Hneď na začiatku sme si všetko dohodli, vravím jej ako by som to radšej chcela kam to bude atď. 

Uložila si ma a vraví: „Nooo máme tu veľkú asymetriu tváre uhmmm, ale niečo s TÝM urobíme.“ 

Akóóó? :D 

Hneď som sa cítila lepšie pri fotení a ešte to poondiate PMS k tomu. Nevadí... Pred 5 rokmi by mi táto veta zruinovala sebavedomie, ktoré aj tak nie je ani len v norme. 

A teraz? Viem, že som chudobná a prognózy blahobytu nie sú priaznivé, tak som sa naučila s tým ksichtom žiť :P nuž na operáciu nemám 🙉.

Pani fotografka mi vraví: „Nevadí, to sa dá urobiť všetko operáciou, ale niekedy stačia pekné oči.“ 

O tomto by som mohla polemizovať hodiny. Maminy "zdravých" detí často hovoria o tom, ako ich dvojročné detí boli už hotoví ľudia... Ja už mám tiež dve deti a ten rozdiel tam vidím, ale nie práve v tej sebaobsluhe... Ja som to videla skôr v tom sociálnom "dozretí". Môj malý sa v dvoch rokoch vedel akurát tak vycikať/vy.... a obuť si papučky. To bol základ, lebo som sa nevedela s tehu brušiskom k nemu zohnúť, tak som ho to jednoducho "musela" naučiť..Zvyšok nevedel ani náhodou. Až teraz, keď má 4,5 roka konečne vidím, že sa vie vyzliecť ako človek a ako tak obliecť, aj keď vetrovku ešte stále nevie...o gombíoch alebo zipse tiež ešte snívam...

Ale pri dotazníkoch, ktorými som prešle mám normálne pocit, že deti už majú v dvoch rokoch vedieť všetko... Podľa týchto dotazníkov by nimi neprešiel ani syn, nie to ešte moja raketa. Napriek tomu, že to na začiatku leta vyzeralo s nami "biedne", raketa sa mi aj v tomto posunula. Zhrniem pár "mojich" trikov (nič nové, nič svetoborné, ale také "moje" overené), ktoré Vám možno pomôžu posunúť Vaše rakety doma...:

1. WC

Nechať doma behať celé dni holé alebo iba v splipoch/gaťkoch. Bude to všade a bude to trvať nekonečne dlho, oveľa oveľa dlhšie ako pri normo deťoch, ale zrazu to príde... My sme začali v apríly a podarilo sa to až v auguste (teda skoro 5 mesiacov), ale chcela som leto nato využiť stoj, čo stoj. Neľutujem, aj keď mi išla denno denne pračka (nežartujem) a myslela som, že to snád nikdy nepríde. Ale pomohlo mi, že som si stále hovorila: Som doma, raz dva operem/utriem, kedy keď nie teraz, keď mám "čas"...

2. Jedenie

To som si na začiatu leta myslela, že máme v suchu, ale to že občas chytí lyžičku, neznamená, že sa s ňou reálne aj naje... Nejak v rýchlosti som ju aj tak vždy nakŕmila a ani som si to kopukrát neuvedomila. Tak som posledný mesiac pritlačila aj v tomto a posadila sa vedľa nej alebo oproti nej. Držala ľavú ruku, aby sa nemohla s ňou hrať, pravou som jej pomáhal držať lyžicu... To Vám boli boje, ale dnes už pekne jeme vedľa seba a iba občas dokŕmim... Keď sa naučíš chovať, pôjdeme aj do reštiky🙂

Milé mamičky a členky, chcela by som vás poprosiť o pomoc so zdielanim vyzvy na portáli ľudia ľuďom. Všetkým z celého srdca ďakujem za pomoc. 

Horúčavy nám pokračovali aj v tento, šiesty deň programu. Do obeda sme navštívili lamaistický kláštor a Konfuciov chrám. V programe na web stránke to bolo rozpísané, že kláštor si pozrieme do obeda a chrám po obede. Počas cesty autobusom sme sa dozvedeli, ako sa utváralo náboženstvo v Číne, ktoré myšlienkové smery najviac pôsobili. Toto bolo ďalšie z miest, ktoré sa mne páčili najviac. Niečo pre tých, ktorých láka viac stará kultúra, duchovno, či náboženstvá. V kláštore bolo päť hlavných siení, ktoré stelesňujú slohovú zmes chánskych, mongolských a tibetských prvkov. Áno, zväčša budovy ako sme videli všade. Tu tomu dodávali inú atmosféru tyčinky, ktoré sa páli pred každou sieňou a modliaci sa ľudia. Uvidíte tu množstvo božstiev a každá sieň je venovaná inej oblasti. Takže, ak si niečo pri modlitbe chcete priať, tak môžete pri konkrétnej sieni a konkrétnemu božstvu. Sprievodca vám porozpráva, ktoré sú čomu zasvätené.

Nie som praktizujúca kresťanka a vždy mi boli blízke aj iné náboženstvá, tak som modlitbu a prianie venovala len pred touto sieňou. Tyčinky, ktoré pred vstupom dostanete zadarmo si môžete rozdeliť.

Majú tu aj jedného z najväčších Budhov.

Strávili sme tu hodinku, myslím, že dostatok času. Nie je to také veľké, že by ste si to nestihli v pokojnom tempe pozrieť. Ak tam chcete ale nasávať atmosféru, či už modlitbami, alebo rozjímaním, tak tam strávte určite viac času. Ku Konfuciovmu chrámu to bol krátky presun a mali sme na prebádanie niečo cez pol hodiny.

Po príjemne strávenom doobedí a vyhladovaní sme sa skoro všetci tešili na pekingskú kačku, ktorú sme mali namiesto večere, na obed. Tí, ktorí ju nemali dostali kung pao. Ak nie ste vegáni, či vegetariáni, rozhodne vám odporúčam si zaplatiť tento „fakultatívny“ výlet. Kačka bola vynikajúca, mäso sa úplne rozplývalo a koža bola vypečená do chrumkava, chutila ako oškvarky. Jednoducho mňam. Dostali sme k nej placky, zeleninu a fermentovanú sójovú omáčku a všetko sme si to spolu balili. Konečne sme si pochutili aj na polievke, keďže bol kačací vývar. Toto je prosím porcia kačky, teda jej polovica pre jedného človeka.

Pred kačkou sme si pripili ich ryžovou pálenkou, pre 8 ľudí 0,5 litrová fľaša (uvidíte v časti aké suveníry si doniesť), grády trošku viac než naša slivovica, takže z obeda sme väčšina vyrážali pomerne veselí 😀 Po tomto úžasnom obede nás čakal presun do modernej časti mesta s nákupným centrom, kde sme si mohli nakúpiť aj rôzne suveníry a tiež, od ktorého to bolo asi 15 minút peši k najväčšej obrazovke na svete. Kto má rád modernú architektúru, tak sa tu vyžije, pre nás toto poobedie žiadne terno.