Pamätám si, že kedysi bola bábovka absolútnou súčasťou našich víkendov. V nedeľu ráno sme namiesto klasického rožteka a čaju dostali "kakauko" a pár kúskov bábovky. Asi vám nemusím hovoriť, ako sme sa na toto lahodné ráno tešili celý týždeň.

Mám ale pocit, že bábovka sa z našich domácností vytráca. Nahradili ju kupované croissanty či buchty. A pritom je tak jednoduchá na prípravu a má toľko rôznych obmien, že každý týždeň môže nakoniec chutiť úplne inak. A keď si k tomu ešte pridám, koľko rôznych čarovných foriem na ňu existuje, tak sa čudujem, že sa v každej domácnosti nepečie aspoň raz za mesiac 🙂

• 160g zmäknutého masla
• 250g krupicového cukru od #korunny
• 3 väčšie vajcia
• 500g tvarohu (mäkkého, nie hrudkovitého)
• 150g detskej krupice
• 50g hladkej múky
• 2 lyžičky prášku do pečiva
• šťava aj kôra z polovice citróna
• štipka soli

Bielka vyšľahajte do tuhého snehu a odložte bokom. Môžete k nim pridať aj štipku soli, aby ste získali nadýchanejší sneh. Maslo miešajte s cukrom, kým sa celá zmes nespojí a cukor sa nezačne pomaly rozpúšťať. Postupne pridajte žĺtky. Následne pridajte tvaroh, citrónovú šťavu aj kôru a ako posledné primiešajte múku zmiešanú s detskou krupicou, práškom do pečiva a soľou.

Ručne primiešajte vyšľahaný sneh z bielkov.

Vlejte do formy, ktorú ste si vymastili maslom a vysypali detskou krupicou (prípadne použite strúhanku či kokos). Pečte v rúre rozohriatej na 170°C približne 50 minút.

Aj takto by sa dalo nazvať to, čo momentálne prežívam. A čo prežíva každá tehuľka v piatom mesiaci tehotenstva. Prichádza to znenazdajky a spočiatku sa dokonale kamufluje za rozličné telesné prejavy. Ale neskôr je to čím ďalej tým viac špecifické a už nezameniteľné.

Tehotenský kalendár mi ukázal 18. týždeň. Už nejaký ten piatok predtým som všade čítala slová typu: "Gratulujeme, mamička, už určite cítite pohyby vášho dieťatka". Lenže ja som ich necítila. Jediné, čo som v danej oblasti svojho tela cítila, boli pohyby tráviaceho ústrojenstva po výdatnej porcii strukovín 🙂 Čakala som, kedy to príde a popravde som sa aj trochu bála, či mi to nebude nepríjemné. Predsa len, som prvý raz tehotná a vôbec netuším, ako tie pohyby žena pociťuje.

Prišiel 19. týždeň a ujo google ma zas a znova presviedčal, že sa už určite nezmestím do starého oblečenia a musím si kúpiť oblečenie pre tehotné, čo bolo, samozrejme, sprevádzané množstvom reklám na eshopy s tehotenskou módou. Stále som sa však do svojho oblečenia v pohodičke zmestila a tehotenské gate, čo som si raz kúpila, mi boli obrovské, takže asi tak. V súlade s heslom "nie, radšej knihu", som si teda zašomrala, reklamy preskakovala a zvedavo čítala ďalej, čo ma tento týždeň tehotenstva čaká a neminie. Opäť prišla reč na pohyby. Hovorila mi o nich aj moja švagriná, ktorá mala v tom čase už pôrod "predo dvermi". A veruže sa čosi aj začalo diať.

V jeden pekný januárový večer, keď som cvičila svoju jemnú a šetrnú posilňovaciu zostavu v pohodlí domova, som vystrela ruky nad hlavou a natiahla sa. A v tom: Híííííííííííííí! Až som sa zľakla. Čudesný - prečudesný pocit v mojom bruchu. Akoby vo mne plávala rybka a z celej sily ma šťuchla. Po chvíli to zopakovala. Srdce sa mi rozbúšilo. Radosťou, ale aj zvedavosťou. Asi aj láskou, nádejou, zdesením, šťastím, obavami... všetkým 🙂 Jeeeej, tak toto je ono? Toto je náš junior? Raz som zhíkla tak, že až manžel priletel s "infarktovým stavom" do izby, či žijem.

Prvé pohyby bábätka sa objavovali veľmi sporadicky a jednorazovo, no zato šlo o riadnu spartakiádu, preto som sa zakaždým aj trochu zľakla, keď sa rybka začala metať. Manžel mi s očakávaním prikladal ruku na bruško. Vystihol to aj v čase, keď bábo kopalo, dokonca presne tam, kde mal ruku, ale ešte nezacítil nič.

Až v 20. týždni sa začala rybka pohybovať tak, že už som ju cítila častejšie. Bolo to krásne. A už som nehíkala 🙂 Rybka sa už zžila so svojim rybníkom a veselo si v ňom plávala. Prihovárala som sa brušku a zakaždým na mňa vtedy vytriešťal oči náš pes, či som sa azda nezbláznila. Inak, pes a moje tehotenstvo, to je kapitola sama osebe, takže o tom zas niekedy nabudúce 🙂 Práve v tomto týždni manžel prvý raz pocítil pohyb svojho synčeka alebo dcérky (toto tajomstvo nám ešte náš špunt neprezradil). Zaplavil ma vtedy nádherný pocit obrovitánskej lásky k manželovi a lásky k dieťatku. To sa ani nedá opísať slovami 🙂