❤️
Čo by som za to dala keby mi tie moje dni už vôbec nedošli a ešte k tomu pred 🎄🎁 by to bol nádherný darček po 3,5rokoch snaženia a vyhli sa IVF co nás budú riešiť po novom roku... Dnes majú doraziť, zatiaľ ešte nič ale cítim že prídu ako vždy toľké sklamania že až až 😒😢😔 Toľké sklamania nikomu neprajem😩, viem že je nás tu viac čo dlhé roky čakajú a čakajú...
Asi tak nejako 🙌🤷♀️😅
👌👌👌
Psychologička: Mať pod stromčekom hračkárstvo je nezmysel. Deti treba naučiť len jednej veci.
Detské zoznamy pre Ježiška sa rok, čo rok rozrastajú a rodičia bezhlavo nakupujú. To podľa Herényiovej nie je správna cesta. „Deti sa pri veľkom množstve balíčkov pod stromčekom nevedia chytiť ani jedného a nevedia sa s tým zahrať. Nemajú radosť z ničoho,“ vysvetlila. Podľa nej je lepšie sa zložiť so starými rodičmi na jeden veľký dar a k tomu pár maličkostí. „Mať pod stromčekom celé hračkárstvo je absolútny nezmysel, lebo dieťa z toho nie je šťastné,“ dodala.
Dospelí takýmto spôsobom deťom kazia charakter a vôbec si to neuvedomujú. Obrovskou haldou darčekov im totiž ukazujú úplne iné hodnoty, aké by dieťa malo naozaj mať. Dieťa sa naučí počítať množstvo darčekov a najmä ich hodnotu. Herényiová priznala, že dnešná doba je náročná aj pre rodičov, keďže deti sa v školách porovnávajú. Na základe toho apeluje na rodičov, aby sa s deťmi rozprávali a zasvätili ich aspoň nejakou mierou do rodinného rozpočtu.
Mnohí rodičia sa však stretávajú s tým, že ich dieťa prichádza zo školy smutné. Dôvodom je, že jeho spolužiaci majú to, čo on mať nemôže alebo to, čo mu rodičia nedovolia. Nie je to však podľa psychologičky pravidlo, že dieťa týmto musí trpieť a byť deprimované. „Ak dieťa vie, že v rodine má svoje zázemie a rodina mu poskytuje to, čo potrebuje. Nie je dôležité mať, je dôležité byť niekde a byť s niekým. Oveľa hodnotnejšie sú darčeky, keď ide niekam rodina spolu. Buďme viac spolu a neriešme Vianoce iba darčekmi.
🙏
Stastne a vesele Vianoce dievcence🎄
Vianočné pohľadnice posielam každý rok❤️.
Tento rok poputujú aj starčekom do domova dôchodcov v rámci projektu #vianocnaposta.
Vy ste už poslali Vašim najbližším?
📨
Keď ste tu niekto, kto aj počas Vianoc musí byť na zdravom pečive, tak ja som dnes piekla z tohto receptu špaldové vanilkové rožky a sú úplne fantastické. Vhodné aj pre histaminikov 👌🏻😊 link som dala do komentu
Staré ale dobre 😁
🤣🤣🤣🤣🤣
Moze ma niekto pridat do skupiny pepco,kik a pod co tu bola? Dakujem
Baby prosim vas hra slizove laboratórium, alebo nieco podobne na vyrobu slizu. Kde by som zohnala? Ziadny eshop nema a ani ziadna hrackaren v mojom okoli 🤔 ďakujem
Začínam mať pocit, že sa náš byt rozpadáva. Najprv doslúžil televízor, teraz sa pridal kávovar. Rozhodli sme sa, že nové si nakúpime až po sviatkoch a tak nám slúži stará telka. Ako ju uvidela Laura, začala sa tešiť, že si prosí rozprávočku na peknej malinkej telke. Na takej malinkej, ako je ona 😂 Deti sa vedia tešiť zo všetkého 😍
Sviatky sú aj o tom, že sa stretne takmer celá rodina či priatelia 👪
Návštevy sú v tomto období častejšie ako počas roka💝
A tak aj pohostenie je často veľká dilema 🙈 Vždy "musí" byť na stole niečo iné, aby sa to nám domácim nezunovalo 😅
So sladkým si starosti nerobím, vždy upečieme s pidi pomocníkmi nejaký koláčik 🍪🍰 Ale slané sa u nás viacmenej opakuje 😄 Najčastejšie sú to oriešky ako kešu, arašídy či vlašské orechy 👌
Akú slanú pochúťku najčastejšie ponúkate vašim 💛 milým 💛 hosťom? Ak ste tak trošku veveričky ako my 🙊 tak ešte zajtra môžte využiť 20% zľavu na orechy a sušené ovocie BILLA Premium 👍👌
#billa
Keď aj bezmocnosť je bezmocná10.12.2018 o 23:32
Poukazovať na nesystémové riešene sociálnej a životnej situácie rodín s postihnutými deťmi je ako boj s veternými mlynmi alebo kto nezažije neuverí. Dnes je skrz našu krajinu vystavené takejto "rozprávke" tisíce rodičov.
Priatelia moji, dnes som sa po dlhom čase rozhodla napísať ďalší blog a nie len taký obyčajný...rovno rozprávku. Rozprávku podľa skutočnej udalosti ale osoby a obsadenie meniť nebudem, lebo ľudia sa aj tak nezaujímajú jeden o druhého a teda nepredpokladám, že hlavnú postavu bude niekto reálne hľadať.
Takže klasický začiatok “Kde bolo tam bolo, žila si na najväčšom prešovskom sídlisku jedna mamka Sylvia so svojimi dvoma pokladmi. Dievčatko a chlapček dostali do vienka čosi viac ako bežné detičky. Autizmu a ťažkú psychomotorickú retardáciu. Ťažké na prečítanie a nieto, ešte tak na žitie. Ale žili, ako vedeli, zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac. Otec detí sa k nim nepriznal a tak ani povinný „desiatok“ neplatil a tak sa mamka aj s deťmi ako mnohé iné slovenské mamky s deťmi z mesiaca na mesiac tešili kedy im prídu na účet tie neskutočne vysoké príspevky na opatrovanie a rodinné prídavky, lebo toto bol ich jediný príjem. Z toho musia uhradiť byt, stravu, cestovné...tu aj prestanem...lebo na nič iné z tých štedrých dávok nevychádza, a tak sa nejaké opravy bytu, hračky pre deti, či nedajbože nejaké terapie a plienky navyše už nekonajú.
Tu by si každý súdny človek povedal, och Bože, ako takto niekto môže žiť? Čo nejde matka do práce ? kde je sakra Vilo Rozboril? Tu je odpoveď veľmi krátka a jednoduchá. Sylvia je skromná a hrdá. Nechcela aby celé Slovensko zalamovalo rukami ako chúďatá žijú a na pár dní sa mali dobre a potom sa zas vrátili do reality, a čo sa práce týka na pár hodín čo sú jej špeciálne deti v škole, ju nikto nezamestná. A tých dní kedy sú obaja v škole a ona má voľnú chvíľku je ako šafranu.
Už by to chcelo happy end, však ? princa na koni, ktorý ich bude milovať, postará sa o ťažko postihnuté cudzie deti a Sylvii bude oporou a splneným som...... no život tejto matky je iný level.
Je tomu už nejaký týždeň čo Sylviu, ktorá bola sama doma s deťmi postihla mozgová príhoda. Ostala ležať na chodbe. Nehybne, bez pomoci dva dni. Deti okolo nej pobehovali, skákali, kakali i hladovali...nevedeli jej nijako pomôcť. Skrz ich diagnózu nemali ani tušenia čo sa deje a čo s tým.
Z bezvedomia sa prebrala po 2 dňoch a paralyzovaná sa snažila upútať pozornosť susedov. Búchaním, kričaním čo ale najprv nemalo veľký význam, pretože z ich bytu sa takéto zvuky ozývali bežne. Veď viete, deti. Ale nakoniec sa podarilo. Suseda zavolala pomoc a Sylvia sa zrazu ocitla v prešovskej nemocnici. A deti v detskom domove...nie v prešovskom...až hen niekde takmer na strednom Slovensku.
Aj tu sa už silo pýta „a všetko sa na dobre obrátilo“ ale nie nie Sylviina nočná mora pokračuje.
Matka na opatrovateľskom príspevku, ktorej deti sú detskom domove a ona v nemocnici však nemá nárok na príspevok na opatrovanie ani na nemocenské dávky a z nemocničného lôžka ani na iné sociálne dávky.....a tak ostala bez detí a bez akéhokoľvek príjmu v nemocnici, kde si treba doniesť aj toaletný aj lyžičku, aj teplomer....a možno o chvíľku aj lekára.
Happy end sa nekoná...Sylvia pomaly ale isto príde aj o bývanie a trvalý pobyt....pretože bude neplatič. V nemocnici jej síce zachránili holý život, nebude sa mať kam vrátiť. Bude na vozíku, bude mať veľké problémy postarať sa sama o seba a nie to ešte o svoje dve postihnuté deti...teda prišla o deti...a ak prídete o deti...prídete o život....prídete o dušu...prídete o srdce....a tak sa predsa žiť nedá a teraz je už tej rozprávky koniec.
EDIT : 16.12.2018 Po mnohých otázkach čitateľov ako je možné pomôcť Sylvii a deťom som sa rozhodla v spolupráci s OZ Stačí chcieť vyzbierať rodine finančné dary - nie je to oficiálna zbierka - jej vybavenie trvá trošku dlhšie. OZ poskytlo svoj transparentný účet na ktorý môžu záujemcovia poslať DAR. O použití financií rada znova napíšem. Ďakujem všetkým, som milo prekvapená reakciami.
Ak niekto chce pomoct, tak v clanku je aj c. Uctu
https://sarossyova.blog.sme.sk/c/498012/ked-aj-...
Denník zlej manželky - 12.časť
Je mi do plaču ale už nevládzem plakať. Dni kedy mám kvôli Vianociam veľa práce sa dajú zvládať ale noci sú strašné.
Aj dnes poobede keď som sa pozerala ako sa manžel venuje synovi, ako ho motivuje a pomaha, krvacalo mi srdce. Ja ich rozdelím a pokazím toto krásne puto.
Odoženiem mu otca, ktorého miluje a ktorý miluje len preto, že sa nedokážeme ovládať. Že nedokážem riadiť v sebe svoje výbuchy a ego.
A manžel ak nechce prísť o zvyšok nervov musí odísť.
Verila som že to prejde ako doteraz vždy ale tentoraz je to realita a nie len prázdne slová.
Verila som, že písanie tohto denníka mi pomôže. Že vďaka nemu lepšie uvidím svoje chyby. Ale už je to dlho čo ho píšem a nič sa nezmenilo. Ja som sa nezmenila. Som stále rovnako nervózna, výbušná a egoisticka.
Zdravím vás zienky ,keďže sa vypeka o 106 😄VYHLASUJEM PÁTRANIE !!!😊😃hľadám jeden starý recept na vianočné guľky ..pamätám si len že sa upieklo cesto ako koláč /niečo ako brownies/ a to sa rozmrvilo ,pridal sa rum a niečo /to potrebujem zistiť ☺️😬/a do stredu zavarana čerešňa alebo visna neviem presne ..
Bol to taký ten starý recept zo života asi 35rokov starý 🤭 Dakujem za každú radu 😉
Náš tohtoročný kriak😅😉😍
Čakala som na smrť môjho dieťaťa a dostala som zázrak
17. decembra 2018
Namiesto chystania šatočiek a výberu kočíka som sledovala, ako sa moje telo mení a plakala pred zrkadlom. Najhoršia udalosť ma čakala – najskôr ďalšie testy a potom smrť môjho dieťaťa. Premýšľala som, čo cítila Panna Mária? Mohla vedieť, že Syn, ktorého nosí pod srdcom zomrie? A zomrie na kríži?
Tehotenstvo, čas čakania na príchod nového života by mal byť šťastný a pokojný. Každá matka sa pripravuje na stretnutie o 9 mesiacov, aby sa stretla s dieťaťom tvárou v tvár. Televízia a noviny sú plné usmievajúcich sa žien v požehnanom stave, ktorým odborníci radia, ako sa pripraviť na pôrod.
Je škoda, že tie isté médiá sotva hovoria o tom, ako žiť v mieri a nádeji, keď život, ktorý sa nosí pod srdcom, môže predčasne skončiť. Keď lekári nedávajú šancu žiť, naznačujú potraty a neexistuje žiadny znak toho, že by sa tehotenstvo skončilo očakávaným spôsobom a nakoniec by ste si svoje zdravé a živé dieťa mohli pritúliť na srdce.
Paulina, matka trojročnej Maji sa rozhodla podeliť o svoje svedectvo ťažkého tehotenstva, vieru v Božiu ochranu a zázrak života a zdravia svojej dcéry.
Srdce môjho dieťaťa
Boh je a bol veľmi dôležitý v našich životoch. Snažíme sa žiť tak, aby nás Jeho prítomnosť každodenne sprevádzala v tom, čo robíme a prežívame. Tiež som plánovala tehotenstvo s využitím prirodzených metód plánovania rodiny. Našťastie som rýchlo otehotnela, hoci lekári mi predpovedali problémy kvôli nepravidelnému cyklu.
Sľúbila som, že dodržím svoj zvyk každodennej modlitby ruženca aj keď budem čakať dieťatko a obetujem ho vždy zaň. Táto forma modlitby bola vždy blízko mňa, pretože mi umožnila premýšľať o tom, čo leží na mojom srdci a cítiť pokoj ochrany Božej Matky.
Veľmi som potrebovala cítiť pokoj priamo od Márie, pretože od začiatku môjho tehotenstva začali problémy. Po prvé oddelenie placenty, potom neistota gynekológa na ultrazvuku, ktorý povedal, že srdce môjho dieťatka bije slabúčko za hrudnou kosťou a je umiestnené v akomsi veľkom ložisku z pupočnej šnúry.
Čo si myslela Panna Mária?
Spomínam si na deň, keď ma mama upokojila s tým, že sa všetko absorbuje (pretože to bola tiež možnosť), a že všetko bude v poriadku a ako som ja pozerala na obrázok z ultrazvuku, plakala a premýšľala ako taká veľká vec môže zmiznúť! Najhoršie zo všetkého bola neistota toho, čo sa stane ďalej, čakanie na ďalšie výsledky a potom na smrť môjho dieťaťa.
Je možné pripraviť sa na takúto vec? Premýšľala som, čo cítila Panna Mária? Mohla by vedieť, že Syn, ktorého čaká zomrie? A zomrie na kríži?
Čakala som na ďalšie diagnózy, návštevy, vyšetrenia, konzultácie a neustále plakala.
Modlitba a čakanie na smrť dieťaťa
Tento ťažký čas mi pomohla prežiť rodina, priatelia a moja viera, nie lekári alebo psychológovia. Aj keď som bola plná strachu, modlitba mi dala a stále mi dáva pocit istoty, že bez ohľadu na to čo sa stane, s Božou pomocou to zvládnem.
Najprv som sa modlila k svätej Rite, patrónke beznádejných záležitostí, žiadajúc o príhovor za zázrak uzdravenia pre moju nenarodenú dcérku.
Ale keď mi kardiológ oznámil, že srdce nášho dieťaťa spomalilo na 30 úderov (namiesto 120) čas sa zastavil, potom som už nečakala na zázrak. Prosila som Boha, aby naše malé dievčatko netrpelo a radšej, aby si ho vzal k sebe, aj keď by sa moje srdce zlomilo na tisíc kusov a nikdy by sa už nezložilo v jeden celok.
Samozrejme bolo tu pokušenie ukončiť tehotenstvo a rozprávala som o tom so svojím manželom, unavená zo zlých informácií, nedostatku akejkoľvek nádeje. Všetko a všetci naznačovali, že náš milovaný anjel odíde.
Vďaka Bohu!
Ale Boh to chcel inak. Neviem a nikdy nepochopím prečo. Možno preto, že vedel, aká som slabá, videl môj plač, pochybnosti, dilemy? Alebo možno preto, že vedel, že by som vedela niesť bremeno starostlivosti o postihnuté dieťa a získala pre neho slušný život?
Prvý zázrak sa stal, keď sa jej srdcový tep stabilizoval . Mysleli sme si s mojím manželom, že Boh nám dáva znamenie, že Maja chce žiť, chce byť s nami, chce nás vidieť, cítiť, byť s nami. Spomínam si, že som cítila zármutok voči Bohu, čo to dieťa chce odo mňa, prečo ma len nedávno chcelo opustiť a rozlúčiť sa so mnou a potom chce žiť. Bola som strašne zmätená, ale jasne sme sa rozhodli bojovať za Maju.
Keďže Boh jej dal šancu, rozhodli sme sa ju využiť a začali sa za Maju modliť prostredníctvom príhovoru Svätého Jána Pavla II.
Keď sa Maja narodila, stretli sme sa s ďalším svätým, svätým Šarbelom. Dostali sme jeho olej, Maja dostala sviatosť pomazania chorých, Božia milosť sa naplnila a stav našej dcéry sa začal výrazne zlepšovať.
Hoci to bolo stále ťažké, mali sme čoraz väčšiu silu a sebaobranu v boji o zlepšenie jej stavu a uľahčenie normálneho fungovania. Maja má dnes už tri roky a je plná úsmevu a energie dievčatka jej veku, ktorá sa nelíši od ostatných detí (možno až na jazvy na žalúdku a krku). Chvála Bohu, ktorý chápe všetky bolesti a zmätky v našich životoch!
Zdroj: aleteia.org, Obrázok: Pixabay
Babulky kde kupim potravinarsku farbu?
🗯️💥💣
Dnešným tajným hosťom v Inkognite bude známy slovenský futbalista.
Uhádnete?
Za 💙💙💙.
_A_ _K H_M_ _K
#joj #inkognito
Práve teraz na JOJke 😉
https://live.joj.sk/
Nase spolocne vyzdobene /teda aspon prvych 10 min kym ich to bavilo 😂
Ahoj. Nemate nahodou zvysny zlavovy kod do lekarne dr. Max? Dakujem
