Profil osobnosti partnera ako manipulátora
Podľa Bernsteina manipulátor dokáže u druhého vyvolať pocity viny za pomyslené pochybenie. Používa zdanlivo logické zdôvodnenia a morálne zásady, ktorými sa oháňa podľa toho, aký cieľ si vytýčil. Vie podivuhodne prekrútiť skutočnosť a celkom zmiasť partnera, s ktorým komunikuje. Ak má manipulovaný partners klon brať na seba zodpovednosť alebo vinu, stáva sa okamžite cieľom manipulácie.

Manipulátor je majstrom takzvanej „dvojitej väzby“ (double bind). „Dvojitá väzba“ je paradoxná komunikácia, pri ktorej sú dve navzájom odporujúce správy vyslovené tak, že keď vyhoviete jednej, odmietnete tým druhú. 

Manipulátor vo vzťahu dennodenne kritizuje. Nepriamo alebo celkom otvorene. Obracia sa priamo na svojho partnera alebo na to využíva prostredníkov. Všetci okolo manipulátora, nech sa akokoľvek snažia, predstavujú terče jeho útoku. Najmä jeho partner. Pretože dokonalosť neexistuje, je tu on, aby na to upozorňoval druhých. Jeho psychický život sa zrejme úzko spája so „znižovaním hodnoty druhých“, akoby si tak budoval vlastné „sebavedomie“.  Pre jedinca s manipulatívnymi rysmi je vzťah k partnerovi len večný boj. Aby dosiahol svoje ciele, neváha použiť ani lichôtky a pochvaly. Niektoré jeho pochvaly sú úprimné, no môžu sa obrátiť proti partnerovi. Snaží sa zmocniť toho, čo nemôže mať – dobrých vlastností svojich blížnych, nadania, úspechov i materiálnych statkov. Manipulátor sa s obľubou stavia do role obete. Ak ochorie, preháňa so svojimi ťažkosťami. Z jeho pohľadu za to môže jeho partner, lekár, alebo mu skrátka život nepraje. Pokiaľ ochorie jeho životný partner, nijakú pomoc mu neposkytne. Verí tomu, že druhý svoje ochorenie len predstiera. 

Manipulátor sa snaží zbaviť zodpovednosti, ak stráca kontrolu nad riešením nejakého problému. Zvaľuje zodpovednosť na druhých alebo na systém. Pokiaľ sa však záležitosť „obráti k dobrému“, stále zdôrazňuje, že na tom má nehynúce zásluhy. Niekedy sa stiahne do pozadia, ak je nevyhnutné rozhodnúť sa, no bude prvý, kto bude partnerovi vyčítať, že nedospel k očakávaným výsledkom. 

Tento článok som zhltla snáď na jeden dych.Celý je citovaný.Po prečítaní u mňa prepukla strašná túžba vymaniť sa z môjho  vzťahu.Uvedomila som si ,že to každodenné obviňovali aká som zlá a neschopná asi nie je moja vina.

Priklad:Ideme na výlet.Ja sa chystám deň vopred.Seba,deti,stravu atď.Môj chlap si spokojne leží na gauči a pozerá tv.Na druhý deň ráno vstanem prvá.On si ešte spinká.Príde čas odchodu a on sa začne chystať.Prave v tej chvíli treba skontrolovať milión vecí na aute atď.

"Potrebujem zájsť ešte za Petrom. Nevadilo by ti, keby sme išli o niečo skôr? Naobedujeme sa tu u babičky a potom môžeme ísť." 

"Mohla by som sa ešte na chvíľu zastaviť doma? Chcem sa pozrieť na ocka a zistiť ako sa má." 

"Samozrejme. Nezabúdaj však, že tvoj otec nevie, že si sa to dozvedela. Povedal mi, že počas našich svadobných príprav ti nechce spôsobovať žiadne starosti." 

"Môj drahý ocko. Vždy sa ku mne správal tak láskavo." usmiala som sa pre seba. 

"A ako vlastne vyzerajú naše svadobné prípravy?" spýtal sa zvedavo. Široko sa usmial a vo vnútri sa mi vyrojili moje známe motýle. 

"Dobre, všetko už je takmer pripravené, chcela som sa s tebou o tom porozprávať. Bude dobré, aby sme spoločne obzreli sálu a dohodli sa na obrade. Neviem ako by si si ho predstavoval ty." moje oči zažiarili radosťou a nadšením. Jeho pohľad zjemnel a pohladil ma po líci a potom prešiel až ku krku. Zachvela som sa. 

Ráno bolo iné ako predošlé. Viac som si začala uvedomovať svoj život. Akoby mi niekto otvoril oči a ja som sa mohla z hĺbky nadýchnuť. Dokonca aj moja modlitba k Bohu bola iná. Otvorenejšia, priamejšia, ľahšia. Ako keby som sa rozprávala s niekým, koho dobre poznám. Srdce som mala naplnené jasným pokojom. Nič ma nezväzovalo. Začula som jemné klopanie na dvere. 

"Áno?" povedala som do ticha. Dvere sa otvorili a uvidela som Joelovu veselú tvár. V rukách držal podnos s raňajkami. Usmiala som sa a on podišiel ku mne. Posadila som sa a on mi podnos položil na nohy. Potom ma pobozkal do vlasov. 

"Ďakujem." s láskou som sa na neho pozrela. Prisunul si kreslo vedľa mňa a posadil sa. Usmial sa na mňa. S chuťou som sa pustila do jedla. Joel vytiahol mobil a niečo doňho ťukal. Ovanula ma príjemná vôňa čaju. Ihneď som sa napila. Po chvíli mobil položil na stolík a pobavene sa na mňa pozrel. 

"Ako si sa vyspala?" 

"Výborne. Ani neviem, ako som zaspala. A ty?" odhryzla som si z obloženého toastu. 

"Mal som ešte nejaké pracovné povinnosti, ale som rád, že už môžem byť pri tebe." tvár mu znežnela. Uvidela som však únavu v jeho očiach. Odložila som podnos a chytila ho za ruku. Pritiahla som ho k sebe. Veselo si ku mne sadol.