Máme za sebou iba prvý mesiac školy, no aj vám už chýbajú inšpirácie, čo deťom zabaliť na desiatu? Tá funguje ako palivo, preto by sme si mali dať na jej príprave záležať. Čo však tým našim ratolestiam pripraviť, aby mali vyváženú stravu, ktorá im poskytne energiu, pomôže im so sústredením a navyše ulahodí ich malým jazýčkom? Poďte sa inšpirovať a pripravte im (nielen) tieto rýchle a chutné muffiny. 🙂

Čučoriedkové muffiny

Cesto:

• 270 g hladká múka
• 130 g trstinový cukor
• štipka soľ
• 2 ČL prášok do pečiva
• ½ sóda bikarbóna
• 1 vajce
• 70 g kokosový olej
• 170 ml rastlinný nápoj alebo mlieko
• čučoriedky

Posýpka:

• 80 g cukor (trstinový alebo cukor z kokosových kvetov)
• 40 g ovsené vločky jemné
• 1 PL hladká múka
• 30 g kokosový olej dmBio

Muffiny sú rýchle, jednoduché a deti ich zbožňujú. A ako na ne? V mise si zmiešajte všetky sypké suroviny, pridajte olej, vajce a mlieko. Nemusíte vyťahovať mixér, všetko vymiešate rýchlo a ručne. Cesto je hustejšie, preto sa nezľaknite. Potom opatrne primiešajte čučoriedky, približne 100-150 g alebo skrátka toľko, koľko uznáte za vhodné. Košíky na muffiny naplňte približne do ich dvoch tretín.

Nakoniec si pripravte posýpku, a to tak, že všetky suroviny zmiešate a nasypete na vrch cesta. Muffinky pečte približne 20-25 minút dozlatista na 180 °C.

Hračka, ktorú ste kúpili nedávno, už leží zabudnutá pod posteľou?

Ukážem Vám Hančine najobľúbenejšie, s ktorými sa hrá každý deň už približne dva roky, rastú doslova s ňou.

JULIA & VIEDEŇ - Mesto plné samolepiek

Naša milovníčka samolepiek túto edíciu zbožňuje. Podkladom sú scenérie daného mesta a deti ich môžu dopĺňať množstvom znovuodlepiteľných samolepiek. Hanča má najradšej obliekanie dievčat v zmysle 2 sukne, 3 klobúky a hore bez. Fantázii sa medze nekladú 🙂 .

Vyfarbi ma Farma od Svojtky 

Táto knižka s nami toho už zažila. Našťastie má pevné strany a veľa toho zvládne. Biele časti možno veľmi ľahko vyfarbiť – stačí štetec, voda a biele obrázky sa menia na farebné. Žiadny bordel a navyše vyfarbenie zmizne, keď knižka uschne a tak ho dieťa môže maľovať stále dokola.

Mám taký pocit, že som ledva stihla žmurknúť a leto plné pohody a hlavne BEZ chorôb skončilo.

Prípravu na návrat do kolektívu som nijako extra neriešila s nádejou, že už majú nejaký ten piatok v škôlke za sebou, a teda to bude v pohode.

Preto, logicky, slečny ochoreli po prvom týždni späť. Bravó, Simona, dobrá práca :D

Po týždni v trojkombe inhalátor-lieky-konvička sa slečny opäť vrátili do škôlky a pomaličky sme nabehli aj na pomoc v podobe vitamínov. A hoci si myslím, že pre imunitu je dôležitá hlavne pestrá strava a pohyb vonku, trochu pomoci "zvonku" nemôže byť na škodu.

Samozrejme, nie som lekár, toto sú iba tipy na veci, ktoré sme si obľúbili u nás doma.

1. Rakytníková šťava

Novinkou oproti Áčku boli  mítingy AA ( anonymný alkoholici). Konali sa v sobotu formou info mitingu na "pinelke" a v utorky sme mohli chodiť von - do Pezinka, na miesto, kde sa stretávajú každý týždeň.

Tak som šla na svoj prvý míting, ktorý bol dole v miestnosti, kde sa hrával pin-pong. Posadali sme si a prišli dajaký ľudia, ktorý začali čítať s modrej knihy ( tú som už poznala, mala ju Lujza a začala som ju čítať) a potom sa k úryvku alebo k téme alkoholizmu začali vyjadrovať. V čase asi 5 minút, každý povedal o svojom živote v alkoholizme a potom. Vtedy som už naozaj pochopila, že sem patrím. Všetko to čo som tam počula bolo, ako prehrať si film spätne.  Veľa s toho čo prežívali, robili oni, som robila a zažívala aj ja. Tým, že anonymita je podstatou  všetkých duchovných tradícií AA, tak všetko čo som tam počula ako aj mená osôb,ostáva za dverami tej miestnosti aby sme sa tam mohli cítiť bezpečne, no poviem Vám, že ten pocit čo som prežívala bolo niečo nepoznané a nové. Zdalo sa mi, že veci začínajú dávať zmysel, mozaika sa začínala dopĺňať novými dielmi.. Veľa vecí s minulosti sa mi  začalo vynárať a dávať zmysel. Pocity, nalády, moje správanie. Celý život som cítila, že je niečo somnou inak. Prešla som si v živote nie ľahkými situáciami,ani detstvo nebolo bohviaké, žiaľ pamätám si na väčšinu len tých negatívnych vecí. Ako ma mama ubila s remeňom, lebo som nebola poslušná, ako ma šikanovali v škole, pretože som "chudera" ktorá žije s matkou, smrdí má oblečenie zo smetiska.. Nepatrila som nikam... Jedine miesto, kde mi nikto nenadával, nevysmieval sa bol kostol.. Pokiaľ však neprišlo prvé sväté prijímanie a  mne sa spolužiaci nevysmiali, že mám šaty zo záclony.... Znova som bola "iná" znova som cítila, že ma nikde nechcú... Bol to môj deň, kedy som sa ešte doma cítila ako mala princezná pri skúške šiat, ktoré mi ušila mama.. S venčekom na hlavu sa trápila niekoľko večerov, všetky tie trblietka, koráliky tam nášivala ručne, dala si záležať na každom jednom volániku na šatách, mala dopichané prsty, sedávala pri stroji do noci, hromžila pri tom ale robila to z lásky ku mne a ja som zabudla na tie bitky.." Mám šaty ako nikto, jedinečné, nikto nebude mať také"..  Točila som sa v nich doma ako princezná na bále.. " Mami, pozri ako sa krásne točia"..bola som šťastná . 

A jedna jediná veta dokázala zničiť celú moju radosť....

 " Ona má šaty zo záclony, pozrite sa ha ha ha " začal sa jeden vysmievať a ostatní sa pridali.... Smutná princezná sa zrodila..