Set na cvičenie od Fisher-Price k nám prišiel práve v čase keď som začala silne uvažovať nad redukciou váhy 😀 Našťastie, je tento set určený pre detičky, takže moje plány som s pokojným svedomím odložila na neurčito a pustila som sa do cvičenia s naším Tomíkom.

Tomík má vyše pol roka a to je čas, kedy sa detičky nezastavia, objavujú svoje pohybové možnosti, skúmajú svoje hranice, všetko ich zaujíma a všetko chcú dôkladne preskúmať. Svet ale stále spoznávajú prevažne pomocou zraku, hmatu a chuti. Takže hrkálky a hryzátka sú v našom prípade vyťažené na 100% 😀

Keď som set prvýkrát uvidela, vedela som, že sa so sadou na cvičenie sa ohromne zabavíme… a nemýlila som sa. Čelenku využívame ako potítko, myslím, že tieto žiarivé farby sú skvelým doplnkom každej detskej tváričky 🙂 V sete sa ďalej nachádza shaker, ktorý je ale v skutočnosti hrkálkou, ďalej krásna farebná činka, ktorú Tomík používa ako hryzátko aj hrkálku. Keďže nášmu drobcovi len prednedávnom vyšli zuby, tak ako hryzátko a žužlátko využíva všetky hračky aj čelenku zo setu 😀 A celú sadu na cvičenie dopĺňa kettlebell. 

Pozor! Kettlebell má 100 kg. Samozrejme, zdvihnúť ho, nebola pre nášho Tomíka žiadna výzva 😀 Celá zelená guľa na cvičenie je veľmi ľahká a plastová, rukoväť je gumená - čo slúži výborne ako hryzátko a vo vnútri sa nachádza hrkálka. Shaker je rovnako ľahký ako Kettlebell (to, že sa to tak volá viem len vďaka švagrinej a napísaniu tohto článku 😀 ) Vo vnútri “pohárika” sa tiež nachádza hrkálka - rolnička a na vrchu je pripevnené oranžové pútko - super na trénovanie úchopu a jemnej motoriky. Čelenka je akoby z froté materiálu a je v úžasnej oranžovej farbe, vďaka čomu vám drobec nikdy neujde z dohľadu 😀 Náš Tomino ešte nelezie, takže tento výrazný prvok využijeme neskôr. Z celého cvičiaceho setu má naše fitbejby najradšej činku. Je z pevného ľahkého plastu, Tomík si ju vie pekne prechytávať v rukách a využíva ju ako hryzátko, keďže “závažie” má po oboch stranách rôzne hrbolčeky 🙂 Vďaka tomu, že sú obe závažia voľne uložené, tak pri cvičení (rozumej trieskaní a búchaní) vydávajú zvuk a to sa nášmu buchtošovi náramne páči. Mne už trošku menej, ale vidieť jeho šťastný výraz mi za to naozaj stojí 😀 

S týmto setom si každé hravé dieťatko precvičí zmysli, úchop, hmat, zrak, sluch, jemnú aj hrubú motoriku a pustí sa naplno do objavovania a skúmania 🙂

Ak chcete tento krásny set na cvičenie vyhrať stačí ak dáte like/ páči sa mi na tento článok a do komentára napíšete ako sa najradšej s detičkami hýbete, cvičíte, beháte, lozíte, plávate, športujete, kolobežkujete atď... všetko to chcem vedieť a fotky tiež potešia! 😀 ale samozrejme nie sú podmienkou. Súťaž trvá od dnes do 14.8. a následne vylosujem 1 víťazku. 

Zobudila som sa so zápaleným okom. Akoby nebolo tých hygienických pravidiel v tejto dobe dosť, len ja krava som sa včera pozabudla a pretrela si oči po tom, ako som fyzikovi strčila prst pri jeho vrcholení do zadku.

Na chybách sa človek učí a fyzické zákony neodrbeš. Rovnako ako tie biologické. Fyzika som spoznala ešte pred Eduardom. Máme rovnaké koníčky, rovnaký humor, rovnaké úchylky (áno tie prsty v zadku a iné) a rovnakú telesnú stavbu. Rozdávali sme si to dobrého polroka. Len tuto fyzik si to rozdával na všetky strany. Čo je v poriadku, lebo však nikdy sme neboli nejaký pár a ja som ani s takým chlapom nechcela nič vážne. Aj keď jeho výtrty občas s*ali moje ego, prešlo ma to.

Neviem, či sa taký narodil alebo ho takým spravil život, ako sa to stalo v mojom prípade. Fyzik je taký ten emočný kripel, čo nedokáže úplne milovať, vlastne akýsi pocit lásky podľa mňa ani nikdy nezažil. Manipuluje východoeurópske devy s nízkym sebavedomím a zháňa baby 24/7. Keď však ale príde do práce, je oddaný praci. Má dôležité posty na vysokých miestach po celom svete a tajné služby za tým zadkom, kam mu strkám prsty.

Keď mi oznámil že je asi koniec, lebo spoznal nejakú mladuchu, čo organizuje výlety do Zakarpatskej Rusi, moje ego utrpelo hroznú porážku. Po prvé som vôbec nechápala, prečo niekto organizuje výlety do miesta, ktoré som ani nevedela, že existuje.

Po druhé som nevedela, čo sa po mne vyžaduje v danej situácii, keď sa s vami rozchádza niekto, s kým ste ani nechodili a keď ten dotyčný je v kontakte so všetkými svojimi piatimi ex. Mám akože plakať, či predstierať smútok, lebo viem, že tento chlap ma aj tak nikdy neopustí, ak mu je so mnou naozaj dobre?

Ego však urádovalo. Zorganizovala som posledný výlet na rozlúčku s fyzikom. Do Chorvátska, kde sme sa mali venovať nášmu spoločnému hobby a nám samým. Keď ma prišiel pod dom v Dubrávke vyzdvihnúť ráno o piatej, poslala som mu selfie s východom slnka v Chorvátsku. Odišla som tam bez neho noc predtým. Všetko bolo na moje meno. Áno som sviňa, ale zranené ego ešte väčšia. Nezaslúžil si to, lebo za to aký je, naozaj nemôže. Odpustil mi, pretože rovnako ako nedokáže milovať, nedokáže sa ani na nikoho hnevať.

Linda* po deťoch nikdy netužila, ale známi ju presviedčali: "Ak nebudeš mať deti, budeš to neskor ľutovať. Skus to a uvidíš, aká budeš šťastná." Tak to teda, skúsila, ma dve deti a dnes to strašne ľutuje. Nič k nim necíti, zaťazuje ju ich prítomnosť. Mladší ma len necelý rok a starší ma navyše autizmus. Muž pracuje v zahraničí a tak je na deti sama. 

Je nešťastná a najradšej by vrátila čas a žiadne deti nemala. Rada by z domu utiekla niekam veľmi ďaleko. Hovori, že deťom nič nechýba, majú všetko materiálne zabezpečenie, len ona strašne vnútorne trpí a miestami by najradšej zomrela. 

Tento článok je odpoveďou do diskusie na tuto tému. *Meno Linda je náhodne vybraté. https://www.modrykonik.sk/forum/o-tom-sa-tazko-rozprava/najradsej-by-som-vratila-cas-a-deti-nemala/ 

Je lahke ju odsúdiť a povedať, že načo deti vôbec mala, však ju nikto do toho nenútil. 

Mala deti, pretože to je v spoločnosti norma. Od ženy sa to očakáva, že bude ako všetky ostatne. Je tažke isť proti prúdu, hlavne keď človek nevie, prečo je v niečom iný. Nie sme naučení počúvať svojmu vnútro, intuíciu a robiť rozhodnutia podla toho. A tak sa rodia deti tam, kde nie sú vítane a samé si ponesú do života krivdu neprijatia. 

Kedže je na deti sama, je preťažená, a pravdepodobne vyhorená. 

Keď vás letné slniečko zláka na prechádzku, netreba odolávať. Ak máte tú možnosť, choďte sa nadýchať vzduchu niekam do lona krásnej slovenskej prírody. Vaše deti sa nového dobrodružstva nebudú vedieť nabažiť, zatiaľ čo vy si dobijete baterky. Alexandra Mamová alias obľúbená blogerka a „dvojmama“ DoubleTrouble vám poradí, na čo nezabudnúť, ak ste sa práve rozhodli vyraziť na prázdninový výlet do lesa.

Alexandra, máš doma dve dievčatá. Keď ráno vyrážate na výlet, je to asi celkom rušné, však?

To teda je! A musím sa priznať, že veci na výlety balím veľmi nerada. Najmä preto, lebo často na niečo dôležité zabudnem. Minule som napríklad dievčatám zabudla vziať mikiny – ešte šťastie, že bolo veľmi teplo.

Čo je teda povinnou výbavou na vaše výlety?

Ideálne všetko nepremokavé! Napríklad také gumáky sa u nás nosia celoročne. Asi ako všetky deti, ani moje dievčatá neobchádzajú mláky a blato, takže v lese je pre ne hádam aj v lete akákoľvek iná obuv zbytočná. Pred premenlivým počasím nás ochráni tenšia bunda. Bez týchto vecí sa u nás do lesa nejde. Ibaže by som niektorú z nich zabudla! (smiech). Rovnako dôležité sú spodné vrstvy oblečenia. To, čo dievčatá nosia priamo na pokožke, musí byť u nás zásadne z prírodných materiálov. Obliekam im zásadne iba kvalitné biobavlnené tielka a tričká. Mimochodom – tielok či tričiek sa vždy zíde viac. Aj na krátku prechádzku beriem náhradné kusy. Keď sa náhodou spotia, oblečenie prezlečieme a zábava pokračuje.

Balíš do zásoby ešte niečo?