Ahojte, všetci koníkovo pozitívni. 

Spolu s mojími synmi Eliasom (8m) a Timonom (7r) sme sa zapojili do testovania produktov Viaggio di Italia od spoločnosti Hami. Ide o kojenecké produkty z talianskej oblasti v BIO kvalite, ktorá je prísne strážená a kontrolovaná. 

Čo sa mi páči na produktoch Hami Viaggio di Italia? Ako som spomínala vyššie, práve to, že tieto produkty sú v BIO kvalite, pestované s ohľadom na prírodu. Taktiež  sú podrobne kontrolované a balené v obaloch zaručujúcich nulový dopad CO2 na životné prostredie. A navyše, balenie sa dá znovu a znovu ľahko otvoriť a zavrieť. Čo je veľkou výhodou, či už pri cestovaní alebo pri deťoch, čo rady upratujú kuchynskú linku. ;) 

Testovací balíček obsahoval: 

• špaldové sušienky
• cestoviny v tvare kačičiek
• cestoviny v tvare písmeniek
• nemliečnu ryžovú kašu
• nemliečnu krupičnú kašu 

Špaldové sušienky: 

V uplynulých týždňoch nás skolili doma choroby, tak sa priznám, že som hasila akútnejšie problémy ako tento blog. Na druhú stranu musím povedať, že som bola činná trošku inak, nakoľko od napísania článkov som bola v kontakte s viacerými mamičkami s uplakanými bábätkami s boľavými bruškami. Niekde pomohol Coliprev, niekde naozaj stačilo nastaviť správny čas kŕmenia a popracovať na odgrugnutí. V každom prípade už teraz viem, že všetko, čo som tu kedy napísala, malo zmysel🙂

Na druhej strane som sa občas zamýšľala nad tým, čo ma viedlo k napísaniu akéhokoľvek článku, lebo som doteraz touto formou činná nebola.... Úprimne poviem, že mi naozaj šlo o to, aby sa netrápili zbytočne iné deti, lebo vidím, že intolerancie v rôznych formách sú všade okolo nás... musím si však priznať, že som možno potrebovala aj dostať zo seba to všetko, čo som vnímala ako krivdu na mojom dieťati... a možno som len dúfala a stále dúfam, že sa ozve niekto s podobným stavom, ktorý zázračne pominul a dá mi nádej, že za pár mesiacov budem môjmu malému „intolerantovi“ s hrdosťou v potravinách kupovať aspoň grahamový rožtek alebo mu do ruky namiesto kukuričných a pohánkových chrumiek ponúknem špaldové medovníčky od babky.

V každom prípade, keď sme pri tých rožkoch, práve som dochystala moje prvé bezlepkové kváskové rohlíčky a mám z nich obrovskú radosť, snáď aj keď sa upečú budú ok a ten môj malý zajko bude mať konečne niečo na žužlanie.Posledné týždne som prelúskala mnoho receptárov a blogov s cieľom obohatiť mu jedálniček, zarobili sme kukuričný kvások a skúšame aj takéto novinky, tak určite obohatím aj album, lebo sme sa zas niekde posunuli.

Záverom sľubujem, že sa v najbližších dňoch pokúsim dokončiť pokračovanie článku o našej ceste so zameraním na to, ako sme sa zbavili rektálnej rúrky, keďže ak si dobre spomínate, po poslednej zmene mliečka syn kakal len s ňou.

A keďže predpokladám, že niekto na môj blog narazil po 1x a tiež má doma ubolené bábätko, s ktorým si nevie rady, opätovne pripájam aj návod na ubolené brušká z predchádzajúceho článku:

TIPS&TRICKS na boľavé bruško

22.04.20198 - veľkonočný pondelok.

Nie, nie, nie.

U nás sa už dávno tento sviatok neslávi. Kvôli jednej šibačke, kde dcéru zošľahali tak, že týždeň mala podliatiny na celom tele. Vtedy sme prestali tento sviatok oslavovať. Väčšinou respektíve skoro vždy ho trávime v horách. Tam je krásne a ticho vždy 😍

O 6.00 manžel vypína zvonček, lebo by stále vyzváňal, a spíme ďalej 😴

O 9.00 zlezieme dole a raňajkujeme.  Spolu 😍 

Pozeráme telku. Spolu 😍

Tuto noc som uz tak dobre nespala. Inak, zabudla som napisat, ze v Rumunsku je casovy posun o hodinu dopredu, teda v tento den sme vstavali akoby o 5,30 nasho casu. Na ranajkach sme boli mierne natlaceni a keby ze som manzela nesurila po predchadzajucom zazitku, aby sme prisli na ranajky o 10 min skor, mali by sme znovu studenu kavu. Kvoli malemu priestoru uz totiz kazdy mal na tanieri pripravene ranajky a naliatu kavu a caj 🙂 Cudujem sa, ze sprievodkyna nenavrhla, aby kavu nalievali priebezne, ale co uz.

Mali sme pred sebou posledny den a ako prve sme si pozreli mesto Sibiu. Je znovu obohnane hradbami /nieco pre mojho manzela 🙂/. 

Cestou na dve hlavne namestia sme nakukli aj do zahrady pri muzeu historie, kde sprievodkyna navrhla, nech znamym posleme fotky, ze ano, mali pravdu, v Rumunsku je vsetko take zaostale, ze tu este maju dinosaury.

V pozadi je Most klamarov, traduje sa, ze ak sa nanho postavi niekto, kto vela klame, most sa zruti. Tak medzi nasimi turistami ziadny velky klamar nebol 🙂.

Na hlavnom namesti sa akurat konal trh s kvetinami.

V Sibiu sa nam velmi pacilo, bolo to take mile mestecko. Rozmyslali sme, ci nevyjst na jednu z vezi v meste, ale priznam sa, mna uz neskutocne boli lytka, zo vsetkych schodov som mala taku svalovicu, ze az. A obdivujem vsetkych nasich starsich turistov, ze cely vylet zvladli bez problemov.

Vecer predtym sprievodkyna trochu nerealne dala pol hodinu na ranajky a odchod. Neviem, ci ine skupiny boli sikovnejsie, ale vdaka pomalemu automatu na kavu sme odisli o 15 min neskor.

Boli sme ubytovani v hoteli Rupea, Dumbrava. Ranajky boli fajn, hoci som ocakavala slubenu kopu zeleniny 🙂. Dostali sme volske oka, chlieb vo vajicku, prazenicu, sunky, salamy, skvely ovci syr /taky dobry som este nikdy nejedla/, cibulku, redkvicky. A hor sa do dalsieho dna 🙂

Rumunsko ma zopar zaujimavosti. Prva su plynove pripojky, ktore nie su vedene pod zemou, ale nad, takze domy a brany zvyknu byt lemovane oranzovymi rurami. A dalsia zaujimavost je spletite elektricke vedenie 🙂.

Na prvej fotke uz vidno pohorie Bucegi, kde sme mierili po serpentinach. V horskom mestecku Sinaia, kde vedla seba najdete luxusny hotel a chajdu s hydinou, sa nachadza kralovsky zamok Peles. Sprievodkyna nam slubila, ze uvidime nieco, co sme este nevideli, a neklamala. 🙂 Vo viacerych ohladoch. Zamok patri medzi 15 najluxusnejsich zamkov na svete a je jednym z najviac zachovalych v Europe.

Najprv obligatny rad na WC. Co mna udivuje je, ze na damskych wc bola jedna kabinka, na panskych boli 3. Hadajte, ako to viem 😀.

Nadvorie zamku bolo uzasne.