V roku 1952 sa v pôrodnej sále nemocnice v New Yorku narodil novorodenec – modrastý, bez jediného výkriku. Lekári váhali, či má ešte zmysel pokračovať v resuscitácii. A vtom ticho pretol pokojný, no rozhodný hlas:
„Dobre, zhodnoťme dieťa,“ povedala doktorka Virginia Apgarová.
Tento okamih sa stal začiatkom tichej revolúcie v medicíne.
Virginia túžila stať sa chirurgičkou, no v 40. rokoch minulého storočia ženy len zriedka vpúšťali na operačné sály. Hovorili jej, že žiadna nemocnica ju nezamestná. Nevzdala sa však – prehodnotila svoju cestu a stala sa anestéziologičkou, pôsobiacou na pôrodníckom oddelení. Práve tam si všimla niečo, čo jej nedalo pokoj: novorodencov často hodnotili nesprávne alebo im vôbec neposkytovali primeranú starostlivosť.
Jedného rána si vzala do rúk papier a pero – a vytvorila niečo jednoduché, no prelomové: Apgarovej skóre.
Päť rýchlych kritérií:
– srdcová činnosť
– dýchanie
– svalový tonus
– reflexná odpoveď
– farba kože
Päť číslic, ktoré mohli rozhodnúť o tom, či dieťa potrebuje okamžitú pomoc.
Za menej než desať rokov tento systém zaviedli všetky nemocnice v Spojených štátoch a úmrtnosť novorodencov prudko klesla. Lekári získali univerzálny jazyk na hodnotenie stavu dieťaťa – a tisíce novorodencov, ktoré by inak nemuseli prežiť, dostali šancu na život.
Virginia sa však nezastavila. Získala titul v oblasti verejného zdravia, pridala sa k organizácii March of Dimes a stala sa celosvetovým hlasom v ochrane matiek a detí.
Keď sa jej opýtali, ako sa jej podarilo uspieť v mužskom svete, pousmiala sa a odpovedala:
„Ženy sú ako čajové vrecúška – nikdy nezistíš, aké sú silné, kým ich neponoríš do horúcej vody.“
Doktorka Virginia Apgarová zomrela v roku 1974, no jej odkaz žije dodnes.
Každé dve sekundy sa niekde na svete narodí dieťa, nadýchne sa po prvý raz…
a niekto potichu vysloví číslo na počesť ženy, ktorá sa nevzdala.
Ahojte, nevenujete sa niektorá grafickému dizajnu? Dakujem
Problémom známok je, že každý učiteľ hodnotí inak
Známky majú zmysel v špecifických situáciách, na Slovensku ich však nevieme používať správne. Dieťa môže mať úplne chatrné vedomosti, ale má učiteľa, ktorý dáva dvojky. Naopak iné dieťa, ktoré je v prísnej škole, nosí dvojky, trojky, no má výborné vedomosti. Ako to zmeniť? A ako sa pozerať na vysvedčenie našich vlastných detí?
Moje vianočné nechtíky
Ahojte, mám viac ako 600 ♥️, treba pár rozdať, máte niektorá záujem? píšte 💙💙💙
❤️ Môžete byť láskaví aj keď máte zlý deň
🌿 Včera som v potravinách pokladníčka bola unavená, viditeľne po náročnej zmene. Predomnou pán zvýšil hlas, lebo namiesto desiatich rohlíkov, mu zaúčtovala dvadsať. Bol veľmi nepríjemný a nešetril nádavkami, ani kritikou. A viete čo urobila predavačka? Len sa nadýchla a povedala: „Ospravedlňujem sa, napravím to.“ Pokojne. Láskavo. Bez toho, aby na oplátku zranila niekoho ďalšieho. A vtedy mi napadlo: Láskavosť je o voľbe. A túto voľbu máte dokonca aj vtedy, keď: nesúhlasíte, hovoríte „nie“, urobíte chybu, máte horší deň, poviete niečo nesprávne, stojíte si za svojím názorom. Byť láskavý neznamená byť vždy príjemný, ale byť pravdivý so srdcom.
🧠 Autentická komunikácia znižuje stres o 30%. Ľudia, ktorí sú pravdiví vo vzťahoch, prežívajú viac pokoja a menej vnútorného napätia.
❤️ Sebasúcit zvyšuje empatiu voči iným. Sebaprijatie posilňuje schopnosť byť láskavý aj v konfliktoch. udia, ktorí si dovolia robiť chyby, sú pre okolie sympatickejší.
🧩 Láskavosť nie je o perfekcionizme, ale o regulácii emócií. 3 sekundy láskavého prejavu (úsmev, pokojný tón, krátka prestávka pred reakciou) dokáže znížiť hladinu stresových hormónov u Vás aj u druhej osoby. Láskavé správanie aktivuje v mozgu rovnaké centrá odmeny ako čokoláda. Láskavosť je doslova návyková.
💬 Otázky na zamyslenie:
Kedy naposledy ste povedali „nie“ a cítili sa v pokoji?
Utorky majú svoju mágiu — Olív začína deň tréningom o 6:30 a ja si užívam ticho pláže s teplým čajom v ruke a východom slnka pred sebou. 🌅☕️
Dievčatá odkiaľ si objednavate zdravotnicku uniformu?dakujem
Máme tu podozrivého číslo #2 - elektrickú kolobežku.
Požiare e-kolobežiek sú žiaľ časté a v bytoch veľmi, veľmi nebezpečné. V tomto je ale Rudo zodpovedný. Kolobežku nabíja len cez deň a má ju pod dozorom. Batériu má uskladnenú v špeciálnom ohňovzdornom boxe, ktorý je naplnený hasiacim granulátom. A do istoty má pri kolobežke uskladnenú aj hasiacu deku Foga a hasiaci sprej na líthiové batérie.
Mohla za požiar v byte byť zodpovedná kolobežka? Nie, to Rudo vylúčil ... ale máme ešte 4 podozrivých ...
_______________________
občianske združenie HASAM🧡 - Požiarna prevencia inak!
#poziarnaprevencia #hasam #advent #vianoce #adventnavyzva #poziar #vianocnadetektivka #podozrivy
Kde má mafia dno? Kedy skončí ich bačovanie,rozkrádanie,podvody a deštrukcia štátu? Co za ľudia toto nešťastie poslali do vlády? Dochádza vôbec ficovoličom čo spôsobili,ako pos-ali život a budúcnosť svojim vnúčatám?
Dreame spúšťa vianočný výpredaj, v ktorom nájdete tie najpraktickejšie darčeky!
Najlepší vianočný darček je ten, ktorý reálne uľahčí život a ušetrí čas. Počas decembra nájdete sortiment značky Dreame vo výhodnej vianočnej ponuke. Objavte šikovné produkty plné inovácií, ktoré uľahčia každodenný život a potešia vašich blízkych. Inšpirujte sa našimi tipmi na najlepšie vianočné darčeky.
Počas Vianoc chceme našim blízkym darovať to najlepšie. Tohtoročný vianočný darček by mal byť nielen premyslený, ale aj užitočný a mal by svedčiť o vašom vkuse pre moderný životný štýl. Značka Dreame prináša do domácností a osobnej starostlivosti technológie, ktoré sú synonymom pre efektivitu a komfort. Teraz ich môžete získať za výnimočné ceny – vo vianočnom výpredaji so zľavami až do – 40 %.
Darujte čas a sviatočný komfort
Najkrajšie vianočné darčeky sú tie, ktoré uľahčia každodenný život a prinesú viac pokoja do sviatočných dní. Presne to dokážu inteligentní pomocníci, ktorí sa postarajú o domácnosť za vás. Robotický vysávač Dreame L50 Pro Ultra spoľahlivo vysáva aj mopuje, zvláda náročnú navigáciu, prekonáva prekážky a ponúka automatickú údržbu, takže doma udrží poriadok bez vášho zásahu.
Hľadáte skôr tyčový vysávač, ktorý zvládne suché aj mokré nečistoty? Dreame R20 Ultra AquaCycle™ zabezpečí dôkladné umývanie podláh čistou vodou aj vysávanie suchých nečistôt. Pomocou multifunkčného príslušenstva odstránite prach a nečistoty aj zo sedačky, políc či z interiéru auta. Darujte sebe alebo blízkym viac voľného času a pohodlia — darček, ktorý poteší počas Vianoc aj po nich.
Ideálny vianočný darček? Krásne a zdravé vlasy
Kedy je najvhodnejší čas na zmenu poisťovne a prečo?
Dynamika osobných financií a legislatívneho prostredia vyžaduje, aby sme k poistným zmluvám pristupovali proaktívne. Zmena poisťovne nie je len o hľadaní nižšej ceny, ale aj o optimalizácii krytia, ktoré reflektuje aktuálne životné zmeny a trhovú ponuku. Spotrebitelia, ktorí teda pravidelne revidujú svoje poistné zmluvy, dosahujú významné ročné úspory a zároveň získavajú relevantnejšie poistné podmienky.
Kedy je najvhodnejší čas na zmenu poisťovne a prečo?
Keď sa blíži koniec poistného obdobia a výročie zmluvy
Najlogickejším a legislatívne najmenej komplikovaným časom na zmenu je obdobie pred výročím poistnej zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka je možné poistenie vypovedať najmenej šesť týždňov pred koncom poistného obdobia. Toto pravidlo vytvára optimálne časové okno pre podrobné porovnanie trhu a je to zároveň ideálny moment na nájdenie ideálneho PZP.
Zmena životnej situácie alebo rizikového profilu
Zásadné životné udalosti priamo ovplyvňujú váš rizikový profil a potrebu poistného krytia. Patria sem napríklad kúpa nového vozidla, sobáš, narodenie dieťaťa, alebo sťahovanie do iného regiónu. Každá z týchto zmien mení pravdepodobnosť a rozsah potenciálnych škôd. V prípade poistenia vozidiel môže presun bydliska z veľkého mesta do menej rizikovej vidieckej oblasti výrazne znížiť cenu poistného, čo je podložené dátami poisťovní o frekvencii a závažnosti nehodovosti.
Kedy staviate zive stromceky? Este je asi skoro, co? 🙄
Ahojte, rada by som sa spýtala, či náhodou neviete, kedy presne (dátum) sa zavrela predajňa Mango v OC Mlyny Nitra? Roky som tam nebola a teraz ma prekvapilo, že tam tá predajňa už nie :( Ďakujem.
Ahojte ženy, poraďte outfit na koncert Rickyho v Inchebe 21.12. prosím. Resp. ak sa niekto chystáte, čo na seba hodíte? :😝
✨️ 9. DECEMBER ✨️
Najdi hada 🤣😍🥰 neviem sa ho nabazit ❤️🤭🫣 uz mam nove svetla a ta jeho farba je dokonala 😍
baby prosim vas poradte nejaky stan pre deti do interieru ... su to uz take vacsie deti 10 a 5 ročne.
toto mi pride moc detske
Niekedy sa všetko nezačína tragédiou, ale žartom. Hlúpou stávkou, v ktorej nik nechce ustúpiť. Mladosť predsa žije zo sporov: kto je rýchlejší, kto odvážnejší, kto riskne viac. Cítime sa neporaziteľní, akoby sa nám nemohlo nič stať. Veď to sa netýka nás — to je príbeh niekoho iného, tých, ktorým sa jednoducho „nepošťastilo“.
No jediná sekunda namyslenosti sa dokáže pretiahnuť na roky bolesti a zápasu. Presne to sa stalo Samovi Ballardovi.
V ten večer sa Sydney kúpal v mäkkom, takmer zamatovom vzduchu začínajúcej austrálskej jari. Na zadnom dvore domu, medzi vínovými pohármi a banálnymi vtipmi, sedelo sedem priateľov. Mali devätnásť — vek, keď sa zdá, že život sa ešte len rozbieha a každý risk pôsobí ako hra.
Nazývali to „večerom milovníkov červeného vína“. V skutočnosti to bola domácka napodobenina sveta dospelých: lacné cabernet v pohároch, hrané múdre debaty, smiech o čosi hlasnejší, než bolo treba. Niekto sa hádal o futbale, iný o dievčatách, ďalší sa len snažil pôsobiť staršie.
Sam Ballard bol jedným z nich. Mladý, pokojný, sebavedomý športovec. Ragbista, o ktorom tréneri už vtedy hovorili ako o nádeji tímu. Otvorený úsmev, sebaistý a mierne drzý. Typ chlapca, ktorý skáče do vody ako prvý, neuhýba pohľadom a nepozná strach.
Keď sa na betónových dlaždiciach terasy objavil záhradný slimák, niekto zo žartu poznamenal:
„Stavím sa, že ho nezješ.“
Všetci sa rozosmiali. Aj Sam.
— A čo ak ho zjem? — odvetil.
— No tak, nehraj sa na decko, — vložil sa do toho ďalší. — Veď je to len slimák. Nezomrieš, nie?
Sam bezstarostne pokrčil plecami. Skutočne si nemyslel, že by to mohlo znamenať viac než hlúpu epizódu. Len vtip.
Zodvihol slimáka z okraja terasy a prehltol ho. Smial sa, zapíjal vínom. Nik tomu nevenoval pozornosť. O chvíľu sa rozhovor opäť vrátil k rovnakým témam: šport, dievčatá, skúšky.
Najprv prišla únava. Potom bolesť nôh. Prisúdil to tréningom — ragby ho vždy stálo veľa síl. Lenže bolesť neustupovala. Nohy sa mu podlamovali, akoby telo prestávalo poslúchať známe povely. Snažil sa to nebrať vážne. Len včera sa cítil neporaziteľný a dnes nedokázal vyjsť po schodoch. Strach neprišiel hneď. Najskôr podráždenie, potom nepokoj a až napokon vedomie, že sa deje niečo, čo nemožno vysvetliť obyčajnou únavou.
Jeho matka, Katie Ballardová, si neskôr spomínala:
„Prišiel ku mne a spýtal sa: ,Mami, nemôže to byť zo slimáka?‘ Zasmiala som sa. Povedala som, že z niečoho takého sa predsa neochorie. Ako veľmi som sa mýlila…“
O niekoľko hodín už Sam nedokázal vstať. Odviezli ho do nemocnice. Diagnóza, ktorá zaznela na izbe, znela takmer fantasticky: angiostrongylóza — infekcia spôsobená parazitom známym ako rat lungworm, „pľúcny červ potkanov“. V Austrálii bola táto choroba takmer exotická, no práve ona začala neúprosne ničiť Samovo telo.
V prírode je všetko jednoduché. Potkany nosia parazita v pľúcach. Ich výkaly infikujú slimáky a ulitníky. Parazit v tele slimáka čaká, kým ho niekto prehltne. Zvyčajne je to opäť potkan a cyklus sa uzavrie. No niekedy sa mu do cesty náhodne postaví človek. Človek však nie je súčasťou tohto kruhu. Pre parazita je slepou uličkou. No skôr než zahynie, larva stihne to najhoršie: preniknúť do mozgu.
Tam sa rozvíja zápal mozgových blán — eozinofilná meningoencefalitída. Zriedkavá, desivá a takmer nepredvídateľná choroba. Príznaky sa neobjavia okamžite. Od mierneho nepohodlia až po úplné ochrnutie. Niekedy sa všetko odohrá v priebehu týždňa, inokedy až po mesiaci.
Parazit sa v ľudskom tele nemnoží. No škody už sú napáchané. A neexistuje liek, ktorý by dokázal vrátiť čas späť. Nik nevie vopred, ako to skončí: či len ľahkými závratmi, alebo hlbokou kómou.
Sam upadol do kómy. Previezli ho na jednotku intenzívnej starostlivosti a lekári hneď upozornili, že šance na prežitie sú mizivé — jeden k miliónom.
Svaly postupne chradli. Po niekoľkých mesiacoch prišiel takmer o štyridsaťpäť kilogramov. Jeho telo udržiavali pri živote už len hadičky a prístroje. Lekár povedal Katie bez obalu: aj keby sa stal zázrak, svojho pôvodného syna už nikdy neuvidí.
„Držala som ho za ruku. Šepkala som mu, že som pri ňom. Uisťovala som ho, že všetko prejde. No niekde hlboko vo vnútri som cítila, že Sam, ktorého som poznala, je preč,“ spomínala neskôr.
Na štyristý dvadsiaty deň otvoril oči.
Telo mu však už nepatrilo. Nedokázal sa hýbať. Nedokázal hovoriť. Nedokázal dýchať bez prístroja.
Sam žil. No bol to život podľa pravidiel, ktoré by si nik nikdy nevybral. Ochrnutý, pripútaný k vozíku, začínal každý deň procedúrami. Výživa cez sondu. Fyzioterapia. Nekonečné injekcie.
Jeho matka Katie ho neopustila ani na okamih. Naučila sa o neho starať tak, ako sa stará o novorodenca — len tento „dieťa“ bol mladý muž, kedysi silný športovec so širokým chrbtom a snami o šampionátoch.
Účty za liečbu presiahli stovky tisíc dolárov. Rodina len s námahou vládala situáciu zvládať. Vtedy sa jeho priatelia rozhodli konať. Organizovali zbierky, predávali lístky na zápasy, usporadúvali charitatívne večery, nahrávali videá s jeho príbehom.
„Bol naším bratom,“ povedal jeden z nich. „Cítili sme, že pri ňom musíme stáť. Veď všetko sa to začalo obyčajným žartom.“
Pre jeho priateľov sa ten večer stal bodom, z ktorého niet návratu. Už nežartovali ako kedysi, neuzatvárali hlúpe stávky, nedokazovali odvahu na úkor druhých. Ich kedysi hlučná a nespútaná partia sa rozpadla na tiché pohľady a zriedkavé stretnutia.
Každý sa s tým vyrovnával po svojom. Jeden prestal piť — nechcel už nikdy cítiť tú bezstarostnú smelosť, ktorá Sama stála život. Ďalší opustil šport, neunesiac neustále pripomienky miest, kde kedysi behávali bok po boku. Tretí sa jednoducho vyhýbal rozhovorom o tej noci, pretože slová boleli ako črepy.
Často sa schádzali u Katie — pomáhali, vozili veci, opravovali, čo bolo treba. A zakaždým, keď uvideli Sama na vozíku, pristihli sa pri tej istej myšlienke: ako málo stačí, aby sa všetko zmenilo.
„Nikdy si nemyslíš, že jedna sekunda môže rozhodnúť o celom tvojom živote,“ povedal jeden z jeho priateľov. „V tú noc sme dospeli.“
Katie sa dlho snažila nehľadať vinníkov. No keď sa občas zahľadela na fotografie spred choroby, zdalo sa jej, že vinní sú všetci: náhoda, bezstarostnosť, s akou žijú devätnásťroční, ba dokonca aj ona sama. Vinila sa za to, že nevycítila nebezpečenstvo, že nezapochybovala o jednoduchej odpovedi. Za to, že uverila v ľahkovážne „nič sa nestane“.
„Spýtal sa ma, či to môže byť zo slimáka. A ja som povedala — nie. Veď som jeho matka. Mala som vedieť. Aspoň si overiť...“
Nevyslovovala to nahlas. No táto myšlienka ju prenasledovala celé roky. Niekedy mala pocit, že vina sa stala jej tieňom — žila s ňou, zaspávala s ňou, vstávala spolu s prvými lúčmi slnka. A nech už uplynulo akokoľvek veľa času, vedomie, že si vtedy mohla jednoducho vyhľadať odpoveď, že mohla aspoň zapochybovať, jej stále nedávalo pokoja.
Prešlo osem rokov. Jeho príbeh sa rozšíril po celej Austrálii.
Hovorilo sa o ňom na školských besedách o bezpečnosti aj v večerných spravodajských reláciách, lekári sa na jeho prípad odvolávali na konferenciách a tréneri rozprávali tínedžerom už nie o „odvahe za každú cenu“, ale o zodpovednosti. Pre mnohých rodičov sa Samovo meno stalo stručným spôsobom, ako deťom vysvetliť, prečo si treba umývať zeleninu a prečo „stávky“ nikdy nie sú dobrým radcom.
Učil sa znovu hovoriť — najprv zvukmi, potom slabikami a napokon krátkymi slovami prostredníctvom počítača. Prsty ho niekedy poslúchli, akoby si spomenuli na dávno zabudnutý pohyb. Fyzioterapeuti zachytávali tieto sekundy víťazstiev a premieňali ich na cvičenia. Boli dni, keď sa podarilo o trochu viac než včera, a boli týždne, keď akoby telo cúvalo späť.
No organizmus sa postupne vzdával: k oslabenému telu sa pridávali komplikácie a sily ubúdali rýchlejšie, než sa dokázali obnoviť.
V novembri 2018, osem rokov po tej noci, Sam zomrel obklopený rodinou.
Po jeho prípade spustili austrálski lekári osvetovú kampaň: nejedzte surové slimáky ani ulitníky, umývajte si zeleninu, buďte pozorní voči deťom.
Sam Ballard zomrel, no jeho príbeh žije ďalej ako tiché pripomenutie krehkosti ľudského tela a prchkosti mladosti.
A keby sa niekto mohol vrátiť do toho večera, k tým smejúcim sa chlapcom s pohármi v rukách, možno by niekto jednoducho položil dlaň na plece a povedal: „Dosť. Dnes netreba nič dokazovať.“ Niekedy je skutočná odvaha v schopnosti odmietnuť.
Nech tento príbeh slúži ako jednoduché pravidlo: neprijímať výzvy „na stávku“, byť opatrnejší, chrániť seba aj druhých. Pretože dnes už vieme, že aj tá najnevinnejšia žartovná chvíľa môže stáť život.
Na základe skutočných udalostí.
Ahojte čo si vaše 11 , 12 ročné želali pod stromček???
Ahojte, kupila som si tento rok sklenene gule na stromček a uz teraz rozmyslam, ako ich bezpecne uskladniť, nejake napady? Nasla som na internete take boxy, umele alebo z takej pevnejsej latky a papierovymi predelmi. Ako ich mate uskladnene?Pojdu do povnice.Dakujem
