Na želanie užívateľky Myzma vám prinášam recept na typické španielske jedlo, ktoré si celkom jednoducho môžete upraviť a pripraviť doma.

Skôr, ako však k receptu pristúpime, pozrime sa na techniky, ktoré pri varení použijeme:

Vytopenie tuku - pomalým vytopením tuku z chorizo (klobásy) a slaniny v úvode varenia získame základnú chuťovú zložku nášho pokrmu.

Maillardova reakcia - sústava chemických reakcií, ktorá spôsobuje nádherné sfarbenie povrchu (karamelizáciu) potravín a zlepšuje ich chuťové vlastnosti. Deje sa pri teplote vyššej ako cca. 150°C.

Použijeme vývar namiesto vody. Dobre, použite vodu, ak sa inak nedá.

Šafran necháme pár minút vylúhovať v bielom víne alebo vývare, plne sa tak rozvinie jeho chuť.

Od septembra ponúka Schill Dental Cilnic svojim pacientom, hlavne tým najmenším, novinku - detskú ambulanciu s usmievavou pani doktorkou MDDr. Rékou Sabovou 🙂

Tak na úvod pár základných informácií o pani doktorke:

MDDr. Réka Sabová, detský stomatológ

Narodila sa v Rimavskej Sobote, svoje štúdium na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončila v r. 2010. Stomatologickú prax začala hneď po ukončení štúdia. Po skončení svojich materských povinností sa pridala k tímu Schill Dental Clinic ako detský stomatológ. Jej cieľom je pristupovať k detským pacientom s citom a vštepovať im základné návyky v starostlivosti o detské zúbky už od malička.

Spolu s mojím synčekom Matúšom sme sa vybrali priamo na kliniku do Bratislavy. Stretnutie s pani doktorkou bolo naozaj veľmi príjemné. Ukázala nám svoju ambulanciu, ktorá sa vybavením síce nelíši od klasickej, ale keďže detičky potrebujú osobitý prístup, snažia sa hlavne spríjemniť ošetrenie detských zúbkov napr. púštaním rozprávok počas zákroku na monitore, čím sa odvedie pozornosť dieťaťa od často nepríjemného ošetrenia.

Nášmu drobcovi bola pani doktorka veľmi sympatická, vyskúšal si aj zubárkse kreslo - najviac mu však chutilo zrkadielko 🙂 

NIE JE NÁHRADA AKO NÁHRADA

Náhradné zuby, to nie sú len tie typické klapačky do hrnčeka. Zubné náhrady môžu byť ako celkové aj čiastočné. Niekedy pacientovi chýba len pomerná časť zubov, ktorú možno nahradiť zubnou náhradou ukotvenou na zvyšné zuby, ak sú relatívne zdravé a túto záťaž udržia.
Umelé zuby, to však neznamená rozlúčka so zubárom, ako by si to veľa ľudí prialo. Stomatológ sa venuje starostlivosti o ústnu dutinu a ak sa starostlivo venujeme aj svojim umelým zubom, mali by sme si z času na čas nechať zubnú protézu prekontrolovať, prípadne opraviť, či nechať zhotoviť novú. Niekedy môže totiž nesprávna protéza vyvolať v ústnej dutine zápal, prípadne otlak na ďasne. A toto je tiež prípad pre stomatológa.

KEFKU DO KOŠA? TO TEDA NIE!

Zubná náhrada, rovnako ako pred tým naše vlastné zuby, vyžaduje každodenné pravidelnú starostlivosť. Oponovať tvrdením, že vlastné zuby sa čistili len preto, aby nevyzerali, je mierne scestné. Aj zubná náhrada potrebuje vyčistit, a to nielen z estetického dôvodu, ale čo je oveľa dôležitejšie, ako aj z dôvodu antimikrobiálnej ochrany ústnej dutiny. Umelé zuby sa síce nekazia, ale ak sú nedostatočne dezinfikované, môžu zaniesť do úst infekciu, či podporiť rozvinutie ochorenia horných ciest dýchacích zavlečením patogénnych baktérií do organizmu. Navyše zle vyčistené zubné náhrady môžu prispievať aj k vzniku zápachu z úst. Predtým mali naši dedkovia a babičky naozaj len ten pohár na zuby, kam ich dávali na noc, a oplachovali ich len tak pod tečúcou vodou. Dnes má pacient k dispozícii veľa výdobytkov modernej medicíny, len nie všetky každý využíva. Avšak aj čistenie zubnej náhrady by malo mať svoj poriadok.

ČISTIACA TABLETA NIE JE SLUHA, ALE NÁSTROJ

Najčastejšie používaným preparátom pri starostlivosti o umelý chrup sú čistiace tablety. Na trhu je ich veľké množstvo a každý si môže vybrať. Rozhodne nie je vhodné používať na zubnú náhradu bežnú zubnú pastu. Povrch zubnej protézy je výrazne citlivejší ako prirodzená zubná sklovina a pasta by tak mohla protézu poškriabať. Bohužiaľ veľa ľudí si myslí, že tabletu stačí použiť raz do mesiaca a len uložiť zuby do roztoku vzniknutého rozpustením tablety na noc a hotovo. Tak jednoduché to zase ale nie je. Tableta nahrádza zubnú pastu a rovnako ako zubná pasta aj tableta vyžaduje následnú starostlivosť. Čo všetko môžem od svojej tablety očakávať? 
• dezinfekčný účinok 
• šetrnosť k materiálu zubnej náhrady 
• nezanechávajú nepríjemnú pachuť na povrchu protézy 
• pomáhajú odstráneniu zafarbenia vplyvom zvyškov jedla a pitia

Pozývam vás na moju fb stránku : https://www.facebook.com/papuckovo
ponúkame- súťaže
- aukcie
- stále nový tovar
- zľavy
- výhody
- zábavu

Dôvodov, prečo siahnuť po šatkách či nosičoch z druhej ruky je viacero. Nákupom použitých vecí, môžeme nielen ušetriť ale chránime aj životné prostredie a prispievame k trvalej udržateľnosti. Aké "nástrahy" na vás číhajú pri nákupe šatiek z druhej ruky sa dozviete v nasledujúcich odstavcoch.

Pri výbere šatky (nielen) z bazáru si treba zvážiť tieto aspekty:

-          Druh šatky (pevná/elastická)
-          Vek dieťaťa
-          Materiál šatky
-          Dĺžka šatky
-          Vzor, dizajn
-          Ročné obdobie

Detailný článok o výbere prvej babyšatky nájdete na mojom blogu tu:
https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/article/vyber-babysatky-po-lopate-auc3oz/

Špecifiká pri nákupe cez bazár 

Pevné šatky z druhej (tretej/štvrtej...) ruky majú jednu veľkú výhodu – sú už ZANOSENÉ. To znamená, že vlákna sú dostatočne zmäknuté, šatka je poddajnejšia a jemnejšia na dotyk. Zvlášť to platí pri prímesových ľanových alebo konopných šatkách. Pri tomto type tovaru vo všeobecnosti platí, že používaním získava na kvalite a preto sa veľmi oplatí kupovať babyšatky práve cez bazár. Pozor, toto platí len pri pevných šatkách. Elastické šatky sa intenzívnym nosením znehodnocujú, môžu sa vyťahať a rôzne deformovať. Pri nákupe elastickej šatky je preto veľmi dôležité pýtať sa na to, ako dlho a intenzívne bola používaná.

Bolo to moje prvé tehotenstvo a ja som od začiatku brala všetko s úplnou ľahkosťou. Odvšadiaľ na mňa útočili články, nástrahy, skúsenosti iných mamičiek a prikrášlené lepšie aj horšie scenáre aké to byť mamou vlastne je. Snažila som sa ale naladiť na dobrú vlnu a to sa mi viac menej aj darilo. Poctivo som si študovala čo ma zaujímalo a zaujala som postoj, že nech sa deje čokoľvek, na svoje bábo sa nesmierne teším a budem sa snažiť byť tá najlepšia mama na svete. Negatívne skúsenosti ostatných som síce brala na vedomie, ale nepripúšťala si, že to zaiste čaká aj mňa. Moja predstava bola úplne jasná. Keď sa pôrod začne, určite to spoznám. Nie som typ čo panikári a tak som sa ako prvorodička nebála, že mi niečo ujde alebo že to bude planý poplach. Spoliehala som sa na svoj ženský a materinský inštinkt, ktorý je v každej z nás, či rodíme dieťa piate alebo prvé.  Manžel pri pôrode bol samozrejmosť a baby friendly pôrodnica v rámci možností bola tiež zahrnutá v plánoch. Poctivo som si študovala pôrodné želania ostatných mamičiek a podľa seba zhotovila ten svoj. Cítila som zodpovednosť aj za to maličké, chcela som urobiť všetko pre to, aby na tento svet prišlo čo najnežnejšie, nech náš prvý kontakt je príjemný pre nás oboch. Veci sa ale skomplikovali a moje pôrodné želania šli bokom, hoci ich prijímajúca lekárka schválila. Bolesti mi začali o 6 ráno na veľkonočný pondelok a ku večeru boli v rozmedzí 4-5 minút. O polnoci sme už dorazili do pôrodnice a ja na pokraji svojich síl som cítila akúsi úľavu. Veď príchod do pôrodnice = pôrod a konečne stretnutie s našim pokladom. Hoci nemocničné prostredie na mňa pôsobí nevľúdne, verila som , že o chvíľu je po všetkom. Vtedy sa však ešte len všetko začalo. Nepríjemné natáčanie monitoru, nepríjemné sestričky, klystír... Pôrod sa nerozbiehal a počas nasledujúcich hodín sa opakoval ten istý scenár. Neznesiteľné bolesti, keď už kontrakcie boli dlhšie ako pauzy  medzi nimi, bolestivé vyšetrenia, veľmi nepríjemné natáčanie monitoru a ofučané sestričky. Ráno pri zmene personálu všetko odznova. Pôrod sa stále nerozbiehal a na mňa tak strašne doľahlo celé to zúfalstvo, že po konzultácii s lekárom som súhlasila s oxytocínom, hoci som ho vyslovene predtým odmietala. Službukonajúca sestrička ma dokonca vyhrešila, že na čo sedím na kresle, keď tam mám fitloptu a sprchu, veď takto neporodím nikdy....čo mám na to povedať?

Náš Viliam sa napokon narodil v utorok na obed, vákuum extraktorom, po nevľúdnom tlačení na brucho, po bolestivom nástrihu a po totálnom chaose , či to ´dáme ´alebo radšej sekcia. Na všetko si spomínam veľmi matne. Bola len veľká bolesť a zrazu plačúce modré dieťatko, ktoré okamžite odniesli preč a ja som ostala ako ochromená. Žiaden bonding, žiadne dotepanie pupočníka, veď ja som MOJE dieťa ani nevidela. Vilkov prvý kontakt so svetom bol v kovovej vaničke, kde ho rýchlo okúpali, ponatierali krémom sponzorujúcim nemocnicu a doniesli v perinke na pol minúty ukázať rodičom. Neviem, čo spôsobilo nasledujúce problémy, ktoré prišli, ale keď sa na to spätne pozerám, dochádza mi, že všetko bolo presne tak, ako nemalo byť. A moja psychika bola od začiatku naštrbená. Predsa platí, šťastná mama=šťastné dieťa....no platí to ale aj presne naopak.

Vilka mi priniesli na dve hodiny poobede, aby sme sa s manželom z neho trošku tešili, no mne pripadal taký...cudzí. Znie to hrozne, ale bolo to tak. 9 mesiacov po srdcom a zrazu bol tu. Doudieraný, s krivou hlavičkou, uplakaný a s takým neprítomným pohľadom. Nepoznali sme sa...a to chcelo čas. Na noc mi ho vzali, čo mi pripadalo vtedy ako veľká úľava, pretože som od únavy nevládala nič. Dnes sa na to pozerám inak. Nepustila by som ho už ani na sekundu.

A tu sa začalo naše trápenie s dojčením. Moja skúsenosť s ním nebola žiadna. Mamka nás všetky tri deti odchovala na umelom mlieku, rovnako aj ostatné ženy v rodine, ktoré vychovali deti v ére jaslí a dojčenia v dĺžke maximálne 6 mesiacov. Bolo to pre mňa všetko nové a tak som už počas tehotenstva študovala Mamilu, dookola som si púšťala videá správneho prisatia a ujasnila si bludné pojmy ako slabé, zadné, riedke mlieko. Teória by bola, už LEN prax. Na prvé priloženie mi prišla pomôcť sestrička. Ukázala mi, ako malého držať, aké máme polohy, ako si podložiť vankúš. Pre mňa bol zázrak po šití si vôbec sadnúť a udržať novorodenca, manipulácia s ním bola pre mňa vyšší level. Prvá rana prišla, keď mi sestrička vysvetlila, že moje prsia nie sú celkom vhodné na dojčenie, a že ja vlastne s plochými bradavkami ani dojčiť nebudem. Mám skúsiť klobúčiky, možno to pomôže. Prisatie teda žiadne, dieťa plače a odtláča sa odo mňa. Ale ako je to možné? Veď ja som jeho mama! Ďalšia sestrička ma utvrdila v tom, že dojčenie proste bolí a to je údel ženy. To bolo v čase, keď som od klobúčikov mala na bradavkách ragády a obe mi už krvácali. Medzi tým Vilko vyhladol a plač bol neutíchajúci, kŕmili ho sestričky glukózou. Cez fľašu.... a naše dojčenie tak dostalo ďalšiu červenú. Psychicky som bola úplne mimo.  Nikto z personálu, ani lekárky, ani sestričky, ani vlastná mama ma nepodporili. Nie že by nechceli...len boli v tomto totálne negramotné. Podsúvali mi myšlienku umelého mlieka s argumentom, že to nie je jed. Napriek môjmu naozaj veľmi zlému psychickému stavu, únave a plaču, som sa ale myšlienky na dojčenie nevzdávala. Nevyšlo mi toľko vecí pri pôrode, musím zachrániť aspoň toto. Neviem, kde som brala silu. Ale ak by som sa o to nepokúsila, vyčítala by som si, že som pre svojho syna a seba neurobila naozaj všetko. Našťastie som mala rodinnú známu, ktorá ma v tom čase veľmi podporila , pretože si podobným scenárom sama prešla. Poskytla mi kontakt na dve LP v Košiciach a ja som ich hneď kontaktovala. Inštruktáže po telefóne boli dlhé a pre mňa vtedy absolútne neuskutočniteľné. Telo na telo? Veď sme každú chvíľu mali na izbe niekoho...raz sestra, potom vizita, potom raňajky, upratovačka, budúca mamička čo si chce pozrieť izbu,....to moje chlapča som nevedela ani vyzliecť z perinky a udržať ho. Sama som sa ledva vyštverala na posteľ, ako som ho mala dať na seba a užívať si vzájomnú blízkosť? Vtedy pre mňa nemožné....dnes sa nad tým už len usmievam. Vilkovi posledný deň nakoniec podali umelé mlieko, pretože veľa schudol... aspoň mi to tak veľmi často prizvukovali. Keď mi primárka novorodeneckého ráno oznámila, že môžeme ísť konečne domov, lebo Vilko pribral cez noc 20g, rozplakala som sa. Bola by som schopná zhrabnúť všetky švestky a dieťa a počkať na muža v tom vetre pred nemocnicou. Eufória so mnou lomcovala celé doobedie a mne sa zdalo všetko akési krajšie. Aj ten náš Viliam akosi menej plakal. Po príchode domov to bol ale skok do reality. Opar z pôrodu opadli, prišiel čas kŕmenia a ja som sa na krabicu pre istotu kúpeného Nutrilonu pozerala s odporom. Zložili sme spiace dieťa do postele a ja som mala chuť zmyť zo seba všetko nemocničné a cítiť sa konečne doma. Po mlieku dovtedy ani stopa, len horko ťažko získané kvapky kolostra. V sprche som ale zacítila kúsi bolesť v prsiach a po pár minútach sa mi prsia naliali, až sa to nedalo zastaviť. Vtedy som si uvedomila čoho všetkého je  schopná psychika. Do ďalšieho dňa, keď prišla k nám domov LP Adelka Boldižárová(sme inak takmer susedky, bývame cez ulicuJ ), sme nejako pretrpeli na malom množstve mliečka a jednej dávke Nutrilonu. Adelka bola veľmi zlatá. Volila vhodne slová aby mňa ako čerstvú mamičku neurazila, neznechutila, neodradila , ale naopak povzbudila a dodala silu. Všetko bolo pre mňa úplne nové a na prvý, aj druhý pohľad nezvládnuteľné. Zrazu som mala doma poháriky, cievky, plačúce hladné dieťa, šatku, knihy o dojčení, veľa možností ako si ho polohovať a kvapkajúce mlieko, ktoré moje dieťa nedokázalo samo prijať. Bol to čistý chaos, ale aj nádej, že pre naše kojenie niečo robím, a to bolo pre mňa najdôležitejšie. Boli to najťažšie dva týždne, odkedy máme Vilka doma. Plakal, v noci nespal, ja som dookola odsávala a on cez cievku všetko vypil, zvládol by aj viac. Senovku a Benedikta som nasadila, rovnako mnoho tekutín, manžel zháňal po celom meste hroznové šťavy a ja som na youtube bojovala s návodmi ako uviazať novorodenca, ktorý má zlomenú kľúčnu kosť a vykrútenú nožičku. Mnoho vecí naraz, únava, odsávačka, .... stres. Jedným slovom stres. Vtedy som nadobudla ale veľký pocit disciplíny, lebo stres bol to posledné, čo nám bolo treba. A tak sme sa s mužom ťahali, raz on mňa, potom on mňa, zase on mňa a občas aj ja jeho. Veľa krát počas tých dvoch týždňov som sa pohrávala s myšlienkou, že na to kašlem...no ešte stále to asi nebolo také zlé, aby som to urobila.

Adelka bola u nás asi 3x, s tým, že kŕmenie cievkou nám šlo, len to prisávanie nie. Ani za svet. Vilko bol maximálne spokojný s cievkou v puse a počas približovania sa k prsníku spustil strašný plač. A tak dokola. A to bolo pre mňa srdcervúce. Aj ráno, aj večer, aj v noci, keď som ho nevedela utíšiť. Bolelo ma srdce stále rovnako, zakaždým možno trochu viac. Všade som čítala o telesnom kontakte, o skin to skin, ale to sa nám nedarilo. Bolo mi ťažko kvôli rane, mliečko mi tieklo kade tade a Vilka som nevedela poriadne chytiť. Vrtel sa a mrnkal....bolo to zlé. Ale skúšali sme. Bola som sklamaná, naštvaná, unavená, a tak dokola. Napokon som sa na úkor spánku predsa len študovala šatkovanie. A skúsila to. S totálnou nedôverou. A... ono to zabralo. Pár hodín spolu v šatke. Spinkal, nemrvil sa a na najbližšom kŕmení sa prisal! Len tak máličko, len na pár sekúnd, ale aspoň neplakal....a tak sme to opakovali....no on zase nič...a pre mňa ďalšia facka. Pár dní nič a ja som to začala vzdávať. Cievku som neznášala a už aj môj muž mal toho dosť. A k tomu neustále napätie že som odsala len toľko a on by zjedol aj viac. Nad vodou ma ale držala myšlienka, že ak sa dokázal prisať raz, musí sa to podariť aj viackrát. Musí! A tak Adelku napadla kontrola uzdičiek v puse. Dokonca nám vybavila primára v nemocnici a sprevádzala nás s manželom, za čo jej nesmierne ďakujem. Bol to už tretí lekár, ktorý nám potvrdil, že uzdičky prirastené nie sú, no na naše naliehanie ich aj tak strihol. Po tom úkone svitla opäť nová nádej. No Vilko stále nič, len plač, odtláčanie sa od prsníka. A ja som sa v domnení, že mu prsník nesmiem znepriateliť prestala snažiť. Boli kŕmenia, keď jedol iba cez cievku, žiadne ponúkanie. Potom som to skúsila zase a po pár dňoch už ozaj psychického vypätia sa Vilko opäť prisal...dva krát, trikrát, stále viac...síce plytko, ale prisal! A tak sme trénovali a postupne cievku úplne vypustili. Ako som spomínala, trvalo to dva týždne, čo je teraz pre mňa úplne smiešna doba, no vtedy to boli muky.

Mamičky ktoré sa trápite, premôžte sa! Nie ste v tom samé a možnosť nevzdať sa a zabojovať  máme len krátky čas. Držím prsty, hlavne sa nevzdávať. Ďakujem Mamile za osvetu dojčenia, o ktorom drvivá väčšina zdravotníkov nemá ani páru. Ďakujem mojej laktačnej poradkyni Adelke, že bez ohľadu na čas, víkend nevíkend sa zaujímala ako sa máme, hľadala stále nové spôsoby ako to zvládnuť. Lebo toto bola pre mňa najväčšia opora, a teda vedomie, že v tom nie som až tak celkom úplne sama. Ďakujem, bez vás by sme to nezvládli.  A spomeniem si na to takmer vždy, keď sa dnes už takmer 7 mesačný Viliam krásne dojčí a ja by som si to nedala za nič na svete.

Povedali sme si ako môžeme našim drobcom pripraviť garantované peniaze na budúcnosť, aj ako poistiť základné úrazy a ich následky.  UNIQAČIK však toho dokáže ešte viac!

Okrem základného poistenia a zdravotno-úrazového pripoistenia si vieme vybrať ešte z voliteľných pripoistení a tým zabezpečiť kompletnú ochranu rodine až do konca trvania zmluvy. A že si teda je z čoho vyberať, to si ukážeme práve teraz 🙂

Viem, zle sa to číta, ale verte mi ešte horšie sa o tom píše...najzávažnejším problémom sú totiž kritické choroby, ktoré môžu postihnúť dospelých ale aj detičky ☹ V dnešnej dobe je už chvalabohu medicína pokročilejšia a častokrát sa nám podarí dostať z najhoršieho. Určite to chce veľa síl, lásky, času....a samozrejme aj peňazí - na cestovanie po doktoroch, lieky, zdravotné pomôcky ... nehovoriac o klasických potrebách dieťaťa aj rodiny. Toto pripoistenie nám  poskytne pomoc v podobe jednorazového finančného príspevku. Ide o diagnostikovanie  jednej z vážnych kritických chorôb dieťaťa medzi ktoré patrí (mimo iné)aj napr. potrebná transplantácia kostnej drene, vážne popáleniny či dokonca aj cukrovka.   

Veľmi zaujímavé a nápomocné vie byť aj prebratie platenia poistného kapitálového poistenia poisťovňou v prípade kritickej choroby dieťaťa - teda  poisťovňa opäť berie na seba náš cieľ- pripraviť mu peniaze na budúcnosť🙂.
S úrazom, či s chorobami, s UNIQAČIK-om na to nie sme sami 🙂)

Ak dieťaťu pripoistíme Asistenčné služby, UNIQAČIK nám prispeje  na nadštandardné ubytovanie nášho drobca aj nás v nemocnici (prípadne v najbližšom hoteli),  na taxík alebo inú dopravu do/z nemocnice, dokonca vedia zabezpečiť aj sprievod na kontrolné vyšetrenie s našim drobcom.  V prípade potreby sa postarajú o doručenie liekov pre dieťa až domov a to dokonca až trikrát za jednu poistnú udalosť a v prípade zhoršenia stavu dieťaťa preplatia aj výjazd doktora priamo k nášmu pacientovi trikrát do roka.  Aj keď rodič je tá najsilnejšia osoba na svete- môže sa aj nám stať, že zdravie vypovedá práve vtedy keď ho budeme potrebovať najviac. Tu sa opäť postarajú o naše dieťa a uhradia náklady na opatrovateľku až do výšky 500 eur...samozrejme aj s príjemným dovozom  jedla 🙂.
Ako píšem,UNIQAČIK toho ponúka veľa pre naše dieťa a tým aj pre celú rodinu. Poistený rodič si však tiež môže ešte pripoistiť krytie úplnej ale aj čiastočnej invalidity a vyplácanie sirotského dôchodku pre dieťa v prípade toho najhoršieho.
No ale už dosť!!

Tfuj, tfuj, tfuj....nech všetci prežijeme spokojný, krásny a zdravý život plný lásky a tešíme sa zo zdravého rastu  našich detí !  

Ako na ňu?

Jeseň je v plnom prúde a na dvere už pomaly, ale isto klope zima. Kým zasadneme pod vianočný stromček a budeme si užívať snežnú nádielku, je dobre sa na toto obdobie pripraviť. Je totiž plné nástrah, spojených s rôznymi vírusovými ochoreniami, prechladnutím a tak dobre známou chrípkou. Chrípka alebo influenza má tri typy. Prvým z nich je typ „A“, ktorý môže viesť až k úmrtiu a dokáže veľmi rýchlo mutovať. Výskyt tohto typu sa v prírode objavuje u cicavcov a vtákov. Druhý typ „B“ sa považuje za menej závažný, nakoľko spôsobuje podstatne menšie epidémie a z hľadiska genetiky sa tento typ nemení takmer vôbec. Postihuje najmä deti a mládež. Posledným typom influenzy je „C“, ktorý sa vyskytuje výhradne v ľudskej populácii. Tento typ je najmenej závažný, nie je dôvodom pre vznik epidémií a má oveľa miernejšie príznaky ochorenia.

A teraz sa chrípke pozrieme bližšie „na zúbok“ a vy sa máte možnosť dozvedieť, ako sa jej dá predchádzať a čo robiť v prípade, ak vás trápi ona alebo ste len jednoducho prechladnutí. Na otázky odpovedá MUDr. Hana Zemánková z polikliniky ProCare.

Aký je rozdiel medzi chrípkou a prechladnutím?

Skúsme sa najskôr pozrieť, čo je charakteristické pre prechladnutie. Toto ochorenie postihuje výhradne horné dýchacie cesty. Je sprevádzané faktom, že sa nevyskytne takpovediac z hodiny na hodinu, čo v praxi znamená, že je sprevádzané nízkou teplotou, ktorá trvá zväčša dva dni a prechladnutie vás neskolí enormne rýchlo z plného zdravia a elánu do stavu, kedy ledva vládzete „žiť“. Práve chrípka je tá, ktorá je definovaná ako vírusové a infekčné ochorenie a klinicky má priebeh vo forme akútneho zápalu už spomínaných horných dýchacích ciest. Pri chrípke sa veľmi rýchlo objavia typické príznaky, akými sú vysoké teploty, bolesti hlavy či svalov a kĺbov. Ďalším príznakom je nepríjemný pocit zimnice, ktorý sa prejavuje najmä v počiatku ochorenia. Ak si k tomu pridáme ešte aj suchý a dráždivý kašeľ, či bolesť hrdla alebo pocit škrabania v ňom a nádchu, vieme, že máme práve chrípku a nie sme prechladnutí. Vhodnou metódou na odlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie je meranie CRP. Vyšetrenie je možné realizovať priamo v ambulancii lekára z kvapky kapilárnej krvi a výsledok mate k dispozícii ihneď, nie je potrebné čakať na výsledky z laboratória.  Na základe výsledkov môže lekár ihneď nasadiť liečbu. Všeobecne platí, že hladina CRP je vyššia pri bakteriálnych infekciách než pri vírusových.

Dá sa chrípke vôbec predísť?

"Pokiaľ by ste si do svojho šatníka mohli kúpit len jeden jesenný kúsok, čo by to bolo?“ Tak presne táto veta na mňa dnes ráno vyhŕkla z rádia. Premýšľala som, čo mi aktuálne najviac chýba… samozrejme, že nič! –Ako každá žena mám skriňu preplnenú k prasknutiu  (ale napriek tomu nič na seba! :D), a tak som sa jesenný „must have“ svojho šatníka pokúsila objaviť inak.. Ktorý kúsok mi za posledné obdobie urobil najväčšiu radosť? Okamžiťe sa mi vybavil zlatý kardigan zdobený flitrami! Objednala som ho pred pár dňami na modino a od tej doby by som ho nosila najradšej denne.

Nikdy som nebola priaznivcom Kardiganov – prišli mi beztvaré, zbytočne dlhé, takže vytŕčajú z bundy a vo väčšine prípadov tiež nudné (neurazia ani nenadchnú). Potom som objavila tohoto zlatého krásavca a razom som môj názor úplne prehodnotila! – Pokiaľ má kardigan kvalitný materiál, rozhodne nepôsobí beztvarým dojmom, v kombinácii s opaskom môže postave skôr lichotiť.. A vykukovanie spod bundy? Keď máte v skrini taký luxusný flitrovaný kúsok, bola by naopak škoda, aby schovať ho pod bundu, protože outfit ešte povýši! 🙂)

Súťažiť o nákupné poukážky môžeš  tu na koníkovi.

Na prvý pohľad možno nezmyselná otázka. Odpoveď predsa znie: každá, ktorá poteší dieťa. V dobrej hračke sa ale skrýva viac...

Určite si pamätáte na svoju obľúbenú hračku. Trávili ste s ňou noci a zverovali jej svoje detské tajomstvá. Martina Rusnáková, riaditeľka detského centra Bäumchen – Stromček vysvetľuje: „Ak by bolo dieťa len v bielej prázdnej miestnosti, hračky by mu pomohli vyvinúť si určité zručnosti. Ak dieťa žije v priestore, kde je plno obyčajných, každodenných vecí, ľahko využiteľných na hru, tak význam hotovej hračky klesá. No v dnešnej dobe sa stáva zriedkavým, že majú deti dovolené hrať sa s týmito obyčajnými každodennými vecami (pretože by ich mohli zničiť alebo zašpiniť) a v tomto prípade deťom hračky znovu pomôžu. Ale hračky treba vyberať s rozumom a nezabudnúť, že menej pre nich znamená viac.“

Výber hračky treba premyslieť

Dieťa si prechádza rôznymi vývojovými fázami. Mgr. Zuzana Palenčárová, klinická psychologička a detská terapeutka radí ako na výber hračky v jednotlivých obdobiach vývinu dieťaťa: „V rannom detstve sú to skôr senzomotorické hry a hračky, ktoré rozširujú zmyslovú skúsenosť dieťaťa. Neskôr dominujú hry ktoré povzbudzujú fantáziu, dávajú možnosť identifikovať sa. Do zhruba ôsmich rokov vládne detskému svetu takzvané magické myslenie. Všetko je pre nich čarovné a možné. Sú to rôzne postavičky, plyšáky, divadielka, autá, transformeri, kostýmy... Po ôsmom roku sú to už hry viac sociálne motivované ako napríklad spoločenské hry. Alebo výskumné projekty, teda spoznávanie sveta v jeho reálnej podobe.“

Kde hľadať kvalitné hračky

Každý rodič chce pre svoje dieťa iba to najlepšie. Navyše sa blíži čarovné obdobie Vianoc. Preto je dobré vedieť, čo charakterizuje kvalitnú hračku a kde ju môžete nájsť. Palenčárová radí: „Okrem samozrejmých vecí ako sú bezpečnostné kritériá a zdravotná nezávadnosť by mala byť hračka primeraná veku a vývinovej úrovni dieťaťa.“

Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo...

V tú sobotu, 19.9.2015, bolo presne také počasie, sychravé. Ráno sme vstali ako bežne, podľa pokynov našej malej herečky 🙂 naraňajkovali sa, pohrali a uvarili obed, slečna šla spať a manžel išiel dokončiť zatepľovačku, že to má na hoďku-dve robotu. Súhlasila som a dohodli sme sa, že keď skončí, dáme si kávu s laskonkami, na ktoré som sa veľmi tešila. Ja som upratala po obede a ľahla si trochu k notebooku, ešte som rozmýšľala:  "dokelu, už je sobota a ja stále 2in1." A vôbec som teda nemala chuť na pondelkovú poradňu a pravdepodobne vyvolávaný pôrod. Slečna sa zobudila, nabehla mi k notebooku a mne sa s ňou vôbec nechcelo bojovať, tak som jej doniesla obed do obývačky a kŕmila ju tam.

Ona sedela na gauči a ja na zemi, po pár lyžičkách som pocítila známe puknutie a zaliala ma voda. Bolo 15:10. Hneď som brala telefón a volala manželovi. Povedal, že akurát dokončil a uteká hore. Ja som obvolávala malej krstnú, jej sestru, aby som vedela, kto ostane s malou. Ani jedna z nich nemohla hneď, naši neboli doma. Slečna povedala, že ostane s mojim bráškom, ale nakoniec plakala, a tak išla k rodičom tých dvoch kamošiek (krstnej a sestry). Takže fofry, manžel do sprchy, ja na wecko, potom do sprchy, pomedzi to som balila veci malej, obliekala sa, plakala, stískala ju a manžel volal doktorovi a išli sme. Odovzdali sme Paulínku a 15:55 sme vyrazili a ja som práve vtedy pocítila prvú kontrakciu, dosť silnú. A keďže tie moje kontrakcie boli rovno každých 5 minút, ešte sa ma Lukáš pýtal, či stihneme ten Bardejov, či ma nemá odviezť len do Starej Ľubovne, ja som mu s istotou povedala, že stihneme, ale nebolo mi všetko jedno.

Takú jazdu som ešte nezažila, v niektorých úsekoch sme mali na tachometri aj 160km/h a niekde v polovici cesty sa intervaly kontrakcií skrátili na 2-3 minúty. Lukáš-manžel volal Jarovi-doktorovi (volám ho tak familiárne), že nech príde (predtým totiž povedal, že doktor, čo má službu ma vyšetrí a zavolá, čo a ako), ešte nás ubezpečil, že to stihneme. Dorazili sme v zdraví a vcelku, ledva som vyšla z auta do nemocky a tam sa ešte sbs-kár pýtal, načo nám má odomkúť výťah, pako jeden.

Na príjem som prišla o 16:55, Jaro do 5 minút po mne. Pozrel ma a zahlásil: "na 5 otvorená, ešte to trochu potrvá." Napojili ma na monitor a vypísali sme papiere. Jaro odišiel a mňa sestrička vyšikovala na wecko, klystír a potom sprcha. No na tom wecku som už skoro umierala od kontrakcií, lebo mne veľmi pomáhalo chodiť a tam som nemohla. Na sálu som došla o pol šiestej a vtedy za mnou pustili aj manžela. Vypýtala som si loptu a o pár minút som už mala tlaky, sestrička kukla a povedala, že už je to tak na 7-8 a ešte chvíľu mám pohopsať a bude to. A veru bolo, kontrakcie boli brutálne silné (oveľa silnejšie ako pri Pauli). Pamätám si, že som trochu aj "kričala", manžel ma upokojoval, držala som sa ho ako kliešť. Zavolali mi Jara, napolohovali posteľ a šli sme na to. Tlačiť som tentokrát vládala a nepočítala som tlačenia, ale nebolo ich veľa, asi tak 5 odhadujem a malý zaplakal. Mne sa uľavilo, že je to za mnou a znovu som zažila ten neopísateľný pocit, keď som sa Lukáša spýtala, či je to chlapec a Jaro mi ho vysmiaty hneď položil na brucho a mohla som si ho chytiť. Maxim v tom momente stíchol, Lukáš mal slzy v očiach, bolo presne 18:00. Ešte som prosila nech mu nechajú dotepať pupočník a Jaro mi povedal, že to už robia štandardne, tak som sa potešila a tepal mu ešte dosť dlho. Sestrička malého na mne trochu poutierala, zakryla ho dekou a takto sme si hoveli, kým Jaro šil a kecali 🙂 Lukášovi som nakázala fotiť a Jaro len konštatoval, že si ho nemám všímať a mám sa sústrediť na malého. A veru, šitie som takmer vôbec necítila. Keď som porodila aj placentu, tak sa ešte smial, že pri treťom už Lukáša poučí a rodíme doma 🙂 Nakázal sestričke, že chce malého miery, tak ho vzali, odvážili, odmerali a doniesli nazad. Trvalo to asi 3 minúty. Zatiaľ Lukáš volal jeho rodičom a ja mojim. Maximka mi doniesli nazad, stále holučkého, len pod dečkou a položili už vyššie, aby si dočiahol na prsník a nechali nás samých troch. Veľmi sme si to užívali a malý sa do pol hodiny ukážkovo sám prisal.

Proste nádherný, neopísateľne krásny pôrod, popôrodný priebeh a bardejovská nemocnica je proste top. (len tak pre zaujímavosť, obvod hlavičky Maxima pri prepustení 35cm, Pauli mala 28cm)

Na zdraví nešetrite, meňte ju pravidelne

Pýtal sa vás už váš zubár, kedy ste si naposledy menili zubnú kefku za novú?
Ak je totiž zubná kefka príliš opotrebovaná, neplní svoju funkciu poriadne a to je na kvalite vyčistenia zubov vidieť.

Vlákna kefky po určitom čase vplyvom používania strácajú pružnosť, kefka sa rozstrapkáva a nečistí zuby veľmi dobre. Ak pri umývaní tlačíte kefkou o zuby a ďasno priveľa, k rozstrapkaniu hlavičky dochádza ešte skôr.

Zdravé hygienické návyky nepustia…

Zoberme si ako príklad hubku na umývanie riadu. Môžeme ju bez výmeny používať aj celý rok. Zotierame ňou však z kuchynského riadu zvyšky jedla ako i baktérie, ktoré sú všade okolo nás. Hubka začne po čase smrdieť, je plná nečistôt a tak ju bez váhania vymeníme.

Tiež tam vidíte podobnosť s inou hygienickou pomôckou — zubnou kefkou? Aj ňou čistíme zvyšky jedla a baktérie uložené v zubnom povlaku. (Či by hubka aj po troch mesiacoch stále riad čistila a nie naopak, to už nechávame na vašu fantáziu, prípadne domáci experiment.)

Chodíme na logopédiu, ale výslovnosť dieťaťa je stále nesprávna.

Prečo? Čo robíme zle?

Keď sa ma niekto spýta na problémy s rečou „online“ – cez e-mail, telefonicky, na rodičovskom portáli – snažím sa posúdiť, nakoľko je vážny problém a poradiť. Pre presný návod na terapiu ich ale odporučím vyhľadať v ich okolí logopéda, ktorý urobí podrobnú diagnostiku. Čoraz častejšie sa mi však ozývajú mamičky, ktoré už na logopédiu chodia a pokrok nevidia. Čo je teda zle?

Čítajte viac na: http://aktivko.sk/2015/10/stale-to-nejde/

Dnes vám Mudr. Alexader Schill predstaví naše Röntgenové pracovisko – vyšetrovňu alebo inak - snímkovňu. Všetko pod jednou strechou, v pohodlí a bez stresu. Našim pacientom poskytujeme vyhotovenie panoramatickej röntgenovej snímky štandardne ako súčasť vstupnej prehliadky. Získavame tak kompletný prehľad o stave zubov a tvrdých tkanív. Naše dentálne centrum však poskytuje svoje röntgenologické služby a CTčko aj pre širokú verejnosť. O výhodách kvalitnej diagnostiky si vypočujte viac vo videu.

V dnešnej časti video blogu vám primár Schill povie všetko, čo ste doteraz nevedeli o IMPLANTÁTOCH. Niekto sa ich bojí, iný zas na ne nedá dopustiť. Ako to s nimi naozaj je? Aké benefity ponúkajú? Vypočujte si odpovede na všetky otázky, ktoré ste sa chceli o implantátoch opýtať priamo od primára Schilla.

E 621 L-glutaman sodný

Vo vyšších dávkach glutaman sodný poškodzuje nervové bunky, spôsobuje migrény, cukrovku, žalúdočné vredy, vyvoláva agresivitu a má negatívny vplyv na kvalitu spánku. Napriek tomu, že stále nepatrí medzi "zakázané éčka", neodporúča sa deťom, tehotným a kojacim ženám, dokonca ani pacientom v nemocnici. 
Lekári aj výrobci potravín sú minimálne 30 rokov oboznamovaní s nepriazdnivými účinkami glutamanu sodného, ale napriek tomu trvajú na jeho údajnej bezpečnosti.

Kde ho nájdeme? 

Glutaman sodný sa používa v potravinárstve ako dochucovadlo – látka zvýrazňujúca chuť a vôňu. Je používaný v asijskej kuchyni. Dodáva potravinám výraznú mäsovú chuť. Obsahujú ho koreniace zmesy, sójové omáčky, instantné pokrmy ako sú polievky a omáčky, v konzervované jedlá a polotovary. ďalej v mastných výrobckoch, vo výrobkoch z rýb, udeninách a niektorých syroch. Je pridávaný dokonca do niektorých alkoholických nápojov. Je súčasťou pochutín (zemiakové lupienky, čipsy) a slúží ako náhrada soli.

Glutaman sodný sa využíva aj vo farmaceutickom priemysle. Nachádza sa v mnohých voľne predajných liekoch. Je zložkou niekterých očkovacích látok. Používá sa vo vlasovej kozmetike (šampóny, trvalá ondulácia). Glutaman sodný tvorí prísadu do stravy aj pre psov a mačky.

Nežiadúce účinky

Maaaam, Maaaam, Mamaaaam,.. Kričí z postieľky. Už je hore.. Bože, koľko je vlastne hodín?! 6:17. To je celkom fajn. Fuuu, ale aj tak.. Skúsim ju vziať k sebe, keď si ju pritúlim možno zaspí. Prd. Metá sa ako kapor. Našla ponožku, super, chvíľu sa s ňou prehrá. Ešte chvíľku chcem mať zatvorené oči.

Nesmiem zaspať, lebo sa scápe z postele. Stačí keď sa budem aspoň milimetrom dotýkať niektorej časti jej tela. Musím cítiť, kde je. Kde je??? Bože, nezaspala som? Uf, nie, tu je. Pritiahnem ju k sebe a pritúlim si ju. Aaaauuuu. Mám tržnú ranu. Zase ten jej prst prieskumník. Vystrčí ten krpatý ukazovák a zadrapí špeciálnym pohybom do nosnej dierky. Pre spresnenie, vopchá ho do nosa, z vonkajšej strany pridrží palcom, zadrapí necht (už viem, že som ich chcela konečne ostrihať) a potočí. Systematické týranie matky svojim skoro ročným dieťaťom schované za zvedavé bádanie. Je to môj malý sadista. Teraz ma šticuje za mihalnice... Ok, dobre dobre, mier.

Vstávam, ideme hore. Beriem ju na ruky. Ideme spolu odostrieť žalúzie a otvoriť okno. Polahnem ju späť a idem prebaliť. Riť mi otrčí asi 20 krát, vytlačí polovicu rybacej pasty na paplón, čo som včera prezliekla, kopne ma do sánky a ešte aj plače. ONA plače. Mňa behom 10 minút knockoutovala asi 5x a ona si plače. Tak raňajky. Odkrojím krajec mäkučkého chlebíka, natriem maslom, nakrájam na kocky a dávam do pusy. Nie! Keby takto vychytával brankár každú loptu, tak ho svoj team velebí, ako ona dokáže pravačkou vychytať každé sústo, ktoré sa jej snažím vložiť do úst. Ona musí sama. Chcelo by to taký ten chemický skafander  WHO, pretože keď chce papať sama znamená to, že do každej rúčky vezme minimálne jednu kocku chleba, žmýka ju v ruke, útržky chleba vypadávajú pomedzi prsty a maslo sa topí a steká čoraz nižšie k lakťom. Nakoniec si prehrabne vlasy. Úžasný WET LOOK.  To že každý hlt mlieka precedí pomedzi zuby na čisté bodyčko nerátam...Pod stoličkou je omrviniek pre malú farmu.

Vyberiem ju. Ideme do kúpeľne umyť ruky. Kým sa mi to podarí, tak mi 3x zastaví vodu a snaží sa vopchať prsty do zástrčky vedľa umývadla.  Musím konečne kúpiť tie záslepky. Pohodím ju do priestoru, nech sa trošku prebaví, idem spáchať očistu, aspoň vylupnem karpiny a skočím na malú. Stojí pri linke, pod rúrou, cápe po nej rukami a oblizuje sklo, ktoré som tiež včera vyleštila. Tri minúty a je ako ovracané. Počujem pípanie, zapína vysávač, robot vycúva z domčeka a ide po nej. Neskutočný rev a uteká za mnou do kúpeľne, berie sa na ruky. Vysávač vypnem, zaparkujem späť do domčeka. Malú položím na zem v detskej a dám do ruky slúchatká, tie sú u nás teraz TOP. A rýchlo  to sľúbené WCko. Ani sa nenazdám a o chvíľu sa snaží nakŕmiť toaleťákom, zapiť ho Domestosom a srdcervúco sa dožaduje na ruky. Ja sa jej vyhrážam hniezdom záchrany. Zvládli sme to. Tak si chvíľu posedela na kolenách aj na WCku, no veľká veda. Berie hrkálku a urputne sa snaží urobiť s ňou dieru do novej telky. Vlani nám ju doniesol Ježiško. Podľa odporúčaní môjho muža ju hreším a capnem ju po rukách. Rehot a berie na telku drevenú kocku. Ja ju beriem radšej do inej miestnosti. Kŕmi sa pexesom. Vyberám z úst kúsky papiera a na prste mám komplet otlačok zatiaľ len dvojzubého chrupu. Je 7.17...

Svet sa ponáhľa. Deň sa strieda s iným bez toho, aby sme si to stihli všimnúť. Mesiac si podáva ruku s mesiacom a my bez reptania otáčame strany v kalendári. A žijeme, pracujeme a snívame len na dobu určitú... 

Zúčastnila som sa výberového konania. Nie je na tom nič zvláštne, keďže už ani neviem koľký rok pracujem ako personalistka, takmer každý rok v inej firme. Zvláštne, však? Taká fluktuácia! Prečo to tak je? A čím bol ten pohovor iný, keďže mi hlboko utkvel v pamäti? Sedela som na opačnej strane ako zvyčajne... 

A žijeme, pracujeme a snívame len na dobu určitú... 

Prečo ste opustili predchádzajúce zamestnanie? 

A tak som sa pekne oblečená, s pevne stiahnutými vlasmi do prísneho drdola, ocitla na recepcii veľkej medzinárodnej spoločnosti. Viac z recesie ako z potreby. Prečo? Pretože ma headhunterka presvedčila, že za pokus nič nedám. A prečo som sa pokúšala? Pretože slovo perspektíva sa mi stále viac spája iba s vtákmi, a pretože sa mi opäť raz končí pracovný pomer na dobu určitú. Aby mi tento raz nebolo ľúto, suplujem miesto na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky. 

Osobný prínos z pohovoru: pozrieť si techniky náboru svojich kolegov, niečo nové sa naučiť, niečo dozvedieť a v neposlednom rade nahliadnuť do kultúry veľkého kolosu, okolo ktorého som niekoľkokrát so zatajeným dychom prešla. Pozhovárať sa v pracovnom mode s ľuďmi, s ktorými som sa niekoľkokrát na job fairoch stretla, na prednáškach rozprávala a vymieňala si rady, tipy, hovorila o svojich doterajších skúsenostiach. 

Čokoľvek, čo si zaumieniš!

Viem, že tu bolo a aj bude nespočetné množstvo kníh, článkov, webinárov, seminárov, afirmácií, čokoľvek, čo súvisí s motiváciou a dosiahnutím svojich snov a cieľov, ALE ten najdôležitejší článok v celom tom reťazci, sme my sami! Jedine my.....

Ako žena na materskej som si vravela, že veľa možností na sebarealizáciu nemám, ale opak je pravdou. Pokiaľ sa pokúsim si usporiadať lepšie svoje povinnosti a nepremrhám „svoj čas“ neustálym upratovaním a odkladaním vecí napr. v čase spánku môjho dieťaťa, je tu priestor na aj keď minimálne sa venovanie samej sebe, vzdelávaniu, pracovaniu na sebe.  

A tak je to aj s vami! Nie je priestor vyhovárať sa na nedostatok času. To čo nám chýba je nedostatok pevnej vôle, motivácie a disciplíny. A najhoršia slovíčko v tomto začarovanom kruhu je – ZAJTRA! Lebo keď si to poviem dnes, zajtra sa nič nestane. Viete, kedy sa to všetko začne? PRÁVE TERAZ! Teraz v tejto chvíli, keď si správne zadefinujete ČO, AKO a KEDY chcem dosiahnuť! A vtedy naše sny nadobúdajú reálnu podobu, keď to sami vyslovíme nahlas, spravíme čo i len malú mršku pre to, čo cítime, že potrebujeme spraviť a dosiahnuť v našom živote.Nemám pocit, že je momentálne mojím poslaním len vymieňať plienky, utierať prach, vysávať, variť a byť nespokojná z toho, ako vyzerámJ Tiež to mám celé v rukách, presne tak ako vy. Je len na každom z nás, ako sa k tomu postavíme.

Ľudia dokážu také úžasné veci, len sa poobzerajte okolo seba. A ja mám chuť patriť medzi nich. A tak to môže byť aj s tebou, s tebou, a dokonca aj s tebou.....

Žijeme príliš rýchle životy, roky utekajú, my fičíme a čas aj energie ubúda. Skúste sa zamyslieť po čom vaše srdce túži, čo si myslíte, že napriek vašej situácii nie je možné zrealizovať a teraz sa skúste zamyslieť, prečo by to nešlo a či náhodou nie je možnosť to predsa len spraviť, nájsť spôsob AKO si splniť svoje sny. Nechcete predsa letieť na Mesiac, alebo áno?! Tak ak máte len o niečo reálnejšie sny (aj keď prečo by neletieť na MesiacJ ), skúste sa krok za krokom k nemu dopracovať. Budete na seba nesmierne pyšní a vaše ratolesti tiež. Je to takisto spôsobom, akým ich môžeme naučiť byť zodpovední voči sebe, svojmu životu a dokázať im to, čo im neustále opakujeme a snažíme sa ich od útleho veku naučiť – všetko sa dá, keď sa chceJ

Dlhoročný anglický výrobca detských hračiek Bigjigs Toys ponúka okrem veľkého množstva kvalitných drevených hračiek aj nedrevené hračky - krásne látkové bábiky.

Látkové bábiky Bigjigs Toys sú dostupné v mnohých farebných prevedeniach a veľkostiach.

Látkové bábiky sú veľmi jemné na dotyk a preto sú vhodné aj pre najmenšie dievčatká. Bábiky sú oblečené v šatách z kvalitných materiálov a svojou farebnosťou zaujmú každé malé dieťa. Výhodou je, že oblečenie sa dá vyzliecť, čo je obľúbená činnosť pri hraní s bábikami a v neposlednom rade veľká výhoda v prípade potreby opratia.

Veríme, že Vás bábiky zaujmú rovnako ako nás 🙂 http://www.detskeveci-sovicky.sk/c/textilne-hracky/babiky

Bude to už deväť rokov, čo  som objavila čaro bazáru 🙂.Bolo to vtedy, keď naša dcéra práve potrebovala nové topánočky, no akosy práve vtedy na ne nezostali  peniaze. Mohla som počkať pár dní do výplaty, ale rozhodla som sa, že skúsim predať  tie, čo dostala a nestihla vynosiť.Hneď v ten deň som sa zaregistrovala, kupila som si baliček aukcii a hurá do toho.Topánky som s malou dušičkou ponúkla za najnižšiu cenu a vydražili sa za cenu oveľa vyššiu ako som čakala 🙂.Zrazu bolo na nové topánky a čosi aj zostalo...Za pár dní som zistila, že vecí , ktoré nepotrebujem je kopec, a ja uvolním skrine, upracem, a ešte aj zarobím 😀Ten adrenalín na konci vlastnej aukcie keď vidíte ako ľudia prihadzujú na Vašu vec bol neopísateľný. Bolo to asi také ako keď si kontrolujete čísla v lote 🙂 Postupne som začala veci aj nakupovať, niekedy sa podarilo novú vec získať za pár centov, inokedy za výhodnejšiu cenu ako v obchode, ale vždy to potešilo.Boli roky keď sa predávalo viac, inokedy menej.Samozrejme aj my sme na tom boli všeliako, niekedy veľmi dobre inokedy horšie, ale nech manžel zarábal hocikolko peňazí, vždy som sa ako správna manželka 😀 snažila ušetriť keď sa dalo,čo nepotrebujem predám a čo potrebujem kúpim.Postupne sa na stránke zvyšovalo členské, fotky tovaru sa museli zmenšovať, originalita tovaru sa musela dokazovať niekedy dosť zložito, ľudia prestali kupovať, alebo by všetko chceli za jeden cent.Keď už to stálo viac energie ako radosti, rozhodla som sa, že ušetrím čas a skončím.
Práve som čakala druhú dcéru, bála som sa amniocentézy a vtedy som objavila Vás, Modrý koník. Vtedy ma podporili baby vo fóre, rýchlosťou blesku mi odpísali, dokonca k veci, pekne mi všetko vysvetlili. Už sa nám to krátilo, bola som na poslednej poradni a pani doktorka mi hovorí v piatok, no čo zostanete tu? A ja nie nie pani doktorka, zajtra končí aukcia na kočík, ktorý chcem a kto mi ho vydraží ? 😀 A kto Vás odrodí?? Ja tu pondelok nie som, to vám nevadí ? 🙂 Ale všetko dobre dopadlo, v sobotu som si kočík vydražila (o 150eur lacnejšie ako v obchodoch)a v nedeľu som  rodila a stihla som aj pani doktorku.

O modrom koníku mi hovorilo stále viac mamičiek, a tak som sa rozhodla, že sem nakuknem.

Blogy ma príliš nezaujímali, ale bazár bol láska na prvý pohľad 😀.

Postupne som objavila výhody celého koníka:

-rýchlejší ako google

-múdrejší ako encyklopédia

Milujem ich. Naša svadba bola plná hortenzií. Zbožňujem biele, modré, ružové. Pestujem, resp. učím sa ich pestovať na balkóne, ale najviac im vyhovuje polotieň v záhradke, kvetináče neobľubujú. Minulý rok som si na tripe po severnom Taliansku nazbierala krásne kusy a celou cestou domov, som ich mala zavesené vzadu v aute, aby sa nezničil ich tvar a nezaparili sa. Zatiaľ som krajšie a plnšie hortenzie ako v talianskych horách nevidela. Po usušení som ich doma ošetrila lakom, dala im tvar venca a teraz mi už druhú jeseň zdobia exteriérové dvere do bytu. Keď prichádzam zničená domov, privítajú ma vyčaria úsmev na tvári. I love it. Really.

Už teda vieme, ako zabezpečiť štart do dospelosti našim deťom.

Je čas pripraviť sa na ich huncútstva!

                        
Aj lekári z urgentných príjmov nám potvrdia, že detská zvedavosť, nepozornosť a častejší pohyb detí bez dozoru majú za následok úrazy, ktoré sa stávajú najčastejšie pri hrách a športovaní. Sama ako matka dobre viem, že aj zábavné šantenie sa vie nešťastne zmeniť na slzavé údolie.

Správne poistenie neochráni naše dieťa pred úrazmi a chorobami, ale poskytne pomoc rodine v ťažkých časoch!

UNIQAČIK nám pomôže pri ľahších aj ťažkých zraneniach. Pripoistenia sú už krásne vyskladané v troch zdravotno- úrazových balíkoch, čiže si môžeme vybrať podľa potreby a samozrejme aj podľa ceny (tá je veľmi atraktívna- 2,4 alebo 8eur🙂). Všetky balíky obsahujú úrazovú hospitalizáciu a trvalé následky úrazu. Vďaka znásobovaniu sa plnenia až do 600% viem, že čím závažnejšie budú  trvalé následky úrazu- tým väčšiu pomoc  mi poskytnú.  

Občas je žiaľ nevyhnutný pobyt v nemocnici-  častokrát aj s rodičom, čo prináša opäť zvýšené náklady pre rodinu. Tu našťastie prichádza pomoc  v podobe denných dávok pre dieťa aj pre rodiča, ktorý ho sprevádza. Dokonca nám pri viacdňových pobytoch v nemocnici, kedy je zaťažený rodinný rozpočet, pomôžu jednorázovym príspevkom- minimálne 1.000.-eur! Veľkú výhodu prináša aj krytie výdavkov na operácie a plastické zákroky  po úraze.  Napríklad také viditeľné jazvy už nemusia spôsobovať smútok ani deťom, ani nám- rodičom.

Samozrejme, aj tu platí, že v prípade toho najhoršieho (smrti poisteného dospelého) budú naďalej dieťaťu kryté úrazy aj šetrenie až do konca zmluvy 🙂

Hrajte s nami o 5x balíček najjemnejšej starostlivosti od NIVEA Baby: medvedík, čistiace obrúsky, ochranný krém proti chladu a vetru a šampón s penou do kúpeľa 2v1. Bližšie informácie o produktoch nájdete na www.nivea.sk

Stačí správne odpovedať na otázku: Akú ingredienciu obsahuje Ochranný krém proti chladu a vetru NIVEA Baby?
a) Bambucké maslo
b) Pantenol a nechtík lekársky
c) Omega-6 mastné kyseliny

Súťažiť môžete priamo vo fóre na Modrom koníkovi od 19.10. do 25.10. 2015. Odpoveď nájdete na stránke Nivea

Veľa šťastia 🙂

Foto: Beiersdorf

Právnička? Lekárka? Policajtka? Asistentka, sekretárka, účtovníčka, učiteľka, upratovačka... Čo ich spája? Také jednoduché! Pohlavie! A ešte jeden hendikep. Chceli by pracovať, ale majú doma malé dieťa. Prípadne dve. 

Moja veľmi dobrá kamarátka mala život, po akom by túžila každá. Pred menom sa hrdo pýši titulom právničky, za menom sa jej vynímajú ďalšie tri písmenká. A takto ovenčená zo všetkých strán, sa tesne pred tridsaťpäťkou rozhodla vymeniť piedestál kariéry za materské povinnosti. Až také jednoduché to však nebolo! 

Svojho vytúženého potomka porodila v slnečný zimný deň. Vo vzduchu sa znášali jemné snehové vločky, jej líca zdobili slzy šťastia, dojatia aj smútku. Nemohla si pomôcť, keď jej lekár oznámil, že Paulínka navždy zostane jej jediným dieťaťom. Oslava jej tridsiatich deviatich narodenín mala teda sladko-trpkú príchuť. 

S pribúdajúcimi dňami nadobúdala presvedčenie, že jediné materstvo vo svojom živote chce prežiť naplno. Kariére už obetovala viac ako dosť, a tak jej vnútorný pocit nahováral jediné - vrátiť sa do práce až po uplynutí rodičovskej dovolenky. Keď navyše ohlásili úpravu Zákonníka práce, s prísľubom, že každá žena venujúca sa rodine, ktorá je pre nás Slovákov tak dôležitá, sa po rodičovských povinnostiach vráti na svoju pôvodnú stoličku, utvrdila sa vo svojom presvedčení. 

Rovnako urobila aj Andreja. Ihneď po dokončení atestácie sa vrhla s nadšením na najkrajšie obdobie v živote ženy. A urobila tak aj Soňa. Pred tým, ako otehotnela upratovala v administratívnych priestoroch veľkej finančnej spoločnosti. Aj Monika. Trošku neplánovane, ale predsa. V pravej ruke stískala červený diplom, v ľavej podávala spolužiačkam z výšky fotku z 3D sona svojho malého pokladu, ktorý nosila pod srdcom. 

Vyzerá to, že ich osudy sú dokonale odlišné. Pretína ich jediný bod. Materstvo.