Ahojte modrokonikáčky!

Tak trochen voľajako nestíham. Máme trošku fofry dni. Aj som mala snahu, ale nedalo sa vtesnať. Bolo by to nadoraz pre mňa dnes a aj na úkor toho, čo ma viac potebovalo doma. Hádam prepáčite, že sme jedno okienko v našom kalendári neotvorili. 

Hútala som hútala, čo vymyslieť na dnes a spomenula som si na náš zoznam siedmych dobrých vlastností. 

Verím, že často svojim blízkym hovoríme, čo je na nich dobré. Pomenujeme a oceníme ich dobrú vlastnosť, gesto, čosi čo vykonali. Ale domnievam sa, teda teraz vravím najmä sama za seba, často z nás hovorí aj zlosť, hnev, stres, nepokoj... a my pozeráme na svoje okolie optikou negatív. Možno sa aj čosi dobré v konaní druhého udeje, malá iskierka zasvieti, ale stáva sa, že spoza čierne sklá to prehliadame. Sme hlboko zranení predošlým konaním, nenapĺňajú sa naše očakávania, ten druhý nereaguje podľa našich predstáv... A v silnom zovretí si tak nejak tú svoju pravdu držíme a čakáme krok smerom k nám. 

Nedávno v trochu náročnejšom období, keď sme s manželom prechádzali jednou z našich malých kríz a ja som už nevedela ako, bola som frustrovaná z toho ako sa veci vyvíjajú, resp. nevyvíjajú, že všetko pokračuje bezo zmien... Rozhvory boli voľajako náročnejšie vtedy, resp. často veľmi skoro skončili a my sme sa zakaždým nikam neposunuli. Ja som sa naň čím ďalej viac dívala cez negatíva, ktoré som vnímala a myslím, že som mu ich každý deň dala aj patrične už akokoľvek dostatočne najavo priamo či nepriamo. A nevedela som s tým sama pohnúť, zmeniť tento vlastný postoj. Ale vedela som, že to takto nie je dobré a ani nebude a my sa nikam nepohneme. 

Napísala som mu teda list. Skúsila som ale netočiť sa znovu okolo problémov, ktoré sme práve riešili, nedávať kázeň... Písala som len o tom, že ho ľúbim, aj napriek tomu, že to teraz tak nevyzerá, pospomínala som na situácie, vlastnosti, pre ktoré som sa doňho zamilovala a ktoré si cením rovnako aj dnes. Snažila som sa jednoducho nájsť pozitíva, ktoré na ňom vnímam. Reakcia bola viac než dobrá. Nad moje očakávania. Jeho slová zneli: "Presne to som potreboval počuť". Ani som si neuvedomila, ako veľmi aj on potrebuje moje slová povzbudenia, pochvaly... aj mne v tej chvíli bolo ľahšie. Pre svoje starosti, nenaplnené očakávania, zranenia, som prehliadla tie jeho. Zavalila som ho všetkým negatívnym smerom k jeho osobe. Nasledovalo objatie, rozhovor, kedy sa obom veľmi uľavilo a nasledujúce ráno bolo omnoho slobodnejšie a radostnejšie a plné odpustenia. Nie všetko sa hneď vyriešilo, ale ľady sa pohly a pracovalo sa na nám na tom omnoho ľahšie. Otvorených rozhovor pribúdalo a aj keď sa niektoré stále nezmenilo, zmenil sa náš postoj a myslím, že sme znova o veľký krok vpred.

Známa značka, ktorá pozná tajomstvo detskej chuti, je súčasťou Modrého koníka už nejakú tú dobu. Naša skvelá @borka77 vám prinášala zaujímavosti, informácie a tipy z tohto chutného sveta dojčenskej výživy s najdlhšou tradíciou v našich končinách. Avšak čas je nekompromisný a deti rastú ako z vody, preto hľadáme novú Ambasádorku, ktorá by sa spolu so svojím drobcom naďalej starala o spokojné brušká vašich najmenších.

Sunar je značka, ktorú vám veľmi predstavovať nemusím. Už od roku 1936 sprevádza prvé okamihy života a je súčasťou dôležitých míľnikov mnohých detičiek. Jej portfólio je skutočne široké, preto sprevádza mamičky už počas ich tehotenstva, pomáha im v prvých mesiacoch života dieťatka, ale je pomocníkom aj pri starostlivosti o malých nezbedníkov, ktorí už naplno objavujú svet.

Aká by mala byť Ambasádorka?

Mamička, ktorú hľadáme, by mala byť rozhľadená, samostatná, iniciatívna, starostlivá, s dieťatkom starým aspoň 6 mesiacov, ktorá z akéhokoľvek dôvodu nedojčí alebo sa svoje dieťatko chystá odstaviť. Veľkým plusom je, ak má drobec aj staršieho súrodenca, s ktorým tvoria nerozlučných, veselých parťákov do pohody i nepohody ;) Mala by byť otvorená novým výzvam, ochotná nasávať nové vedomosti a neustále sa vzdelávať.

Budúca Ambasádorka by mala byť priateľská, komunikatívna, s mamičkami by si mala rozumieť a vytvoriť si s nimi kamarátsky vzťah. Mala by ich vedieť nielen informovať a vzdelávať, ale aj inšpirovať. Preto jej nesmie chýbať chuť tvoriť, vymýšľať a popúšťať uzdu fantázii. Písanie a fotenie by jej taktiež nemalo byť cudzie, keďže práve fotky, články a príspevky budú jej pracovným nástrojom 🙂

Ak si sa v predošlých vetách našla, máš aktívny život, ktorý je plný detského smiechu a rada sa púšťaš do nových výziev, určite vyskúšaj svoje šťastie. Hľadáme skrátka jednu z vás, obyčajnú mamičku, pre ktorú sú jej ratolesti tým najdôležitejším v živote, preto sa im naplno venuje a dbá o to, aby bola ich strava pestrá a kvalitná.

Bol pondelok, ako každý iný. A predsa niečím odlišný. Naše cesty sa skrížili prvýkrát v živote. Bola som plná očakávania, radosti a napätia. Ani neviem, čím som si ho zaslúžila, ale som veľmi vďačná za tento milý, voňavý darček. Vianočný balík od Yves Rocher. 

Aj vy to tak máte, že chodíte hľadať do lesa svoj pokoj v duši? Jednou z dvoch kolekcií vo vianočnej edícii Yves Rocher je práve kolekcia V srdci jedľového lesa. Je zmesou vôňí pomaranča a cédrového dreva. A podľa môjho názoru, tajnou ingredienciou v nej je kúsok samotného lesa. 

Druhou kolekciou, s úplne odlišnou vôňou, je kolekcia Prvé vločky. Ak by takto mali v skutočnosti voňať snehové vločky, nechala by som sa nimi celá zasypať. V nasládlej mliečnej vôni objavíte kúsok snehovo-bielych mandlí. Úprimne, táto vôňa je môjmu srdcu a nosu bližšia než tá lesná. 

A aké produkty som vlastne testovala? 

* NAJOBYČAJNEŠÍM produktom za mňa bol balzam na pery. Síce má veľmi krásnu vôňu a ľahko sa na pery nanáša, odskúšané mám však aj viac hydratačné balzamy. Hydratácia je to, čo od balzamu očakávam ja, vy ale môžete mať úplne iné požiadavky. 

Naopak * NAJPREKVAPIVEJŠÍM produktom bol sprchový olej. Bola to pre mňa úplná novinka. Jemná konzistencia a kvapka oleja spôsobili to, že po sprche sa mi nežiadalo natierať sa ešte telovým mliekom.