Obyčajná mama nie je žiadna škatuľka, do ktorej som uložila seba a ani žiadnu z vás tam nechcem zatvoriť. 

    Obyčajná mama je len slovné spojenie, ktoré som si vymyslela len tak, sama pre seba. 

    Prežívala som krízu, horšie obdobie? Už ktorú v poradí? 

    U mňa to vyzerá asi takto... chodím a na všetkým dookola vrčím, vytáča ma každá prkotina, bez vnútornej motivácie, trochu silene sa zapájam do hier mojich dcér, trochu si poplačem, trochu sa posťažujem kamarátke... prihováram sa v strelných modlitbách Bohu, prečítam si niečo s nádejou, že ma to aspoň trochu preladí, pustím si nejakú motivačnú prednášku, vypočujem si nejakú hudbičku... nie všetko naraz a nie všetko. Vyberiem si z repertoára podľa okolností a časových možností. 

    Hľadám, pýtam sa... Kto som?... Čo som?... Aké je vlastne moje poslanie? Nedávam tomuto svetu málo? Robím ja vôbec niečo osožné?...

    Premýšľam, a pri tom si obhrýzam nechty. Na konci toho všetkého, v pravej či vľavej hemisfére, zašumí: "obyčajná... obyčajná mama."

Počas môjho tehotenstva som sa ako asi väčšina budúcich mamičiek často zamýšľala nad tým, či to bude chlapček alebo dievčatko. Na naše bábätko sme sa veľmi tešili a na prvom mieste bolo pre mňa naše zdravie. Ale keďže ja som tvor zvedavý a nedočkavý, chcela som mať všetko včas a vopred sa pripraviť na príchod dieťatka. Usporiadať si výbavičku, oblečenie, ďalšie potrebné veci a užívať si tehotenstvo v pokojnejšom tempe. Nevedela som sa dočkať, kedy nám z ultrazvuku oznámia pohlavie bábätka. Po slovách lekára: „Gratulujem vám, rodičia, bude to dievčatko,“ sa môj manžel, dvojmetrový introvertný chlap, rozplakal ako malé dieťa. Dodnes je to pre mňa jeden z najkrajších momentov v mojom živote 🙂. Budúci otecko mal pre svoju princeznú ešte v ten deň vymyslené aj meno.

Niekedy je však odpoveď na otázku pohlavia dieťatka viac ako len vecou zvedavosti budúcich rodičov. Poznať pohlavie svojho dieťaťa ešte pred narodením môže byť dôležité aj zo zdravotného hľadiska. Dôvodom môže byť napríklad prítomnosť dedičného ochorenia viazaného na pohlavie, ako je napríklad hemofília a Duchennova svalová dystrofia, ktorá je najťažšou formou svalovej dystrofie.

Ak pohlavie svojho dieťatka chcete zistiť čo najskôr, existuje genetický BabyGen test, ktorý umožňuje určiť pohlavie plodu už od 10. týždňa tehotenstva z krvi budúcej mamičky. Navyše je spoľahlivý a bezpečný pre matku aj dieťatko. Výsledky tohto neinvazívneho genetického vyšetrenia dostanete do rúk spravidla do 5 dní, no laboratórium poskytuje v súlade s uznesením Etickej komisie MZ SR výsledok analýzy až po ukončení 12. týždňa tehotenstva. Viac o BabyGen sa dozviete na stránke http://babygen.sk/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

Zdroj: http://www.zenskeveci.com/ziadna-jessica-ani-kevin-tento-rok-su-v-mode-europske-mena/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

 Vychádzky, spánok, kolektívne pohybové, náučné i relaxačné aktivity - toto všetko je pre deti v škôlkach samozrejmosťou. Ako ale zmysluplne zabaviť dieťa, ktoré škôlku nenavštevuje?

Tvorivé aktivity - drobné činnosti, ktorými efektívne vyplníte voľný čas svojho dieťaťa. Inšpiráciou vám môžu byť nasledujúce tipy:

• Vyšívanie na pletive:  ak máte doma dieťa vo veku štyroch a viac rokov, môžete skúsiť vyšívanie na kovovom pletive. Postačí malý kúsok tohto pletiva, niť a tupá plastová ihla. Pletivo určite orámujte páskou, aby ste predišli prípadnému poškrabaniu dieťaťa alebo inému úrazu. Plastovú ihlu môžete tiež nahradiť páskou omotanou okolo priadze tak, aby vznikol pevný hrot. Potom už len dieťa prepletá ihlu dierkami v pletive. Pri výbere motívu výšivky sa fantázii medze nekladú. Aktivitou sa dieťa zabaví na dlhšiu dobu, a pritom je to veľmi efektívne strávený čas, pretože prispieva aj k rozvoju dieťatka a zároveň prináša radosť z dobre odvedenej práce.

• Tkanie na vetvičkách:  na túto aktivitu vám postačí malá vetvička so zopár výhonkami, ktoré dieťa omotáva priadzou. Potom si môže vziať vlnu inej farby, ktorú striedavo používa na tkanie a omotávanie. Výslednú "utkanú" vetvičku môže dozdobiť aj korálkami alebo iným materiálom. Keď si túto vetvičku nájdete počas prechádzky v lese alebo na lúke, spojíte rovno viac činností naraz a pomáhate budovať vzťah dieťaťa k prírode, ktorý táto činnosť navodzuje a prehlbuje.

• Maľovanie a kreslenie trochu inak:  skúste maľovanie trochu inak. Namiesto malého papiera maľujte na veľké plátno, používajte farby na telo a nechajte dieťa si ozdobiť tvár. Zábavné je i kreslenie kriedou na chodník alebo na tabuľu. Veľký úspech má u detí bublinkové maľovanie, na ktoré potrebujete len bublinkovú fóliu, farby a kus veľkého papiera (napríklad baliaci papier). Ten položte na zem, z bublinkovej fólie vytvorte pre dieťa také papučky, ktoré mu priviažete na chodidlá a spodnú časť natrite farbu. Dieťa sa prechádza po papieri a tvorí veľkolepé dielo.

• Kreslenie múkou:  jednoducho vysypte na plech múku a nechajte deti kresliť prstami alebo paličkou, vareškou a pod. Deti si užijú nielen kreslenie, ale aj kontakt s múkou, ktorú budú s veľkou chuťou presýpať, preto počítajte aj s menším neporiadkom a majte v pohotovosti vysávač.