Ďalšia cesta viedla do Kandy,do centrálneho a velmi významného mesta neďaleko. Mesto je známe najmä Chrámom zlatého zuba,ktorý sme však navštívili na jar.

Práve toto mesto zaujalo i Elona Muska,ktorý sa rozhodol vybudovať tu samoenergetický prírodný hotelový komplex. Klimatické podmienky sú tu vyborné, čo to však prinesie pre bežných obyvateľov,je otázne.
Cestou sme sa zastavili v Múzeu slonov, toto bola naozaj akcia plná turistov, toto sa mi až tak nepáčilo,no najmladšia dcéra, milovnička všetkých zvierat,bola viac ako nadšená. Vypočuli sme si čo  to o slonoch,dali sme im žrať,previezli sme sa na nich a potom sme sa s nimi okúpali.

Takí napoly mokrí, špinaví a strapatí sme v Kandy zastavili v miestnom centre na predaj drahých kameňov,  manžel spískal potajme návštevu, vraj prekvapenie pre nás. Toto bolo veľmi zaujímavé,pretože do toho vylešteného, oblekového a jemného prostredia vpadla tlupa divných ako z pralesa vylezenych nás :D 

Na rozdiel od našej západnej šopingovej kultúry sa ku nám správali velmi milo a úctivo i predtým, ako zistili,že naozaj chceme čosi kúpiť. Sri Lanka je veľmi bohatá na drahé kamene a bola to skutočná pastva pre oči. Nikde inde som ich pokope toľko nevidela a uz vobec nie v takej veľkosti.
Zaujímavá bola cesta na toaletu,kam nás sprevádzali dvaja uniformovaní muži - asi nám naozaj veľmi neverili!
Môj muž je rodený obchodník (ale ten z trhu v Turecku) a dokáže zjednať cenu úplne všade,tu sme zľavu tiež dostali a naozaj zaujimavu 🙂 Na SriLanke treba zjednávať všade,i keď tu som si myslela,že to možné nebude,nakoľko ide o štátny podnik.
Hotel bol veľmi pekný a príjemný, s výhľadom na Kandy Lake .Hlavne nám kládol personál na srdce,že máme zamkýnať (nestačí zavrieť)dvere na terasu,lebo opice nám s radosťou ukradnú čokoľvek z izby.

Tie boli fakt podarené, no po zážitku s naháňačkou už mám voči nim respekt.
Večer sme sa prešli a najedli v meste,pobehali obchodíky a zistila som,že jeden veľmi zaujímavý a nádherný obchod s kozmetikou máme i doma i keď s riadnou prirážkou (pre prípad túžby po krajine však určite pomôže).

Na druhý deň po raňajkách sme vyrazili na dlhú cestu do Ella. Na mape síce svietilo 160km,čo je u nás cesta i s polhodinou na kávu max 2 hodiny,no tam vďaka cestám a terénu omnoho viac. Začalo to hneď ráno, nevedeli sme sa dostať z mesta . Stačí, že sa upchá jeden dôležitý cestný uzol a doplatí na to celé mesto.Autobus zrazil otca s dcérou na motorke,ale tak,že pánovi prešiel kolesom po hlave. Veľmi smutná spomienka,no môj rešpekt (skôr zlosť) na vodičov červených (štátnych) autobusov ešte vzrástol.Tvrdím,že normálny človek v nich šoférovať nemôže. Toto je jedna z mála vecí, ktorú sme tu neskúsili.
Ako na potvoru začalo pršať, nuž sme si spravili zastávku na masáž a kúpu miestnych  krémikov z aloe,santalového dreva a miestnych korenín.

Tretí januárový pondelok je vraj najdepresívnejším dňom v roku. Môže byť, mňa ale tentokrát “pozdravil” ešte v predstihu, počas tohto víkendu.

Už je to dávno čo som sa takto cítila. Unavená - to v zásade od začiatku roka, neschopná a márna - to prišlo ako bonus v posledných dňoch. 

Spúšťačom bol hnev. Iracionálny ale ľudský, môj.

Adamko posledné dni ťažko zaspáva a ešte horšie spáva. S mužom sa pri ňom na noc striedame, on sa jednak nezobudí na každé šuchtnutie a jednak ďaleko lepšie znáša prerušovaný spánok. U mňa nemožnosť nerušene spať aspoň v dvojhodinových intervaloch spôsobuje silné nervové vypätie. V “tú” noc boli intervaly v rozmedzí 45 až 60 minút 🤐.

Spala som v hneve, zobudila som sa s hnevom, komunikovala s hnevom a o niečo viac sa nahnevala, keď som zistila, že muž ešte spí.

Hnevať sa na malé dieťa. Áno, viem, iracionálne, viem.

⛈ Predstavte si, že stojíte na brehu rieky. Prúd je pokojný, obloha jasná a vy si užívate pohodu. Ale v diaľke vidíte, ako sa blíži búrka. Ak by ste mali v tej chvíli vedieť, že príde veľká vlna, boli by ste pripravení? 

Presne takto to funguje aj v našich životoch. Veľakrát sa zaoberáme sebapoznaním až vtedy, keď nám je ťažko – keď prežívame problémy, strachy či krízy. Ale čo keby ste mali svoju „vnútornú pevnosť“ pripravenú už teraz? 

🧠 Ľudia, ktorí sa venujú pravidelnej reflexii a sebapoznaniu v „pokojných časoch“, zvládajú stresové situácie o 23 % lepšie. 

🧘‍♀️ Priemerný človek, ktorý si denne nájde 10 minút na vedomé premýšľanie o svojich hodnotách a prioritách, znižuje pravdepodobnosť vyhorenia o 40 %. 

🌟 Keď sa sústredíme na malé, pozitívne návyky v bežnom živote, mozog sa "preprogramuje" tak, aby ľahšie zvládal výzvy. 

✨ V praxi učím ľudí, aby si vytvorili svoj „mentálny plán prvej pomoci“ alebo "emočnú lekárničku". Ide o zoznam praktických krokov a rituálov, ktoré by vedeli použiť, ak by prišiel stres alebo problém.