Keď sa stanete mamou, zmení sa vo vašom živote veľa vecí. Od priorít, zadelenia času, až po drobnosti, akými sú napríklad nákupy. Aj vy si idete kúpiť niečo pre seba a odchádzate s množstvom (ne)potrebností pre svoje ratolesti? A na seba opäť zabúdate? Zastavte sa, oddýchnite si a spravte niečo pre seba. Doprajte si taký malý domáci wellness a ukradnite si voňavú chvíľku iba pre seba.

S pribúdajúcim vekom čoraz menej vyhľadávam preplnené nákupné centrá. Skôr ma kroky zavedú do malých obchodíkov, k lokálnym predajcom či na rôzne trhy, ktoré prinášajú nový vietor v podobe šikovných, kreatívnych ľudí. A tak ma naposledy kroky zaviedli na Urban Market, ktorý sa konal v našom hlavnom meste.

Predsavzala som si, že tentoraz budem myslieť konečne na seba. Preto som sa pristavila pri stánku s kozmetikou, ktorý ma prilákal ako magnet. Veď ako lepšie potešiť ženu než niečím voňavým, čo ulahodí nielen telu, ale aj duši? Farebné obaly, ktoré upútajú na prvý pohľad, lákavé vône, ručná výroba a ochotná majiteľka, ktorá s radosťou poradí a z nákupu spraví ešte príjemnejší zážitok. Prezerám si produkty, ovoniavam, čítam zloženia a pýtam sa. Po krátkom rozhovore zisťujem, že ide o značku two cosmetics, ktorú ste predtým mohli poznať pod názvom 2SIS. No teraz prichádza s novým, modernejším dizajnom a novinkami v ich sortimente.

Zdržala som sa tam hodnú chvíľku, no nakoniec som spokojne odchádzala s voňavými úlovkami v taške a s úsmevom na perách. Tuhý šampón, ktorý som už dávnejšie chcela vyskúšať, niečo na unavenú, nočným vstávaním vyšťavenú a poznačenú pleť, balzamy na pery v dizajne makrónok a telové maslo s vôňou levandule. Konečne som si dopriala niečo pre seba!

Avšak som si ako každá mamina predsa len neodpustila zopár drobností aj pre svojich drobcov. Celá MINIME kolekcia je neodolateľná nielen vzhľadom, ale predovšetkým prírodným zložením a jemnučkou vôňou, ktorá neprebije vôňu detskej pokožky. Okrem výživného krému pre staršiu ratolesť a krému na zapareniny pre ten mladší kus som nezabudla ani na krém pre mamičky. Ten sa popasuje nielen s popraskanými bradavkami, ale aj so striami. Tie sa stali spomienkou na to najkrajšie obdobie môjho života a budú mojou súčasťou už navždy. No snažím sa im, ako aj celému svojmu telu, venovať špeciálnu starostlivosť. Pretože každé ženské telo si ju právom zaslúži. Veď dokáže stvoriť zázraky. Doslova.

Určite ste už počuli o zero waste. Vedeli ste, že tento termín sa týka aj kozmetiky? Stačí, ak siahnete po prírodnej, ekologickej kozmetike, ktorá nie je plná syntetickej, nebezpečnej chémie. Toho sa drží aj kozmetika two cosmetics. Navyše, mnohé produkty sú balené do kompostovateľných papierových obalov, potlačených eko farbami. V prípade plastových obalov ide o recyklovateľné plastové nádoby, ktoré je možné vrátiť a ktoré sú potom použité na výrobu nových užitočných vecí, napríklad takejto parádnej mydelničky pre vaše obľúbené mydlo.

Moje milé dievčatá. 

Na Vaše prosby Vám teda píšem taký malý blog o tom ako trávim teraz svoje dni. 

Noc po tom dni, keď som  sa dozvedela, že nádor bol bol nezhubný a že je vonku, som spala prvý krát pokojne a hlboko.

Konečne som po dlhom čase bola pokojná a šťastná. 

Ľudia okolo mňa si to tiež všimli a sú šťastní, že ja som šťastná. 

Krásne...

Hra, hra, hra... Nič iné mi dnes nebehá po rozume. Predvčerom som písala o diagnostike a zabudla som na jednu dôležitú vec. Pri vyšetrení u neurológa, psychológa, psychiatra sa vždy v prvom rade pozoruje hra. Preto je v každej ambulancií menšia herňa alebo polička s hračkami. Hra je ukazovateľ, vyjadrovací prostriedok aj toho úplne najmenšieho dieťaťa. Nepotrebuje mať k tomu nacvičenú prácu za stolom, ani vedieť farby či tvary a dokonca ani hovoriť.  Je to také prirodzené, také úplne normálne, také bežné a čarovné, čo robí deti deťmi.

Moja raketa je natom biedne, čo sa týka hry. Nevie sa hrať. Nevie hru rozvíjať. Nevie využiť hračky na nič iné iba nato, načo boli určené. A navyše jej hra trvá pár sekúnd nanajvýš 2 minuty. Dala som si veľa cieľov, ktoré chcem s raketou dosiahnuť, viem... viackrát ste mi tu písali, že "bojujem" na viacerých frontoch.... Nedá sa 100 % rozvíjať jemná motorika, nedá sa 100 % rozvíjať hrubá motorika, nedá sa na 100 % rozvíjať reč  či hra... Ja som chcela skočiť všade, hneď a zaraz, ale v súčasnosti si dávam iba jeden jediný cieľ. Rozvíjať hru. Všetko ostatné ide bokom resp. má poradie nižšie ako hra.  Viem presne, čo by predviedla moja raketa za hru u psychologičky a s takou nálepkou ako lusk by sme odišli, ani dvere by som nestihla otvoriť.

Dnes sme ju "opäť" pozorovali u logopedičky, ktorá sa ju znovu márne snažila získať. Nevie nájsť dostatočný stimul a motiváciu, aby s ňou pracovala dlhšie 3 príkazy. Raketa ide okamžite do "útoku" a končí to škrekom alebo ignoráciou. Stále mi nedáva logiku, prečo má výdrž za stolom, kde plní jednu úlohu za druhou, príkaz za príkazom, ale pri tej hre nič nula bodov. Zvieratkám dáme napiť zo šálky, pomojkáme a šup ich dať spať do postele a hotovo -  koniec, game over. Celková dĺžka nech nežerem dnes 1,35 sekúnd. Svieti mi blinker s nápisom: "Nevie sa hrať, preto ju baví práca za stolom!" Vždy odchádzam od logopedičky zbičovaná. Nie, nie je chyba v nej, len sa mi akosi ťažko na raketu pozerá, keď ju nevie k ničomu "donútiť" resp. iba na veľmi krátke chvíle. Cítim sa potom tak divne. Pripomína mi to jednu z najťažších skúšok, ktorú som absolvovala.  Pedagóg bol prísny, ale spravodlivý. Nič neprikrášľoval, nič neprilepšoval, len objektívne hodnotil moje vedomosti. Ten istý pocit mám aj práve v jej ambulancií. Ak raz odídem z tejto ambulancie s vetou: "moja rakete určite nie je autistka" budem tomu veriť na milión percent.... Také však ešte "nehrozí" a ja som dostala za "úlohu" rozvíjať hry. Rozvíjať, podporovať, ukazovať, učiť a motivovať moju raketu k hre. Aké lahké však, ale radšej by som išla zostrojiť jadrový reaktor ako naučiť toto dzeco hrať sa...

Nevadí, idem nato, zase niečo vymyslím, umyjem zuby aj koňovi, keby bolo treba, len nech to prinesie aj dajaké výsledky. Moja síce neukladá hračky do radov, netočí všetko možné (iba občas brnkne), ale už mi ide pekne-krásne nanervy celé to jej lašovanie šuflíkov, otváranie a rozhadzovanie všetkého možného... Už mám toho plné zuby a za 5 minút hry by som vymenila peknú prácu za stolom. Ona to totiž robí stále a nonstop a to by vyčerpalo aj Schwaizenegra. Vždy keď má "voľno" bez dozoru, keď sa má hrať podľa seba, tak nerobí nič, len sa nudí a motká,  posedkáva si raz na okne, raz skáče na posteli v stručnosti hračiek "plná" r*ť a ona robí všetko možné, len sa nehrá... Tak pome nato, lebo ma picne z toho, keď to nerozviniem u nej...

Dnes to bol taký unavný deň. Ráno síce pekné, mala dobrú náladičku, ale z logopédie, chodí tiež väčšinou podráždená, tak sme ostali radšej už iba doma. Prekvapila ma, že si vypýtala kreslenie, ale ocenila som výber "jej" hry. Veľmi sa jej totiž začalo páčiť obkreslovanie zvieratiek do náčrtníka (všetko robím ja s jej rukou). Pred nás položím knižku so zvieratkami a dám jej na výber, ktoré si nakreslíme. Ovca musí byť to je jasné, ale okrem toho sme dnes nakreslili leva, opicu, papagája.... potom som pustila jej ruku a ukazovala, kde ho treba vyfarbiť, tak vždy načmárala čaribanec na dané  miesto. Na konci "kreslenia" nebolo už nič vidieť, len jej čaribance, ale nevá, ďalšia vec, čoho sa môžem chytiť. 

Jedy a hnevy sú naše "bežné" každodenné, ktoré už považujem za také normálne, že keď sa ma opýtala logopedička, ako sa máme: ja som povedala ok... Už  tieto jedy žiaľ beriem tak ako keby súčasť našich dní, že mi to už nepríde divné... Poobede testovali novú šmyklávku, ale pre adrenalínový sklon, ju musím rýchlo vyreklamovať, lebo si na nej nohy, ruky, krk vyláme.  Bežpečnostný analytik by mohla byť moja raketa.