Áno, Vianoce sa blížia, preto je najvyšší čas napísať článok o knižkách, ktoré u detí frčia. Môžem písať iba v mene tých mojich, tak snáď to bude pre vás dostatočne reprezentatívna vzorka.

V našej domácnosti sa číta veľa, o tom, čo fičalo niekedy v priebehu roka 2019 som už písala TU. S prvorodeným čítame viac, no i druhorodená tomu postupne prichádza na chuť. Ale pozor, deti si vyberajú, čo vytiahnu z police do rúk (už o niečo menej si vyberajú štýl, akým knihu vytiahnu a akú spúšť po sebe zanechajú). A nie všetko je v očiach rodičov to pravé orechové, ako sa hovorí, ale tiež som počula, že sa vraj vraví: Hlavne, že je dieťa šťastné. Či

Prekvapivé

Niektoré knihy predbieha ich dobrá povesť ešte skôr, ako sa dostanú na pulty kníhkupectiev, odkiaľ ich našim deťom často a rada prináša ich obľúbená teta Viky. Ako napríklad knižná verzia seriálu Bol raz jeden život. Pre mňa bola prvým prekvapením forma, akou je knižka napísaná/nakreslená. Je to totiž komiks. A druhé, čo ma prekvapilo, bolo, že zaujala obe naše deti, hoci si myslím, že chcela byť určená mierne starším deťom. Navyše som vychádzala z toho, že rozprávka ešte syna veľmi nenadchla, preto ho nezaujme ani kniha, ale mýlila som sa. Takže už čo to vieme o fungovaní srdca a je to naozaj prekvapujúci orgán, však áno…

Inokedy príde zaujímavá detská literatúra z miesta, z ktorého by ste skôr čakali fajnové skrinky do kúpeľne a farebné obliečky. Ale IKEA je naozaj všestranný obchod a listovať sa nedá len v jeho hrubom katalógu, ale aj v knihe. K nám sa z neho dostala do rúk publikácia s názvom Bojazlivý orangutan a treba povedať, že zaujala obe detiská. Ako bonus okrem sympatického príbehu, v ktorom na oko bojazlivý opičiak, zistí, že vôbec nie je strachopud, spomeniem začiatok a koniec knihy, na ktorých je nakreslené kadejaké tropické ovocie a my sme sa ho s deťmi učili rozpoznávať.

Menším prekvapením bola aj krásne ilustrovaná kniha Gerda, o veľrybe, ktorá putuje oceánom, aby našla svoju rodinu. Osobne som si myslela, že syna odradí na rozprávke skutočnosť, že Gerda hneď v úvode príde v červenom mori (zafarbenom od krvi…) o rodinu. Vychádzala som z faktu, že Karol nebol fanúšikom príbehov, kde sa niečo násilné udialo. Obzvlášť, ak mal násilnosti na svedomí vlk. Ale tu ho morský príbeh zaujal natoľko, že prehryzol aj prvotnú traumu zo straty.

Moja starenka je v niektorých veciach nadčasová. Taký minimalizmus má v malíčku, stačí jej pár kúskov oblečenia a je spokojná, navariť famózne jedlo dokáže prakticky z ničoho a na materiálnych statkoch si nezakladá. Podobne má dosť dobre zvládnutý less waste životný štýl. Odpadu produkuje minimálne a čo sa dá aspoň trošku použiť, nájde u nej ďalšie využitie. Okrem toho je to jeden ohromne správny človek a ja sa mám od nej, veru, ešte čo učiť.

Avšak niektoré gény budú predsa dedičné, lebo aj sa ja už dosť dlho snažím nakupovať menej, uvedomele a ak sa dá, využiť to, čo máme doma. Pri deťoch sa mnohé často opúšťame, veď sa poznáme 🙂 Ale ak sa aspoň trošku dá, snažím sa vyťažiť z toho, čo máme doma, maximum.

A tak vznikli tieto aktivity, ktoré pripravíte ľavou zadnou za pár minút a s minimom ďalších rekvizít. A na ich prípravu môžete, podobne ako ja, využiť prázdne krabičky od #babylove kaší či mlieka, ktoré by inak skončili v separovanom odpade. Skrátka, samé výhody to má 🙂

Stavanie veže podľa predlohy

Na výrobu aktivity budete potrebovať pár prázdnych kotúčikov od toaletného papiera, kúsky papiera na predlohu (ja som použila prázdne škatule od #babylove mlieka) a obľúbené nálepky (z ktorých máte vždy aspoň po dva kusy a nejakým spôsobom sa odlišujú) či pastelky.

Úlohou dieťaťa je poskladať vežu v takom poradí, aké ste mu určili na predlohe. Ak nemáte k dispozícii nálepky, buďte kreatívni a nakreslite deťom nejaké milé obrázky.

Určite sa všetci zhodneme na tom, že rok 2020, a najmä pandémia covid-u, nám priniesla nové výzvy, ktorým musíme čeliť. Niektoré sú menej príjemné, ale niektoré nám ukázali, že život si vieme aj zjednodušiť. Úrady odrazu fungujú aj elektronicky, za obľúbeným jedlom už nemusíme chodiť do reštaurácie, ale donášková služba nám ho prinesie až k dverám, a internetové obchody majú odrazu dopravu zadarmo takmer na všetko. Takže z domu sa už naozaj nemusíme ani pohnúť (a s dvoma kuriérmi sme si už aj potykali).

Ale… čo ak predsa len musíme? Napríklad taká návšteva lekára. A čo ak mi v tú chvíľu nemá kto postrážiť deti? Práve teraz, keď je dôležité všade chodiť sám. Teraz, keď by sme nemali zaťažovať našich starkých a ich chatrný imunitný systém. Mohla by som detváky nechať doma samy pred telkou a dúfať, že sa nič nestane (a keď hej, tak sa o mne dozviete večer v novinách), alebo by som ich mohla zobrať so sebou a priviazať ich na vôdzke ku kandelábru ako psa, keď idem na poštu, ALEBO! By som si mohla zavolať opatrovateľku, ktorá sa o ne postará, kým ja vybavím, čo potrebujem. No, ale kde nájsť šikovnú, zodpovednú, starostlivú, trpezlivú, dôveryhodnú osobu, ktorej zverím plody môjho lona?

Odpoveďou je služba Hlídačky.sk. Predstavte si Tinder a Wolt a Uber spojený do jednej „úžasnosti“, ktorá vám prinesie ku dverám to, čo si želá každá matka: čas pre seba. Pretože to je to, prečo zháňame opatrovateľky: aby sme mali čas pre svoje potreby, kým o potreby našich ratolestí bude postarané. A nielen o ratolesti, ale aj o domácnosť, zvieratká či staršie osoby, ktoré potrebujú pomôcť.

Stačí si stiahnuť appku (podpora pre android aj apple), prihlásiť sa, prelistovať si katalóg hlídačiek (opatrovateliek), napísať vami vybranej a dohodnúť sa na detailoch. Alebo si môžete zadať inzerát s vašimi potrebami: či chcete len strážiť deti, alebo aj upratať, vyvenčiť psa, či nakŕmiť sedemhlavého draka. Konečné stretnutie je len na dohode s vami a hlídačkou. Takisto je to aj s odmenou pre hlídačku. V závislosti od miesta, času či počtu detí sa môže meniť aj cena za opatrovanie na hodinu. Ale opäť: všetko je na dohode. Cez appku viete za opatrovanie zaplatiť priamo hlídačke, takže na konci opatrovania nemusíte naháňať presnú hotovosť. A nielen za opatrovanie. Niektoré hlídačky vám zároveň aj upracú!

S výberom vám môžu pomôcť aj hodnotenia od iných rodičov, ktorí sa už s konkrétnou hlídačkou stretli, takže môžete mať lepší prehľad o tom, ako to počas stráženia vyzerá. Ale ani to nemusí niekoho presvedčiť na 100 %, najmä ak ide o prvé stráženie v živote. Preto služba hlídačky prináša poistenie, ktoré je automaticky uzatvorené s každou rezerváciou opatrovania. Za službu sa neplatí nič navyše. Stačí mať aktivované členstvo (niečo ako subscription na Netflixe), či už mesačné, alebo trojmesačné. Poistenie je vytvorené tak, aby rýchlo a efektívne pokrylo bežné úrazy, ktoré sa môžu prihodiť počas opatrovania až do výšky 35 000 €. Poistenie sa uzatvára pre prípad ujmy na zdraví či živote dieťaťa zvereného do starostlivosti hlídačky a denného odškodného za dobu nevyhnutného liečenia úrazu zvereného dieťaťa.

Služba je ako stvorená pre tých, ktorí nemajú nikoho blízkeho, komu by mohli svoje ratolesti zveriť vtedy, keď si od nich potrebujú na chvíľu oddých... teda odskočiť. Či už jednorazovo, alebo dlhodobo na pravidelnej báze: neviažu vás žiadne zmluvy či extra provízie. Všetko si dohodnete priamo s hlídačkou a nie treťou osobou z akejsi agentúry, ktorá ani nevie, čo a ako. A pre prípad “kdyby něco” sú vaše detičky poistené a všetko máte pod palcom v jednej appke Hlidacky.sk.

V živote stretnete veľa rôznych ľudí a tí Vás naučia rôzne veci. Životné lekcie, ktoré pre svoj rast potrebujete. Posolstvá, ktoré Vás majú posunúť na tie správne miesta. 

Prosila som

Odpúšťala toľkokrát až som zašla za svoje hranice, kde som dovolila ich skutkom mi ubližovať stále. A ja som odpúšťala ďalej. Nevidiac svoju hodnotu, lebo som brala ohľad na nich. 

A tak ma naučili, že odpúšťať treba hlavne kvôli sebe. Ale taktiež je potrebné mať hranice.

Čakala som odpovede

Ale naučili ma, že nie vždy dostaneme odpovede. Že je zbytočné čakať, keď sa ten druhý už sám rozhodol. Naučili ma, že niektoré veci mám prijať tak, ako sú. Odpovede sú aj v tichu a neodpovedaní. V skutkoch viac, ako v slovách. 

Počula som ockov hlas, že ak som nachystaná, môžeme pomaly ísť. Zišla som dole, mamka sedela za stolom a niečo si hľadala v mobile. Pobozkala som ju na líce a ona ma pohladila. Vyzerala veľmi unavene a prosila ma, že keby bolo čokoľvek nové s Maxom, aby som ihneď volala. Uistila som ju, aby sa nebála. Ocko ju pobozkal a sľúbil, že príde hneď naspäť. 

Keď sme sedeli v aute vládlo medzi nami ticho. Bolo to, akoby ocko nad niečím veľmi premýšľal.

"Neboj sa ocko, verím, že Max bude v poriadku." pohladila som ho po ruke. Vzal mi moju ruku do svojej a nežne stisol. Keď sme zastali pri nemocnici, ešte stále mi ruku držal. Otočil sa ku mne a s vážnou tvárou povedal.

"Moja milá princezná. Teraz nejde o Maxa." pohladil moju tvár a sklopil zrak.

"Nie? Niečo s mamkou?" prekvapene a s miernou nervozitou som sa spýtala.

"Ide o teba. Už pár týždňov badám veľké zmeny v tvojom správaní. Si smutná, zádumčivá, málo sa smeješ a veľmi veľa času tráviš v práci alebo sama. Keď som sa chcel spýtať toho chlapca, bola si veľmi podráždená. A teraz vidím v tvojich očiach veľkú bolesť. Trápi ťa ten chlapec?"

Preto, keď nás vybrali na test Cheerios ovsených od Nestlé, boli sme šťastní... Deti ešte viac, ako ja. Určite.

S radosťou otvorili krabicu, v ktorej na nás čakali dva 400 g balíky ovsených cereálií Cheerios. 

Samozrejme hneď vyhrali, podotýkam o piatej večer, škoricovo jablkové a ani som nestihla zareagovať a misky, mlieko bolo na stole.

Naše deti milujú mlieko a cereálie.

Najmenšia, Emília mi hneď povedala, že sú to topky pre ňu. Synovi ulahodil až druhý balíček.

Dcéra ich nosila aj na desiatu a už mi ich napísala aj na nákupný zoznam.