Meno:                            Stefan Hipp

Dátum narodenia:      24.marec 1968 v Nemecku

   Na výlete na bio farmu HiPP v Podagi v Poľsku som mala tú česť osobne sa zoznámiť a porozprávať so Stefanom Hippom. Je to veľmi milý, sympatický a príjemný človek. Vyžaruje z neho pokoj a pozitívna energia. Vidno na ňom, že má rád prírodu a zvieratá. 

             Jeho obľúbené zvieratá sú kone, má ich na farme a niekoľko aj v Nemecku.

1.) Pán Hipp, ste dlhoročná úspešná rodinná firma, aké výhody má práca s príbuznymi?

   Hlavnou výhodou práce s rodinou je to, že rozmýšľame dlhodobo dopredu pre ďalšie generácie.

Perinka či zavinovačka? Túto otázku si kladie nejedna mamička, ktorá si chystá pre svoje bábätko výbavičku. Ako sa vyznať v tej širokej ponuke a čo je dieťatko najlešie? A prečo treba vlastne dieťatko po narodení zavinovať?

No zavinovanie je činnosť známa už od pradávna. Ak nakukneme trošku do historického okienka dozvieme sa niekoľko faktov:

• Najstaršou zmienku o zavinovaní poznáme z archeologických vykopávok na dnešnom území Grécka, kde našli skameneliny a sošky ešte z doby bronzovej z pred 2600-2000 rokov p.n.l  
• Najznámejšie zavinované dieťa na svete bol Ježiš Kristus. (Pravdepodobne najslávnejší záznam  je nájdený v novom zákone o narodení Ježiša Lukáš 2: 6-2: 7:
• „Aj porodila svojho prvorodeného syna, a zabalil ho do plienok a uložila do jasieľ;)

Zavinovanie ako spoľahlivú formu upokojovania novorodencov poznali a využívali mamičky po mnohé a mnohé stáročia o čom svedčia obrazy, sochy či kroniky.

Zavinovanie tiež prešlo za tie roky vývojom. Kedysi sa zavinovali deti až do 2rokov, napevno sa obväzmi uťahovali ich ruky i nohy , vraj „aby nebolo dieťa pokrivené“ čo samozrejme viedlo k nesprávnemu vývinu bedrových kĺbov a tiež chrbtice.

Dnes už nezavinujeme do tuhých obväzov a tiež vieme, že zavinovanie prospieva dojčatám hlavne prvé tri mesiace života, poprípade len na spánok do 6mesiacov.

Aj na nás sa usmialo šťastie a mali sme možnosť otestovať výrobky lekárne Dr. Max.

Zazvonil kuriér a doniesol parádnu škatuľku, takže sme sa hneď pustili do objavovania ☺Na testovanie sme dostali:

💠Probio Maxík Dr.Max
💠Psyllium drink Dr.Max

💠Equilibria Baby SPF 50 Sun            Lotion
💠Equilibria SPF 30 olej na                opaľovanie
💠Equilibria SPF 15 mlieko na          opaľovanie
💠Equilibria Baby SPF 50+ krém      na opaľovanie
💠Equilibria After Sun Lotion
💠Dexpanthenol Baby Dr.Max

💠Antibakterálny gél na ruky

💠Kids detské náplaste
💠Detský ovocno-bylinný čaj

dmBio Sladké ovocie s vanilkou

Jablková šťava s banánovou, broskyňovou, acerolovou dreňou a bourbon vanilkou. Veľmi príjemný nápoj. Fajne hustý a fajne dužinatý. Tento nápoj ulahodil každému z nás. Keďže bol strašne hustý, do pohárov som pridala kocky ľadu. Ako sa ľad pomaly roztápal, nápoj bol pre každého z nás ešte lahodnejší. Pre najmladšiu dcérku som zriedila vodou. Naraz mi vypila až 200 ml (má 19 mesiacov), tak je to chutilo. V nápoji prevláda najviac chuť banánu a broskyne, ktoré prebíjajú ostatné chute v ňom. Vďaka tomuto nápoju som spoznala aj acerolovú dreň a tá je strašne bohatá na vitamín C. Vyzerajú ako čerešne. Tomuto nápoju som v predajni DM vôbec nevenovala pozornosť, určite pôjdeme po ďalšiu a pozrieme sa na ostatné, ktoré sú v ponuke.

Keď som odpísala na výzvu do zapojenia sa na testovanie výrobkov od Dr. Max, vôbec som nečakala, že práve na nás sa usmeje šťastie 🙂 

Balíček dorazil a začali sme testovať tieto výrobky:

• Dr.Max Betaglukán s vitamínom C
• Dr.Max Detský ovocno-bylinný čaj
• Dr.Max Psyllium drink
• Dr.Max ProbioMaxík
• Dr.Max Antibakteriálny gél na ruky
• Dr.Max Dexpanthenol Baby
• Dr.Max KIDS
• Dr.Max Vitamin D3 Junior
• Equilibria Baby SPF 50 Extreme Protective Sun Lotion for sensitive baby skin
• Equilibria After Sun Lotion for sensitive skin
• Equilibria SPF 30 olej na opaľovanie 
• Equilibria SPF 15 Sun Lotion  for sensitive skin
• Equilibria  SPF 50+  Ultra Protective Sun Cream for sensitive baby skin

Vitamin D3 Junior

• Imunita
• Kosti, svaly, zuby

Ako prvý sme vyskúšali Vitamín D3 Junior. Jasné bolo to na popud Marka. Vitamíny sa mu hneď zapáčili, sú v tvare rybky, takže pre detské oko veľmi lahodiaci dizajn 🙂 Chuťovo sú tiež fajn, lebo si hneď pýtal ďalšiu rybku. A vždy keď nesvieti slniečko si dojde vypýtať rybičku. 
V krabičke je 30 rybičiek,užíva sa každý deň jedna rybka. Vitamín D3 je veľmi dôležitý pre normálny rast a vývin kostí u detí a prispieva k správnej funkcii imunitného systému. Najlepší spôsob ako dosiahnuť jeho optimálnu hladinu v tele je pobyt na slnku. Mal by sa užívať hlavne v mesiacoch keď je slniečka menej teda oktober - apríl.

Odporúča sa pretrieť postihnuté miesto krémom alebo olejom, aby sme zabránili prívodu vzduchu. Asi o desať minút pretrieme miesto handričkou a kliešť sám uvoľní. Ak nie, vyberie sa pinzetou.

V prípade, že nájdeme kliešťa, treba ho vybrať čím skôr, najlepšie do 24 hodín," hovorí Elena Lazarová, primárka Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Dôležité je podľa jej slov skontrolovať, či sa kliešťa podarilo odstrániť celého. "V prípade, ak časť kliešťa zostala v pokožke, odporúčame vyhľadať lekára, ktorý ho odborne odstráni,"vysvetlila.

Niektoré kliešte prenášajú lymskú boreliózu alebo kliešťovú encefalitídu, príznaky netreba podľa primárky podceňovať. "Ak aj kliešťa odstránime a postihnuté miesto začne červenať, treba vyhľadať odbornú pomoc," upozornila Lazarová. V najhoršom prípade môžu totiž problémy spôsobené kliešťom prerásť pri neliečení do bolesti a opuchov kĺbov, svalov, problémov so srdcom či bezvedomia.

BABYLOVE MASLOVÉ ŠPALDOVÉ KEKSY

    Na rad prišli aj tieto keksíky v podobe zvieratiek. Každé jedno zvieratko Vám môže porozprávať zaujímavý príbeh, či už mačička alebo kravička. Podľa mňa to bol správny výber, keď sa navrhovali tieto zvieratká. Detičky veľmi obľubujú práve tieto. Keksíky majú veľmi príjemnú vôňu. Zo sáčku sa nevalil na mňa žiaden zápach. Ja s dcérkami sme absolvovali ochutnávku už priamo v rámci výletu a ocko, keď prišiel z roboty.

    Každý člen na keksíky mal iný názor:

Začnem najmladšou – trošku si zahrýzla a ostatné vrátila mamke. Možno bola až príliš najedená. Na druhý deň tiež mi odmietala, ale na tretí znovu ochutnávala (má 19 mesiacov).

Staršia dcérka – jej chutili a vraj sú dobré (má 5 rokov).

Ocko – sú príjemne, tvrdšie a aj chuťovo sú veľmi dobré.

Tarot je forma veštenia, ktorá má rada konkrétne otázky. Čím viac je otázka konkrétnejšia a zameraná na špecifický cieľ, tým je tarotový výklad konkrétnejší a presnejší. Ak otázka nemá presné zameranie, alebo ak samy neviete, čo sa chcete dozvedieť, odpoveď bude tiež všeobecná, alebo bude odrážať vašu nerozhodnosť.

Ide teda o jednoduchú rovnicu:

Otázka s presným zameraním prinesie odpoveď s presným zameraním.

1. Konkrétnosť

Napríklad: Ak sa chcete spýtať otázku, ktorá sa týka oblasti života, ako je napríklad láska, odporúčam vám, aby ste Tarotu dali určité nasmerovanie, ktorým sa má výklad uberať. Netreba odhaliť všetky detaily situácie. Stačí len, aby ste Tarot nasmerovali na tú konkrétnu oblasť, ktorú potrebujete poriešiť.

A naopak, ak svoju otázku nešpecifikujete, Tarot vám poskytne buď veľmi všeobecnú odpoveď, ktorá vám síce bude dávať zmysel, ale veľa sa nenaučíte o tom, ako váš problém vyriešiť, alebo ukáže len maličkú časť toho, čo chcete vedieť.

Nič iné ako vyliezť na opäť na strom, mu neostávalo. Nerád ju nechával samú. Hoc bola teraz s Michaelom. Nevedel, či by jej práve on nemohol nejako ublížiť, len aby si zachránil vlastnú kožu. Možno by ho tu nechal pokojne aj skapať a s liekmi by sa nevrátil. V hlave mal toľko hrôzu naháňajúcich myšlienok, že sa radšej prinútil spať.

Samanta bola trochu na pochybách, či urobila dobre, že šla sama s Michaelom. Napriek všetkému to pred ním hrala na silnú, lebo na sebe nechcela nechať znať strach. Bratovi klamala. Cesta k mestu bude trvať len pár hodín. Už okolo obeda by mohli byť tam, no cez deň si netrúfne vkročiť tam. Hlavne po tom, čo jej Simon povedal, že sú tam ľudia, ktorí si svoje zásoby strážia. Budú sa musieť niekde skryť a počkať, kým sa zotmie. Cesta späť tiež nebude trvať do rána. Nevedela, či to má povedať aj Michaelovi, alebo ho úmyselne vláčiť hore-dolu po lese. Vyznala sa tu, v tejto časti lesa to poznala, preto aj po tme vedela, kde bude najlepšie prenocovať. „Viem, že nie sme od mesta, až tak ďaleko,“ prerušil tok jej myšlienok.Ostala trochu vyvedená z miery. Tvrdý pancier, ktorým sa obrnila, začal praskať. Čochvíľa sa rozpadne.Iba sa na neho pozrela, chcela vedieť, či jej to vyčíta alebo má z toho vlastne radosť. Jej samovražedné ja s ním chcelo stráviť chvíľu času o samote. No teraz si uvedomila, že je to možno až príliš veľa času.„Cez deň sa v meste ukázať nemôžeme,“ začala diplomaticky, „Musíme teda počkať až do tmy. Nechcem riskovať, že by nás niekto videl.“Michael zvážil aj túto teóriu, aj tak sa ale viac prikláňal k tej, že s ním chcela byť osamote. Veď prečo by ho potom ťahala so sebou? Poradila by si lepšie bez neho. Jeden človek zvykne byť nenápadnejší, ako dvaja.„Zaujímavé,“ zhodnotil, „Ja som si myslel niečo iné.“„Čo iné?“ Skočila mu do rečí.„Neviem,“ mykol plecom a potom sa zasmial.Samante to moc do kariet nehralo. Je to prvý raz, čo je s ním o samote a miesto jednoznačných odpovedí, na aké je zvyknutá od brata, dostáva len niečo, čo sa odpoveďou ani nedá nazvať.Najradšej by z vrecka vytiahla nôž, pritlačila ho niekde ku stromu a znovu si vypýtala odpoveď na svoju otázku. Potom však zvážila pomer síl svojich a jeho, v duchu sa na tom zasmeje a ďalej pokračuje v ceste lesom.

Prešli asi dve hodiny. Za ten čas zo seba Samanta  nevypustila ani hlások. Vedel, že je nahnevaná.  Aj mala právo, zachoval sa ako idiot. Určite musí byť v poriadnom strese. Po mesiaci stretne brata, ktorý je navyše ranený a vytiahne ju z jej úkrytu. Vezme ju niekam do lesa a nakoniec sa o neho musí ešte aj starať. Riskuje svoj vlastný život pre niekoho, koho celý mesiac vôbec nezaujímala. Aj to, že bol doma už pred tým, bola lož. Celý čas boli spolu. V lese sa síce vyznal, ale nie tak ako ona a tak pár dní blúdili v kruhu.Samanta bola taká nevinná. Nevedela, že ju brat klame a ona sa kvôli nemu obetovala. Michael by sa bol na Simona vykašľal v momente, ako by do jaskyne zišiel sám bez nej. Nemal by dôvod ostávať s ním. So Samantou by šiel aj na kraj sveta, ak by to od neho chcela. Mrzelo ho, že sa k nej správal ako hlupák.Chytil ju za ruku.„Sme takmer na kraji lesa,“ oznámil jej. Čupol si a potiahol ju dolu so sebou. Prstom ukázal na hranicu lesa asi pätnásť metrov pred nimi. Od mesta ich oddeľovala len lúka a pár domov na okraji. „V jednom z domov na kraji mesta by sme sa mohli ukryť,“ navrhol.„Prejsť lúkou za denného svetla by bolo príliš riskantné. Navyše nevieme, či v tých domoch nie sú ľudia, alebo nejaké ich hliadky,“ pokrútila hlavou. Michael rýchlo pochopil, že má pravdu. Už sa mu nápad skryť sa v jednom z domov tak nepozdával. Vôbec nemyslel na to, že by tam ešte niekto mohol byť. Ona a Simon boli jediní ľudia, ktorých od výbuchu videl. Už si na to tak nejak zvykol. Bolo by dobré vidieť aj iných, ale nie za takýchto podmienok. Vlastne sa im chystajú ukradnúť ich veci. Ale to tiež nie je ten správny pojem. Nepatrili im, len si ich  privlastnili. Ovšem ak tam nejakí sú. Kto vie, či si aj toto Simon nevymyslel.„Videla si vlastne niekedy iných ľudí?“ Prekvapil  ju otázkou.„Naposledy som videla ľudí v deň výbuchu, keď ma tu nechali,“ odpovedala. Michael, ale jej odpoveďou ostal zaskočený.„Ako to, že nechali?“„Mala som zranenú nohu a jeden chlap rozhodol, že nemám šancu prežiť, tak ma tu nechali umrieť. Odišlo vtedy asi desať ľudí. Ostatní, ktorí ostali do týždňa umreli,“ objasnila mu situáciu v akej sa ocitla.„Takže to v meste niekto prežil a odišiel? Kam šli?“ Vypytoval sa ďalej.„Neviem. Nič mi nepovedali. Všetko nechali tak a odišli.“Až teraz sa dokázal aspoň trochu vžiť do jej situácie. Už sa nečudoval tomu, že sa tak o brata stará. Sama bola zranená, dobre teda vie aké to je. Teraz už ale na nej nič nevidieť, takže si dokázala pomôcť a okrem toho prežila, je tu. Od ľudí bolo hnusné, že ju tu nechali ako nejakého prašivého psa, lebo si mysleli, že sa len niekam zašije a v tichosti zdochne. Ona ale bola natoľko silná, aby prežila. 

Nejako sa tu zasekli. Stále čupeli, nechceli aby ich niekto zbadal. Boli až príliš blízko mesta. Samanta sa obzerala po dobrom mieste na úkryt, kde by mohli počkať, kým príde tma, keď v tom náhle precitla. Stále ju držal za ruku. Chcela ho pustiť, aby to nevyzeralo hlúpo, ale on jej to nedovolil. Len sa na ňu usmieval. Telom sa jej začalo rozlievať zvláštne teplo. Teplo aké poznala z matkinho objatia. Láska...Zatriasla hlavou, nemohla sa takto rozptyľovať. Teraz sa musela sústrediť na to, aby pomohla bratovi. Obávala sa, že by sa jeho stav mohol do rána pri jeho vysokej  horúčke ešte viac zhoršiť. Nevedela ako veľmi zle na tom bol.„Poď, niekam sa schováme,“ povedala a prudko sa postavila.Najradšej by, do mesta šla hneď. Veď je žena, nemá žiadne zbrane, povedala by, že chce len čistý obväz na svoje ruky a pôjde preč. Pri dobrom vetre by mohla natrafiť na slušných ľudí, ktorý by jej možno dali aj nejakú antibiotickú masť, alebo niečo podobné, čo by pomohlo na rany, ktoré Simon mal. Sama však nevedela, čo za ľudia tam sú, možno by ju zabili skôr, ako by stihla otvoriť ústa a niečo povedať.

Našli si vysoký strom. Michael nechápal, ako sa to dievča dokáže vyšplhať prakticky kamkoľvek. Možno by sa dokázala vyšplhať aj na sklenený stĺp aj keby bol natretý olejom. S údivom sledoval jej útlu postavu ako postupne mizne v korune stromu. Až keď ju nevidel vybral sa za ňou hore. Čakala ho asi vo výške šiestich metrov. Ani keby niekto chodil a obzeral si každý strom, nemal by šancu vidieť ich. Znovu sa usídlili v strede dvoch rozkonárených vetiev. Sadli si oproti sebe a každý z nich pozeral na inú stranu. Nie pre to že by sa snažili byť ostražití a kontrolovali okolie. Nevedeli, čo si majú povedať. Do večera ostávalo ešte veľa času a ak tam budú obaja takto ticho sedieť, zbláznia sa z toho. Oboch ich to ticho mučilo.

A tak sme prežili prvú spoločnú dovolenku s dieťaťom. Potrebovala by som ešte jednu. Na zotavenie. Ale aby som nezačala tak negativisticky, prečítala som dve knihy (kým spala). Po dvoch rokoch prvé čítanie. Iné ako leporelo. (Jeden Dán a jedna evitovka o utečencoch). Ale po poriadku.

Neviem ako vy, ale ja som vždy mala problém dodržať váhový limit batožiny. 30 kg pre dve osoby bolo ešte v pohode, vždy som to nejako dala. Ale ak do tých 30 kíl máte zbaliť aj jedného prcka, ktorý nemá nárok na nič okrem kočíka, tak je to výzva. Plienky, kašičky, mlieko, fľašky, keby pršalo, keby bolo horúco, niečo na parádu, niečo športové, niečo pohodlné. A veď toto ešte pribalím... A toto sa určite zíde...

Po dlhom premýšľaní som musela začať kalkulovať aj s príručnou batožinou. Päť kíl na osobu (10 dohromady) je už zaujímavé číslo na to, aby som ho zahrnula do balenia. A tak som z toho spravila hotovú strategickú činnosť, kedy som prenášala z jedného kufra do druhej tašky a stále dookola. Len aby som to nejako dala.

Malý tip, viete o tom, že okrem príručnej batožiny môžete mať aj veci osobnej potreby ako notebook, foťák, knihy a podobne? A tak som aj tieto položky z príručnej batožiny vybrala a ľaľa, zase tri kilá k dobru 🙂

Horšie to je však už s prepravovaním. Niekto musí tlačiť golfáč a niekto (v našom prípade muž) musí ťahať dva kufre, na nich dve 5 kilové cestovky, k tomu foťák, kabelka s dokladmi. V kočíku knihy a časáky... Ďakujem mu touto cestou za trpezlivosť.

Let sme prežili. Krpatá s nohou v okne, mini piškótky v lone, potom hodinový šlofík. Prebudila sa až na potlesk kapitánovi, že sme prežili. To sme sa tešili všetci. Horších bolo 20 stupňov vonku a pocit, že dlhé rifle a bundy sa nám fakt zišli. Aj napriek tomu, že som celú rodinu navliekla do teplých vecí iba zo strategického hľadiska (dlhé rifle sú ťažšie ako kraťasy), bolo to aj praktické, keďže bola kosaaa!!!

Ako ušetriť na spotrebe?

Nech sa páči : pár tipov a trikov ako znížiť spotrebu auta 🙂

Všetci to dobre poznáme, náš štvorkolesový miláčik „papá“ za viac ako my. Ponúkam vám preto pár tipov ako ušetriť. Pomaly ďalej zájdeš...

Aj keď sa zdá, že rýchlou jazdou naženiete stratený čas, nie je to tak. Najväčší podiel na spotrebe paliva má na svedomí štýl jazdy. Kto jazdí spôsobom „brzda-plyn“, ten neušetrí. Veľa krát sa aj ja pozabudnem ... musím si na to dávať pozor. Na ceste, dokonca aj na diaľnici, je často zbytočná rýchla jazda, keď na križovatkách, či pri obchádzaní, musíte prudko brzdiť. Tiež je zbytočné dupať na plyn, keď o pár sto metrov pred sebou vidíte kolónu aut. Mnohí by boli prekvapení, ako ďaleko dôjde auto zotrvačnosťou. Rovnako je to so semaformi a inými prekážkami v ceste, ktoré vidíte pred sebou.

Kto šetrí, má za menej...

V prípade, že ste nútený stáť dlhšie ako minútu, pokojne vypnite motor. Motor spaľuje benzín aj na voľnobeh. Aj samotné automobilky sa vydávajú cestou šetrenia týmto smerom. Výsledkom je systém „stop/štart“ uvádzaný v nových ekonomickejších vozidlách. Brzdite motorom! Pri dojazde auta teda nevyšľapávajte spojku. Moderné vstrekovanie počas fázy brzdenia motorom odpája zásobovanie motora palivom. Preraďujte skôr. Plynulá jazda je ďalším tajomstvom nízkej spotreby. Včasné preradenie znižuje otáčky motora, pri cieľovej rýchlosti jazdite s najvyšším prevodovým stupňom. Ďalšou technikou môže byť preraďovanie s preskakovaním jednotlivých stupňov. Napríklad jedna-tri-päť. Používajte tempomat - tempomat pomáha udržiavať konštantnú rýchlosť, čo v mnohých prípadoch znižuje spotrebu paliva.

Aby sa z malého človeka stal dospelák, musí si prejsť naozaj veľa krokov. Taktiež si niekoľkonásobne zväčšiť svoju váhu. Alebo ste vedeli, že každú tretiu sekundu sa na svete narodí dieťa? Uvarte si kávu, pohodlne sa usaďte a pobavte sa nad týmito vtipnými rekordami a zaujímavosťami zo sveta detí a všetkého, čo sa detí týka. 

Najťažšie dieťa

Aj vy ste zažili komentáre na svoje 4-kilové dieťa, že sa vám narodil poriadny valibuk? Tak to ste ešte dobre obstáli. Pretože najťažšie narodené dieťa, ktoré prežilo, vážilo pekných 10 kilogramov a narodilo sa v roku 1955 v Taliansku. Nakúpená detská výbavička bola pravdepodobne zbytočná. 

Fyzická zdatnosť batoliat

Dieťatko pri lezení spraví rovnaké množstvo krokov, ktoré spraví bežný dospelý človek. Samozrejme, nejde to len tak. Dieťa sa pri tom totiž pohybuje až osemkrát viac ako dospelák. No a nechajte ho niekde bez dozoru. 

Namiesto fitness centra

Životospráva dieťaťa má priamy vplyv na jeho nálady, pozornosť a schopnosť učenia

Po téme dojčenia a zisťovania skutočnej súvislosti prieniku kofeínu do mlieka sa teraz posunieme v čase trošku ďalej a pozrieme sa na jeden z problémov, ktorý už rieši nie jeden rodič.

A teda, čo dať deťom na desiatu a uistiť sa tým, že je to zdravé a zabezpečujeme pre nich optimálnu výživu nielen pre zdravie, ale aj výkon.

Opäť by som zdôraznil fakt toho, že by nám nemalo ísť len o to, aby dieťa nebolo tlsté. Oveľa dôležitejšie je podľa mňa zamyslieť sa nad tým, ako pre neho zabezpečiť komplexnú efektívnu výživu, vďaka ktorej podporíme v prvom rade mozog a zabezpečíme správnu hormonálnu odozvu.

Rodičia = najväčší problém výživy detí?

Určite ste už čítali veľa článkov o zmene stravovacích návykov detí a riešení lepšej stravy na školách. Mnoho rodičov sa zaujíma, čo dieťa v škole dostane a spustili sa aj rôzne iniciatívy, pričom osobne poznám niekoľko svetlých príkladov dosť výrazného zlepšenia.

Simon sa preberá s ukrutnou bolesťou, ani nevedel, čo ho bolelo viac, ale asi celé telo. Nechcel však na sebe dať nič znať. Samantino fľočanie mu napovedalo, že niečo nie je v poriadku.
„Čo je?“, vyrukoval na ňu len čo sa s ťažkosťami posadil. Sedenie bolo pre neho sto krát horšie ako ležanie.
„Musíme do mesta, pre nejaké lieky,“ oznámila mu a tvárila sa, že ju jeho, akákoľvek, odpoveď nezaujíma. Ani sa nesnažil jej odporovať. Vedel, že ak jej to zakáže, zdrhne. A to nechcel, lebo by ju nemal pod dozorom. Bolesť ho presvedčila súhlasiť. Ale rozhodol sa ju ešte chvíľu pomotať po lese, kým aspoň nájdu pár ďalších tašiek, aby mali lepšiu výbavu.

Samanta založila malý oheň, aby príliš nedymil a neprezradil ich, ohrievala na ňom konzervy so zavarenou fazuľou. Aspoň niečo teplé do žalúdka, keď bola z rána vonku zima. Videla Michaela, ako sa v každej možnej chvíli pozerá na ňu. Ona ale vždy rýchlo obrátila zrak k malým plamienkom pred sebou. Simon, už určite niečo tušil. Zatiaľ vyčkával na tú správnu príležitosť. Chcela mu na to niečo povedať, nejako sa obhájiť, no nestihla. Hoci Simon nebol v najlepšej forme, vyvolal bitku s Michaelom. Neostávalo jej nič iné ako sa postaviť medzi nich. Ani jeden by ju neudrel, dúfala.
„Prestaňte,“ skríkla, „Obaja okamžite prestaňte,“ vyhláskovala im. Trochu sa upokojili, no stále po sebe zazerali. Vedela, že to čo si v hádke medzi nimi vypočuje, nebude príjemné ani z ďaleka.
„Myslíš si, že som slepý?“ Hučal Simon po Michaelovi. Ten mu ale nič neodpovedal, bez slov si zobral horúcu konzervu. Ignoroval to, že ho páli až niekde v mozgu. Potreboval sa nejako upokojiť a prísť na iné myšlienky. Cez rameno druhej ruky si prehodil svoju tašku, v vrecka vytiahol lyžicu a vybral sa na odchod. 
Aj napriek tomu, že Samanta výhražne zazerala po Simonovi, videla ako odchádza. Lenže čo mala robiť? Brata stratiť nechcela. Ale to ani Michaela. Ak by šla za ním, vyzeralo by to, že zradila svojho brata, ak by ostala, prišla by o Michaela.
„Čo to malo znamenať?“ Oborila sa na brata.
Ten si vzal tašku, prehodil si ju cez plece a šiel si vziať svoju konzervu.
„Ak si nechcela ochranu, nemala si ísť so mnou,“ škaredo po nej zazrel.
Chcela niečo povedať. Nakoniec zavrela ústa a silne si zahryzla do jazyka.
„Ideš zlým smerom!“ Zakričal na Michaela.

Ignoroval ho. Správa sa ako idiot. Snáď nie je zločin sa na niekoho pozerať. Veď mu ju nechcel zožrať. Kráčal ďalej. Čakal na iný podnet.
„Michael,“ ozval sa spoza neho hlas, ktorý mu viac imponoval.
Zastal a otočil sa. Videl, ako sa Simon snaží Samante vypáliť dieru do hlavy pohľadom. Na ňu bol prikrátky aj on. Rovnako ako si s ňou nevedel dať rady nikto. Robila si, čo chcela, keď sa jej niečo nepáčilo, zdrhla do jaskyne a darmo ju ľudia hľadali. Ona sa im pravdepodobne rehotala poza chrbát z nejakého úkrytu. Bola vždy až príliš tvrdohlavá na to, aby si dala povedať. Sama sa musela naučiť na vlastných chybách.
Tentoraz úspešne bratove zazeranie ignorovala, trvala si na svojom. Chcela aby sa Michael vrátil k nim. Keď videla, že sa pohol nazad ich smerom. Opätovala škaredý pohľad Simonovi. Kto z koho? Hľadeli si priamo do očí, ani jeden nechcel ustúpiť. Samanta si chcela v bratových očiach vydobyť lepšie postavenie. On ju chcel presvedčiť o opaku.
Ich pohľady nakoniec preťal Michael, keď prešiel pomedzi nich. Obaja pozreli za ním, potom znovu na seba a znovu na neho.
„Tak kadiaľ?“ Opýtal sa.
Vojna neskončila. Obaja mu ukázali na inú stranu. Samanta smerom k mestu a Simon pravdepodobne k ďalším zásobám. Znovu po sebe začali zazerať. Tentoraz sa Samanta nedá obmäkčiť. 
„Pokiaľ ma chceš ochraňovať, potrebuješ lieky,“ zasyčí na neho.

Simon povolí zaťaté zuby. Pery mu už netvoria prísnu priamku. Zisťuje, že mu sestra nechce zle. Naopak snaží sa mu pomoc a dobre vie, že bez liekov, alebo aspoň čistých obväzov to nepôjde.
„Tak kadiaľ?“ Michael zopakuje svoju otázku a prekrúti nad ich tvrdohlavosťou očami.
Obaja spustia ruky. Simon so značným problémom, následne na to si tie svoje Samanta založí na prsiach.
„Do mesta,“ odpovie mu Samanta.
Michael mykne plecami a vyberie sa smerom, ktorým ukazovala. Keď sa tým smerom vyberie aj Simon, narazí na jej vztýčený ukazovák. 
„On ide, ty nejdeš,“ oznámi mu, „ potrebuješ odpočívať a navyše nechcem, aby sa ti niečo stalo. Vrátime sa sem na svitaní.“
Prehral.

Po pár hodinách motania sa jaskynnými chodbami sa dostali von. Obklopovala ich iba tma. Samanta ani nevedela, kde presne sú. V noci mala pocit, že tu ešte nebola. O opaku ju presvedčilo podvedomie, keď sa akoby zázrakom uhla konáru, do ktorého hlavou narazil Simon. Samozrejme, okomentoval to patričnými nadávkami. Samanta sa tvárila, že ho nepočuje. Michael robil presne to isté.
„Mali by sme sa niekde vyspať,“ prehovoril Simon, keď si došúchal udreté čelo.
To, čo nasledovalo nečakal nikto. Samanta zrejme v sebe prebudila nejakú svoju divú stránku. Narovnala sa, v tme sa poobzerala, akoby videla ako za bieleho dňa a po krátkej chvíli im oznámila:
„Tadiaľto,“ a vydala sa smerom doľava.
Michael so Simonom na seba len nechápavo pozreli. No obaja kdesi v kútiku duše potláčali strach odporovať tomu, čo práve kráčalo pred nimi, tak sa vydali za ňou. Nasledovali ju asi desať metrov, keď im úplne zmizla z dohľadu.
„Možno sme celý čas šli zlým smerom,“ podotkol Michael.
„Samanta!“ Ozvalo sa lesom zo Simonových úst.
Takmer skolaboval, keď mu zrejme zo stromu skočila na chrbát. Dúfal, že to bolo zo stromu.

Ústa mu prikryla rukou, aby nerobil ďalší krik. Už takto je dosť nebezpečné, aby sa v noci túlali lesom, zvlášť, keď nevedia, či tu nie sú nejaké hladné zvieratá, alebo nedajboh nejakí ľudia. 
„Vylezte hore,“ povedala a zoskočila z neho dolu. Simon len pokrútil hlavou. Bol v milom údive z toho, čoho je jeho malá sestra schopná. Mohol byť na seba patrične hrdý za to, čo ju naučil. Zatiaľ si však nechcel pripustiť, že by mohla byť rovnako dobrá, či dokonca lepšia ako on.

Spanie na strome rozhodne nie je také pohodlné ako v posteli. No nateraz si na to museli všetci chtiac, či nechtiac zvyknúť. Vo výške asi troch metrov sa strom rozvetvoval na dve strany. V strede tak bolo miesto, kde sa traja ľudia pohodlne vyspia. Rozhodovanie kto vedľa koho bolo jednoduché. Samanta sa usídlila pod bratovým ramenom a Michaelovi tak ostalo len miesto oproti nim. Podľa neho to malo jednu výhodu. Môže na ňu celú noc pozerať, ak to ovšem nebude Simon praktizovať na ňom.
Nie, zaspal ako prvý. Samanta sa ešte mrvila a snažila si nájsť pohodlnejšiu polohu. Nedarilo sa jej zaspať. Bili sa v nej rôzne emócie. Na jednej strane bola šťastná, že je s bratom. Aj s Michaelom, ktorý sa letmo dotýkal svojou nohou o tú jej. Na druhej sa bála toho, čo ich vonku čaká. 
Nakoniec sa jej s pohľadom na spiaceho Michaela podarilo zaspať.

Ráno Michael otvoril oči pri svitaní. V jemnom svetle videl ako sa Samanta snaží učesať si vlasy do vrkoča. Sedela v tureckom sede a usmievala sa na neho. Simon ešte stále odfukoval. Ani sa mu nečudoval, musí byť strašne vyčerpaný, jednak psychicky, ale aj fyzicky. S tou ranou na bruchu už nie je v takej forme ako pred tým. Šmykol sa na skale a škaredo spadol. Narazil si pri tom bok a hrudník. To oškreté miesto vyzeralo čoraz horšie, ako by sa vôbec nikdy nechcelo zahojiť, ale to asi len preto, lebo to bolo na mieste, kde sa koža často namáha.

Samanta si všimla kvapôčky potu na bratovej tvári.
„Má horúčku,“ povedala Michaelovi čo najtichšie, aby Simona neprebudila.
Len jej rukami naznačil, že má zranený trup. Takú zlosť v jej očiach ešte nevidel. Zrejme ani len netušila, že mu niečo je. Chcela mu nadvihnúť tričko, ale zistila, že ho ma tou krvavou škvrnou prilepené o telo. Iste by sa prebral, keby ho to čo i len trochu zabolelo, tak ho nechala tak.

Denné svetlo vidieť v jaskyniach len zriedka, hlavne ak sa nachádzate niekde v jej tretine. Cez otvor v podlahe sem však presvitali posledné slnečné lúče. Nevidela nič, takmer ani Simonovu postavu, tak ju dosť prekvapil slabý náraz niečoho malého do jej brucha. Malá čelovka na solárne nabíjanie. 
„Tu dolu teda dlho nevydrží,“ poznamenala do tmy.
„Nebude treba,“ ozval sa spoza nej druhý pomerne známy hlas. Okamžite sa jej vybavila spomienka na tvár, ktorej patril. Svetlohnedé, nakrátko ostrihané vlasy, oválna tvár, hnedé oči. Michael.
Okamžite zapla svetielko a namierila ho smerom, z ktorého prichádzal hlas. Skutočne to bol on. Predlaktím si inštinktívne zakryl oči a keď sklonila svetlo dolu, dal ruku preč.
„Michael?“ Opýtala sa neveriacky.
„Čakala si niekoho iného?“ Zazrel na ňu.
„Nečakala som nikoho,“ zamrmlala si popod nos.
Skutočne netušila, že tu bude ešte niekto. Že ešte niekto, koho poznala, prežil. Michael bol kamarát jej brata, trávili spolu veľa času a ona tak mala veľa možností zvyknúť si na jeho prítomnosť. Zvykla si na ňu však až príliš. Po určitom čase zistila, že sa jej začína páčiť. Hlavne, keď sa pred ňou schválne predvádzal. Obaja sa snažili si na seba ukradnúť čo najviac pohľadov, keď sa jej brat nepozeral. Simon by ho ako správny starší brat určite zabil. Vedela, že ak niečo zistí, teraz už by mu mohlo byť ukradnuté, že by za taký čin bol potrestaný. Teraz by mu to nemal kto dokázať.
Rýchlo sklonila hlavu k zemi. Ešte stále bola hanblivá a po vyše mesiaci, čo ho vôbec nevidela, ešte viac. Chvalabohu, že v tej tme nikto nevidel ako sa červená až za ušami.
Počula ako jej niečo preletelo ponad hlavu. Simon to chytil do rúk a tak otočila svetlo radšej jeho smerom. Videla ako spoza nejakého kameňa vytiahol ďalšiu baterku, nasadil si ju na čelo a prešiel pár krokov po kamienkoch na zemi. Tie len zavŕzgali na protest a ďalej sa nehli. Simon namieril svoje svetlo smerom hore. Pod asi dvojmetrovým stropom jaskyne bola štrbina, v ktorej začal šmátrať rukou. Bol zaujatý, pravdepodobne tam mal niečo schované.

Túto krátku príležitosť využil Michael. Vedel, že aspoň na okamih sa opäť po dlhom čase môže priblížiť k Samante. Tá mu stála otočená chrbtom a sledovala Simona. Potichu sa k nej priblížil. Vedel, že ho zaiste počula, sluch mala ako ostražitá srna, obzvlášť v noci. Zmenila sa. Už to nebolo to vyľakané dievča, čo sa snaží pred každým skryť. Schovávala sa úplne pred všetkým, čo bolo pre ňu nové. A teraz, páni, prežila mesiac sama. Už to samo o sebe hovorí o tom ako sa zmenila. Predtým by sa bola Simonovi zakvačila okolo krku alebo niekde v kúte plakala. A možno to aj urobila, ale rýchlo jej došlo, že sa tak nikam nedostane. Neodolal. Bol tak blízko. Očami hypnotizoval Simona a pohladil ju po vlasoch pri ramene.

Samanta úplne zmeravela. Počula, že sa k nej niekto blíži, a keďže tu bol len Michael, presne vedela kto. To, že ju pohladil po vlasoch na chrbte ju však paralyzovalo. Snáď len na stotinu sekundy sa otočila, aby ho videla lepšie ako pred tým. Okrem kruhov pod očami sa takmer vôbec nezmenil. Usmieval sa a tak ju podvedomie donútilo tiež sa usmiať. To už však znovu radšej pozerala na Simona.
Ten zo štrbiny vytiahol nejakú tašku.
„Tak, čo tu máme?“ Rýchlo ho zahovoril Michael, aby si nič nevšimol. Hlavne nie Samantu, čo tam stála ako kôl v plote
Samanta mala stále drevené celé telo, ledva presúvala svetlo v rukách. Toto rozhodne nečakala.

Simon mal pre každý prípad niekoľko úkrytov, kde mal poschovávané rôzne veci. Rovnako ako Samanta však nikdy netušil, že ich bude potrebovať. Ak pozbierajú všetky veci zo skrýší, skôr ako ich nájde niekto iný, budú na tom možno lepšie, ako ľudia v meste. Vybral z tašky dva nože. Jeden si založil za opasok, druhý, bez kontrolného pohľadu, hodil po Samante. Tá ho chytila presne za rukoväť asi desať centimetrov pred jej hlavou. Nechcel ju zabiť, ani jej ublížiť, vedel, že ho určite chytí. Vždy ho chytila. Navyše nechcel, aby si Michael myslel, že by im mohla byť na príťaž, aj keď nebol sto percentne presvedčený o tom, že by mala ísť s nimi. Predsa len, bola to jeho mladšia sestra. Mladšia. Sestra. Nikdy nechcel, aby sa jej niečo stalo a ak by v dome ostala sama, nemala by príliš veľkú šancu. To ale nemá ani s ním, aj keď sa bude aspoň snažiť ju ochrániť. Náhle prešpikoval pohľadom Michaela, ktorý s otvorenou hubou, doslova, hľadel na Samantu. Tentoraz chytil nôž pred jeho tvárou.
„Videl si to?“ skôr ho pokarhal ako sa pýtal.
Michael len pokrútil hlavou na odpor. 
„Tak si dávaj pozor, pretože nie je až taká hlúpa ako si možno myslíš.“

Keby ten vedel, čo si Michael v skutočnosti o Samante myslel. Zaiste by ten nôž nechytil, nechal by ho, aby mu prešpikoval mozog.

Samanta vedela, že sa Simon len predvádza. To robil vždy. Navyše, by nikdy nedovolil, aby sa jeho najlepšiemu kamarátovi niečo stalo.

Ahojte,

v prvom rade chcem chcem podakovat lekarni Dr. Max,že som sa mohla zučastnit testovania ich produktov a aj Modremu koniku. Vobec som nečakala,že ma vyberu,potešila som sa.

V baličku od Dr.Maxa som si našla 10 produktov na testovanie. Po tyzdni mi však prišli este dalšie 3 produkty,takže dokopy som testovala  13 produktov.

Ako prvý sme vyskúšali:

Dr. Max Ovocno bylinny čaj

- moji dvaja chlapci majú čajiky velmi radi, a preto im aj velmi chutil. Pili ho teplý ale aj studeny ich v tomto horúcom počasí osviežil. Čaj je s prichutou hrušiek a broskyn ale obsahuje aj bylinky medovku a rumanček. Je vhodný pre deti od ukončeneho 6.mesiaca. Balený je po 20 vreciek. Určite odporučam.

Len jeden jediný človek sa dokázal dostať do domu bez toho, aby ho počula, videla alebo cítila. Len, keď sa ocitol blízko pri nej, vedela, že je tam.

Nemohla uveriť vlastným očiam. To, čo pred sebou videla, nebolo ani z ďaleka to, čo si pamätala. Za mesiac poriadne schudol, vlasy mu narástli a ich úpravou sa zrejme vôbec nezaoberal. Pribudlo na ňom pár modrín, odrenín, škrabancov. Oblečenie mal potrhané a špinavé.

"To je krv?" ukázala prstom na pomerne veľký fľak nad jeho bruchom.

"Máš nejaké jedlo?" Ignoroval jej otázku, zaujímal ho hlavne jeho prázdny žalúdok. Už pár dní sa poriadne nenajedol, len nejaká burina, ktorá chutila ako zvratky.

"Nie," pokrútila hlavou a spustila ruku dolu. vedela, že odpovede sa nedočká. Konečne však videla niekoho jej srdcu blízkeho. Aspoň niekto žil. A teraz? Teraz ho videla otáčať sa na päte a odchádzať. Neváhala, rýchlo šla za ním.

"Simon, prosím," tlačili sa jej slzy do očí, "Neodchádzaj." Hodila sa mu okolo pása. On však stál ako soľný stĺp. Toto nebol brat, ktorý ju tak miloval, ochraňoval a vo všetkom podporoval. Bol to niekto celkom iný len v jeho tele. Čo sa to s ním stalo? Mala na neho toľko otázok a on ju chcel znovu opustiť.

    Vraj kamene sú studené? Skúste si potom do ruky vziať niektorý z liečivých kameňov a ihneď pocítite záhadné teplo.

    Už od pradávnych čias sa kameňom pripisuje zvláštna sila, či už ochranná, liečivá, alebo prinášajúca šťastie. Viera v ich zázračnú moc je stará ako samo ľudstvo. Už aj starí Egypťania alebo Rimania sa obracali na ich silu pri fyzických alebo aj psychických ťažkostiach.

    Je jedno, či na silu týchto kameňov veríte, alebo nie, vyskúšanie nezaškodí. Okrem toho vášho srdca sa dotkne aj krása týchto kameňov, vyčarí vám žiarivý úsmev na tvári a je balzamom pre vašu dušu.

Chryzokol je jedným z najlepších kameňov,ktorý sa používa po predčasných pôrodoch, potratoch,či operáciach maternice. Ideálny je tiež, ak sa drží v ruke, nosí, keď sa nad ním medituje pri námahe a pôrode. Na uvoľnenie menštruačného tlaku alebo na hojenie tkaniva po pôrode alebo potrate umiestnite tri kamene na oblasť vaječníkov a maternice a jeden na centrum tretieho oka. To tiež pomôže neutralizovať pocity smútku či viny po prežití takých skúšok.

Karneol je dobré umiestniť okolo pupku a oblasti panvy na neplodnosť a impotenciu.

Červený korál sa považuje za kameň tehuliek v mnohých kulturách.

Keď ani dlho potom, ako sa zotmie, nad tvojim životom nevyjde slnko, nie je úniku. Tvoja duša stráca farby, až postupne ostane celkom čierna. Celé tvoje vnútro zaplnia mraky tmavšie ako najtmavšia noc a ty správne vytušíš, že sa schyľuje k niečomu hroznému, čomu sám nedokážeš zabrániť.Potrebuješ pomoc. Ale, kde ju budeš hľadať, keď na svete už niet nikoho? Pôjdeš, opustíš posledné ako tak bezpečné miesto na zemi? Budeš ju hľadať?

Samanta ostala úplne sama. Po výbuchu elektrárne, neďaleko miesta, kde bývala, zahynulo veľa ľudí. Tí, ktorým sa podarilo nejakým zázrakom prežiť ušli, ale ju so sebou odmietli zobrať. Mala zranenú nohu a nejaký samozvaný vodca tejto skupiny rozhodol, že by im bola len na príťaž, a aj tak nemá veľkú šancu na prežitie.Dúfala, že nájde aspoň svojho staršieho brata, pretože rodičia mali v deň výbuchu službu v práci - v elektrárni. Vedela, že to nemohli prežiť, nemala však odvahu ísť ich hľadať, hoci by ich rada dôstojne pochovala. Bála sa však toho, čo nájde. Ak nájde. Videla ako dopadli ľudia, tri kilometre od výbuchu. Ona mala šťastie, v čase, keď vybuchol prvý reaktor, bola hlboko v podzemí. Sem chodila vždy, keď neboli rodičia doma. Mala len šestnásť, nemala priateľov, radšej si kopala tunely v neďalekých jaskyniach, ktoré objavila pri potulkách lesom za domom.Jediný, kto ju v tom podporoval, bol jej brat Simon. Nosil jej sem rôzne veci, s ktorými sa "hrali" na prežitie. Nikdy si nemyslela, že ich skutočne niekedy využije.Simon sa však ani po troch týždňoch nevrátil do ich domu. Už nedúfala. Každým dňom pridávala na dom nové a nové barikády. Sama do neho vstupovala len cez miniatúrny otvor v kôlni. Vždy ho dôsledne zakryla všetkým, čo mala po ruke. Jeden by nikdy nepovedal, že práve tadiaľ sa dá dostať do domu. Pre istotu však mala aj únikový plán. Za posledných pár rokov sa im so Simonom podarilo nájsť jaskyňu, ktorá viedla priamo popod ich dom. trvalo presne dva roky kým sa prekopali cez podlahu až k jaskyni. Dolu v chodbách by ju nikdy nikto nenašiel. Skôr by si našla ona jeho. Poznala ich lepšie ako samú seba.

Prešiel mesiac od odchodu posledných ľudí. Nevedela, či prežili. Nevedela, ako je na tom zvyšok sveta. Noha sa jej už celkom zahojila a ona aj napriek všetkým tým rečiam o tom, ako čoskoro zomrie, stále žila. Bolesť už bola takmer celkom preč, zranenie jej pripomínala už len nepekná jazva na stehne.Aj dnes v noci sa rozhodla vykradnúť sa z domu a urobiť si zásoby na pár dní. Vždy chodila v noci, vtedy bola menšia šanca, že by ju niekto uvidel, predsa tu mohol niekto ostať ako ona. Brala si vždy len málo vecí, aby nevzbudila pozornosť, ak by naraz vyrabovala celý obchod, či lekáreň. Pozoruhodné bolo, že za celý ten mesiac nestretla nikoho. Nič, ani len nejakého túlavého psa, či mačku. V meste bolo úplne mŕtvo a to ju desilo najviac.Dnes však na západ slnka čakala akosi pridlho. Pozorovala ho cez úzku štrbinu medzi latami strechy. Udomácnila sa tu hore, ak by sem nejakou nešťastnou náhodou niekto zavítal. Odtiaľto by ho uvidela na niekoľko stovák metrov. Od chrbta mala les, z tadiaľ nečakala nikoho."No tak," šepkala a posúvala tak slnko mysľou o kúsok nižšie.Nedarilo sa.Začala mať nepríjemný pocit, začala byť nesvoja, akoby sa k nej niekto blížil. Mala pocit, že niekto mieri k domu. Presúvala sa najtichšie, ako len vedela, z jednej strany na druhú, a snažila sa zazrieť akýkoľvek pohyb, ktorý by návštevu prezradil. Mala pocit, že snáď počuje, tlkot jeho srdca. Nemýlila sa. Bol tak blízko, až ju striaslo, keď sa otočila.

Umenie varenia a problém našej doby

Schválne som začal myšlienkou surového varenia a živej stravy. Argumentom tohto smeru rozumiem. Avšak, keď sa nad tým zamyslím kriticky, nezdá sa mi, že by som teplotou nad 49 °C zabíjal celé jedlo.

Alebo, že by superzdravé “blue zones” populácie ako Sardínčania, Okinavčania, či Ikáriančania naozaj žili len na surovej rastlinnej strave?

Navyše neviem ako vy, ale ja milujem varenie, pečenie a celkové umenie prípravy jedla. V rodine sa mi niekedy divia, že mám stálu potrebu vylepšovať jedlo, ako naposledy… “Upgradol” som zemplínske pirohy s tvarohom na vlastne talianske ravioli s rukolou, paradajkami a čerstvým kľaganým syrom ako bonusom na vrchu.

Okamžite tam bolo viac farby a živín… Jednoducho povedané, je rozdiel, či natlačíte 5-6 čistých a podľa mňa trošku nudných lokší s maslom, alebo si pripravíte 2 vymakané lokše plnené bryndzou a spareným špenátom na červenej cibuľke a prelejete kúskami vypečenej slaninky…

Uvedomujem si, že nie každý domáci kuchár ma v sebe kreativitu Jamieho Olivera. Verím ale, že v každej domácej gazdinke alebo gazdovi je záujem o zdravie rodiny a zároveň potreba naučiť sa najdôležitejšie techniky a pravidlá efektívneho varenia plného chutí.

Skoré ranné vstávanie, prerušovaný spánok a náročné dni starostlivosti o deti? Energické raňajky v podobe instantnej kávy s mliekom, sladkého pečiva, fitness cereálií, raňajkových kaší, ovocia, džúsov a napriek tomu únava? Prečo ráno sladké nezaberá, nám prezradil Junior.

Ráno vstávaš asi skoro! Raňajkuješ hneď, alebo ani nie?

Budíček mám 5:24 🙂 Stíham akurát pohár vody a v tichosti sa vytratím do rádia. Okolo 6tej mám prvú malú kávu s kokosovým olejom. Raňajkovať sa mi nedá hneď. To je pravda.

Je pravda, že z rána sa snažíš skôr vyhýbať cukrom?

Modlím sa, aby sa cukry vyhýbali mne. Nejdem machrovať, ale fakt je rozdiel, či si dám môj špeciálne namixovaný morning mix bezlepkových vločiek, chia semiačok, mandlí a jablčnej vlákniny, alebo by som len tak buchol presso s mliekom a croissant. Kvalitná kaša mi sedí dokonale a do kávy mi tiež zachutil viac kokosový olej ako mlieko. Postupne vnímam, že čím lepšie kontrolujem cukry v jedle, tým stabilnejšiu energiu mám počas dňa.

Aké sú tvoje optimálne raňajky a obed, keď potrebuješ venovať veľa energie Vašej dcére?

Keď som sa pred časom prejavila záujem o testovanie produktov lekárne Dr.Max, ani vo sne by ma nenapadlo, že budem patriť medzi tie šťastné. Potešilo ma to, pretože ešte nikdy som nemala tú možnosť vyskúšať výrobky len tak, vždy som siahala v lekárni po overených a vyskúšaných produktoch.

Preto sa teraz vynasnažím a popíšem vám produkty, ktoré prešli mne a mojej rodinke počas dvoch týždňov cez ruky. 

Prvým produktom, ktorý bol takmer okamžite otvorený bol detský čaj.

Čajík je vhodný od 6. mesiacov a má príjemnú ovocnú hruškovo broskyňovú chuť. Vyskúšali sme ho so synom hneď v to dopoludnie.

A kedže uplynulé dni boli pravé letné, čaj sme popíjali prevažne studený, v krčahu s kockami ľadu. A chutil aj dospelým. 

Ďalším produktom na testovanie boli probiotiká Probio Maxík. Tie sme žiaľ so synom kvôli jeho intolerancii vyskúšať nemohli. Obsahujú totiž laktózu.

Asi každá žena pozná pocit, keď je nervózna a nevie ani prečo. Tak dneska som si to už ani neviem po koľký krát opäť odžila.

Mám krásne dve deti, dobrého manžela (aj s chybami) a predsa mi niečo chýbalo. Dcérka už niekoľko dní je nervózna a upišťaná .... a kto nie? Veď horko prispieva k totálnej nervozite aj u dospelých, nehovoriac u malých detičiek a k tomu zubyyyyyy. 🙂 Synátor už síce takéto chvílky pozná (má výzbroj do budúcna 🙂 ), takže sa radšej stiahol a manžel ho nasledoval.

A možno TO mi vadilo. Veď nikto sa zase nezaujímal ako sa cítim. Veď som už piaty rok doma a ževraj na dovolenke... Nikto si nič neváži - len čo upracem, sa rozhádže. Len čo operiem - sa zašpiní. Len čo navarím - sa zje. .... A takto to ide deň za dňom a nikto sa nepýta, či som spokojná. Jednoducho to tak je, tak rob.... Tak načo to vlastne robím ???? 🙂 Pýtam si od muža 3 dni voľna - bez detí, bez neho ..... iba sama..... Som kvôli tomu zlá mama???? 

Potom príde malinkatá chvíľka, ktorá všetko zmení....V tom momente nervozita zo mňa opadne a príde vnútorný pokoj. Buď sa zjaví niekto, kto ti povie a znovu aj pripomenie, že deti a rodina sú všetko čo máš a že poriadok, obed či čisté veci vôbec nie sú také dôležité.... Alebo jednoducho sa na mňa usmejú tie malinkaté očká, ktoré sú nevinné a nerozumejú tomu, čo sa práve odohráva v mojom vnútri ale zároveň mi vravia - Mamička ĽÚBIM ŤA a vždy ťa aj budem.....

A vtedy si uvedomím, že tie deti sú VŠETKO, čo som kedy chcela a čo kedy aj budem chcieť. Žiadna dovolenka, nové veci, uprataný dom, navarený obed, oprané veci mi nedajú TO čo mi dajú moje deti.

Každý deň ma učia o čom život v skutočnosti je.... Teraz ešte pridám dve vety.

Alkohol je metla ľudstva.

Tak sa to vraví dlhý čas.

Zametá nami, nie sme jeho páni,

to on si robí sluhov z nás.

Chvíľu to býva sranda. Kým človek do toho nespadne.

Závislosť je raz taká. Vie strpčiť život poriadne.