Ahojte mamičky a oteckovia, opäť prichádzam s aktuálnou témou do blížiacich sa mokrých a chladných dní, ktoré dávajú nášmu kočíku zabrať o čosi viac ako krásne suché slnkom zaliate letné počasie.

Vlhkosť, voda, posypová soľ, sneh či mráz v jesennom, zimnom či jarnom období dokážu bez správnej údržby kočík poškodiť a mnohokrát aj úplne znehodnotiť. Ako teda udržiavať kočík, aby nedošlo k takémuto trvalému poškodeniu?

Nezabúdajte milí rodičia, že kočík je ako auto! Môže byť síce vyrobený z kvalitných prémiových materiálov a pod hlavičkou prestížnej značky, ale ak sa oň nebudete starať, jeho kvalita a funkčnosť sa rýchlo znížia. Najmä v náročnom období jesene a zimy. Preto sa pri kočíku oplatí pravidelne a dôkladne kontrolovať všetky jeho súčasti!

Typy údržby kočíka by som rozdelila na dva základné - a to Bežnú každodennú údržbu a Pravidelnú hĺbkovú údržbu kočíka.

Jeseň v zomknutí lesa je prenádherná. Má to nezameniteľnú atmosféru, ktorú milujem. Posledný septembrový víkend, sme sa preto rozhodli stráviť v srdci Liptova a vymeniť ruch Bratislavy za oddych v prírode. Neviem, ako vyzerá štandardne dovolenka vo vašej rodine, no my sa z nej často vraciame viac unavení, ako sme tam išli. Chceme veľa vidieť, postíhať, navštíviť. Potrpíme si na pekné ubytovanie, dobrú kuchyňu a nakoniec sa vrátime do rezortu len vyspať. Tentokrát sme to chceli inak. Jednoducho vypnúť. Oddych a relax bol cieľom našej dovolenky. 

Naše kroky smerovali do komplexu Demänová rezort. Všetko, čo ponúkal na svojej stránke, vyhovovalo potrebám našej aktívnej rodiny. Máme spolu 3 deti vo veku 6 rokov, 11 rokov a 16 rokov. Deti sú akčné a vedia nás slušne unaviť. Preto sme hľadali miesto, ktoré zastreší potreby celej rodiny, bez toho, aby sme museli za programom pre deti či nás cestovať. Niežeby okolie neponúkalo veľa možnosťí na výlety, to samozrejme áno, veď je to predsa Liptov... No my sme chceli full servis pod jednou strechou. A našli sme. Demänová rezort⁴⁰ ponúka nekončené možnosti vyžitia pre ratolesti a možnosti oddychu pre rodičov, vo forme wellness a sauny. 

Dobrodružstvo začína

Do rezortu sme dorazili až vo večerných hodinách. Cesta z Bratislavy bola v piatok náročnejšia, ako sme očakávali. Recepcia sa nachádza pred vstupom do areálu, ako samostatná budova. Po vybavení check in-u nám recepčná ochotne vysvetlila všetko potrebné k ubytovaniu. Rezervovaný sme mali Apartmán Family Lux s polpenziou. Žiaľ, prvú večeru, ktorú sme mali v rámci polpenzie, sme nestihli, keďže sa podáva len do 19. hodiny. Túto informáciu sme sa dozvedeli až pri ubytovaní.  Po dlhej ceste sme tak ostali odkázaní len na vlastnú stravu. Dostali sme náramky na ruku pre vstup na atrakcie a kartičky k apartmánu, informačnú mapu rezortu a informačný leták, kde boli uvedené základné informácie a inštrukcie k rezortu, potrebné pri ubytovaní. Hor sa za dobrodružstvom. 

Sadli sme do auta a pomocou kartičky sme sa dostali cez rampu do rezortu. Podľa navigačnej mapy sme poľahky našli náš apartmán. Bol to 3-podlažný apartmánový dom. Mal výťah a na každom poschodí 4 bytové jednotky. My sme bývali v apartmánovom dome M na najvyššom poschodí. Zaparkovali sme auto pred domom na priestrannom parkovisku. Vzali sme si batožinu a s veľkým očakávaním vošli do domu. 

Apartmán bol veľký, priestranný a naše očakávanie nielen splnil, ale aj predčil. Spodné podlažie tvorila chodba, malá toaleta, 2 rovnaké izby s veľkými dvojlôžkovými posteľami a spoločný priestor s kuchyňou so základným vybavením. Na prízemí bola tiež kúpeľňa so sprchovým kútom a dvere z obývacej smerovali na priestrannú terasu so stolovaním a, v neposlednom rade, s čarokrásnym výhľadom na okolitú prírodu. 

Časť 5.

       Kazdu minutu dna som riesila stale to iste dookola. Kazdu minutu dna som bola inak rozhodnuta. Manzel stal pri mne. Otvorene sme sa rozpravali o tom, ze dalsie dieta nam skomplikuje zivotnu situaciu vo vsetkych smeroch, no zaroven sme sa chceli postavit k tomu zodpovedne. On asi viac ako ja. Z mojej strany sa zdravotny dovod dostal do uzadia, riesila som uz len to, ako zvladnem dve babätka a skolaka. Potrebovala som kazdu chvilu pocut, ze to zvladnem a bude to v poriadku. Manzel uz nezvladal moje stavy, uz bol z toho unaveny. Chcel, aby som sa uz definitivne rozhodla, stala si za tym, nemenila to a dala mu s tym uz pokoj. Keby bolo na nom, rozhodol by sa, dieta si nechat, no zaroven akceptoval moje rozhodnutie. Nevycitam mu to, ale s odstupom casu ma mrzi, ze na mna viac nenaliehal, aby som na upt nesla. Mrzi ma, ze viac nebojoval za nase dieta, lebo on to videl ovela triezvejsie ako ja. 

       Citila som, ze to musim niekomu povedat, niekomu doverihodnemu, nestrannemu, aby to videl inymi ocami ako ja. Tak podvedome som rozmyslala, ci by to mal byt niekto, kto ma dobre "prefacka" za to, co chcem urobit, prehovori mi do duse, bude mi to vsemozne vyhovarat alebo niekto, kto by ma za to neodsudil? Rozhodla som sa pre moju kolegynu, dlhorocnu kamaratku, matku, zrelu zenu po 40-ke, inteligentnu, empaticku osobu. Ked zdvihla telefon po zdvorilostnych uvodnych slovach to zo mna vybehlo. Ticho v telefone, povzdych "nooo, Lujza, viem, budes to mat tazke, ale zvladnes to, ale nech sa rozhodnes akokolvek, bude to to spravne riesenie." Neutralna odpoved, nemohla som asi ocakavat, ze ma bude prehovarat, aby som na upt nesla, ved rozhodnut sa musim len ja. Jej reakcia mi prisla "nech sa rozhodnes akokolvek......"  ako povzbudenie, ze za upt ma neodsudi, ze je to ok, ak sa tak rozhodnem. S odstupom casu to vnimam tak, ze ma nepodporila v spravom rozhodnuti. Vnutorne ma hneva, ze ma neprehovarala, aby som to nespravila. Zachovala sa vsak len diplomaticky. A preco ma hneva, ze ma "neprefackala" ? Pretoze asi mesiac po upt mi volala, ze je tehotna, neplanovane. Bola z toho v soku, (ja tiez) zena po 40-ke, dieta uz dospele, zdravotne problemy, uz sa na to jednoducho necitila, zvazovala upt. Vedela som, ze v jej pripade iba dramatizuje, ze by to nikdy nespravila. No, napriek tomu, som ju velmi podporovala, aby si dieta nechala, este v ten vecer po telefonate som jej napisala vela podpornych sprav. Na druhy den mi volala, ze dieta si necha a velmi sa nan tesi. Z tejto udalosti som bola este velmi dlho dost mimo. Cast mna ju podporovala, no cast mna, dufala, ze upt podstupi, aby som v tom nebola sama. Nedokazala som sa zmierit s tym, ze ja som ju vsemozne podporila, no ona mna nie. Ona sa spravne rozhodla, no ja nie, ona bude mat dieta, no ja nie. Nehnevam sa na nu, ale na seba. Zase je tam to "keby". " Keby inak doktor zareagoval, keby kamaratka inak zareagovala....ja viem, asi hladam vinnikov vsade naokolo, ja viem, rozhodnutie som spravila ja, nie oni. A ako to nakoniec skoncilo s jej tehotenstvom? Potratila spontanne. Hanbim sa za svoje pocity a myslienky, bolo mi to samozrejme luto, ale na druhej strane mi odlahlo. ( Neviem, ci je to zrovna ten spravny vyraz, ale tazko by som niesla pohlad na jej babätko za tychto okolnosti)

       Dalsi clovek v mojom zivote, ktory mi mal byt oporou, bola moja mama, no nestalo sa tak....