Mam pevnu linku. Mam zadarmo na pevnu do vsetkych sieti. Prichadzali mi faktury 35€. Pozrela som si kde sa volalo a najviac do orangu. Zistila som ze som volala na cislo do orangu ale na pevnu. Ale na zaciatku bolo 38***** Neviete ze preco mi tak nabehuje draha faktura, lebo ona byva v tej istej dedine ako ja. Predtym som platila 20€.

O klokankovaní a perinke neperinke.

V pôrodnici som sa začítala do miestnej výchovnej literatúry z roku `85 kde sa písalo, že hmat a čuch majú novorodenci vyvinutý najmenej zo všetkých zmyslov, preto vraj necítia bolesť a nepotrebujú fyzický kontakt. Nad touto informáciou som sa pousmiala, vybalila Žabku z perinky, vyzliekla z košieľky, zabalila len do plienky, položila na seba a zakryla dekou. Takto sme strávili sme skoro celé 4 dni - to bol náš prvý krok k noseniu a nebolo k tomu treba ani šatku.
Ostala som veľmi milo prekvapená personálom na oddelení. Sestry aj lekári takýto spôsob starostlivosti o dieťa schvaľovali a podporili ma v tom. Nepočula som ani jednu výčitku, že by dieťa malo spať v postieľke, že prečo je vyzlečené, prečo stále kojím, prečo spí na mne... Dokonca ani počas vizity to nikomu nevadilo. Z tohto hľadiska sme si pobyt pôrodnici obidve so Žabkou veľmi užívali. 

Napriek tomu, že dnes sú vedomosti o vývoji novorodencov na úplne inej úrovni ako pred rokmi, mám pocit, že metódy starostlivosti o bábätká sa odvtedy veľmi nezmenili. Chcem sa vyjadriť len k jednej veci - perinky/zavinovačky. Nemám ich rada, lebo podľa môjho názoru veľmi obmedzujú možnosti manipulácie s dieťatkom a nedovoľujú plné rozvinutie toho čo sa dnes tak moderne nazýva "materské kompetencie". 

A ako to súvisí s nosením?? No takto:
Často sa pri poradenstve stretávam s obavou budúcich mamičiek, ktoré sa boja, či zvládnu udržať v rukách krehkého novorodenčeka a zároveň ho uviazať do šatky. Odpoveď je: áno, zvládne to každá! Ale je to oveľa ľahšie, ak je mamička od začiatku zvyknutá na manipuláciu s dieťaťom bez perinky. Musí ho vedieť pevne chytiť, preložiť do vertikálnej polohy a predvídať jeho pohyby a zmenu ťažiska. To sa však nedá naučiť so zavinovačkou. Navyše, pri nosení v šatke sa od narodenia preferuje zvislá poloha a zavinovačke sa dieťatko dá nosiť len horizontálne. Preto sa môže stať, že vertikálne nosenie sa bábätku neskôr nemusí páčiť. 

Záver z toho všetkého: ak chcete začať s nosením čo najskôr po pôrode, nespoliehajte sa na perinky. Kľudne ich využívajte pokiaľ vám to tak vyhovuje, ale naučte sa manipulovať s bábätkom aj bez zavinovania, komunikovať dotykom, celým telom, cítiť ho tak ako ono cíti vás. 

Po dovolenkovom, priam idylickom, pobyte v nemocnici ma doma čakala tvrdá realita. Dve nedočkavé deti, ktorým bolo treba konečne niečo navariť, poprať, poupratovať a ako bonus k tomu nespavé novorodeniatko. Tu už prišla na rad aj šatka, ale dostať do nej to najmenšie dieťa nebolo také ľahké a prvé výsledky sa dostavili až po niekoľkých pokusoch...     

Mamičky, uvoľnilo sa nám miesto pre dieťa v mladšej triede  (od 18  mesiacov) a dve miesta v staršej triede (od 3 -5 rokov). Pre tých, ktorí sa zapíšu do konca augusta ponúkame mimoriadnu celoročnú zľavu zo školného. A to:  pre dieťa do 3 rokov zľava zo 420,-  Eur na 320,- Eur mesačne, a dve miesta pre deti do staršej triedy zľava z 350,-  na 250,-. Eur.  Platí len do konca augusta len pre prvé tri zapísané deti. Upozoňujeme na možnosť preplatenia príspevku na starostivosť o dieťa do výšky 230,- EUr, na ktorý vystavujeme všetky potrebné potvrdenia. Zároveň chceme upozorniť na jazykové kurzy pre rodičov našich detí v rámci aktivít našej škôlky ZDARMA. Viac info na 0948555102.

Ako sa pripraviť na nosenie bábätka ešte počas tehotenstva.

Tehotenstvo je vraj najkrašie obdobie v živote ženy. Teda neviem, pre mňa to asi neplatí. Jednu vec som si však naozaj užila - vyberanie a zháňanie šatkovacej výbavy pre našu najmenšiu Žabku. Vedela som, že ju chcem začať nosiť hneď, ako to bude možné. Otázka bola len, v čom??

Teraz trochu teórie: 
Na nosenie novorodencov je najideálnejšia babyšatka. Tie sú buď pevné (drahšie a dlhšie vydržia, viazanie vyžaduje cvik) alebo elastické (lacnejšie, menej nosné a vhodné pre mamičky bez skúseností s nosením). Druhov babyšatiek je veľmi veľa a líšia sa zložením, pružnosťou, nosnosťou, hrúbkou, typom tkania a samozrejme dizajnom a cenou. Je z čoho vyberať a často to nie je ľahké, hlavne ak sa v šatkách trochu vyznáte a chcete mať všetky 🙂 Ďalšia možnosť, pre mamičky čo sa veľmi, veľmi ale naozaj veľmi boja viazania šatiek, sú predviazané šatky. Tie netreba viazať, len sa "oblečú". Potom sa dá novorodenček nosiť aj v niektorých typoch ergonosičov, ktoré majú novorodeneckú vložku. Tie odporúčam pre tých, ktorým sa šatky proste nepáčia a nebudú páčiť a ani by nikdy neuvažovali, že by na seba nejakú etnohandru omotali. 

Je dobré mať šatku nachystanú už pred narodením bábätka, lebo vtedy je predsa len viac času na vyberanie a zháňanie tej pravej. Naša Žabka mala termín koncom júla. Malo byť horúco. Hľadala som teda šatku vhodnú aj do teplého počasia. Elastické šatky nemám rada a viazať viem, tak som sa rozhodovala medzi kopou krásnych pevných šatiek. Nakoniec vyhrala ľahučká, vzdušná, poloelastická šatka značky Ellevill s prímesou merino vlny, ktorá má mať termoregulačné vlastnosti a v lete by teda nemala tak hriať. Podarilo sa mi ju zohnať vo vyhovujucej farbe z druhej ruky, tak som aj trochu ušetrila. A neskôr sa mi ešte "omylom" ocitlo v skrini niekolko ďalších kúskov, ktoré hádam využijem neskôr.

Túto máme:

Ďalšou dobrou investíciou do budúcnosti je kurz nosenia. Potom nehrozí, že budete mať v skrini drahú šatku a nakoniec ju nebudete vedieť uviazať. Ja som sa niekoľkých takých kurzov zúčastnila, ale na opačnej strane. Učila som viazať iné tehotné mamičky 🙂 Viazať sa dá naučiť aj podľa videí na youtube a tehotenstvo je ideálny čas na precvičovanie, hoci aj s bábikou alebo plyšovým medveďom. Veľa informácií aj s videami je aj tu na MK, vo wiki, alebo v skupine Nosíme naše deti. 

Podľa zákona č. 561/2008 Z.z. majú zárobkovo činní rodičia dieťaťa do 3 rokov možnosť čerpania príspevku na starostlivosť o dieťa do výšky 230 € mesačne.

Pre rodičov, ktorí sú oprávnení poberať uvedený príspevok v  našej škôlke vystavujeme všetky potvrdenia potrebné k čerpaniu tohoto príspevku. 

Milé maminy,
pomaly sa končí čas dovoleniek a my sme tu pre vás opäť každý deň okrem nedele. Ak máte záujem o konkrétne termíny, rezervujte si ich čo najskôr, lebo sa nám rýchlo zapĺňajú. :o)
Tešíme sa na vás v bazéne alebo v telocvičniach.

Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nás kontaktovať emailom na info@micuch.com, na facebooku facebook.com/centrummicuch, alebo priamo tu a radi vám na všetko odpovieme.

Váš Micúch team

                      SEPTEMBROVÉ TERMÍNY PLÁVANIA

Velmi pekne napisany skutocny pribeh mladej mamicky Juniper Russo.

Bola zastankyna bio zivotneho stylu a neockovania (sama priznava,ze k tomuto nazoru sa prepracovala vdaka blogom na internete, mamickovskym skupinam a rodicovskym foram..) Uz pocas tehotenstva mala jasnu predstavu o nepovoleni akychkolvek "neprirodzenych" zasahov do jeho prirodzeneho vyvoja (ziadne zbytocne ultrazvukove vysetrenia, ziadne lieky bez jej vysloveneho suhlasu, ziadne vyvolavanie porodu, ziaden epidural, ziadne lieky tlmiace bolest pocas alebo po porode,ziaden pitocin(=oxitocin)-"pokial nekrvacam na smrt", odhodlanie zacat kojit hned ako sa dieta narodi)

Dcerku na prvej poradni odmietla dat ockovat.Do tlaciva napisala -Ziadne vakciny. Sposobuju autizmus.To je co stale pocuvam z blogov, mamickovskych skupin, rodicovskych for.

Vyborne povedala lekarka  Takze vy viete viac ako ja.Mozete my povedat ,pani Russo,kde ste chodili na medicinu?

Zacala jej hovorit, ako osnovy na medicine su sponzorovane farmaceutickym priemyslom-to je inak to co som citala,ale zastavila sa.

Ste stastne dieta, povedala lekárka.

     Stála na zástavke busu... taká obyčajná dedinská žienka... proste sú žienky, na ktorých to vidíte, že nie je z mesta... také tie milé babenky...  stretla sa so známou... možno za iných okolností by sa spolu zasmiali na dedinských klebetách, potrkotali by... dnes však nie... babenka sa potrebovala vyžalovať zo svojho trápenia s návštevou vnukov... (podľa toho, čo som pochopila, boli to traja chlapci vo veku cca 9, 8 a 6 rokov)

     „Jáj, šak som zúfalá... mala som šeckých troch vnukvov na prázdninách... sodoma-gomora... šak prvý deň ešče jak-tak, druhý deň mi už ponadávali do kráv sprostých, večer ma ten najmenší dokopal, lebo som ho do koscelíka volala... tretí deň došla susedka na kávičku, šak vieš, máme ten putovný rúženček, došla, že pomodlíme a poklebetíme... ušla od nás, tí chalani jej nadávali, tak som sa hambila... som volala nevesce, nech dójde pre nich... no došiel syn... a začal mi dohovárac, že mama, dnes sa už dzeci nevychovávajú, jak kedysi, dnes sa dzecom necháva volnosc, sa neobmedzujú, aby sa im neublížilo... že šak by traumu mali, musia  byť slobodné, či čo... že on má traumu, jak sme ho s tatkom obmedzovali, keď sme ho vychovávali... že sme šecko zle robili...“ Slzy sa rinuli po vráskavej tvári... „Toľko sme obetúvali, žeby vyštudoval, žeby sme z neho vychovali slušného človeka... jáj, šak čo je totok za doba... aby dzeci šecko mohli, opľuli ma, dokopali... a ani vlastná krv si ma nezastala, žeby sa im chúďatkám výchovou neublížilo... ešte že sa toho chudák mój dedko nedožil, Pánboh mu daj pokoj večný...“

      Vedela by som k tomu popísať všeličo... ale nechcem...

Der erte Sommertag! 

Das find ich wirklich stark. 
Wir können enllich baden geh'n. 
Zum hellen Badestrand

kommen wir angerannt
und können schon das Wasser seh'n.

Da kommt die Sommersprosse, 
sie ist mein Weggenosse;
im hellen Sonnenschein, 
da will sie sein. 
Da kommt die Sommersprosse, 
sie ist mein Weggenosse; 
im hellen Sonnenschein, 
da will sie sein.

Die Decke ausgerollt,
ein bisschen rurngetollt,
ich pump die Luftmatratze auf.
Das Wasser ist so kalt,
doch alle planschen bald.
Dann nimmt das Schicksal seinen Lauf.

Da kommt die Sommersprosse,
sie ist mein Weggenosse ...

HANDRINTS s.r.o prichádza s novinkou! Od októbra 2014 získavajú všetci naši klienti možnosť absolvovať celoročný kurz anglického jazyka pre začiatočníkov  ako špeciálny bonus a pozornosť škôlky ZDARMA!

Minulý rok mi moj gynekológ oznámil, že na 100 percent prirodzene neotehotniem. Na odľahčenie poznamenal, že niekedy aj motyka vystrelí a na svojom vlastnom vtipe sa pobavene zasmial. Do rúk mi popri tom dával informačný leták o umelom oplodnení a výmenný lístok pre partnera na spermiogram. A keďže mám 5 mesačnú dcerku, asi viete ako tento príbeh skončí... Dnes sa pobavene smejem ja jemu. 

Začalo to tým, že nikdy som nemala pravidelnu menštuáciu, ale pravdu povediac som si z toho ani nerobila ťažkú hlavu. Mojej mame sa cyklus upravil tiež až po 2 pôrodoch. Zbystrila som až vtedy, keď som až 11 mesiacov cyklus nedostala. Vďaka mojej "úžasnej" košickej lekárke, som však ani po vyšetrení nedostala odpoveď v čom je problém, len som ticho odišla s predpisom na antikoncepciu v ruke. Pre 17 ročnú pannu bola antikoncepcia naozaj skvelý nápad... A takto to šlo pár rokov. S antikoncepciou som mala aspoň pseudo-menštruáciu a v období, keď som si od nej chcela dať oddych som mala "menštruačné prázdniny". Keď som na ňu chcela zas nabehnúť, môj už bratislavský gynekológ mi musel pichnúť 2 vyvolávačky, aby som dostala nejaký náznak menzesu... Až on mi v mojich 23 rokoch povedal, že budem mať problém otehotnieť, pretože mám tenkú sliznicu, nízkopoloženú a dokonca malú maternicu, takže budem mať problém aj s donosením a moje vaječníky vypovedali službu. Do auta som vtedy nasadla s uplakanými očami a diagnózou PCO - polycysticke vaječníky alebo Stein-Leventhalov syndróm. Po nejakom tom pozviechaní sa, som sa snažila utešovať, že raz sa to predsa len podarí...

A tak šli roky a keďže som nestretla muža, s ktorým by sme chceli dieťa obaja rovnako, nemala som si prečo robiť starosti. Som veľmi rodinne založený človek a o dieťatku a skvelom mužovi som snívala asi od 15.rokoch. A potom taký prišiel. Keďže však bol rozvedený a mal už dve deti, netlačila som na neho. Dokonca moja láska k nemu bola taká veľká, že by som vedela obetovať kvoli nemu svoj sen o dieťati. Však budem sa starať aj o jeho deti. Preto som bola nesmierne prekvapená, keď mi na moju otázku, čo by sa stalo keby som otehotnela odpovedal, že by bol ešte šťastnejší ako momentálne je. Samozrejme vedel o mojom probléme, ale povzbudzoval ma, že aj lekári sa mnohokrát mýlia a že on ma také kvalitné spermie, že prerazia aj pancier... Bol marec a ja som od minulého leta v auguste nedostala návštevu, ako inak, po vysadení antikoncepcie. Odmietla som už brať umelé hormóny, keďže neriešili podstatu problému a začala som sa orientovať iným smerom. Už dávno som bola fanatik do zdravej výživy a po niekoľkých hodínách študovania kníh, článkov, videí a rozhovorov som bola presvedčená, že zdravou stravou sa moje telo zmobilizuje. Počula som o tom ako sa onkologický pacienti vyliečili surovou stravou, dokonca v mojom blízkom okolí boli takíto ľudia, tak som viac nepotrebovala. 

Šla som do toho naplno s taškou plnou prírodných doplnkov. Nechcela som to nechať iba na surovú stravu, ale študovala som čo všetko stojí za mojimi problémami. S pomocou čínskej medicíni som došla k tomu, že za mojou neplodnosťou stojí nevyživená krv a treba rozprúdiť krvný obeh a zvlhčiť črevá. Brala som ženský ženšen a peruánsky koreň maca, ktorý je prírodný regulátor hormónov, pupalkový olej, ktorý je potrebný brať iba v období od  prvého dňa cyklu do ovulácie, aby sa vajíčko mohlo zahniezdiť na sliznici maternice, pila som himalajsky čaj na chýbajúcu menštruáciu (to bol jediný "hriech" v "surovom období") a všetko som to dopĺňala spirulinou, chia semienkami, acerolou, sezónnou zeleninou a ovocím a pravidelným vysedávaním na slniečku. Bol prvý máj, lásky čas a moj prvý normálny a spontánny menzes po 10 rokoch! Bola som šťastná a zároveň hrdá na seba, že som to dala sama. Neskôr som už dodržiavala surovú stravu na 80 percent. Bola som si však vedomá, že nemôžem žiadnu bielu múku, cukor, mäso a výrobky z kravského mlieka. Som krvá skupina A a všetka tá strava by spôsobovala iba ťažkosti. U žien trpiacich PCO syndrómom je stále prítomný zápal v organizme a preto som sa musela vyhýbať strave, ktorá ma dráždi, či spôsobuje výkyvy v hladine inzulínu. 

Potom prišiel júl. V noci sa mi snívalo o pozitívnon tehotenskom teste... Po prebudení som šla so zvláštnym pocitom do kuchyne po test, ktorý mi ešte ostal v dvojbalení. Po použití som si nejak automaticky hovorila, že je to len blbosť a chystala som sa ho vyhodiť do koša. Všetci vieme, čo prišlo. Nechcela som tomu veriť, že to prišlo tak skoro, ale vedela som, že to je pravda aj bez potvrdenia od lekára. Vtrhla som do izby k priateľovi, ktorý sa na mňa usmieval so slovami, však sme to chceli obaja. A tu sa žiaľ šťastný príbeh nás dvoch končí.

Muž mojich snov sa zrazu zľakol pravdivosti svojich slov, že aj lekári sa mýlia a že jeho spermie sú fakt také kvalitné, že všetko prerazia... Teda, skončil sa keď ma vyhodil z domu v 3. mesiaci tehotenstva, keď som odmietla potrat...Ale to je na iný príbeh. Dnes som síce slobodná mamina, ale neopísateľne šťastná. Tehotenstvo som mala krásne - teda to obdobie, ktoré som strávila doma s mojom rodinou v Košiciach. Mimoriadne stresujúci prvý trimester som sa snažila vyvážiť relaxačnými cvičeniami, pozitívnymi afirmáciami, pomalým a hlbokým dýchaním, zdravou stravou a radosťou z mojho rastúceho bruška. Ubezpečovala som moje malé dievčatko, že napriek všetkému sa nemúsí báť prísť na tento svet, že urobím všetko preto, aby bola šťastná, milovaná a že ju budem ochraňovať.

Všetky deti milujú príbehy. Len si spomeňte na dlhé večery, keď nám rodičia čítali rozprávkové príbehy a my sme snívali o tom, aké by to bolo, stať sa aspoň na chvíľu nebojácnym hrdinom, či hrdinkou týchto príbehov. A teraz si predstavte, že dnes je už tieto detské sny možné uskutočniť. A tak práve váš drobec, nezáleží, či je mladší alebo starší, môže byť hrdinom čarovného kresleného príbehu Hrdinovia z krajiny MooGoo, v ktorom dobro zvíťazí nad zlom a za svoj hrdinský čin môže získať krásne ceny, ročnú zásobu sirupu do mliečka MooGoo alebo krásny bicykel.

Zapoj sa do súťaže tu

Zapoj sa do súťaže tu

Čo je krajšie ako úsmev na tvári vášho dieťaťa? A teraz si predstavte, vyčariť svojmu drobcovi radosť hneď dvakrát. Je to skutočne jednoduché, stačí zájsť na stránku výrobcu chutných sirupov do mliečka MooGoo >> www.moogoo.sk a vytvoriť si rozprávku, ktorej hlavným hrdinom bude práve vaše dieťa. Do rozprávkovej krajiny zavítal zlý, preukrutný Kostilam, ktorý nemal deti rád a nedovolil im piť mliečko. Práve preto mnohé prišli k úrazom, až nakoniec žiadne z nich ani len nevychádzalo von, hrať sa. A práve vtedy, ako blesk z jasného neba, prichádza na scénu váš nezbedník, ako rozprávkový hrdina, ktorý má za úlohu zachrániť všetky detičky. Podarí sa mu to?

Zapoj sa do súťaže tu

Zapoj sa do súťaže tu

Keď sa mali narodiť dvojičky, tak som si tak interne povedala, že nebudem Mišelu dávať do pozície veľkej sestry, ktorá MUSÍ POMÁHAŤ s bábätkami. Zdalo sa mi, že už to bude na ňu dosť, že vôbec sú hneď dvaja a preto som jej nechcela pridávať ešte nejaký pocit, že jej tým nastanú nejaké povinnosti. Pre mňa také niečo znamenalo priamu cestu do pekla súrodeneckých vzťahov. Veď si zoberte, ako niečo robíte s čistou láskou a radosťou, keď niečo „musíte“ a ani ste sa o to neprosili.

Miš sa ani nikdy neprejavovala, že by mala záujem „starať“ sa o bábätká. Ešte aj keď sme brali von hračkársky kočík, nosila v ňom autíčko. A ja sama som teda už vôbec nemala ani hmlistú predstavu, čo sa bude diať, keď prídu hentí dvaja.

Zo začiatku teda neboli bábätká zaujímavé. Spali, vrešťali, jedli. Po 4 mesiacoch Miš nastúpila do škôlky a s bábätkami sa videla cca tri hodiny denne. V lete však mala Miš mať letné prázdniny a už od mája som sa obávala, ako to spolu všetci prežijeme. Čakala som, že začne (konečne?) žiarliť a trucovať a tak. Myslela som si, že po dvoch týždňoch začnem strihať meter, kedy už bude 2.9. a najstaršia bude konečne v škôlke.

No, ale nestalo sa tak. Miš vhupla do sesterskej roly, ani som si nevšimla ako (asi ani ona nie). Okrem toho, že tých malých zbojníkov zabaví, dá aj pozor, prípadne kričí, keď sa niečo nekalé deje. Takto zachránila Tomčiaka od štipnutia včelou, keď sa ju pokúšal napchať do úst. (Síce na druhý deň ho uštipla osa, ale to sa nepočíta). Nespočetne krát mi zachránila mobil od utopenia v slinách. Nosí im vodu, mlieko a hľadá dudle. Keď si myslí, že sa nepozerám, prikrmuje ich svojimi raňajkami. Najlepšie je, že to robí sama od seba. Tak som už aj rozmýšľala, pokiaľ je to pre ňu ešte zábava, a kde už začína povinnosť.

Nedávno sa Tomáš tváril, že sa ide zvaliť z postele a okrem chlapa reflexne zareagovala aj Miš a vrhla sa k nemu. Tiež sa stalo, že sa Ivutiena pokakala tak, že kým som zistila rozsah škôd, natrela som jej to hádam až do ucha. V tom istom momente sa stalo, že si Mišela udrela koleno. Čiže rev, ja som bola na ceste do sprchy, kde som chcela dekontaminovať dcéru č. 2 a za mnou ťapkal nadšený Tomčiak, že “super, otvorená kúpeľňa!”. Celý šťastný sa vrhol za nami do sprchovacieho kúta, kde plávalo kadečo a tak som uvažovala, ako ho odtiaľ dostanem. Napadlo mi, že ho môžem odsunúť nohou (ruky som fakt nemohla použiť..) ale to by sa hneď vrátil, alebo teda zavolám Miš, nech ho príde odtiahnuť. A ona, chúďatko moje poslušné, pribehla celá uplakaná a držala to vytešené dieťa kým som Ivanu neumyla. Potom som Miš, samozrejme, poľutovala, pritúlila a pofúkala, ale bolo mi ľúto, že sa musela tak, priam nedetsky, prekonať.

No dobre, možno sa tu rozplývam o samozrejmostiach a väčšina detí vhupne do súrodeneckej úlohy raz dva. Ale tak pre mňa, jedináčika, to samozrejmé nie je. Úprimne, som úplne paf.

Sme škôlka zameraná na rozvoj hudobného cítenia a hudobných zručností. Náš program zahŕňa každodenné hudobné, hudobno-pohybové, spevácke, rytmické a iné činnosti, prostredníctvom ktorých rozvíjame u detí schopnosť hudbe rozumieť a hudobne sa vyjadrovať.

V našej škôlke realizujeme hudobný program KINDERMUSIC (pre viac info pozri http://www.kindermusik.com/about/kindermusik-at-home/) .Našou lektorkou je linecnovaná pedagogička z USA, ktorá raz týždenne prichádza za deťmi a rozvíja hudobné zručnosti detí v rámci uvedeného programu.Deti denne spievajú so sprievodom hudobných nástrojov ako je gitara, klavír, hrajú na detské hudobné nástroje,  a dychové hudobné nástroje.Hrajú  na flaute a na ústnych harmonikách.  Hra na flaute pôsobí okrem iného priaznivo aj na dýchacie orgány a mnoho pediatrov ju odporúča pre deti s častými dýchacími ochoreniami. Deti sa dostávajú do kontaktu s perkusiami, oboznamujú sa aj so základmi teéorie hudby- učia sa poznávať dĺžku nôt, vytileskať rytmický notový zápis.Deti sa oboznamujú aj s takými vecami, ako napríklad digitálny záznam ich hlasu, práca s mikrofónom, vystupovanie pred inými a sólový prejav, kedy sa učia sebavedomo a bez obáv vystupovať pred druhými. Do programu zaraďujeme aj muzikoterapiu, maľovanie na hudbu a iné hudobné aktivity. 

https://www.ludialudom.sk/vyzvy/1670. Prosím prečítajte si túto výzvu a dozviete sa viac, kto bude chcieť podať pomocnú ruku, tak pomôže. Aj tak vopred dakujem za vašu pomoc, verím že dobré duše ešte jestvujú. Tento článok, čiže táto výzva určite zaujme niekoľko ľudí. Ešte raz dakujem.

Ahojte mate niekto skusenost s antibiotikami Zinat. Mam malu dcerku a doktor jej ich naordinoval no citala som v letaku co vsetko sposobuju a bojim sa jej ich dat. poradte niekto pleas

Proč duše potřebuje smutek

Pozitivní emoce motivují a odměňují, ale negativní jsou stejně důležité: jsou našimi směrovkami na cestě životem, jsou semafory na našich životních křižovatkách.

Říkal mi nedávno soused odnaproti, že prý v knihkupectví natrefil na mou sbírku básniček. A že si ji tedy v rámci dobrých sousedských vztahů koupil. A že prý jsem to napsala hezky, to ano, ale že je zbytečně moc těch básniček o nehezkých věcech. A to že on nerad, on se všemu nepříjemnému vyhýbá a špatné pocity si raději vůbec nepřipouští.

Dál jsme to nerozváděli. Zůstali jsme u konstatování, že to máme každý jinak. Všichni nemusíme s našimi dušemi (nebo mozky, chcete-li) zacházet stejně. Někdo nechává své pocity volně plynout a někdo se některým z nich brání nebo je odmítá. Každý máme svůj způsob, jak se vypořádávat se vzestupy a pády, které s sebou život přináší.

Paleta emocí

Odžili jsme si ve své kůži už nejeden pátek, víme, co nám dělá dobře a co ne, co ještě zvládneme a co už ne, a druzí ať nám do toho laskavě nemluví. Natož v sobotu ráno u stánku se zeleninou.

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden dedko. Tento dedko mal krásnu veľkú záhradu, v ktorej pestoval všelijakú zeleninu a chutné ovocie. Raz vyšiel dedko pred dom nadýchať sa čerstvého vzduchu. Bola jar, vtáčiky spievali, zem voňala.

- Ako je dneska krásne! - pochvaľoval si dedko. Nevdojak siahol rukou do vrecka nohavíc, a tam - semienko. Ktovie, kde sa tam vzalo!

Dedko spravil pätou vo vlhkej zemi jamku a semienko do nej opatrne, ale o-pa-tr-ne vložil.

- Len si rasť, maličké! Ktovie, čo z teba bude!

Semienko utešene rástlo. Najprv pustilo korienok, potom z neho vyklíčili lístky. Dedko ho polieval a okopával, ako najlepšie vedel.

- Čo len z teba vyrastie? - spytoval sa neraz.

Rozpravala som sa s kamaratkou a ona mi povedala ze jej dcera sa opitala ze ci skrabanie vsom pomaha a nevedela odpovedat chcem sa opitat vas

Odisla nam chladnicka poradte mi aka znacka je najlepsia ak chcem kupit kombinovanu.

Moja dcera ma 15 rokov a od svojich 13 ma kutiky v lete je to najhorsie. Isli sme aj ku koznej ta nam predpisala masticku. Ta nepomohla. Isli sme aj na aerologicke a nie ja nic alergicka poradte mi ze co mam robit. Minuli rok mala na jednej strane taky kutik ze nemohla dobre rozpravat a jest a ten najväcsi je napravej strane.

Aloe vera  aj zázračná rastlina. Regeneruje pokožku, pomáha pri hojení rán, reguluje krvný cukor,  upravuje trávenie, zmierňuje bolestí kĺbov, pôsobí preventívne pri vzniku obličkových kameňov, výrazne pomáha pri liečbe rakoviny a ešte omnoho viac,

Ak mate nejaky zdravotny problem a potrebujete poradiť ozvite sa.Rada odpoviem a pomožem.

Detský kútik - 1. časť 

1. poschodie, Podzámska 32, Nové Zámky

Ahojte 🙂 Mám 7 mesačnú dcérku a chcela by som jej podávať zdravú BIO stravu. Videla som na  www.sobik.sk Ella´s kitchen pre deti. Máte niekto s tým skúseností?

Životný štýl, aký som opísala minule, sa na mne začal značne podpisovať.

Jedného dňa, keď som štyristo sedemdesiaty deviaty krát odniesla Tomáša od DVD prehrávača, po ceste vybrala Ivuške z úst kameň z kvetináča a pri tom som zistila, že Tomčiak má zase plnú plienku (jupí, už 4 zuby!), mi môj chlap navrhol, či by som nezobrala Mišelu a šla s ňou sama na víkend na chalupu.

Rovno som ten nápad zavrhla, mysliac na milión dôvodov, prečo nie. Ale potom som zistila, že mi chýba tretia ruka na to, aby som vedela prebaliť toho Tomáša, pretože on práve nemal čas ležať (nikdy nemá čas ležať, keby vás zaujímalo) a po ceste z kúpeľne som našla Ivušu, ako žuje šmirgľovací papier (nie, do tejto chvíle som nevedela, že takú vec máme v dosahu), a rozhodla som sa, že idem. A tak som zbalila seba, dcéru, psa (Dášenku), kamarátku, jej syna, jej psa (Borku) a vyrazili sme. Miš síce chvíľu váhala, že ona bez tatinka a bábätiek nejde, ale sľúbila som jej, že pôjdeme pozrieť susedovie mačiatka a bolo vybavené.

No, bolo dobre veru. Aplikovali sme hádam všetky pravidlá úsporného rodičovstva (Niečo v zmysle čo nemáš, to nepotrebuješ). Po ceste sme sa zdržali, čiže nákup sme nestihli. Ráno sme teda vyrazili do miestnych potravín, kde poznáme tetu predavačku a tá im o 9. ráno (chápem, tam je to už poludnie) dala nanuk a tak sme raňajky vyriešili po ceste. (aspoň raz som bola cool mama aj ja). Do chladničky sme potom slávnostne uložili jedno malé maslo a 15dkg (dag?) šunky. Okrem toho tam bolo ešte svetielko. Domáce paradajky sme nechali vonku, pretože vraj v chlade strácajú chuť. Mala som veľmi svetácky pocit.

Potom sme vyrazili na výlet. Miesto rádia nám úplne stačilo počúvať o čom sa tí dvaja vzadu rozprávajú:

„Aha, tam je táva!“