Naše, vlastne MOJE, testovanie (lebo doma som v upratovaní generál major ja) sa začalo celkom funny storkou, keď ma kuriér vytiahol z kávového opojenia a ja som ho na oplátku zrušila s tým, že nikto nie je doma, aby mi to hodil do kontajnera na plasty. "Ta sme še pobavili" a testovanie sa mohlo začať.

Obyčajne sa do týchto testovaní nezapájam, väčšina produktov je beztak určená pre menšie deti - čo ja už s tou mojou skoro 9-ročnou natestujem, pravda 🤣 ...ale v ten týždeň "mi išla karta", tak reku skúsim. A zadarilo sa!

Ďalšie prekvapko bol obsah škatule - bola som v tom, že testujeme tekutý umývací prípravok, že tam boli aj tablety, vôňka a čističe, bolo milé prekvapko, ďakujem za túto nádielku 🙂

Umývačke som dala zabrať. Netvrdím, že som ju zapínala každý deň, stáva sa nám bežne, že je to niekedy obdeň, sme len traja a cez týždeň sme beztak v práci/škole, ale snažíme sa si do roboty variť vlastné jedlo (kantíny v BA nie sú práve najlacnejšie 😜).

Otestovala som predovšetkým tekutý prostriedok, leštidlo a presne 2x som použila tabletu. Zavesila som vôňku a použila som aj 1 tabletový čistič, ktorý je možné dať do umývacieho procesu spolu s riadmi.

Poďme pekne po poriadku. 

... alebo všade samé riady.

Prišla tá chvíľa, kedy si s vyloženými nohami sadám na gauč, po tom, ako som uspala synčeka a druhý si veselo kopká v brušku, otvorila Modrého koňa, a čo nečítam... Somat hľadá mamičky na testovanie svojho *Gold Gel Anti-Grease Lemon*. Skúsila som sa teda zapojiť a o pár dní som sa dozvedela, že ma vybrali. 

S nadšením teda očakávam kuriéra, keďže až tak veľmi som nemala skúsenosti s touto značkou, až na pár výrobkov. Po otvorení balíka, teda balíčiska, som bola veľmi milo prekvapená, keďže som nečakala takú bohatú nádielku, za čo sa chcem, samozrejme, veľmi poďakovať. Avšak prioritne som sa v tomto testovaní zamerala na Somat Gold Gel Anti-Grease Lemon, i keď s malou pomocou ďalších výrobkov z danej rady.

Tak hor sa testovať, respektíve umývať... 

V prvom rade som si, samozrejme, nezabudla skontrolovať všetky prípravky, ktoré aj keď som nemusela v tomto prípade použiť, ale keďže máme tvrdú vodu, tak ich používam. V tomto prípade išlo hlavne o leštidlo, použila som teda Somat, pridala som i tabletku na čistenie umývačky, veľké plus má, že sa môže použiť v priamom cykle a nemusím púšťať teda samostatný program. A ako doplnok som si zavesila osviežovač na prevoňanie umývačky. Ako určite každý vieme, občas vie po čase umývačka cítiť tou svojou vlhčinou alebo, ak sa riady nachádzajú dnu dlhšie, tak i zápachom od nich.

A potom to prišlo, predstavenie nášho hlavného hrdinu. Poviem vám, bol to pre mňa mierny boj, nalievať do tomu určenej priehradky gél. Keďže ja som čisto tabletková od začiatku, ako používam umývačku v našej domácnosti. Takže si viete predstaviť tú vtipnú situáciu, aká nastala. Naliať rýchlo, kvôli "pomocníkovi" a s tým, aby daný obsah skončil tam, kde má, nie vždy to vyšlo.

Testovanie Verbena sušienok ma veľmi milo prekvapilo a potešilo zároveň.

Značku Verbena poznám veľmi dobre ako značku, ktorá ponúka cukríky, ktoré obsahujú bylinné zložky s liečivými učinkami.

Na novinku vo forme "keksíkov", ktorú som mohla zároveň testovať, som sa veľmi tešila - a nielen ja.

Testovali sme a skúšala celá rodinka - babka, dedko, krstná mama a tu sú naše postrehy.

Verbena sušienky "zelené" - Bazové s kúskami amerických brusníc.

Osobne mne tieto chutili najmenej, musím sa priznať, niečo mi tu chýbalo. Naopak, manželovi zas chutili najviac 🙂 Asi naozaj je pravda, ako sa hovorí, 100 ludí, 100 chutí.

Oznámenie o tom, že ma tím MK vybral na testovanie, mi prišlo v dokonale načasovanom momente. Doma som mala už dva týždne zatvorené choré deti = čistá „ponorka“, zaneprázdnený manžel a moje nervy napnuté ako struny na gitare... 😀

Ako prvé mi v hlave svietila kontrolka – sladké-prísun cukru = som zachránená. Ono, kto vie, o čom hovorím, mi dá určite za pravdu, dobrá sladkosť na nervy, nie je nikdy zlá 😀 No lenže, čo ak sa človek práve pokúša zhodiť nejaké to kilečko? (Preto v názve tá životná premena) Tam treba voliť zdravšie varianty sladkého... Áno, samozrejme, ideálne žiadne sladkosti, ale zase prrr, odtiaľ potiaľ 😀 A tak som čakala na balíček..

Balíček dorazil a pustila som sa veselo do testovania. No dobre, tak nie celkom ja, ale v 80 % prípadov moje deti. Opäť raz, kto má deti, vie o čom hovorím... 😉 Dva balíčky sušienok putovali dokonca aj k babke, ktorá neskrývala svoje pochybnosti hneď, ako sušienky zbadala. Vraj Verbena? Veď oni robia tie cukríky... áno, robia. Tiež som ich tak mala zafixovaných, až dokým sa mi prednedávnom nedostali do rúk sušienky (ešte pred samotným testovaním).

Takže deň 1. - testuje synátor, príchuť: Bazové s kúskami amerických brusníc. 90 % testovania prebiehalo u nás outdoorovo, ja totiž sladkosti, alebo nejakú drobnosť, beriem zväčša na prechádzku. Do ruksaku vždy niečo pre deti nachystám, keď sú hladní, unavení, umrnčaní 😀 Doma zväčša sladkosti nemáme a ani nejeme (myslím také tie komerčné), a tak sa po sušienkach zaprášilo takým štýlom, že som ledva stihla spraviť fotku. Jednu či dve sušienky sa mi podarilo uchmatnúť a za seba musím povedať, že práve táto príchuť mi vyhovuje a chutí najviac.

Pri všetkých druhoch sušienok je z môjho pohľadu výhodou ich veľkosť, resp. skôr drobnosť 🙂 Sú drobné, akurát do detskej rúčky a budia tak dojem, že ich je v balení nekonečne veľa, keď deti vyťahujú z vrecúška stále ďalšie a ďalšie 🙂 A krásne chrumkajú, fakt vážne.

Ďalšie testovacie dni prebiehali opäť pod drobnohľadom detí, skúšali sušienky rakytníkové s kúskami pomaranča a tu narazila kosa na kameň. Staršia dcérka zahlásila, že jej nechutia... Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí, jej brat mal z toho nesmiernu radosť, celý balíček zostal jemu 😀

Nezvestnú Emu našli mŕtvu. Mladík sa priznal k brutálnej vražde.

Preboha, tak predsa sa tam u nás niečo stalo. Lucka spomínala, že to bola nejaká jej známa. Ale mohla si preveriť, kto to vlastne urobil, kým narobila takúto paniku. Telom mi prešlo zvláštne teplo, predstavila som si, že by to bola nejaká moja známa. Asi by som tiež konala takto neuvážene, človek musí byť v šoku. Nechutné, čo ľudia dokážu. 

Zaujímalo by ma, kto to teda bol. Lucka spomínala nejaké červené auto, v ktorom ju vraj videli  naposledy. Červených áut sa hýbe po meste veľa, v rýchlosti ma nenapadá nikto známy, kto by mohol mať v garáži takýto kúsok, takže to bude niekto úplne cudzí, možno ani nie miestny. Pozorne čítam článok. Píšu tam o Eme, vraj čakala s páchateľom dieťa. Akékoľvek spojenie s Matejom po vstrebaní tejto informácie vylúčim a moja ľútosť ako nezainteresovanej osoby týmto končí. Obraciam pozornosť späť k telefónu, ktorý ešte stále leží na vankúši s neodpovedaným hovorom. Na moje prekvapenie nachádzam na displeji nie Matejove, ale Janine číslo.

Jana je naša spoločná priateľka. Vlastne som Mateja spoznala vďaka nej. V mojom všetkomijejedno období sme boli spriaznené duše a oni dvaja mali tiež už čo-to preskákané. Keď nás zoznamovala, teda...keď nás priviedla k sebe, nakoľko zoznámenie som uchopila do svojich rúk skôr, než stihla zakročiť, určite ani netušila, že by sme niekedy mohli byť spolu. Bolo však veľmi príjemné mať spoločnú dôverníčku. Neviem, či to tak fungovalo aj naopak, no ja som sa vždy dozvedela všetky sťažnosti, ktoré boli na mňa vznesené a nenápadne som sa pokúšala o nápravu k spokojnosti mojej drahej polovičky. Rovnako užitočné bolo toto kombinované priateľstvo pri kúpe darčekov, najmä na začiatku vzťahu, kedy o ňom vedela podstatne viac ako ja, čo mi pomáhalo vždy mu brnknúť na tú správnu strunu. 

Žeby aj jej niekto volal s tým nezmyslom? Lucku nemá odkiaľ poznať. Ale naše mesto je dostatočne malé a klebetné na rozsev údajných faktov rýchlosťou svetla, takže je to celkom možné. Zavolám jej späť, dozviem sa o čo ide, aspoň sa spolu zasmejeme. Telefón mi opäť zvoní v rukách, tentokrát určite nie silou telepatie, keďže mamička je posledný človek, na ktorého by som teraz myslela. 

„Áno, m...“ nestihla som dopovedať vďaka jej neuveriteľnej schopnosti začať sypať svoje fantasticky zaujímavé novinky v sekunde, ako postrehne, že som na linke a je čo i len dvojpercentná možnosť, že vnímam. Po tretej, rovnako nezmyselne skonštruovanej vete, ako v Luckinom telefonáte, s tými istými heslami, stratenou Emou a červeným autom ma prepadne divný pocit úzkosti a musím si sadnúť. A položiť.