Už pár dní si s moju raketu (chválabožku) užívame. Naozaj sú aj tie rána aj dni také pohodičkové a veselé. Znovu s ňou rada chodím kade-tade, akosi to vymýšľam strategicky a ona to dáva na paničku a hodenie o zem je len také občasné (2-3x za deň). Stačí ju "nabaláchať" na niečo, čo pozná, čo vie, čomu rozumie a hlavne čo chce a už aj tie odchody od zvierat, z obchodov, ihrísk sa zlepšili....

Tieto posledné dni sa nám zlepšilo nielen porozumenie, ale aj ukazovanie prstíkom. Také bežná záležitosť každého batolaťa, že jo?🙂 Ale pozor pre poločudnéauti deti, veľmi dôležitá vec....Doteraz ťukala stredným prstom na všetko možné, nedávalo to ani hlavu ani pätu, vonku väčšinou nezdvihla ani ruku ani prst ani pohľad... Už som dávnejšie písala, že som kedysi aj syna učila "odkiaľ ide vlak" spôsobom, že som zobrala jeho ruku a prstík a šaškovala ňou smerom, odkiaľ chodí vlak. Keďže moja malá dlho neukazovala, tak som túto bežnú "vecičku" začala učiť aj ju. Vždy pri vlakom som sa pýtala odkiaľ ide vlak alebo pred synovou škôlkou, kde je šimonko? Ona mi ukázala tak poločaptavo rukou, nikdy nie pekne čisto prstíkom a vždy len na naučené a ukázané veci. Pekne ma to štvalo a tak som začala ešte viac ukazovať a to na úplne náhodné veci... išlo auto, zajac, lietadlo, mucha, traktor, pes, mačka, jednoducho na všetko, čo ju mohlo len trošičiničku zaujať. Vždy som zdvihla svoju ruku a prst vystrčila, tak aby ho videlai všetci ľudia v okolí vrátane mojej rakety.

A ono sa to moje šaškovanie zase "vyplatilo". Už dlhšie pozorujem, že malá pekne začala používať ukazováčik, nielen na obrázky v knižke, ale aj veci vonku. Napr.ten smer odkiaľ ide vlak, krásne ukazuje, na synovú škôlku, začuje liedadlo hľadá ho pohľadom tak ako ja a syn, zdvíha ruku, keď ho nájde (niekedy aj keď ho nenájde, chce držať s "davom"), kričí "ajoj" kuká na mňa, či vidím, že kýva... Dnes som jej na bicykli ukazovala mačku a ona zdvihla ruku a ukazovala prstom tiež na ňu, lebo ju videla aj on... Fakt neviem, či to je imitácia alebo zavítalo k nám skutočné zdielanie, ale moja raketa registruje to svoje okolie a komentuje si to a tak ma vlastne na všetko upozorňuje, napr. počuje vlak povie "uu" a kukáme na seba, ja poviem áno to je vlak... Dokonca na trnavskej stanici sa už aj rozbehne za vlakom, ukazuje, otočí sa, oznámi mi, čo vidí a kuká ďalej... Čestne vyhlasujem, že v najbližšom dotazníku zaškrtnem túto položku za splnenú, aj keď verím, že už podobné škaredé dotazníky nebudem musieť nikdy vypĺňať ...

Tieto letné dni si plánujem s deckami užiť, napúšťam bazénik, kýbliky, krájam melón, nosím jedlo na terasu... Také letá, na ktoré budú v dospelosti spomínať. Vidím na nich, že si to užívajú a ja vďaka nim tiež. Keď som vytiahla melón, dobehli mokrí a vykúpaní, ale šťastní, čo to zase mala vymyslela a už aj zachvíľu "žvachotali"... S raketou sme si potom dali kolečko okolo dediny, nakŕmili ovečky a neskôr vymenili štafetu s mužom. Večer sme si ešte kreslili a keď som sa začala venovať viac synovi, raketa sa nudila a celkom sa z tej nudy musela začať funkčne hrať🙂 Behala si tam s autíčkom, nakladala tigra a leva, prezerala knižky... Zaujímavé je, že keď je doma iba so mnou a skúšam si robiť niečo iné t.j. ignorujem ju, tak sa nevie zahrať ani pol mikrosekundy. Ono toto moje deco asi potrebuje väčšie množstvo "ignorantov" v okolí, vtedy jej tá hrá viac "šmakuje"🙂) Keby jej tak šmakovalo aj jedlo, lebo zatiaľ to vyzerá, že bude odchované iba na melóne a jahodách...

V prvom rade by som sa chcela poďakovať za možnosť a skúsenosť s testovaním Nutrilon 2. Volám sa Soňa a mliečko sme testovali s mojou najmladšou dcérkou Natálkou, ktorá má 7 mesiacov.

Keď sme sa dozvedeli, že sme boli vybrané do testovania, tak sme sa veľmi potešili. Teda hlavne ja, malinká tomu ešte nerozumie 😅. Keď nám kuriér doviezol balíček, tak sme ho otvárali s veľkým nadšením a samozrejme s radosťou. Pomáhala pri tom aj Natálka, ktorá sa veľmi tešila už aj s krabice, ako každé iné malé dieťatko. No však, keď sa nám podarilo krabica otvoriť, tak sa veľmi tešila, keď zbadala mliečko. Áno viem, že ona ešte nevie čo to presne je, ale podľa obalu už vie, že je to na papanie.

S Natálkou sme si prešli veľkým trápením, čo sa týka Mliečok. Ja osobne som sa veľmi snažila, aby som mohla mať svoje mliečko, bohužiaľ to nevyšlo ani po tretíkrát, tak nastala éra skúšania. Priznám sa, najprv sme siahli po Bebe, ktorá nám vôbec nevyhovovala. Nevedeli sme kakať, mali sme koliky. Potom nám pani doktorka odporučila Sunar, ktorý nám taktiež nevyhovoval. Až nakoniec sme siahli po Nutrilone, aj keď iba s maličkou dušičkou, lebo starším dcérkam nevyhovoval. Ale ako sa vraví, každé dieťa je iné, tak to platí aj v tomto prípade. Nutrilon nám sadol na šupu, prestali kŕče, začala mávať pravidelnú stolicu a konečne bola kľudná a spokojná. Od kedy nám kuriér doniesol balíček, sme sa veľmi tešili, kedy otvoríme nastávajúce mliečko už pre 7 mesačnú slečnu, keďže sme ešte stále mali iba jednotku. Po otvorení dvojky som síce ostala trošku skeptickejšia, lebo mliečko mi nevoňalo až tak ako jednotka, ale to bol názor môj.

Natálke som Nutrilon 2 zarobila a očividne bola veľmi spokojná a veľmi chutilo. Dokonca prvú noc prespala celú až do rána.

Len nám do toho rastú aj zúbky, takže sa zvykne v noci ešte budiť, ale s mliečkom sme veľmi spokojné, pretože Natálka je napapaná, usmiata, nemá bolesti, nemá kŕče, má pravidelnú stolicu. A keď vidí mliečko a fľašku, tak sa neskutočne teší. 

Môžem povedať, že aj keď moje predošlé skúsenosti s Nutrilonom dobré neboli, tak tentokrát sú priam až vynikajúce. A naozaj platí pravidlo, ak nesadne toto mliečko jednému dieťatku, tak to nemusí byť tak aj pri druhom a môže to byť tá najlepšia voľba. Ešte raz by sme sa chceli poďakovať za túto možnosť testovať toto mliečko.