁😊.
Medovníčky
Moje malinké lásky vnučky Sárka a Sonička ♥️♥️
Moje štyri milované ženy 🥰 - moja mamka, moja dcéra a moje vnučky dvojičky ♥️♥️♥️♥️
"Prášky na hlavu" a závislost na nich
Závislost na antidepresivech (léky proti depresi), anxiolytikách (léky proti úzkosti) a hypnotikách (léky na spaní) - vzniká nebo ne? Jak se riziku vzniku závislosti vyhnout? Jak dlouho psychofarmaka užívat, aby to bylo z hlediska závislosti bezpečné?
Katarína Kolníková- LIST JEŽIŠKOVI.
"Milý Ježiško, já vím, starí ludý už málo píšu Ježiškovi, skór sa k nemu mollá. Ale já ty predsa len neská stem napísat pár rádkov. Volám sa Katarína Kolníková, budem mat osemdesát rokov, a teda som sa Tvojím pričineným dožila požehnaného veku. Báraj mi nohy neslúža, hlava mi slúži dobre, za čo Ty stem podakuvat osobitne. Teda vím čosik o živote. Ale Ty víš vácej. Ty víš šecko. Ježiško, kopu rokov som robila pestúnku v materskej školke, ale aj som chodyla po javiskových deskách, aby som spolu s naším dyvallom ludý vácej potešila, jako postrašila.
A preto Ta stem poprosit o to, aby tu aj na budúci rok bolo vácej takých, čo ludý potešá, jako tých, čo ludý zesmutná. A též daj, milý Ježiško, nech sú tu zasek a na furt dety a stromy zdravé, voda pitná a vzduch na dýchaný. A nech je tu medzi nama o čosi menej závistlivcov a chamtyvcov, ale za to vácej tých šikovných, múdrych, a ked sa poštastý aj vtypných ludý. Teda - nech je to tu na budúci rok o čosi fungujúcejšé, vonavejšé a luckejšé. Tak nám pri tom pomáhaj. A ver mi, Ježiško, čosik pre to urobím aj já."
Na to,že som to robila prvý krát, som celkom spokojná 🙂
