🔥 Spomínate si ešte na ten pocit, keď ste ako dieťa maľovali celé popoludnie, hrali na gitaru, tancovali, alebo písali básne – len tak, pre radosť? A potom prišli povinnosti, práca, rodina. A tie malé radosti sa niekam stratili. Niekedy stačí jeden obyčajný moment, aby sme si uvedomili, koľko radostí a talentov sme počas života nechali ležať ľadom. 

➡️ Ľudia, ktorí pravidelne rozvíjajú svoje silné stránky a talenty, majú o 30% vyššiu úroveň životnej spokojnosti. 

➡️ Návrat k činnostiam, ktoré sme milovali, aktivuje oblasti mozgu spojené s odmenou a vitalitou, podobne ako zamilovanosť, majú nižšie riziko vyhorenia a lepšie zvládajú náročné životné obdobia.. Tvorivé aktivity znižujú stres až o 40%, aj keď im človek venuje len pár minút denne. 

➡️ Ľudia, ktorí využívajú svoje prirodzené talenty v práci, sú štyrikrát angažovanejší a menej náchylní k vyhoreniu. 

💬 Otázky na zamyslenie: 

Čo ste ako dieťa milovali robiť, ale dnes na to “nemáte čas”? 

O niekoľko mesiacov neskôr....

Peter sedel na stoličke na letisku a zamyslene hľadel do okna, kde mohol sledovať odchod lietadiel. V hlave sa mu premietali spomienky, ktoré zažil s Veronikou. Cítil tú intenzitu, ktorá sa mu vnárala do srdca, keď sa mu obnovili ich večerné rozhovory. O Bohu, živote, snoch, ich vzájomnej budúcnosti. Necítil smútok. Veronike sa za ten čas podarilo zbúrať všetky múry pochybností, ktoré mal týkajúce sa vzťahu na diaľku.

„Z očí ti srší láska.“ prihovoril sa mu s úsmevom Sebastian. Peter sa jemne strhol a zahľadel sa na neho. Tiež sa usmial a ticho prikývol.

„Nikdy som si nemyslel, že budem môcť ešte niekedy niekoho tak milovať. Mal som pocit, že Zuzka bola moja osudová. Teraz, keď mám možnosť vidieť veci z inej perspektívy, viac rozumiem, aké dôležité je byť trpezlivý, aby si pochopil Božie načasovanie.“ vyslovil svoje myšlienky nahlas.

„Musím iba súhlasiť.“ ticho si vydýchol Sebastian a sklopil zrak na svoje ruky.

„Ako sa darí Tomášovmu otcovi?“ snažil sa zmeniť tému. Videl na Sebastianovi jemný smútok.

Bola omnoho jemnejšia a ľahšia. Veľmi tichá a pomalá. Ako príjemná  morská vlna, ktorá, zmývala všetku špinu a zanechávala po sebe len čistotu a krásu. Poď a neboj sa spraviť krok. Som aj tam, kde sa zdá, že tma získala posledné slovo. Moja Láska sa pohybuje pomaly. Až tak, že sa niekomu môže zdať, že nekonám. Že nechávam veci plynúť bez povšimnutia. Ticho však môže byť mojou odpoveďou na všetko trápenie, ktoré si človek vo svojom srdci skrýva. Svet však nedáva možnosť k tomu, aby po tomto tichu ľudia túžili. Aby v tomto tichu počuli môj hlas. Hľa, všetko tvorím nové, už teraz to raší. Nebadáš to? Tento tichý, láskavý, múdrosťou naplnený Hlas ju úplne odzbrojil. S otvorenými ústami si prezerala slzy, ktoré stekali po lícach jej matky. Sama bola ohromená tým, čo teraz zažila.

„Odpúšťam ti, mami.“ vyslovila okamžite, bez ďalšieho premýšľania. Hlas, ktorý ju upokojoval, jej dal jasne najavo, čo je správne a ona sa týmto nadprirodzeným pocitom nechávala viesť. Keď začula svoj vlastný hlas a vetu, ktorú tak veľmi túžila povedať, aj do jej očí sa ihneď nahromadili slzy. Dávali najavo, že je ten správny čas. Božie načasovanie odpustenia a zmierenia. A všetko bolo vypovedané. Vlastne nebolo treba viac nič hovoriť, pretože obe vedeli, kto medzi nimi stál a s láskou spájal ich nedokonalé srdcia.

Keď Vilma po niekoľkých hodinách otvárala dvere svojho domu, dúfala, že ešte zastihne svoju dcéru. Dnešný podvečer bol pre ňu neopísateľný. Ešte stále v sebe spracovávala to, čo sa odohralo v nemocničnej izbe s jej mamou. Dopriali si dosť dlhý čas na to, aby sa mohli otvorene porozprávať a keď odchádzala, cítila sa naozaj šťastne, prijato a slobodne. Nikdy predtým takéto pocity v blízkosti svojej matky nezažila. Tiež vedela, komu má byť za to všetko vďačná. Usmiala sa, keď uvidela cez otvorené balkónové dvere ako Zuzka s Tomášom spokojne sedia na kreslách, sledujúc Matúška so svojim otcom ako sa hrajú. Môže byť šťastnejšia? Presne o tomto snívala. Mať svoju rodinu pokope. Jediný, koho prítomnosť jej chýbala, bol Sebastian. V tom si uvedomila, akú stránku vo svojom živote ešte stále nemá doriešenú. Tým sa však teraz nebude zaoberať. Veselým krokom vošla na záhradu a prisadla si k Tomášovi a Zuzke. S radosťou začala rozhovor s nimi. Tento idylický okamih prerušilo zvonenie Vilminho mobilu, ktorý mala položený na stole. Pozrela sa na displej. Svietil na ňom nápis NEMOCNICA. Nechcelo sa jej teraz zaoberať prácou, tak hovor vypla a opäť sa začala sústrediť na rozhovor, ktorý viedli. Volanie sa však o pár sekúnd zopakovalo. Vilma sa zamračila a zamyslene sledovala blikanie na svojom displeji. Nikdy jej nevolali viackrát, pokiaľ to nebolo súrne.

„V kľude si to zdvihni...“ povzbudila ju Zuzka. Vilma sa na ňu veselo usmiala a ticho prikývla. Potom vzala mobil, postavila sa a pomalým krokom prešla okolo svojej dcéry a jemne ju pohladila do ruke. Keď vošla dnu do obývačky, zhlboka sa nadýchla a prijala hovor.

„Prosím. Čo sa deje, že mi voláte o takomto čase?“ spýtala sa Vilma trochu podráždene.

„Pani riaditeľka, veľmi ma mrzí, že vám takéto správy oznamujem cez telefón. Nastali komplikácie v zdravotnom stave vašej mamy.“ na druhej strane bolo počuť známy mužský hlas doktora, ktorý mal na starosti jej mamu. Vilma zatajila dych a do očí jej vošlo zdesenie, keď sa jeho hlas odmlčal.

Niekedy je ťažké vysloviť slová, ktorými žiadame o pomoc. Avšak často ticho volá z nášho vnútra.

Ak sa pristihnete, že ste podráždené, smutné alebo uzatvorené, skúste sa na chvíľu zastaviť a spýtať sa - čo vlastne potrebujem?

Požiadať o pomoc nie je slabosť.

Je to spôsob, ako sa starať o seba aj o tých, ktorých milujeme. 💛

Naša emailová podpora je tu pre vás. Bez hodnotenia, bez tlaku, s porozumením.
✉️ akosanaozajmam@vydumamky.sk

Pamätáte si, ako ste ako malí kreslili obrázky a priali si, aby ožili a preniesli sa do skutočného sveta? Dnešné deti už nemusia len snívať. Vďaka 3D peru obrázky vystúpia z papiera a premenia sa na skutočné výtvory. Tvorenie navyše rozvíja jemnú motoriku a malých tvorcov zabaví na dlhé hodiny.

Keď dieťa vezme 3D pero do rúk, stane sa niečo kúzelné. Kreslí čiaru po čiare a zrazu sa pred ním zhmotňujú obrázky z jeho fantázie.

Ako funguje 3D pero?

3D pero funguje podobne ako lepiaca pištoľ, len namiesto lepidla používa špeciálne plastové vlákno (filament), ktoré sa po zahriatí mení v mäkký a tvárny materiál. Dieťa s ním kreslí nielen po papieri, ale aj do priestoru. Stačí tak pár ťahov a vznikajú diela, ktoré existovali len v jeho predstavách.

Bezpečnosť je pritom na prvom mieste. 3D perá pre deti ako AERIUM LittleArt Set majú regulovateľnú teplotu a rýchlosť tavenia, takže sa prispôsobí tempu malého tvorcu. Ergonomický tvar dobre padne aj do malej ruky a vďaka vstavanej batérii nikde neprekážajú káble.

Prebuďte v deťoch fantáziu

👧 „Mami, prosím, nehovor o ockovi zle...“ Povedala to 8-ročná dcéra, keď počula rodičov hádať sa o tom, kto „môže“ za rozchod. Nie preto, že by nechápala, čo sa deje. Ale preto, že deti nechcú byť vo vojne, ktorú neviedli. Každý rozchod bolí. No keď v ňom zabúdame na deti, bolesť sa prenáša ďalej. A z drobných sĺz sa stávajú tiché rany, ktoré si nesú do dospelosti. Možno si to neuvedomujeme, no práve vtedy sa deti stávajú najcitlivejšími „snímačmi“ energie. A ublíži im viac to, čo nevidno — tón hlasu, unavené ticho, alebo to, že sa z nich stane „most“ medzi dvoma svetmi. 

💡 Detský mozog reaguje na konflikt rodičov podobne ako na fyzickú bolesť. 

💡 Deti rodičov, ktorí sa rozchádzali s rešpektom, majú o 42% nižšie riziko úzkostí a problémov vo vzťahoch. Deti nezraňuje samotný rozchod, ale spôsob, AKO sa rodičia k sebe správajú. 

💡 Otvorená, úprimná, ale citlivá komunikácia počas rozchodu znižuje detskú úzkosť o 50%. Deti, ktoré nie sú „ťahané“ na jednu stranu, majú o 40 – 60% menšiu pravdepodobnosť úzkostných porúch v dospelosti. Emocionálna stabilita rodiča je silnejší ochranný faktor než finančné zázemie. 

❓ Otázky, ktoré môžu zachrániť vzťah rodič – dieťa: 

Čo je v tejto situácii pre vaše dieťa najviac potrebné? 

Dobrý deň chcela by som sa vás obstáť a zároveň požiadať o pomoc dnes ráno som zistila že z účtu mi zmizli peniaze z Tatrabanky v pohyboch som našla strhnutie peňazí neviem čo to je chcela by som platbu reklamovať a požiadať o vrátenie peňazí môžete mi prosím pomôcť budem veľmi vďačná Ďakujem.

„Mamička plakala preto, lebo cítila obrovskú ľútosť z toho, čo sa pred mnohými rokmi stalo a čo nedokázala zmeniť. Čo ti teraz poviem je veľmi nečakané. Možno to ani úplne nepochopíš. Chcem však, aby si vedel, že ja a tvoja mamička ťa veľmi ľúbime. A to, čo sa stalo sa stať muselo, aby sme my dvaja mohli byť spolu. Chápeš?“ zdvihla sa Zuzka a podišla k jeho nohám, aby ho chytila za ruku. Matúško nahol hlavu na stranu a vnímavo si prezrel jej tvár. Potom sa spokojne usmial a prikývol.

„Je super, že môžeme byť spolu. Chcel by som, aby si nikdy neodišla. Mám ťa veľmi rád.“ vyslovil veselo, naklonil sa k jej tvári a pobozkal ju na líce. Zuzke to dodalo odvahu k tomu, aby pokračovala.

„My dvaja nie sme iba akože brat a sestra. Máme rovnakú mamičku.“ povedala s upretým pohľadom do jeho očí plných očakávania.

„Máme rovnakú mamičku?“ zopakoval zmätene a obrátil pohľad k Vilme, ktorá ho hladila po chrbáte. Na pár sekúnd sa zamračil a potom sa zhlboka nadýchol. „Ale veď to je úžasné, nie?“ snažil sa pochopiť situáciu. „Prečo si plakala, mamička? Veď Zuzka je perfektná. Ja som šťastný.“ vyslovil radostne a okamžite sa vrhol Zuzke do náručia.

Vilma na oboch pozerala so slzami v očiach. V srdci pocítila nádhernú, oslobodzujúcu úľavu. Zaplavila ju obrovská vlna vďačnosti. Mnoho rokov si predstavovala, aké by to bolo, keby mohla vrátiť čas a rozhodnúť sa inak. A teraz mala možnosť, jej vlastná dcéra ju ňou obdarovala, aby to smela zažiť. Naplno sa oddať pocitu, že jej najväčší hriech bol zmytý vo veľkorysom odpustení. Bez zraňujúcich výčitiek svedomia mohla sledovať výnimočný vzťah medzi jej deťmi. Ako prekrásne to znelo, medzi jej deťmi. Jej dcéra a syn. Tieto slová v jej vnútri vytvorili nádhernú melódiu, ktorú tak veľmi potrebovalo jej srdce počuť.

„Mamička, poď k nám. Môžeme sa objať spolu. Však, Zuzka.“ zaznel veselý Matúškov hlas. Pohľadom od Vilmy prešiel k Zuzke. Aj samotná Vilma čakala na Zuzkinu odpoveď. Tá sa ľahko usmiala nad Matúškovou spontánnosťou a ticho prikývla. Vilme dvakrát zrýchlene zabúšilo srdce od radosti a pomaly sa spustila na kolená, blízko svojej dcéry. Nesmelo vystrela ruky, aby mohla oboch objať. Zuzka jej neisté gesto prijala a odovzdane jej objatie prijala. Matúško ju ihneď nasledoval. Vilma sa zhlboka nadýchla a uvoľnene vydýchla. Po lícach jej stieklo niekoľko sĺz.

👉 Aby bolo šťastné? Naozaj je šťastie to jediné, čo chceme? Alebo chceme, aby naše deti vedeli žiť, aj keď šťastie práve „nie je doma“? Aby bolo samo sebou? Nepotrebujú byť spokojný. Potrebujú vedieť pracovať so svojimi pocitmi. Aby sa nevzdali, keď sa im niečo nepodarí. Aby sa dokázali postaviť za seba a pritom rešpektovali hranice druhých. 

🔍 Deti, ktoré sa učia pomenúvať emócie, majú lepšie výsledky v škole aj vo vzťahoch. Deti, ktorým rodičia uznávajú pocity, majú vyššiu emočnú inteligenciu a lepšie vzťahy v dospelosti. 

🔍 Zdravé hranice u detí vedú k vyššej životnej spokojnosti a nižšiemu riziku úzkostí v dospelosti. Autenticita dieťaťa súvisí s nižšou úrovňou úzkosti a vyššou sebadôverou. 

🔍 Kľúčom nie je „šťastie“, ale schopnosť odolávať stresu a vracať sa späť tzv. reziliencia zvyšuje subjektívnu pohodu až o 42%. Deti, ktoré sú vedené k sebareflexii a zodpovednosti, dosahujú dlhodobo väčšiu životnú spokojnosť než tie, ktorých cieľom je len „byť šťastné“. 

🔑 Otázky, ktoré môžu zmeniť váš deň: 

Čo skutočne potrebujete VY a čo potrebuje VAŠE dieťa v tejto chvíli? 

„Môj malý princ. Nemyslím si, že je to kvôli tebe. Ty si náš poklad. My dospelí občas zažijeme veci, ktoré nedokážeme vyriešiť ihneď a to nás potom bolí vnútri. Slzy sú dobré k tomu, aby sa srdiečko príliš tými starosťami nezatvrdilo. Myslím, že náš dobrý Pán nikdy nechcel, aby sme niečo také zažívali. Ak to však správne pochopíme a príjmeme veci v Ježišovom pôsobení, tak zistíme, že práve viera vidí srdcom svetlo tam, kde oči vidia len tmu.“ Zuzka zmĺkla a zamyslene sa zahľadela na trblietajúce svetlo na hladine vody bazéna, ktorý bol niekoľko krokov od nich. Matúško na ňu nechápavo pozeral. Zuzka si neuvedomila, že sa rozpráva iba so šesťročným chlapcom. Poslednú vetu vlastne akoby povedala sama pre seba. Cítila, že potrebuje tú vec so svojou biologickou matkou konečne uzavrieť. Malá rúčka jej brata, ktorá pred chvíľou ukazovala na jeho zaujímavý výskum sa dotkla tej jej.

„Si smutná?“ vnímavo ju sledoval s vystrčeným noštekom a trpezlivo čakal na odpoveď. Zuzku jeho citlivosť dojala.

„Ty si tak krásny. Si veľkým darom pre tento svet. Prajem si, aby ti Boh dal veľkú vieru a silu zotrvať s takýmto nádherným vnímavým srdcom celý život.“ pohladila ho po líci a naklonila sa k nemu, aby ho pobozkala.

„Ale neodpovedala si.“ vyslovil ihneď ako sa odtiahla. Zuzka na neho prekvapene zažmurkala a ľahko sa usmiala. Zabudla, že jej malý braček je presne ako Malý princ z rozprávky. Keď sa niečo opýtal, odhodlane čakal, že sa dočká odpovede.

„Nedá sa povedať, že by som bola úplne smutná. Skôr neviem vyriešiť jedno trápenie v mojom živote.“ snažila sa mu to vysvetliť čo najjednoduchšie. Matúško zamyslene naklonil hlavu na stranu a zahĺbil sa v premýšľaní.

„A prečo sa trápiš pre niečo, čo nevieš vyriešiť? Nehovorila si, že keď sa budeme modliť s vierou, že sa to stane, tak Boh bude pracovať za nás? Ja som sa modlil, aby boli maminka s tatinkom opäť spolu a veril som tomu. A pozri, stalo sa.“ dodal so širokým úsmevom a rozžiarenými očami. „Ty tomu už neveríš?“ vyslovil nečakanú otázku nakoniec. Zuzka na neho pozerala s otvorenými ústami.

Budeme potrebovať:

500g paradajky

1ks červená paprika

1ks cubuľa

4ks strúčik cesnaku

olivový olej

Dnes #cinnamonrolls alebo inak Škoricové slimáky  🐌 receptom som sa inšpirovala od @_viktornagy_ s malými úpravami.

RECEPT
CESTO:
hladká múka 580 g
maslo 90 g
mlieko 200 ml
suché droždie 7 g
cukor 100 g
soľ 4 g
dve vajíčka a jeden žĺtok
PLNKA:
hnedý cukor 150 g
škorica 17 g
javorový sirup 80g
maslo na potieranie cesta 100 g

POSTUP
Mlieko si zohrejeme, nesmie však vrieť. Pridáme doň lyžičku cukru, maslo a sušené droždie. Túto zmes necháme podkysnúť. V miske zmiešame múku, soľ, cukor, vajíčka a pridáme vykysnutú zmes. Vypracujeme hladké, nelepivé cesto, necháme ho 1h vykysnúť.

Následne vyvalkáme tenké cesto, ktoré potrieme škoricovou zmesou. 

Škoricovú zmes získame zmiešaním masla, cukru, škorice a javorového sirupu. Cesto zatočíme, nakrájame na rovnaké “slimáky”. 

Pečieme 20min pri 180°. 

👉 Ráno chaos, práca mešká, dieťa trucuje kvôli oblečeniu a Vy cítite, ako vo Vás rastie tlak. A vtedy príde tá myšlienka: „Jedna po zadku by to vyriešila hneď.“ Alebo: „Keď dcéra opäť hodila hračku o zem, stratila som nervy. A hneď potom som cítila vinu.“ Poznáte to? Chcete byť pokojní, no dieťa vás dokáže vytočiť do nepríčetna. Lenže... skúste si predstaviť, že reakcia, ktorá mení všetko, nie je krik, ale pochopenie. 

💔 Deti, ktoré zažívajú telesné tresty, majú vyššiu hladinu stresových hormónov, vykazujú nižšiu dôveru voči rodičom a majú o 30% vyššie riziko zvyšujúcej sa agresivity v neskoršom veku. 

🧠 Deti vedené s rešpektom majú lepšiu sebareguláciu a empatiu. Pozitívna výchova zvyšuje schopnosť dieťaťa samoregulácie a empatie, čo je jeden z najdôležitejších prediktorov úspechu v dospelosti. Deti vychovávané bez fyzických trestov majú lepšie výsledky v škole, nie kvôli „mäkkosti“, ale kvôli bezpečnému vzťahu s rodičom.  

❤️ Vzťahové prístupy vo výchove znižujú výskyt agresivity až o 40%. 

💬 Otázky, ktoré pomáhajú: 

Čo vo vás v skutočnosti spúšťa potrebu „rýchlo ukončiť konflikt“? 

Čo znamená Mamaleto? Príbeh mena, ktoré znamená viac, než sa na prvý pohľad zdá

Keď sme hľadali názov pre náš e-shop, vedeli sme, že nestačí, aby len pekne znel. Našou ambíciou je vybudovať medzinárodný obchod pre mamičky, a preto sme potrebovali meno, ktoré bude ľahko zapamätateľné, jednoducho vysloviteľné v rôznych jazykoch a predovšetkým – aby v sebe nieslo srdce mamy. Tak vzniklo Mamaleto. 🌸

Mama – Prvé slovo, ktoré dieťa vysloví

Mnohé mamy ten moment poznajú: keď ich dieťatko prvýkrát povie „mama“. Je to ako lúč slnka po dlhej zime, ako objatie bez slov, ako znovuzrodenie identity. A práve tento pocit sme chceli v názve zachytiť. Preto „Mama“ – to najkrajšie slovo na svete. ❤️

A čo to „Leto“?

Možno si poviete – je to kvôli ročnému obdobiu? Nuž, nie celkom. Aj keď leto evokuje teplo, svetlo, život a radosť – čo všetko je blízke materstvu – my sme išli ešte hlbšie.

“Láska moja, tak veľmi som túžila konečne počuť tvoj hlas.” vyslovila s úľavou. Tomáš prekvapene zdvihol obočie. Neuvedomoval si, že sa svojim uzavretím do seba sťahuje aj pred Zuzkou.

“Prepáč mi, prosím. Pri tom všetkom som si neuvedomil, že mám pri sebe svoju úžasnú manželku, ktorá ma dokáže prijímať s otvoreným srdcom presne takého, aký som.” povedal a privinul sa k jej dlani. Potom ju vzal do svojich rúk a odovzdane ju pobozkal.

“Čoho sa bojíš najviac?” spýtala sa so záujmom. Chcela mu vytvoriť pokojné prostredie, v ktorom sa nebude báť povedať, čo cíti. Presne ako to aj on urobil pre ňu. Tomáš sa zhlboka nadýchol a zamyslene sa odmlčal. Po pár sekundách sa postavil a pomalým krokom prešiel k svojej malej knižnici.

“Pamätám si, že keď som išiel prvýkrát do školy, veľmi som túžil, aby môj otec bol na mňa hrdý a s takýmto pohľadom na mňa hľadel, keď budem vchádzať do budovy. Môj otec ma do školy naozaj odviezol. Sledoval som ostatné deti a ich otcov, ktorí ich s láskou a hrdosťou odprevádzali. Môj otec ma ani len nevzal za ruku, povedal, že je to prejav slabošstva. A keď sme prišli ku vchodovým dverám, iba chladne podotkol, aby som dnu šiel sám, lebo už som dosť veľký. Bolelo ma to, ale nikomu som o tom nepovedal. Teraz, po toľkých rokoch, to prvý raz hovorím tebe.” Tomáš zmĺkol a otočil sa k Zuzke. Tá ho trpezlivo a ochotne počúvala bez toho, aby sa ho snažila akokoľvek vyrušiť. “Všetko som sa to snažil odovzdať Ježišovi, keď mi daroval nový život. Veril som, že On to všetko vyliečil a na prvý pohľad sa to tak aj zdalo. Avšak keď si uvedomím, že ja som sa s otcom vlastne nikdy otvorene o tom všetkom neporozprával a nepovedal som mu, že mu skutočne odpúšťam, zaplavuje ma pocit beznádeje, keď si predstavím, že by si ma už nikdy nemal pamätať alebo niečo horšie.” pri posledných slovách sa Tomášovi zlomil hlas a bolestne zovrel pery. Zuzka sa postavila zo sedačky a prešla k nemu, aby ho skryla do svojho objatia. Nič nehovorila, iba ho k sebe privinula a s láskou mu hladila vlasy na hlave. Po pár minútach ticha, keď sa zdalo, že Tomášove telo sa uvoľnilo pod jej nehou, sa rozhodla Zuzka prehovoriť.

“Keď o tom hovoríš, sme na tom vlastne podobne. Neviem, čo by som ti mala poradiť, pretože vzťahy, ktoré do môjho života vložil Boh, som ešte stále nepochopila tak, aby som sa cítila slobodne a pokojne.” vyslovila Zuzka ticho opretá o jeho rameno. Tomáš sa jemne odtiahol a pobozkal ju jemne na kútik pier. Pozrel sa na ňu a chcel niečo povedať. Niečo povzbudivé, ale sám sa cítil stratený. “Vieš, aj napriek tomu všetkému, že ja sama si nie som istá, čo mám robiť a čo je vo všetkom tomto chaose správne, stále nestrácam nádej. Tichý hlas v mojom vnútri mi našepkáva, aby som sa nebála. Stačí iba veriť Jeho láske a načasovaniu. V pokore a trpezlivosti. Už toľkokrát mi ukázal, že Jeho moc pôsobí inak ako moje predstavy, že mi neostáva nič iné, len veriť Jeho slovu, že je verné. Že On sám je verný. Hoci my sme nedokonalí a slabí. Stačí nám Jeho milosť. Uverme jej.” hĺbka slov, ktoré sa jej usádzali v srdci prekvapili aj ju samotnú.

“Presne tak. Stačí nám Jeho milosť. Uverme jej.” zopakoval Tomáš s uvoľneným úsmevom, chytil Zuzku za ruku a prešiel s ňou naspäť na sedačku. Tam jej podal do rúk šálku s teplým čajom a štrngol si s ňou. “Pripime si na to. Nech sa Ježišova milosť rozleje v našich nedokonalých srdciach, aby víťazstvo, ktoré už dávno pre nás vyhral, sa stalo našou istotou.” dodal vyrovnane.

Keď sa v kalendári november preklopí do decembra, v našich hlavách sa už rozbieha vianočný kolotoč. Napriek všetkým povinnostiam si tieto chvíle užívame. V mnohých domácnostiach je pečenie tým najkrajším vianočným rituálom. Je to o tom, že spomaľujeme, natiahneme si teplé ponožky, uviažeme zástery, pustíme koledy a kuchyňa sa stáva srdcom domova, presýtená hrejivou vôňou vanilky, škorice a perníkového korenia.

Keď išla piecť moja babka, vytiahla starý zápisník v hrubej väzbe. Na zožltnutých listoch boli napísané recepty ťažko čitateľným, rokmi vypísaným písmom. Medzi stránkami sem-tam vytŕčal založený papierik s receptom od susedy. Na iných listoch bol nalepený výstrižok z novín či časopisu. Pri žiadnom však nechýbal rukou dopísaný drobný postreh, detail, ktorý vyšperkoval koláč či zákusok do dokonalosti. Použi med, no uber z mlieka. Na prevoňanie pridaj štipku muškátového orieška. Orechy nemel, len nasekaj…

🎁 Súťaž: Ukážte nám svoje dmBio Vianoce

Za roky vianočných kampaní s dmBio produktami vieme, že sú vo vašej kuchyni stálicou a často sú práve oni tou tajnou ingredienciou, ktorá robí z dobrého receptu dokonalý.

Vieme, že tú pravú vianočnú atmosféru dodá dmBio vanilkový struk, vďaka ktorému bude tradičný recept od babičky ešte chutnejší. Aby orechové rožky prevoňala sviežosť, vieme, že štipka dmBio citrónovej kôry je presne to, na čo nesmieme zabudnúť. Vianočnému punču dodá hlbokú a hrejivú arómu dmBio pomarančová kôra.

Namiesto cukru či medu môžeme použiť dmBio datľový sirup. Linecké koláčiky získajú dokonalú chuť, keď ich naplníte dmBio ríbezľovou alebo dmBio jahodovou ovocnou nátierkou. Košíčky z dmBio mletých lieskových orechov majú výraznejšiu chuť než tie z vlašských.

Vždy, keď som sa svojich starých rodičov pýtala, čo by chceli pod stromček, odpoveď bola rovnaká. „Nič. Nič nepotrebujeme, nič nám nechýba, máme všetko. Najväčší dar ste pre nás vy, naše vnúčatá a pravnúčatá.“ Vždy to, žiaľ, skončilo pri niečom neosobnom a praktickom, ako vitamíny, výživové doplnky, alebo teplé ponožky. Pretože naozaj, starším ľuďom už neurobíme radosť vecami, ale skôr časom, ktorý s nimi trávime, úsmevmi, ktoré im darujeme a tým, že budeme neustále súčasťou ich života. A tak som hľadala niečo, čo by dokázalo zahriať pri srdci aj niekoho, kto tvrdošijne tvrdí, že nepotrebuje a nechce nič. A našla som.

A už roky nosí Ježiško starým aj prastarým rodičom kalendáre. Nie však obyčajné, ale Fotokalendáre s fotkami našich detí od HappyFoto. Zistila som, že fotokalendár je ten najlepší kompromis. Je to praktická vec - veď každý kalendár potrebuje. Ale zároveň je to ten najosobnejší a najdojímavejší darček, aký si viete predstaviť. U nás doma je to už roky obľúbený vianočný darček.

Viem, ako to vyzerá u mojej babičky: Zavesí si ho na čestné miesto v kuchyni, hneď vedľa linky. Každé ráno, keď si pôjde uvariť kávu, vidí na stene usmiatu tvár. Uvidí nášho syna, ako kráča prvýkrát do školy, alebo dcéru s medailou v ruke na tanečnej súťaži, či celú našu rodinu na spoločnom výlete.

Moji starí rodičia sa z neho abnormálne radujú, pretože im do domácnosti prináša radosť a potešenie na celý nasledujúci rok. 

Je úžasné, že darček s takouto obrovskou emočnou hodnotou je zároveň aj cenovo dostupný. HappyFoto v tom má dlhoročnú prax a ukazuje, že nemusíme minúť veľa, aby sme darovali to najcennejšie - spomienky.

Na jeho výrobu stačí len pár fotiek - tých dvanásť naj momentov z uplynulého roka. Výroba kalendára je jednoduchá, intuitívna a zvládnete ho aj popri bežnom kolotoči s deťmi, či už cez online editor, alebo v programe.

👉 Možno to poznáte… Ráno je ešte všetko v poriadku, no stačí jedna krátka veta od partnera či kolegu a zrazu cítite tlak v hrudi, zrýchlený dych a myšlienky sa rozbehnú rýchlosťou svetla. „Znova som sa pohádala s partnerom kvôli úplnej maličkosti. Vždy ma to zasiahne viac, než by malo.“ Namiesto úteku pred emóciami sa dá naučiť ich pochopiť a spracovať – krok za krokom. 

📌 Emócia trvá v tele priemerne len 90 sekúnd, ak ju nepotláčame a nepriživujeme myšlienkami. Emócie nie sú automatické reakcie, ale predikcie mozgu založené na minulých skúsenostiach. Ak ich pomenúvate, meníte ich silu. 

📌 Pomenovanie emócie znižuje jej intenzitu až o 40% vďaka aktivácii prefrontálnej kôry. 

📌 Telo registruje emóciu skôr než myseľ. Až o 200 milisekúnd preto má význam pýtať sa: „Kde ju cítim v tele?“ Ľudia, ktorí si všímajú telesné prejavy emócií, majú nižšiu mieru stresu a lepšie medziľudské vzťahy. 

💬 Otázky, ktoré môžete použiť hneď dnes: 

Čo presne teraz cítite? 

"Myslím, že to vie iba Boh. Zistil som, že mi otvoril nové okná, v ktorých vidím úplne nové obzory. A tam medzi tým krásnym stojíš ty a usmievaš sa na mňa svojim láskyplným úsmevom." vyslovil s láskou v očiach. Veronika sklopila pohľad a na tvári sa jej usadil jemný úsmev. Peter jej vzal ruku a priložil si ju k perám. Veronika sa opäť odhodlala pozrieť na neho, srdce jej bilo obrovskou rýchlosťou, keď sa k nej naklonil a svojimi perami sa ľahko dotkol jej. Keď sa od seba odtiahli, Veronika ešte chvíľu nechávala oči privreté, aby si vychutnala tento okamih o niečo dlhšie. Zrazu Petrovi zazvonil telefón. Ospravedlňujúco pokrčil plecami a hravo na ňu žmurkol.

"Môžem ťa večer pozvať k sebe domov na večeru?" spýtal sa popri tom ako si prezeral mobil, aby zistil kto vyrušil túto, ich vzácnu, chvíľu.

"Nechceš si oddýchnuť? Myslím, že dnešný deň je pre všetkých trošku náročný." odpovedala so starostlivým tónom.

"To je odmietnutie?" spýtal sa so smutnými očami.

"Samozrejme, že nie. Len nechcem..." nestihla dopovedať, pretože jej Peter ihneď skočil do reči.

"Dobre, tak ťa budem čakať na parkovisku o ôsmej." naklonil sa k nej a pobozkal ju na líce. Potom sa vytratil von. Veronika tam ešte pár minút stála, bez pohnutia. V mysli sa jej vracalo všetko to, čo sa pred pár minútami stalo. Petrove slová, ich bozk, jeho odovzdanosť k nej. Musela sa usmiať. Pomalým krokom začala kráčať po schodoch. Ani v najtajnejších myšlienkach nečakala, že by sa to všetko takto otočilo.

🌊 Na pohľad ešte držíte pokope, ale vo vnútri máte dieru v tvare srdca? Presne takto k životu pristupuje veľa ľudí: stále bežíme, fungujeme, sme „k dispozícii“ a pritom niekde v nás pomaly preteká energia, pozornosť, radosť. 

👉 Chronické preťaženie znižuje empatiu až o 30% – preto sa vyčerpaní ľudia nehnevajú, len prestávajú cítiť. 

👉 Už 10 minút mikroodpočinku denne znižuje emočnú únavu o 40%. 

👉 Ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoj deň, napredujú rýchlejšie o 20 – 25%. 

🧭 Otázky, ktoré si môžete dať ešte dnes: 

Kde vo svojom živote najviac „pretečiete“? 

"Mám chuť urobiť to, čo predtým. Za iných okolností by som neváhal. Teraz si však nie som istý, či je to správne. Myslíš, že je to správne?" zaznel jeho hlboký hlas. Veronika mala pocit, že jeho pery sa už dotýkajú jej. Bol to však iba jeho horúci dych, ktorý ju opantával. Prekvapene na neho zažmurkala. Jej dych sa zrýchlil. Ruky si ovinula okolo jeho krku. Pohľad jej padol na jeho pery. Nespoznávala samú seba. Ešte nikdy sa so žiadnym mužom necítila takto. Gniavila ju úzkosť a zároveň túžba v jednom. Sebaovládanie, ktoré roky v Bohu trénovala, bolo luskutím prstov preč.

"Neviem." odpovedala so zatajeným dychom.

"Neuľahčuješ mi to. Vieš, že si neskonalo krásna? Vieš, že tvoje oči spaľujú celé moje vnútro? Vieš, že od nášho posledného bozku nemyslím na nič iné, len na to, kedy ťa opäť uvidím a budem to môcť opäť zopakovať?" Petrov hlas, hoci šepkal, rezonoval v jej ušiach a spôsoboval túžobné zovieranie jej podbruška. Cítila to presne tak isto. Celé jej telo bolestne kričalo, aby ju pobozkal. On sa však odtiahol a prehrabol si nervózne vlasy. Veronika na neho nemo hľadela s nechápavým výrazom. Mala chuť ho pritiahnuť naspäť. V okamihu ju však zaplavil bolestný pocit odmietnutia. Bez ohľadu na to, čo pred chvíľou hovoril, cítila sa odmietnutá.

"Chápem to. Prepáč, musím ísť, mám prácu." povedala vážne, otočila sa a rýchlym krokom sa snažila dostať k výťahom. Peter na ňu hľadel s neistým pohľadom. Ihneď ako si uvedomil, čo sa vlastne stalo, rozbehol sa za ňou. O pár sekúnd mu však zazvonil mobil. Volal mu Sebastian, ktorý ho volal naspäť na konzultáciu ohľadom Tomášovho otca. Magnetická rezonancia totiž odhalila nečakaný výsledok. Peter smutne hľadel na miznúcu Veronikinu postavu a s tichým, hneď som tam, sa otočil na druhú stranu.

Veronika stála vo výťahu a v očiach ju pálili slzy. Niekoľkými hlbokými nádychmi sa ich snažila prehĺtať. Neúspešne. Jedna z nich jej vypadla z oka a zblúdila až k jej perám. Presne tam, kde pred chvíľou cítila Petrov túžobný dych. Tak veľmi chcela opäť cítiť jeho bozk. Vnútro, ktoré toľké roky oplývalo pokojom, zaplavovala rovnaká vlna neutíchajúcej neistoty. Už vie, že ho miluje. Ale prečo práve jeho? Otázka, ktorá ju uväznila bola v tichej slabosti smerovaná voči Bohu. Hoci vedela, že On mal pre ňu zakaždým pripravené len to najlepšie, teraz nechápala. Prečo ju Jeho vždy dokonalá vôľa priviedla zrovna k nemu? K mužovi, pri ktorom si ničím nebola istá. Odpoveď na jej tichú výčitku neprichádzala. Ihneď ako sa otvorili dvere výťahu na jej poschodí, snažila sa všetky čriepky vlastnej sebaistoty pozbierať a celú myseľ upriamiť k práci, ktorá jej dopomohla v tom, aby sa aspoň trošku upokojila.

Zuzka s Tomášom sedeli v obrovskej zasadacej miestnosti, kde okrem Tomáša a Petra sedela ešte aj Tomášova sestra a mama. Oproti na stene visel obrovský televízor, na ktorom boli v online spojení s dvomi špičkovými neurochirgami, ktorých si Sebastian v rýchlosti zavolal kvôli konzultácii Bernardovho stavu. Magnetická rezonancia totiž ukázala, že okrem zranenia hlavy, ktoré utrpel má na mozgu nádor. Desivé na tom všetkom bolo to, že bol na mieste, kde sa dostávalo len veľmi ťažko. A takmer žiadny doktor by si nezobral na zodpovednosť operovať ho. Už len z toho dôvodu, že sa nevedelo, či by operáciu prežil. Všetci mlčali a ich pohľady smerovali k obrazovke, kde si obaja doktori študovali papiere, ktoré im Sebastian v rýchlosti poslal.

Možno to poznáte… bežíte z úlohy do úlohy, deň sa skončí a Vy sa pristihnete pri myšlienke: „Už dlho som sa nezastavil/“. 

🔸 Mozog pri vedomom prehodnocovaní aktivuje prefrontálnu kôru, čo zlepšuje sebakontrolu a tvorbu nových návykov. Reflexia a prehodnocovanie podporujú tvorbu nových neurónových spojení a zlepšujú schopnosť učenia. 

🔸 43% našich každodenných reakcií sú automatické. Ak ich nerevidujeme, riadi nás autopilot. 

🔸 Reappraisal (prehodnocovanie situácie) znižuje stres a zvyšuje psychickú odolnosť viac ako potláčanie emócií. reflexia a prehodnocovanie podporujú tvorbu nových neurónových spojení a zlepšujú schopnosť učenia. ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoje presvedčenia, sa lepšie prispôsobujú zmenám a zvládajú stres. 

💬 Otázky pre vás: 

Čo vo vašom živote robíte len zo zvyku a už vám to neslúži? 

"Som vďačná Bohu za naše deti. A hoci som toho prežila mnoho, rozhodla som sa v živote posunúť ďalej. Boh mi ukázal, že najlepšie, čo môžem pre seba urobiť je odpustiť ti, všetko. Bez ohľadu, či to dáva zmysel alebo nie. Takže, Bernard, odpúšťam ti všetko to trápenie, ktoré si mi za celý čas spôsobil. Či už si to uvedomuješ alebo nie. Chcem, aby si to vedel. Pretože, keď to teraz hovorím nahlas, dáva mi to väčší zmysel ako keď som si to iba vytvárala vo svojom srdci. Môj život som odovzdala do Božích rúk. Viem, že u Neho budem v bezpečí. Túžim a prosím ťa iba o to, aby si ma neťahal naspäť. Pretože tá sloboda, ktorou som bola prijatá je pre mňa až príliš vzácna. Neničme si životy, Bernard. Ak je pre teba moc taká dôležitá, žehnám ti, nech jej máš toľko, koľko potrebuješ, aby si bol šťastný. Ty ma na oplátku, prosím, nechaj dýchať." keď dopovedala všetko, čo mala na srdci, zrazu sa jej zdalo, že jej oči nadobudli úplne iný pohľad na všetko. Srdce sa jej obmylo v radosti a ona si slobodne vydýchla. Cítila, že Boh ju dokonale vyviedol z otroctva strachu, v ktorom dlhé roky žila. Bernard na ňu hľadel so stiahnutým obočím. Zdalo sa, že chce povedať niečo v hneve. Keď však uvidel Tomášov a Vivienin pohľad a vzápätí sa opäť zahľadel na Janku, vzalo mu to vietor z plachiet. Cítil, ako sa mu srdce opäť stiahlo v známom pocite osamelosti. A tak iba ticho sklonil hlavu, otočil sa a mlčky odkráčal von.

Janka za ním hľadela s obrovskou vďakou k Bohu. Vedela, že to bol práve On, kto jej dal tie správne slová k tomu, aby sa dokázala s Bernardom porozprávať bez zbytočných konfliktov. Nevedela si spomenúť, kedy naposledy viedli takýto pokojný rozhovor. O to väčšia bázeň ju naplnila. Sebastian k nej pomaly podišiel a jemne jej položil ruku na rameno.

"Ako sa cítiš?" spýtal sa priateľsky. Janka sa k nemu otočila a veselo sa usmiala.

"Mal si pravdu. Možnosť odpustiť niekomu je obrovský dar a nie slabosť. Cítim sa slobodnejšie, než kedykoľvek predtým." vyznala sa a pohľad uprela na svoje dve deti, ktoré sa práve na niečom spoločne smiali.

"Boh to vie lepšie, než si my môžeme iba predstaviť. Naše srdce nebolo stvorené na prílišnú záťaž. Preto Ježiš povedal, aby sme si na seba vzali Jeho bremeno. Je omnoho ľahšie ako všetko to, čím veľakrát svoju dušu nasycujeme. Boh, ktorý je s nami vždy a všade, už všetko dokonal na kríži. Buď neustále pod Božími krídlami, moja drahá Janka." ovinul ju okolo pliec Sebastian a s láskou si ju privinul k sebe. "Som za teba veľmi šťastný." dodal a priateľsky ju pobozkal do vlasov.

Ďalej už večer prebiehal veľmi príjemne a v radostnej atmosfére. Jediný človek, ktorý sa stratil vo vlastnom pocite zlyhania, práve šoféroval svoje nové BMW po diaľnici a snažil sa výčitky svedomia prehlučať tou najväčšou rýchlosťou, akú mu motor dovoľoval.

🔥 Možno ste zvládli náročný pracovný deň, ustáli rozhovor, ktorého ste sa báli… alebo ste konečne urobili krok k zmene, ktorú ste dlho odkladali. Možno to bolo, keď ste konečne zvládli povedať „nie“. Alebo ste dokončili niečo, čo ste dlho odkladali. Alebo ste jednoducho prežili náročný týždeň a s úsmevom. Spomeňte si na svoj posledný úspech. 

💭 Sebareflexia zvyšuje motiváciu o 23%. Pravidelné uvedomenie si svojich úspechov zvyšuje dlhodobý výkon. Mozog si pamätá úspechy silnejšie, keď ich vedome zaznamenáme. 

💭 Odolnosť sa trénuje ako sval. Malé kroky mimo komfortnej zóny budujú schopnosť zvládať stres. Nepríjemné pocity sú signál rastu. Pocit mierneho nepohodlia znamená, že sa mozog učí nové vzorce správania. 

💭 Sebasúcit znižuje úzkosť až o 40%. Láskavosť k sebe zlepšuje zvládanie neúspechov a motiváciu k zmene. 

💬 Otázky, ktoré si môžete položiť už dnes: 

Na ktorý svoj posledný úspech ste najviac hrdí? 

Prešlo niekoľko týždňov. Vzťah medzi Zuzkou a Sebastianom sa prehlboval. To, že mal odísť ani jednému z nich nespôsoboval nič nepríjemné. Začali jeden druhého povzbudzovať v každej maličkosti, ktorú ten druhý považoval za dôležité. Zuzke sa napokon podarilo stretnúť aj s Matúškom a to bez Vilmy. Otvorene sa porozprávala s Milanom a ten pochopil, že bude lepšie pozerať sa na celú situáciu v menej nástojčivom pohľade. Avšak pravdu o tom, že sú skutoční súrodenci, sa mu ešte stále rozhodla neprezradiť. Nie, že by nechcela, len nevedela ako mu vysvetliť jej vzťah, k ich spoločnej matke. Z nemocnice sa jej, aj vďaka Petrovi, podarilo dostať bez toho, aby sa musela s Vilmou stretnúť. A v novej práci, s Tomášom, sa cítila naplnená a spokojná. Hoci o Vilme a Silvii veľakrát premýšľala, stále si v srdci nebola istá, čo je v tomto smere potrebné urobiť. Modlila sa k Bohu a verila, že On bude ten, kto jej ukáže v správny čas najlepšie riešenie.

V piatok podvečer sa Zuzka s Tomášom chystali na vernisáž Jankiných obrazov. Tomáš nadšene stál pri kuchynskej linke a kým sa Zuzka pripravovala, varil pre nich ešte jeden čaj. Vytvorili si spoločný zvyk. Vždy v podvečer si vzájomne sadli, pri šálke dobrého čaju a rozprávali sa. Aj keď iba na pol hodiny. Preberali spoločné sny, túžby v živote, neistoty, ktoré ich občasne ťažili alebo iba slobodne srandovali o maličkostiach. Keď Zuzka vyšla z kúpeľne, Tomáš už sedel za stolom a v ruke držal svoju šálku. Zuzka si s úsmevom prisadla oproti nemu a Barras si našiel svoje obľúbené miesto pri nich. Zakaždým si užíval ich vzájomné pokojné konverzácie s hlavou položenou pri Zuzkiných nohách.

"Milujem tieto naše polhodinkové chvíle." vzala hrnček k sebe a privoňala si k svojej dávke voňavého čaju.

"A ja milujem sledovať, keď si šťastná." zamilovane sa usmial Tomáš a pohladil jej ruku, ktorú mala položenú na stole.

"Inak to ani nejde, keď mám po svojom boku manžela, pri ktorom môžem kvitnúť." s nežným pohľadom pohladila jeho tvár. Tomáš pobozkal jej prsty a odpil si z čaju.

"Premýšľala si nad tým, či budeš študovať ďalej za doktorku? Nechcem ťa ovplyvňovať, ale podľa mňa by si bola špička vo svojej profesii. Vlastne už teraz si. Ale sama vidíš, že veľa pacientov si myslí, že si doktorka." zaznel Tomášov vážny hlas. Zuzka sa tajomne usmiala a tiež si odpila z čaju. Tomáš ju sledoval s pobaveným úsmevom. "Tento úsmev poznám." odpovedal Tomáš veselo. S pretrvávajúcim úsmevom si k nej priblížil stoličku a nahol sa k jej krku. Jemne ju pobozkal. Zuzka si ticho vzdychla.