Stena

Populárne

Všetky

betinqa

5. jún 2020 •

zuzkalujza

5. jún 2020 •

Majte krásny piatoček dievčatá 🙂

matka1984

5. jún 2020 •

Dnes skorý budíček, aby som dokoncila vianocky pred odchodom do práce. Vianocky sa aj trochu potrhali, ale na chuti im to neubralo, vnútri sú ako vaticka, a ta vôňaaaaaa po celom dome. ❤️
Krásny dnik❤️😘

simapett

5. jún 2020 • Čítané 1510x

Čo mi život v povinnej karanténe dal a čo vzal

...už je to pár dní čo nás vypustili z povinnej karantény a tak som sa rozhodla napísať pár riadkov o tom, ako som tie takmer tri mesiace prežila. Nebol to veru horor, ale ani prechádzka ružovou záhradou, každopádne prežila som a so mnou aj kopec ďalších. Vďaka Bohu!

Nikdy by som si nepomyslela, že sa stanem súčasťou svetovej pandémie a že mesiace strávim doslova medzi štyrmi stenami. O niečom takom som naposledy počula na hodinách dejepisu a tak mi to celé pripadalo na začiatku ako scéna z akéhosi filmu. Nikdy nezabudnem na to ako sa večer makarón prikradol ku mne do postele a zašepkal mi, že na ďalší deň už nemôže ísť do práce, pretože sa Benátky stali takzvanou červenou zónou. Vtedy mi asi prvýkrát zablikala varovná kontrolka, že sa niečo naozaj deje a že vo večerných správach asi nekecali. Celé sa to zbehlo pomerne rýchlo. Zo dňa na deň som kočíkovanie presunula na balkón, no nečakala som, že to bude trvať takmer tri mesiace...Čo už, prežili sme. Ak vás zaujíma čo nás toto "väzenie" naučilo čítajte ďalej.

Čo mi karanténa vzala

Pokoj - jednoznačne mi vzala pokoj a kľud. Každodenné správy o tom koľko nových prípadov pribudlo, koľko ľudí opäť umrelo... no nič vábne, poviem vám. Či som zapla rádio, telku, alebo internet, o ničom inom sa nehovorilo a tak sme sa z tohto "média" sveta postupne odstrihli.

Istotu - istotu, ktorú som pred tým mala. Viem, že Slovensko a Taliansko sú síce od seba pár stoviek kilometrov, no vždy som mala istotu, že keby sa nedaj Bože niečo doma stalo, sadneme do auta a za pár hodín som pri našich. V tomto období začal mať môj otec problémy s tlakom, bývalo mu nevolno, odpadol... ten strach, že keby sa niečo stalo a ja nemôžem byť pri nich bol asi zo všetkého najhorší.

Rodinnú idylku - áno, áno aj o tú sme chvíľami prichádzali. Ono to bolo všetko na začiatku ružové a osrdiečkované, veď hurááááá family time, ale poviem vám 24/7 v malom byte s mužom, ktorý je síce doma, ale nie je doma (makarón pracoval celý čas z domu) nie je taká romantika ako sa zdá. Boli chvíle, keď som mala chuť sa vystreliť na mesiac. S mojou Kristínou sme mali parádny režim. Ráno a upratalo, šlo sa von, potom sa varilo atď. a zrazu to bolo celé naruby. Pohodené ponožky, makarón nonstop v pyžame, Kristína, ktorá sa mu nonstop snažila vkradnúť do pracovne, no čo vám budem rozprávať, ale koniec koncov nás to posilnilo a aj keď to ťažko priznávam, bude náročné si opäť zvykať na makarónové nekonečné "biznis-tripy"