Vonku sa po daždivom máji konečne začalo leto a tak slnečné lúče aj vo mne prebudili výletnícku dušu. Obula som si tenisky, do batohu zabalila fľašu s vodou a nejaké jedlo, a vyrazila som na kopec za mestom. Nie je to síce žiadna náročná turistika, ale ja som sa už tešila ako si z vrcholu vychutnám výhľad na okolitú krajinu.

Moje nadšenie však rýchlo vyprchalo. Hoci bolo krásne počasie, v lese bol pokoj a pri výstupe som nestretla ani živú dušu, „pozdravov“ od ľudí som našla popri cestičke neúrekom. Plastové fľašky, tašky, obaly od sladkostí a množstvo ďalšieho odpadu. Pohľad na kopy drobného odpadu ma zamrzel, no nepríjemne ma prekvapili aj veľké kusy nepotrebného nábytku či pneumatiky.

Zbavovať sa vecí, ktoré už nepotrebujeme je pre usporiadanie nášho života prospešné. My ženy to poznáme najlepšie pri obliekaní. Každé ráno sa pozeráme do skrine plnej vecí a stále si nemáme čo obliecť. A pritom stačí len vytriediť veci, ktoré sa nám už nepáčia alebo nám nesedia, a hneď sa nám outfity budú lepšie tvoriť.

Čo však s kopou, ktorá po reorganizácii zostane? Napríklad spomínané oblečenie môžeme predať v bazári (aj v našom koníkovskom) a prilepšíme tak rodinnému rozpočtu, alebo ho môžeme darovať do zbierok a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Podobne to ide aj s nábytkom či inými vecami z domácnosti.

Odovzdanie niektorých druhov triedeného odpadu sa už aj v mnohých malých mestách na Slovensku uskutočňuje priamo z domácností a špeciálne zberné nádoby na elektro-odpad tiež nie je problém nájsť. Napríklad spoločnosť Orange dlhodobo, už niekoľko rokov, organizuje zber nepotrebných mobilných telefónov priamo vo svojich pobočkách. Upozorňuje tak na aktuálnosť a dôležitosť témy zodpovedného likvidovania tohto druhu odpadu, a prináša nám pohodlnú možnosť, ako sa zbaviť starých zariadení na miestach, ktoré sú nám jednoducho prístupné.

Vďaka aktivite zákazníkov sa spoločnosti Orange podarilo vyzbierať dokopy už viac ako 300 000 mobilov a za každý takto odovzdaný telefón navyše venovali 50 centov na podporu vybraných neziskových organizácií. Týmto spôsobom teda človek pomáha trikrát – poriadku vo svojej domácnosti, životnému prostrediu a taktiež dobrej veci.

ℒℴνℯ❤

Oceňování je cesta ke zvýšení vibrací

♥ Jolana Dominguez ♥

♥ Proč oceňovat sebe i druhé a proč zvyšovat naše vibrace?

♥ To, kde vibrujeme, udává to, jak se cítíme. Čím vyšší jsou naše vibrace, tím lépe se cítíme. Ve strachu, smutku a žalu jsou naše vibrace nízké, když se zlobíme, zuříme nebo se jinak projevujeme a není nám při tom tělesně ani pociťově dobře - jsou naše vibrace nízké.

♥ Jakmile se nám podaří si vibrace zvýšit, hned se cítíme lépe. Třeba když je člověk smutný a podívá se na nějaké humorné video, na chvíli na svůj žal zapomene, začne se radovat a hned se cítí líp. Pokud si ale své vibrace neumí pohlídat, po chvíli si vzpomene, že byl smutný a automaticky padá do původních nízkých vibrací. Toto je možné právě proto, že dojde k automatickému chování, člověk si neuvědomuje, že může určovat a vědomě měnit to, jak se cítí.

V prvom momente som neverila, že sme vyhrali. Prišla mi správa, že vyhrávame testovanie oblečenia značky Kuniboo, čo nás veľmi potešilo, teda hlavne našu malú parádnicu. 

Keď mi domov zavítala karta s kreditom, vybrali sme sa nakupovať.  Nevedeli sme si vybrať z veľkého množstva oblečenia za prijateľné ceny pre všetkých. 

Livinku hneď oslovil ruksačik, ten sme museli zobrať.  Už sme ho aj otestovali, boli sme na výlete a naozaj sa nám tam toho veľa zmestilo. 

Mali aj krásne tričká na teplé letné dni, ktoré určite využijeme. Pri malých deťoch tričiek nikdy nie je dosť.  

Ďalej v Livinkinom botníku sme privítali tieto pohodlné cvičky. 

Pri ďalšom nákupe sme kúpili pyzamká do škôlky, tepláčiky a ponožky. 

Ahojte!

Celiakiu mi zistili len pred niečo vyše rokom. Priznám sa, že chlebík, ktorý som si kúpila v obchode, mi nechutil a tak som sa rozhodla piecť si sama. Zatiaľ nie som veľmi úspešná. Ak som svoj pekársky výtvor nemusela vyhodiť hneď, tak sa dal jesť len v ten prvý deň. Na ďalší deň to chcelo kus sebazaprenia a hriankovač a na tretí bol tvrdý ako kameň.

Pred tromi týždňami sa mi narodila dcérka a ja sa v šestonedelí mením na sladkožrúta. Pri starších deťoch ma manžel z pôrodnice čakal s tromi plechmi tvarohových moravských koláčikov. (Ja viem, strašne dobre som sa vydala!) Ale čo teraz? Bezlepkové kysnuté si netrúfal a ja na pečenie a) nemám bunky b) teraz vôbec nemám čas (úprimne, ledva sa stíham najesť, aj to mám dilemu, či sa radšej najem alebo osprchujem...) A práve vtedy prišiel mail, že ma vybrali na testovačku bezlepkových výrobkov  značky Vitacelia od firmy Penam. Juchúúúú!

Keď prišiel ten obrovský balík, tancovala som (a to je po cisaráku celkom výkon) od radosti ako malé dieťa na Vianoce. Myslela som si, že to ani nestihnem všetko pojesť. (Hahaha!) Tieto bezlepkové výrobky totiž nemajú záruku niekoľko mesiacov, ale keďže sú balené, vydržia čerstvé pár dní. Boli tam: chlebík, sladký bochník, banánový chlebík, makový závin, oškvarkové pagáčiky a... moravské koláčiky: marhuľové, čučoriedkové, makové a tvarohové!

Takže, poďme na tie kysnuté moravské koláčiky, lebo tie som si po pôrode naozaj zaslúžila. Všetky majú vypísané, že obsahujú 25 % náplne. Ja som začala marhuľovými a mľaskala som nahlas. Lahodné, tak akurát sladké, cesto šťavnaté, plnka poctivá. Ešteže sú balené po dvoch kusoch, lebo by som sa po testovačke nezmestila cez dvere. Ku káve eňo-ňuňo.

Čučoriedkové chutili naozaj po  čučoriedkách! (V zložení píšu, že 35 % náplne tvoria naozaj ozajstné čučoriedky.) Nesmierne som si pochutila. Makové som vám nestihla odfotiť. Zbalila som ich s deťmi na oslavu MDD. Tam samozrejme nemali nič bezlepkového, a tak som si pri kojení vytiahla svoju tajnú zásobu. Aspoň som synom nezávidela, že sa furt niečím nadžgávajú. A tvarohové? Tie sú top!!! Milujem tvaroh.  Boli lahodné, sladkasté, plnka obsahuje až 54 % tvarohu a bolo ich máááálo! Teda, aspoň ja by som ich dokázala jesť a jesť.