Hrnček var, stolček prestri sa… Takto kuchyňa, žiaľ, nefunguje a rozprávkové chute pre svoje chuťové poháriky si musíme vykúzliť sami. Našťastie, na trhu nie je núdza o pomocníkov do kuchyne, ktorí nám varenie spríjemnia či uľahčia. Také pokúka aj firma Kinekus, ktorá dbá na kvalitu za rozumnú cenu, podporuje lokálnych dodávateľov a výrobcov.

Nepatrím medzi gazdinky, ktoré musia mať doma nevyhnutne všetky moderné vychytávky. Veľkú časť mojej kuchynskej výbavy tvoria také tie staré dobré klasiky. Ručný mixér, jánske sklo, ručný mlynček na mäso…

Smaltovaný pekáč Kinekus

Po smaltovanom pekáči som už pokukovala dlhšie. Niekoľko smaltovaných nádob na varenie už doma mám. Sú, dokonca, podedené už po niekoľko generácií. Hrnce po prababičke majú jednoducho šmrnc. :-P Preto som od pekáča od Kinekusu mala veľké očakávania! A nesklamal. Prekvapivo veľký, ľahký, s prakticky umiestnenými rukoväťami. Vlastne ani neviem, či som na ňom našla nejaký nedostatok. Pri rozmeroch 27 x 38 x 18,5 cm (hĺbka x šírka x výška) a objeme 5,6 litra, sa do pekáča pohodlne vojde martinská hus, či menšia morka na Vianoce (áno, my jeme na Vianoce morku, keďže veľa ľudí z rodiny neje rybu). Keďže nie je sezóna kačiek a husí, my sme si v pekáči upiekli pekné veľké kuriatko s pár stehnami navyše, lebo deti milujú “držadlové mäsko”. V zakrytom pekáči sa kuriatko upieklo rovnomerne, zostalo šťavnaté, voňavé, mäsko sa oddeľovalo od kosti… Jednoducho, nebíčko v papuľke. 

TIP: Ja pečiem kura tak trochu “inak”. Milujem voňavé jedlá a zároveň aj takzvané jedlá z jedného hrnca. Preto pod kuriatko vždy nakrájam nejakú zeleninku. Najradšej mám kombináciu cibule, cesnaku, stopkatého zeleru a mrkvy. Mäsko upečené na tejto kombinácii je prevoňané cibuľou a zelerom, nasladlé od mrkvičky. Jednoducho MŇAM!

Keď prišla správa že máme tú česť testovať Ramu, zavládla u nás veľká radosť, pretože chceme celej šírej verejnosti povedať, že v našom rodinnom teste zvíťazila už dávno a má čestné miesto v našej chladničke.

Sme 4-členná rodina, ktorá žije aktívnym životom. Po Rame siaham vždy, keď potrebujem vyčarovať rýchle raňajky alebo večeru. Najviac nám chutí takto s čerstvým pečivom a zeleninkou 😋

Nepohŕdneme ani nátierkou, kde Rama, samozrejme, hrá svoju úlohu. Bez mučenia priznám, že do varenia som Ramu použila až v tomto testovaní, aby som vám mohla odovzdať svoje pocity. Dovtedy som do varenia používala výhradne tuhé maslo, nie margarín. Ramu som použila pri príprave zemiakovej kaše a teda mňam, urobila tam naozaj dobrú chuť a tu ju určite odporúčam. Ďalej som ju použila pri príprave pečeného kurčaťa, ale tu nám až tak nechutila, takže pri kuriatku určite zostane pri tuhom masle - ale možno je to spôsobené aj tým, že sme už na jeho chuť na kuriatku zvyknutí. Rovnako Ramu neodporúčam ani na vysmážanie.

PLUSY:

- maslová chuť,

- prírodné zloženie (vhodné aj pre najmenších papkáčov),

Vilma sa potichu vykradla z Matúškovej izby. Keďže pri ňom zaspal aj Milan, odchádzalo sa jej ľahšie, keď vedela, že ho nenecháva samého. Rýchlymi krokmi prešla k miestnosti, kde ležal Sebastian a s bolestným pohľadom ho sledovala cez sklo. Všimla si opäť Petra, ktorý stál vedľa jeho postele a niečo mu čítal. Po niekoľkých minútach sa otočil a vyšiel von. Ticho Vilmu pozdravil a bez ďalšieho slova odišiel preč. Tá sa trikrát zhlboka nadýchla a potom vošla dnu. Posadila sa na blízke kreslo. Opäť ho chvíľu sledovala a potom chytila jeho ruku.

"Pamätáš ako sme ležali na lúke, držali sa za ruky a bezstarostne sledovali oblaky na nebi? Ja som ti hovorila, čo v nich vidím a ty si mi zakaždým pripomínal, aká som krásna." na chvíľu sa odmlčala, oči ju začali páliť od prichádzajúcich sĺz. "Potom, keď som sedela pri okne, v dome svojej tety a cítila som prvé pohyby našej dcéry, veľakrát som pri tom, keď ma zaplavoval strach z toho, čo ma čaká, na to spomínala. Nikdy viac som nič podobné nezažila. To ako sa mi podlamovali kolená, keď si sa na mňa pozrel, jemné motýliky v mojom vnútri, keď si sa ma chystal pobozkať. Ty nesmieš zomrieť, Sebastian. Nesmieš. Neprežila by som tú bolesť. Túžim napraviť chybu, ktorú som spôsobila. Ty a naša dcéra sa musíte stretnúť. Chcem jej vysvetliť, že ty si po nej túžil. Že ty si mal viac sily za ňu bojovať, len ja som ti to nedovolila. Všetko je to moja chyba. Sebastian, prosím, preber sa." sklonila hlavu k jeho prstom a jemne si o ne oprela čelo. Nechala, nech slzy, ktoré jej stekali po tvári, voľne blúdia, kam chcú. "Bože, prosím ťa, opäť, ale tentokrát s väčšou istotou, že všetko, čo robíš je správne, pomôž Sebastianovi. Dovoľ, nech sa stretne so svojou dcérou." šepla s privretými očami. Po pár minútach, keď sa jej podarilo upokojiť, sa postavila. Pomaly podišla k dverám a ešte raz pozrela na neho. Nežne ho pohladila pohľadom. Potom vyšla na chodbu a oprela sa o stenu. Bolesť jej zvierala hrdlo. Zrazu k nej podišiel Milan a prekvapene si ju prehliadal.

"Vilma, si v poriadku?" skúmal jej bolestný výraz v tvári. Vilma zovrela pery a ticho pokývala, že nie. Chytil ju a pomohol jej  posadiť sa na stoličku. Ihneď sa posadil vedľa nej. "Prečo si tu?" skúmavo otočil hlavu na druhú stranu a prezeral si pacienta cez sklo. V prvý moment ho nevedel zaradiť, keď sa však pozrel lepšie, okamžite zistil o koho sa jedná. Zamračene stiahol čelo. Keď sa Vilma na neho pozrela, rezignovane si vzdychla.

"Áno, je to on. Ak mi budeš opäť nakladať, chcem ťa ešte predtým poprosiť, nechaj ma, prosím, radšej samú. Nemám silu zvládnuť tvoje útoky." unavene sklopila pohľad. Čakala, že sa Milan zdvihne a odíde, ale on iba sedel a mlčky hľadel na Sebastiana.

"Čo sa mu stalo?" spýtal sa zmätene.

Vilma sa otočila smerom, kde sa pozeral aj Milan a smutne stiahla obočie.