Perla de Smaľko

                                                  Princezná Ropucha

 Prvá kapitola

   V krásnom zámku na vysokom kopci, žila princezná Xénia so svojou rodinou otcom kráľom Alfonzom, matkou kráľovnou   Alfónziou a malou sestričkou princeznou Arabelou.

  Princezná Xénia bola veľmi preveľmi nešťastná. Na nikoho sa už dlhú dobu neusmiala. Nič na svete ju nemohlo rozveseliť a pocit úzkosti akoby v nej každým dňom narastal. Jej rodičia skúšali všetko možné, aby Xéniu rozveselili. Dvorný šašovia predvádzali rôzne grimasy, robili všelijaké vylomeniny, celý dvor sa na nich zabával. No princezná nie a nie sa usmiať. Liečitelia, šamani a doktori zo všemožných kútov sveta prišli na zámok, nič nezabralo. Princezná Xénia skúšala dlhé prechádzky po záhrade, veľa spať, málo spať, dokonca držala pôst. Ale smútok v jej srdci sa držal ako kliešť. Xénia závidela svojej maličkej sestre, že sa dokáže smiať na hocakej hlúposti. Jej detský smiech sa rozliehal po celom kráľovstve. Princezná Xénia začala uvažovať nad tým, že či jej smútok náhodou nevyvolala žiarlivosť, ktorú pociťovala k princeznej Arabele. Každý ochkal nad jej krásnou tváričkou a bucľatými líčkami. Xénia sa nepovažovala za peknú. Hnevala sa, že je celá po babke, malé pehy na nose a svetlo hnedé nepoddajné vlasy.

  Princezná Xénia sa skúšala spriateliť s dvornými dámami. Bohužiaľ pre ňu, ju reči o móde a chlapcoch priam uspávali. Div, že pri nich po stojačky nezaspala. Po pár stretnutiach s nimi radšej bez slova odišla. Cítila, že medzi nich nepatrí.  Dvorné dámy, ani nepostrehli, že princezná odišla.

Pamätám si ako malé dieťa som stále túžobne očakávala Mikuláša. Nedá sa povedať, žeby som tým prezlečeným čudným pánom verila, že sú ozajstní Mikuláškovia, ale aj tak som z toho mala stále radosť. Samozrejme, bolo mi jasné, že pod tou vatou na brade sa skrýva oco alebo dedko ale nechcela som im pokaziť radosť… 😀

So sestrami sme dostali každý rok, ráno na sv. Mikuláša balíček, v ktorom boli mandarínky, arašídy, oriešky a nejaké tie drobné sladkosti. Poctivo sme si tieto balíčky odložili a celý týždeň sme si  užívali túto sladkú nádielku. Sladkosti u nás doma neboli samozrejmosťou a preto sme si ich veľmi vážili a nezjedli sme všetko naraz. Či už ste ako dieťa na Mikuláša verili, alebo nie poďme si pripomenúť Mikulášsku tradíciu....

Zrodenie sv. Mikuláša

V predošlom okienku v našom adventnom kalendári ste mali možnosť prečítať si legendu o sv.Mikulášovi a príbeh o tom ako pomohol trom chudobným sestrám. To si pripomíname práve 6. decembra, kedy podľa legendy sv. Mikuláš zomrel. Dnes je patrónom všetkých detí a traduje sa, že každé z detí v noci na 6. decembra obdaruje sladkosťami. 

Vo väčšine krajín sveta sa zachoval pekný zvyk. Jeho podoba je všade iná, no takmer všade platí, že Mikuláš v noci donesie do čižmy, ktorá je položená na okne, sladkosti. Táto tradícia k nám pravdepodobne prišla z Holandska. V Amerike ho pomenovali Santa Claus, ktorý ale dnes darčeky nosí na Vianoce. Tam dostal aj podobu, vďaka ktorej ho pozná celý svet - bradatý pán, v červenom kabáte a s červenou čiapkou. Vo väčšine európskych krajín sa ale jeho podoba značne líši. Najmä v minulosti si ho ľudia predstavovali v biskupskom oblečení, pričom jeho pomocníkmi sú anjel a čert. Podľa tohto zvyku má Mikuláš spolu s anjelom deti obdarovávať a čert má naopak zlé deti trestať a strašiť.

Mikulášske tradície