Ej, veruže bol tento týždeň vcelku plodný na vaše fotky. A veľmi zaujímavý... pri niektorých som sa ani len na slovo nezmohla 🙂 Veď pozerajte sami, aha:

• Na malé, menšie, najmenšie mini-pidi. @annadobsonyova už zistila, na aké kúsočky sa dá natrhať papier:

• Presne si pamätám, ako aj môj krpatý, keď bol ešte krpatejší, sa najradšej hral s mojimi starými papučami. Darmo, že mal miliardu hračiek. Vidím aspoň, že moje dieťa v tom nebolo samé, @veronika3006 má doma niečo podobné. Kde je Milko a ticho, tam sú papuče!

• @kattka36 má doma typickú ženu. Načo jedna gumička, keď ich môže byť viac? A k tomu ešte aj čelenku a štipec? A rovno sa pri tom zviazať?

• Prichytený ako oblizoval podušku na pečiatky. Dva dni chodil zelený, ale za ten pohľad mu to @juliac odpustila. Veď kto by neodpustil? 🙂

• @delfinik68 prišla z návštevy od babky s perníkovým koláčom v dóze (nebola plná), ocko otvoril, dal si jeden a šiel ešte po veci do auta. delfinik68 v kuchyni vykladala nákup do chladničky a synátor bol ticho ako myška... a takto to dopadlo:

Každé testovanie poteší, ale toto mi padlo viac než vhod, keďže som sa už pár dní rozhodovala o osude koberca v Larkinej izbe, ktorý bol po troch cikacích nehodách súci tak ku kontajneru. Mali sme ho asi týždeň, čiže cca každý druhý deň som ho prala a po týchto čistiacich akciách už veru nevyzeral na "svoj vek", ale skôr ako zdedený po troch deťoch. 😅

A voilà, podložka Lalalu. Prišla práve vhod. Tak veľmi som dúfala, že budem môcť napísať pozitívnu recenziu, aj keď som bola mierne znechutená z predošlého "veľmi ľahko udržiavateľného" prateľného koberca. A tak sme vybalili zrolovanú starostlivo zabelenú podložku do izby a prvé, čo ma prekvapilo, bol mierny zápach. Podložka je z PVC, takže je to pochopiteľné, ale popravde som to nečakala. Mne osobne to síce skôr voňalo, ale musím uznať, že do detskej sa to veľmi nehodí. Napokon to po jedom dni v rozloženom stave úplne prešlo. 

Skvele zapasovala Lare do izbyčky. Je obojstranná, z oboch strán velmi pekná  v neutrálnej sivo-bielej kombinácií. Super sa hodí či už do chlapčenskej, alebo dievčenskej izby. Myslím, že aj pri menších detičkách, pri ktorých používame podložku najmä v obývačke, by bola aj tam pekným doplnkom. Dizajn nie je určite to najdôležitejšie, ale keď sa spojí užitočné s pekným, nie je tomu čo vytknúť.

Na Larinej narodeninovej oslave vyskúšala podložku celá rodina a všetci si pochvaľovali. Je mäkkučká, dostatočne hrubá, príjemná aj na ležanie, sedenie pri hraní. Počas testovania sa nám na nej podarilo s malou aj zaspať, je skutočne pohodlná. Máme v izbe aj šmýkačku a slúži nám zároveň na brzdenie nárazu.

Udržiavanie je veľmi jednoduché, pri upratovaní ju povysávam a umyjem súčasne s podlahou. Keď sa niekde zašpiní, stačí ju len utrieť vlhkou handričkou. Jednoduchšie udržiavanie si ani neviem predstaviť.

Od kúpy môže odradiť určite cena, ktorá je necelych 130 eur. Keby som nemala možnosť testovať, s najväčšou pravdepodobnosťou by som ju nekúpila. Po tomto testovaní by som ju ale určite kúpila zas a dokonca aj môj muž, ktorý dokáže ofrflať asi všetko, čo si viete predstaviť, povedal, že je super. 😀 Je to dlhodobá investícia, ktorá stojí za to. 😊 

    Kto potrebuje našu 100% pozornosť, záujem tu a teraz? Kto je fyzicky vedľa nás, alebo kto je "za našim mobilom", kdesi tam či hentam? 

    Zdá sa mi smutným paradox, že ľudia nám fyzicky blízki a prítomní, možno často pociťujú malý, resp. nie skutočný a úprimný záujem z našej strany. Že, ak by sme sa opýtali našich detí, maželov, manželiek, priateľov..., na to, či pociťujú skutočnú pozornosť a vnímavosť od nás, keď sme im nablízku, keď sme spolu doma, na výlete, v cukrárni, na prechádzke, v kancelárii... kdekoľvek, ale prosto spolu vedľa seba, že žiaľ odpoveď by možno znela NIE. Alebo možno, že áno, sme spolu, ale nie tak skutočne, naozaj. Fyzicky, ale nie emočne, nie že sa naplno vnímame a počúvame, registrujeme.

    Prečo? Viete, lebo môj manžel, manželka, mamina, tatino, má tak často mobil v ruke. Aj keď prídem, chcem sa čosi spýtať, porozprávať, ukázať mu niečo, neodloží ho. Počúva ma a díva sa ďalej do mobilu, nie mne do očí. Alebo mi povie, že práve nemá čas a pošle ma preč. Alebo zareaguje, ale nervózne, pretože som ho vyrušila, pretože to v tom mobile je preň zjavne v tej chvíli dôležitejšie. Alebo len prikývne a ja vidím, cítim, že ani nepočul, čo som vlatne povedal, že jeho záujem nebol skutočný. 

    Obdobie, odkedy mám obyčajný tlačitkový mobil bez internetu, mi to znova pripomenulo, resp. upriamil moju pozornosť viac aj na tento moment.

    To neznamená, že záujem o ľudí, ktorí nie sú v mojej fyzickej blízkosti, priatelia, ktorí žijú od nás ďaleko, alebo ktokoľvek, kto s nami fyzicky z rôznych dôvodov nie je tak často, že záujem o nich je menší, že nie je, alebo čokoľvek v tomto zmysle. Ale začala som vnímať, že kvôli záujmu o nich, komunikácii s nimi, som často uberala, resp. nedávala tým, ktorí to v tej chvíli potrebovali najviac. Tí, ktorí boli vedľa mňa. Upozornilo ma to na fakt, že musím popracovať viac na tom, byť skutočne prítomná tu a teraz a najmä pre ľudí, ktorí sú tu a teraz a predovšetkým v mojej tesnej blízkosti. Že nestačí sedieť spolu v obývačke, a pri tom držať v ruke mobil, písať na whatsappe, rolovať FB a cez tieto činnosti komunikovať s mojimi deťmi, manželom, sestrou, čo prišla na návštevu a pod. Že to nie je ten záujem o nich, pozornosť, ktorú odo mňa očakávajú a v tej chvíli potrebujú. Že rovnaký prístup vadí mne samej voči mojej osobe.

    Nech nás možnosť virtuálnej komunikácie, aj keď často potrebnej a nápomocnej, neprevalcuje natoľko, že jej budeme prikladať väčší význam, ako tej reálnej z očí do očí. Buďme predovšetkým blízko tým, ktorí sú tu a teraz vedľa nás. Pretože často sa stáva, že naozaj platí, tak blízki a predsa tak vzdialení. A preto oči, uši a najmä srdce otvorené a prítomné tu a teraz, pre všetkých, ktorých máš v tej chvíli najbližšie. 

ℒℴνℯ♥

♥ Možná jste v tomto okamžiku přesvědčeni, že myšlenka neomezených možností je nereálná. To je ale jen vaše přesvědčení. Není na tom nic správného nebo nesprávného, nic dobrého ani špatného. Je to pouze vaše přesvědčení. A přesně podle toho se bude utvářet a rozvíjet váš život. Co se však děje, když jsou vaše názory založeny na nesprávných skutečnostech a informacích?

♥ Nejnovější vědecké poznatky jednoznačně prokázaly, že prostřednictvím našich myšlenek, pocitů a přesvědčení získáváme schopnost zvládnout cokoliv. Právě všechna tato naše emočně potlačená a skrytá přesvědčení jsou to, co vytváří nesmírně silné rezonanční pole. A všechno na tomto světě, co může s tímto rezonančním polem společně kmitat, je jím uchopeno a nemůže dělat nic jiného, než kmitat společně s ním.

♥ Zákonem rezonance rozumíme fakt, že všechno ve vesmíru spolu navzájem komunikuje prostřednictvím kmitání. Všechny věci a živočichové, v pro vás známém světě, mají svou úroveň kmitání (frekvencí) tak, jako všechny orgány a buňky našeho těla a stejně tak, jako veškerá hmota. Když prozkoumáme energii kmitání hmoty, zjistíme, že různé objekty kmitají s různou frekvencí, některé ovšem mají frekvenci stejnou nebo podobnou.

♥ Je to jako u klavíru: rozezníme–li jeden tón, rozkmitají se i všechny ostatní struny, které s daným tónem rezonují – rozpoznají ho a ladí s ním. Tyto tóny mohou být vyšší nebo nižší. Pokud se ale nacházejí ve společné, harmonické frekvenci, tak se rozkmitají.

♥ Ostatní lidé, věci nebo události se nemohou vzepřít oscilačnímu poli, které vytváříme, pokud rezonují s jeho frekvencí. Musí a také budou na ni reagovat. Ani lidé, věci nebo události se nemohou ubránit společnému kmitání, pokud se nachází na stejné vibrační hladině jako oni. Všechno, co s námi rezonuje, je nevyhnutelně přitahováno do našeho života. To však pro nás nemusí být vždy pozitivní.

Tak ako každá mamička, aj ja mám detičky, ktoré neposedia a cez leto naše kolená vyzerajú ako "frontový vojak". Všetko chceme vidieť, všade chceme ísť, jednoducho zvedavé malé detičky. Ja už som sa poučila a v kabelke so sebou stále nosím leukoplast. A veľmi ma potešilo testovanie týchto náplastí. Neočakávala som nič extra, kedže sme už vyskúšali všetko.

Ked prišli, to bola radosť, detské, krásne, farebné a keď sa nalepia, vyzerajú ako tetovačka.

Keď nastala situácia, že bolo treba lepiť náplasť, bola som prekvapená, ako jednoducho sa to dá a úplne super na nich je to, že krásne držia a ranu obklopujú z každej strany. A fakt ma tá priľnavosť veľmi prekvapila. Tie detské su naozaj krásne farebné a dieťa si ich s radosťou dá nalepiť.

Žiadne nevýhody som nepozorovala a môžem ich len odporúčať. Všetky mamičky by mali mať v kabelke túto náplasť, či už pre deti, alebo ako ja svojim kamoškám stále naplasťou pomôžem pri otlačenej topánke, napríklad 🙂

Vrelo odporúčam a ďakujem.