Spojenie „úprimnú sústrasť“ je prázdne, hovorte to, čo cítite
Ako vniesť do posledných rozlúčok osobitosť človeka a či by deti mali chodiť na pohreby.
Zima ne zima, dážď ne dážď,bola som. A s kým? So svokrovcami ❤️ Aj keď už by sa na to mohli "vykašľať" tak prišli,aby opätovne bojovali za dobrú vec tak ako v 89-tom. Boli sme rôzne vekové skupiny a napriek tomu medzi nami vládla veľká súdržnosť. A všetko bolo slušné 👍 Vyjadriť nesúhlas sa dá aj bez vulgarizmov a osočovania 🙏 A veľmi milo ma prekvapili študenti 👌
Prosím Vás o tip na interaktívne zvieratko ktoré stojí za to 🙏
A veľká lego policajná stanica, prípadne dom. A este chuťovo výbornu matchu. Dakujem!!!
Ahojte, viete mi prosim poradit chovatelsku stanicu Toy pudlikov? Dakujem
Také tie dni, kedy je najdôležitejšie postaviť superdráhu ♥️🚂
Ahojte chcem sa poradiť kamoška zistila že je tehotná dnes bola k doktorovi a ten jej povedal že je 3 tt tehotná ale že nebije srdce ... Vie mi niekto povedať v akom týždni tehotenstva bije srdiečko ?
Nezabudnite dnes na dáždniky, čižmy, čiapky, teplé bundy a v termoske čaj.
Ahojte, dcéra 13r. konečne začína čítať knihy, poraďte niečo pre jej vek, dakujem
Ahojte chcem sa opýtať je to podľa vás pozitívne ? Dnes som mala mať menštruáciu ale mám aj nepravidelný cyklus ....aká je to pozitívne dnes som bola aj na chirurgii kde mi vypustili abces a dali antibiotiká agumentin môžem ich užívať počas trhu máte skúsenosti
baby uz zreboali v radiu expres datum narodenia? dakujam
Ahojte.prpsim Vás,ale korčule odporúčate pre 6rocneho chlapca,ktorý sa chce učiť korčuľovať.nejake trojkolesove alebo čo majú 2kolieska vpredu a 2bzadu.
Ďakujem
Adventny kalendár,
Prečo vznikla kniha 🧡 Rudo a jeho dobrodužstvá 🧡? Každý rodič chce, aby jeho dieťa vedelo, čo robiť, keď sa niečo stane.
No vysvetliť to dieťaťu bez strachu - to dá zabrať. Preto vznikli príbehy s 🐒 Rudom a Julkou. Učia deti premýšľať, reagovať a pomáhať 🧡.
_________________________
občianske združenie HASAM 🧡 - Požiarna prevencia inak!
Prosím máte niekto túto fritezu? Na nete som našla že má vyberaciu nádobu ale nejde to 🥲a po 3 použití mí vykypel olej a celá linka od oleja 🥲 snažim sa vyčistit 😭
Ako reagujete na trolov na internete? Odpíšete, snažíte sa "diskutovať" alebo to nemá cenu a radšej mlčať?
Ich triky a čo treba robiť...prečítajte si👉 https://lepsiden.sk/trolovia-na-internete-triky...
Na dverách v medik centre... zbierka inšpiratívnych citátov, ktoré opisujú vplyv prostredia a správania dospelých na vývoj dieťaťa.
Vytvárala bábkové domčeky, aby v nich chytila vrahov — a jej nepatrné miesta zločinov prevrátili predstavy o tom, ako polícia odhaľuje vraždy.
V štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď väčšina žien z jej spoločenského okruhu usporadúvala čajové posedenia a zasadla v dobročinných výboroch, sedela Frances Glessnerová Lee zhrbená nad pracovným stolom s pinzetou v ruke a vytvárala dokonale stvárnené miniatúrne scény násilných úmrtí.
Narodená roku 1878 v jednej z najmajetnejších chicagských rodín, mala všetko, čo by podľa spoločenských predstáv malo stačiť k spokojnosti: peniaze, postavenie, „slušné“ manželstvo. Ona však túžila po niečom inom — po tom, čo jej bolo odopreté: rodina jej zakázala vstúpiť na vysokú školu. Podľa nich ženy jej postavenia vzdelanie nepotrebovali.
Frances sa vydala, vychovala deti a žila tak, ako sa od nej očakávalo. No nikdy neprestala študovať. Čítala lekárske časopisy, skúmala súdne lekárstvo — a čakala.
Keď jej manžel zomrel a zanechal jej obrovské dedičstvo, Frances sa konečne stala slobodnou. Mala 52 rokov. V čase, keď väčšina ľudí myslí na odpočinok, ona iba začínala.
Fascinovala ju závažná slabina amerických orgánov činných v trestnom konaní: miesta činu bývali neraz znehodnotené. Dôkazy sa kontaminovali, stopy prehliadali. Detektívi prichádzali na miesto s hotovou teóriou a videli len to, čo ich hypotézu potvrdzovalo. Nevinní končili vo väzení, vinní unikali spravodlivosti.
Príčina? Nedostatočný výcvik a ľahostajnosť.
Frances sa rozhodla napraviť to… bábkovými domčekmi.
No neboli to žiadne detské hračky. „Miniatúry nevysvetlených úmrtí“ boli starostlivo vytvorené diorámy skutočných zločinov v mierke jeden palec na jednu stopu. Každá vznikala celé mesiace a každá drobnosť mala svoj význam.
Dvojizbový byt, v ktorom leží mŕtva žena. Drobnučký kalendár ukazuje presný dátum. Miniatúrne hodiny stoja na čase smrti. Na prikrývke je nepatrný záhyb po niekom, kto tam sedel. Okno je otvorené len na polovicu palca. Pri stene stojí metla. Dvere do kúpeľne sú pootvorené. Kvapky krvi, menšie než hlavička špendlíka, sú presne tam, kde majú byť.
Nič nebolo náhodné. Každý predmet mohol byť stopou.
Iná scéna: muž obesený v stodole. Vlákna povrazu sú pravé. Uzol je uviazaný zvláštnym spôsobom. Poloha tela rozpráva príbeh — je to samovražda, či vražda? Pozorne sa zahľaď. Odmeraj výšku trámu. Vzdialenosť k stoličke. Dokázal by na uzol dosiahnuť vlastnými silami?
Frances si najímala tesárov, no väčšinu práce robila sama — šila drobné záclonky, plietla miniatúrne prikrývky, miešala farby, aby verne napodobnila skutočné škvrny krvi. Študovala reálne prípady, navštevovala skutočné miesta činu a radila sa so súdnymi lekármi, aby dosiahla absolútnu presnosť.
Vytvorila dvadsať takýchto diorám — každú ako hádanku, založenú na skutočných úmrtiach.
A potom urobila niečo nevídané: v roku 1943 presvedčila políciu štátu New Hampshire, aby ju vymenovala za čestnú kapitánku — jednu z prvých žien v takom postavení. Tento status využila na organizovanie seminárov, na ktorých detektívi študovali jej miniatúry, učili sa pozorovať bez predsudkov, zachovávať dôkazy a myslieť vedecky.
„Odsúďte vinného, očistite nevinného a nájdite pravdu v miniatúre,“ hovorievala.
Semináre sa stali legendou. Detektívi celé hodiny skúmali scény, diskutovali, nachádzali detaily, ktoré im spočiatku unikli: nepatričný cigaretový popol, dvere, ktoré nebolo možné zamknúť zvnútra, či strelu s trajektóriou odporujúcou verzii o samovražde.
Frances ich učila vidieť.
Jej práca pomohla premeniť forenzné vyšetrovanie z dohľadov na presnú vedu. Založila katedru súdneho lekárstva na Harvarde, usilovala sa o profesionálne štandardy pri vyšetrovaní úmrtí a dokázala, že pozornosť môže byť hranicou medzi spravodlivosťou a tragédiou.
Keď Frances Glessnerová Lee v roku 1962 zomrela vo veku osemdesiatich troch rokov, zanechala dedičstvo, ktoré žije dodnes. Jej „Miniatúry nevysvetlených úmrtí“ sa stále používajú na výcvik detektívov v Lekárskom úrade štátu Maryland. Moderné postupy kriminalistiky — dokumentovanie každej drobnosti, dôsledná ochrana miesta činu, hľadanie nezrovnalostí — čiastočne vyrástli z jej zásad.
Žena, ktorej nebolo dopriate vstúpiť na vysokú školu, sa stala priekopníčkou forenznej vedy. Dedička, ktorá mala podľa očakávaní zdobiť salóny kvetmi, namiesto toho vytvárala miniatúrne miesta činu, ktoré zachraňovali životy.
Osemnásť z jej dvadsiatich diorám sa zachovalo — a dodnes nestratilo pôsobivosť. Nie sú to múzejné artefakty, ale pracovné nástroje. Detektívi sa pri nich stále zhromažďujú, diskutujú, hľadajú pravdu v najdrobnejších nuansách.
Frances Glessnerová Lee totiž pochopila jednu prostú vec: pravda spočíva v detailoch. Nie vo veľkých a efektných, ale v malých, nenápadných, tých, okolo ktorých všetci prejdú, lebo hľadajú niečo očividné.
Dokázala, že miniatúry môžu odhaliť vraždy. Že bábkové domčeky môžu učiť spravodlivosti. Že žena v päťdesiatich, ak má vôľu a prostriedky, dokáže zmeniť celú vedu.
A dokázala, že nikdy nie je prineskoro začať robiť to, na čo si sa narodil — aj keď ti svet celé desaťročia nahováral, že na to nemáš právo.
🚴♂️ Máte pocit, že všetci idú rýchlejší než vy?
✅ Sledujete cyklistické preteky? Tá rýchlosť, ten adrenalín. Presne takto to vyzerá, keď sa snažíme držať krok s tempom života: niekto je rýchlejší, niekto pomalší, niekto má lepšie vybavenie, niekto vyzerá, že ide úplne bez námahy… A my? Len sa snažíme neudýchať sa. „Keď vidím, ako všetci okolo mňa napredujú, cítim sa, akoby som stále šliapala v kopci.“ A pritom robila maximum. Len potrebovala iný typ práce so sebou.
➡️ Porovnávanie zvyšuje úzkosť o 30 – 50%.
➡️ Ľudia, ktorí si denne určia jednu prioritu, majú až o 60% vyššiu spokojnosť.
➡️ Vnútorný dialóg priamo ovplyvňuje výkon – negatívny znižuje rýchlosť rozhodovania až o 40%.
❓ Otázky pre vás:
Aké životné „preteky“ sú skutočne vaše?
🏆 Malé veľké víťazstvá
Nie každý deň prinesie veľké finále. Ale každý deň môže priniesť malé „dokázal*a som to“, prvý ťah v hre, prvý úsmev po dlhej dobe, prvá otázka nahlas.
Práve z týchto drobných krokov rastie odvaha, priateľstvá a pokoj.
👉 Napíšte nám do komentára svoje malé víťazstvo dnes.
💛 Radi sa potešíme spolu s vami.
Bolí to, keď rastieš? -160. časť
Zuzka sedela pri zasvietenej lampe a zaujato sa zahľadela na nástenku oproti. Všetko to tu bolo presne také isté ako si pamätala. Po malej chvíli jej padol pohľad na Bibliu. Jemne líniu jej predného obalu pohladila prstom. Rozhodla sa ju náhodne otvoriť. So zatajeným dychom čakala, aký poklad tam objaví. V prvý moment uhla pohľadom a s pokojným úsmevom sa pozrela na vrecko s orieškami. Vybrala odtiaľ jeden a nechala, nech sa jej čokoláda, v ktorej bol oriešok obalený, rozpustí v ústach. Potom okamžite očami skúmala, čo jej chce povedať.
"Nemlč, Pane a ja budem počúvať." vyslovila do ticha.
Verš, ktorý bol označený modrou farbou intenzívne prečítala niekoľkokrát: "Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ (Biblia, Ester 4:14)
Zuzka sa na malú chvíľu zamyslela a potom sa očami vrátila naspäť na rovnakú stranu. Bolo tam modrým perom dopísané: Možno je to moment, pre ktorý si bol stvorený.
A zrazu jej to všetko dalo jasné smerovanie. Nepotrebovala pochopiť minulosť, pretože v nej ju Boh neutvoril. Zakaždým, keď na ňu pôsobil svojou milosťou, bola to jasná, presvetlená skutočnosť v Jeho moci. Nie domnienky, myšlienky neistoty alebo strachu z minulosti či budúcnosti. Bola to vždy jednoduchá a jasná prítomnosť dôvery v Jeho vernosť. Jej srdce sa okamžite naplnilo istotou. Radostne sa usmiala, keď si prečítala opäť tú jednu, zmysluplnú vetu.
"Áno, Pane môj. Pre toto som bola stvorená. Môj okamih, kedy smiem priniesť Tvoje kráľovstvo na túto zem a do mojej rodiny, je práve v sile odpustenia. Ďakujem!" vyslovila so slzami v očiach a opäť sa radostne usmiala.
Učíš ma žiť, učíš ma byť lepším človekom🤍.
Ahojte maminy. Pýtate sa ma,že čo nám ešte chýba do zbierky pre PREDČASNIATKA...Pravdu povediac ,chýbajú nám tie úplne najmenšie plienočky od 600/1200g,lebo sa nám nazbierali tie 0,1tky ale tie úplne mini nemáme ,respektívne len od mamičky #vlucifuk a bola táto maminka taká láskavá,že mi poslala aj linky, kde sa dajú zohnať tieto plienočky, ak by sa rozhodol nám niekto ešte v tejto zbierke pre PREDČASNIATKA pomôcť.Tak tieto linky aj screeny pridávam sem lebo bežne v obchodoch či lekárňach sa kúpiť nedajú...ešte raz ďakujeme za každú vašu pomoc ❤️🫶🙏https://www.mojalekaren.sk/happy-micro-detske-p...
https://www.zumko.sk/bella-happy-micro-600-1200...
V roku 1989 uprostred tichých brehov rieky Reventazón v Kostarike zazrel rybár menom Chito Shedden srdcervúci obraz – umierajúceho krokodíla, z ktorého stekala krv zo strelného zranenia do hlavy a ktorý márne lapal po dychu. Tam, kde by sa väčšina ľudí zo strachu odvrátila, Chito zvolil súcit. Vložil obrovité, päťmetrové plazie telo do svojej malej loďky, odviezol ho domov a dal mu meno Pocho. To, čo sa začalo ako obyčajný čin dobroty, sa napokon premenilo na jedno z najpozoruhodnejších put medzi človekom a zvieraťom, aké kedy existovali.
Chito zasvätil Pochoho záchrane celý svoj čas i srdce. Kŕmil ho kuracím mäsom a rybami, ošetroval mu rany a v noci spával na podlahe jeho skromnej stodoly, len aby ho upokojil svojou blízkosťou. Keď Pocho prestal prijímať potravu, Chito mu daroval umelé dýchanie z úst do úst, odhodlaný nestratiť ho. Zázračným spôsobom sa krokodíl uzdravil – a od tej chvíle sa ich životy navždy preplietli.
Postupom rokov prerástlo ich priateľstvo do niečoho nežného a tajuplného. Chito veril, že Pocho rozumie jeho hlasu, náladám i emóciám. Spolu strávili nespočetné hodiny – bok po boku plávali v rieke, zdieľajúc tiché okamihy dôvery, ktoré vzdorovali akejkoľvek logike. K úžasu miestnych obyvateľov sa Pocho nechal Chitom objímať, bozkávať a oslovovať tak, akoby bol starým priateľom, nie obávaným predátorom.
Správa o ich neuveriteľnom putu sa rozšírila ďaleko za hranice krajiny, a tak prichádzali turisti z celého sveta, aby na vlastné oči videli, ako človek a krokodíl žijú v podivuhodnej harmónii. Pocho, kedysi ranený a nevládny, sa stal symbolom krotkosti a vernosti – živým dôkazom sily starostlivosti a trpezlivosti.
Za oddanosť, ktorú Pochoovi venoval, však Chito zaplatil vysokú cenu – podľa povestí ho opustila manželka pre jeho hlbokú náklonnosť k zvieraťu. Chito však zostal nezlomený a vyriekol: „Môžem nájsť inú ženu, ale iného Pocha nikdy.“ Jeho slová niesli tón vzácnej, druhovo neobmedzenej lásky, ktorá prekonáva všetky očakávania.
Keď Pocho v roku 2011 zomrel, správa o jeho odchode zlomila srdcia Kostaričanov. Stovky ľudí sa zišli na jeho verejnej rozlúčke, kde Chito plakal pri otvorenej truhle svojho priateľa, skôr než sa s ním naposledy rozlúčil. Pre neho Pocho nikdy nebol len zvieraťom – bol členom rodiny, dušou, ktorá s ním zdieľala život a naučila ho, že súcit nepozná hraníc.
Ich príbeh zostáva jedným z najdojímavejších príkladov v dejinách – dôkazom, že aj najdivokejšie tvory dokážu odpovedať na lásku, dôveru a dobrotu. Odkaz Chita a Pocha naďalej inšpiruje svet a pripomína nám, že pravé spojenie neurčujú slová, ale srdce.
Moje hobby. Puzzle 😍❤️🥰
Na začiatok 500 dielikov😉
