Každá žena sa rada pýši krásnymi, zdravými a hustými vlasmi. Nie nadarmo sa im vraví koruna krásy ;) Noste svoju korunu krásy s hrdosťou a dajte zbohom poškodeným vlasom. Nová pivná kozmetika Manufaktura vám pomôže na ceste k nádherným a zdravým vlasom. Tak rozpusťte svoju hrivu a užite si vietor vo vlasoch.

Čo testujeme

Pivná kozmetika Manufaktura je inšpirovaná stáročnou tradíciou českého piva, ktoré je v celom svete preslávené svojou výnimočnou kvalitou a je unikátnym zdrojom vitamínov skupiny B, stopových prvkov a minerálov. Podporuje kvalitu a rast vlasov, dodáva im zdravý vzhľad, objem, lesk a regeneruje a upokojuje pokožku hlavy. Výborné vlastnosti piva umocňujú ďalšie prírodné ingrediencie obsiahnuté v jednotlivých produktoch.

Pivná kozmetika je najznámejšou radou značky Manufaktura, ktorú uviedla na trh ako prvá už v roku 2007. Teraz ju predstavuje v novom dizajne, v upravenej skladbe produktov a s vylepšeným zložením v súlade s aktuálnymi kozmetickými trendmi. Buďte medzi prvými, ktoré ju vyskúšajú v novom prevedení. Určite si ju zamilujete.

Testovať budeme balíček kompletnej starostlivosti o vašu korunu krásy:

Šampón snov je extra jemný, revitalizujúci a hydratačný pivný šampón s kofeínom, vďaka ktorému sa budete pýšiť krásnymi vlasmi, o akých ste vždy snívali. Regeneruje, revitalizuje, hydratuje a podporuje vlasový rast. Vďaka svojmu zloženiu chráni kvalitu a farbu vlasov pred UV žiarením a nepriaznivými okolitými vplyvmi, dodáva im objem a lesk a zabraňuje poletujúcim a elektrizujúcim vlasom. Šampón snov je bez obsahu SLES a silikónov, vďaka čomu je vhodný pre všetky typy vlasov vrátane citlivejšej pokožky hlavy, ktorú upokojuje.

Ja vidim v tom teraz len jeden rozdiel a ten sa týka nádeje. Že toto všetko sa raz vyrieši alebo to bude stale "naprd". Počuť teraz pravdu by ma ešte veľmi bolelo. Nech to spracovávam koľko chcem, ešte nie som v tom super štádiu zmierenia... Stále rozmýšľam, kde Vy ženy ste zobrali toľko sily a ako ste to dokázali. Vždy, keď mám chuť samú seba trochu polutovať, tak si spomeniem na jedného pána, ktorý žije u nás v dedine. Má postihnutého chlapca na vozíku a či je dážď či slnko, tak ten chudák tato rozdáva noviny. Je to človek s veľkým Č a ja mám chuť sa nakopať dozadku a tomuto pánovi dať Nobelovú cenu ako statočne a pokorne bojuje so svojím osudom. Oproti nemu či ostatným maminám, ktoré to "rozdýchali" sa cítim veľmi sebecky a nevyzreto až sa zato hanbím...

Tieto dni som nepisala, lebo sme mali celkom pekne dni, take ktoré ani neviem ci mam rada, lebo ten “pád” po nich ma boli este viec. Raketa si viac všímala syna, imitovala ho a prenasledovala kam sa pohla, kričala to svoje “aaak” (šimiak), ked ho volala k niečomu, jedy som považovala za "znormalizovan"e, proste som to zrazu chcela všetko "zavesiť" na klinec, napísať bodku za týmto blogom a tým "blbým" obdobím... V takom ošiali som bola, že som znovu vytiahla paty z domu a hor sa na vylet a zrazu j**** b facka. Vtedy uvidíte, co je skutočne normo decko a co nie... co uz pokladáte, za “v pohode” uz ani nie je tak v pohode a je to len milimeter, co ste sa niekam posunuli, co oproti normo skokom, ktoré robi dvojročné dieta je vlastne nic... A tak som znovu tu....

Fakt klobuk dole pred Vami mamami, ktoré ste dokázali vsetko prijať, neutápat sa v nádejí, ktorá ma na jednej strane drzi nad vodou a na druhej strane nici... Bojim sa diagnostiky ako čert kríza, v noci sa mi sníva o tom, aku hracku v ambulancií raketa chytí, ze zas s nou poriadne nic neurobí... no proste mi to tu kvapka namozog, ale vypnúť sa to momentálne neda... Skoro tyzden sme poriadne nerobili, a je to rovnaké a možno ešte horšie, pretože ten čas za stolom je pre nás vlastne pekne strávený čas. Nehovorim, ze vsetko zabudne, skor je to o tom pocite “ze nic s nou nerobím”... Len tak akosi preliezame dni...

Potrebovala som sa znovu naštartovať a tak som sa dnes zase "pustila" do vyrábania. Momentálne vidím potenciál v každej škatule, tak ich skladujem a odkladám a dnes prišiel ten čas ich akosi využiť. Nápady nie sú z mojej hlavy, veľa čerpám z pinterestu, takže kopu vecí a ešte krajších tam určite nájdete aj Vy.

Uz som si zvykla na pohodový rezim, ked som s raketou mohla robit doobeda kedy chcem. Pri synovi hladam aspoň par minut a väčšinou sa snažím ich zapájať spoločne preto som sa pustila do takejto poloautodráhy... Mám "veľké plány" rozšíriť ju o autoumyvárku, pumpu a kopu všetkého pre chlapcov a samozrejme moju raketu, ktorá síce vyzerá ako zlaté dievčatko, ale je to chlapčisko, takže myslím, že zajtra sa im to bude páčiť....

Chcela by som ju naucit slabiky “D” a “T”, ale tie ešte vobec nedáva ani vo svojom "blabote". Tolko slov by mohla pochytiť, keby vedela tieto slabiky. Zvláštne je, že sa mechanicky vie naučiť reagovať napr. na písmeno O ukazuje oko, pri P ukaze prst, na U ukaze ucho...ale vysloviť ich nevie... Je to také moje čudné stále nehovoriace motovidlo...

Na Slovensku sa ročne predajú viac ako 3 milióny zubných kefiek CURAPROX. Tie po použití skončia na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Strácame tak druhotné suroviny, ktoré sa dajú využiť na výrobu iných plastových výrobkov. Kým sa Curaprox podarí zmeniť dizajn kefky na čo najekologickejšiu, snažia sa, aby naše kefky nekončili na skládke ani v spaľovniach. Naopak, premieňajú ich na niečo zmysluplné.

Preto vo svojich Smile Shopoch zbierajú použité zubné kefky pod hlavičkou projektu Kolokefka. A nie len tie svoje. Všetky! Následne z nich vyrábajú koše na triedený zber odpadu, ktoré darujú slovenským školám. Takto je minimalizovaná doprava plastového odpadu a zároveň ľudia zo Slovenska dostávajú prácu. Koše na triedenie odpadu sa vyrábajú len z kefiek CURAPROX. Kefky iných značiek sa recyklujú oveľa ťažšie. Sľubujú však, že ani tie neskončia na skládke.

Neriešia problém bambusové kefky?

Väčšina zubných kefiek je z plastu, ktorý sa ťažko, ale predsa len dá zrecyklovať. Veľa ľudí si myslí, že bambusové kefky sú najekologickejším riešením. No je to naozaj tak?Curaprox v rámci projektu Curaprox Goes Green už viac ako 2 roky pracuje na materáli, ktorý bude kompostovateľný a v prírode bez problémov rozložiteľný. Nie je to však také jednoduché. Chce to veľa pokusov, certifikátov a testovania. Netreba zabúdať, že zubná kefka patrí do úst a musí byť zároveň zdravotne nezávadná, funkčná a nespôsobujúca poranenie. 

Z ich pohľadu nie je bambus (väčšina drevených kefiek je práve z neho) vôbec možnosťou, pretože má veľkú uhlíkovú stopu, keďže cestuje cez pol Zemegule a jeho rozložiteľnosť je behom na dlhé trate. Zároveň nie je drevo pre mnohých ľudí príjemné v ústach. Všetky ich laboratórne skúšky skončili veľmi skorým splesnením alebo zhnitím takýchto kefiek. 

Curaprox kladie veľký dôraz na kvalitné vlákna. Tie ich pod mikroskopom nemajú ostrú, ale zaoblenú hranu. Ak však do drevenej kefky nastrelíme umelé vlákna, je to stále len polovica úspechu, a takúto kefku je potrebné pred vyhodením aj tak odhlavičkovať a vyhodiť do dvoch rôznych košov, čo nie je ani úplne eko, ani úplne pohodlné riešenie. Do drevenej kefky je tiež problematické dostať vysoký počet vlákien, aby kefka bola stále mäkká a šetrná k ďasnám. Momentálne sú drevené kefky na trhu veľmi tvrdé s tendenciou poškodzovať zdravé ďasná. 

Leto sme začali testovaním náplastí Spofaplast. Ako asi každé dieťa, aj naši sa hned' vhrli na detské náplaste a darčeky, ktoré si našli v balíčku. Tak som mala ako takú istotu, že budú spolupracovať 🙂 . 

Takže ako prvé prišli na rad detské "vodoodolné tetovačky". Z nich mali deti veľkú radosť. Náplaste vo vode vydržali super, neodlepili sa ani po tom, čo deti vyliezli z bazéna. Ale ak chcete, aby vám náplasť dlho vydržala, tak sa musíte držať postupu :D. Náplasť sa lepí veľmi ľahko, no koža musí byť suchá, treba poriadne pozatláčať kraje, aby sa náplasť pekne prilepila po celom okraji, a tak odstránite ochranný rámik. Je to chvíľka, ale viete, že to bude mať želaný výsledok. 

Sada vodoodolných náplastí Max Hold ma naozaj prekvapila. Tieto náplaste už nie sú nijak výrazne. Práve naopak, pekne sa "stratia" na vašom tele. To je jedno plus... No ak mám písať o výdrží, tak tá je fakt perfektná. Na obale je napísané, že vydržia až do 48 hodín, a tieto to vydržali v pohode aj dlhšie. Takže pri týchto náplastiach máte 100 % istotu, že sa vám po chvíľke v bazéne neodlepia a pekne vám budú chrániť ranu. Sú v troch veľkostiach, takže každý si tam nájde, čo potrebuje. 

Lenže tu sa musím ešte zastaviť a pripomenúť, aké je nutné čítať upozornenia výrobcu. Na zadnej strane obalu sa dočítate, že tento výrobok nie je vhodný pre jemnú a citlivú pokožku. S tým som sa pri takom produkte ešte nestretla. Preto ma to aj hned' zaujalo. Náš Oliver, keď bol malý, mal citlivú pokožku, nemohli sme používať hocijakú kozmetiku a často to boli krémy len na predpis. No dlho už nemal žiaden problém, používa už všetko možné, takže ani by mi nenapadlo, žeby mohol mať ešte nejakú reakciu. Ale ked' si Oli odlepil asi po pol dni tú najväčšiu náplasť, pretože tá bola "mega" veľká, ostala mu ako keby otlačka náplaste na koži. Hned' mi bolo jasné, že to bude reakcia. Aj po dvoch dňoch mu to bolo stále vidno. :/ Mladší Filipko si to v rovnakom čase skúšal s ním, a aj po odlepení na koži nemal nič. Takže určite, ak ste mali a máte problém s citlivou pokožkou, tak vám skúšať náplaste neodporúčam. 

Ešte by som dodala, že chválim, že je to upozornenie napísané, ale malo by byť na prvej strane, aby to kupujúcemu hneď udrelo do očí, prípadne by ma zaujímalo, ako to prezentujú v lekárni, či automaticky na to upozorňujú, kedže to nie sú tým pádom klasické náplaste. 🙂 Takže aj do budúcna, čítajte obaly - príbalové informácie, a riaďte sa nimi. 

Ďaľšou super vecou sú náplaste na pľuzgiere. Ani by som nemyslela, že sa mi tak skvele hodia. Ked'že v topánkach s vysokým opätkom chodím len vo výnimočných situáciach, mohla som vedieť, že v pre mňa v nepohodlných topánkach sa mi urobia pľuzgiere. Ale tieto náplaste ma aspoň potom zachránili od bolesti. Naozaj som mala pocit, že sa pľuzgieriky rýchlejšie zahojili a pekne chránili poranené miesta na nohe. Za mňa určite odporúčam.

Princezná na hrášku. 

Teraz premýšľam, či ňou v mojom článku budem ja alebo tá moja malá, vytúžená jediná. Alebo žeby niekto tretí?

Je mnoho rozprávok, ktoré už do bodky poznáme ako skončia. Dnešná moderná doba ponúka ale aj pýta viac. Som trojnásobná mamina. Viem, nie som jediná... 🙂 No ruku na srdce, čo vám, ako matkám viacerých detí, chýba najviac?  Mne osobne spánok. Teraz sa niektoré vrátite na úvod článku, prípadne lovíte v pamäti, čím som vás posledné dni spamovala. Nie, netestovali sme Dormeo matrace, ani Materaso a ani iné, ktoré neviem, ako sa volajú. My sme vám testovali podložku na hranie. Tak, teraz môže polovica pokojne odísť ,lebo recept na kvalitný spánok tu nenájdete.

Neverím na osud, ani vesmír, ani karmu, ani.. ani. V tejto chvíli krížik v pravom rohu stláča ďalšia časť vás...

A tak sa už pokojne môžem venovať svojmu malému stádočku, ktoré naozaj recenzia zaujíma. Je mi jasné, že ste si ju už možno od niekoho prečítali. Buďme však reálne, sto ľudí, sto chutí. 

Na čo som sem ťahala tú karmu... ? Aha, vykojený mozog tešiaci sa na jeden reklamný spot spánku už trocha absentuje. Chcela som povedať, že verím na štastie. Také to malé, milé, veselé, ktoré vás občas navštívi v nejakej pekelnej situácii. 

Po dvoch chlapcoch sa do našej rodiny priláskovala princezná. Myslela som si, že tretie dieťa už nič nemôže potrebovať a všetko už máme. Teraz ma obklopuje kopec nezmyselných a nepotrebných vecí len pre to, že sú RUŽOVÉ! 

Test podložky bolo práve to naše malé šťastie v pekelnej situácii. Naša drobuľa sa začala pokúšať o pohyb. Avšak penové puzzle bol akurát tak dobrý animátor. "Rozober ho na čo najmenšie kúsky, niečo pri tom aj zjedz a zvyšok ideálne ukry, hoci aj do wc! (Ver mi, neponorí sa to. Skúšal som to!)"

Asi takto musel znieť slogan v jej hlavičke. Keď som spomenula manželovi, že chcem podložku na hranie, týždeň sme sa nerozprávali. Niežeby sme sa pohádali. Poukladal mi všetky zbytočnosti, ktoré sme dcérke nakúpili, pekne na seba, a tak sme sa nejaké dva týždne nevideli.  

Bola to pekelná situácia. 
A tak prišlo to šťastie.