Ako nosiť lacno, no stále kvalitne

Drvivá väčšina nováčikov v nosení je spočiatku zarazená cenou nosičskej výbavy. Ja sama som začínala so šatkou, ktorú mi kúpila moja úžasná Hanka a v tom čase som si hovorila – toľko peňazí za kus látky. Nikdy viac! Nuž, s odstupom času je starý dobrý Storch tou najlacnejšou šatkou, akú som vlastnila 🙂

V prvom rade chcem napísať jednu vec – nosenie je akt, ktorý k dokonalosti potrebuje iba dve veci – rodiča, a dieťa. Šatka či nosič je iba pomocníkom, ktorý odľahčí chrbát, kríže a v neposlednom rade ruky a umožní vám kopec super vecí, ako starať sa o domácnosť (srandujem! To je síce treba, ale zábava to nie je ;) ) – ale aj rôzne výlety po horách, či voľné ruky pre ďalšie dieťa alebo manžela / manželku / priateľa / priateľku, či bezproblémové cestovanie MHD, vlakom, alebo venčenie psov, či varenie, alebo len jednoduché užívanie si prítomnosti dieťaťa a sloboda, ktorú nosenie poskytuje. Ach, áno, a uspávanie. Nosenie je často ekvivalentom čarovného hop šup prášku do ríše snov. Čo si vyberiete, je na vás, myslite vždy na to, že k noseniu naozaj nič viac netreba, a netreba z neho ani robiť vedu. Je to také jednoduché. Vy, a dieťa. Všetko ostatné sa dá vymyslieť. Nosenie nie je drahá záležitosť.

Poďme si teda ale najprv vysvetliť, prečo sú šatky a nosiče také drahé. Šatky (pevné) sú tkané špeciálnymi technikami tak, aby ostali priečne pružné (teda nepružia na šírku ani na dĺžku, ale diagonálne), nite, z ktorých sú utkané, musia mať certifikáty vhodnosti a nezávadnosti pre deti do troch rokov, a v neposlednom rade musíte zohnať tkáčovňu, ktorá má technológie, ktoré takéto šatky umožňujú tkať, a to tiež stojí nemalé peniaze. Ďalšia vec je farbenie priadzí, ktoré musí takisto podliehať určitým normám, v tomto prípade, keďže sa jedná o produkty v ktorých sa nosia deti, podliehajú tieto procesy normám najprísnejším. Pri pevných šatkách teda skutočne platí, že kvalita stúpa s cenou. Čím vyššia cena, tým kvalitnejšie priadze, takisto prímesy (ľan, hodváb, konope, atď) zvyšujú cenu šatky.

Čo sa týka nosičov, tam je to ešte komplikovanejšie. Certifikovaný musí byť nielen celý nosič, ale aj všetky jeho komponenty – nite, látky, pracky, výplň bedrového pásu či ramenných popruhov. Nosič musí spĺňať náročné požiadavky na odolnosť a výdrž, nite musia byť certifikované a odskúšané na vysokú záťaž (obvykle to býva 20kg, čo je väčšinou horná hranica, ktorú nosič reálne odnesie, na ktorú bol testovaný, že nerupnú pracky, nepraskne šitie, atď), jednoducho, bezpečnosť na prvom mieste. Ďalej je to originálny nápad a značka nosiča, ktorá chráni investície jeho majiteľa či stvoriteľa. Dôležitý je takisto strih nosiča – správny ergonomický nosič musí poskytovať dostatok látky na podsadenie dieťatka, tak, aby to bolo aj nosiacemu, aj nosencovi, pohodlné a príjemné.

Čím sa dostávame k veľmi často diskutovanej tematike metráží a fejkových nosičov. Metráž je vlastne kus látky, častokrát prezentovanej a predávanej ako šatka na nosenie detí. Je to však iba obyčajná metráž, ktorá buď nepruží vôbec (a teda ani diagonálne) alebo, naopak, je pružná až príliš a tým pádom sa prevesuje. V klasickej metráži sa nosiť dá – ale je to dosť nepohodlné, hlavne pri stúpajúcich kilogramoch dieťatka. A pri nosení nám predsa ide o komfort – oboch. Skúsila som nosiť aj v metráži (v Pentelke), mala som tam 3,5kg bábiku a nevydržala som ani 5 minút. Odniesť moju takmer 12 kilovú Evku v klasickej šatke naopak problém nemám, ani pri viac-hodinovom nosení. Vyskúšajte si to niekedy, naozaj je to obrovský rozdiel. Mnohé metráže nemajú ani atesty na kvalitu použitých materiálov a ich zdravotnú nezávadnosť.

V Európskej únii patrí Slovensku predposledná priečka v kazivosti chrupu detí v predškolskom veku. Odborníci radia medzi hlavné príčiny nedostatočnú ústnu hygienu a zlé stravovanie. Vďaka projektu Dental Alarm sa od roku 2006 takmer stotisíc slovenských škôlkarov a žiakov základných škôl dozvedelo, čo a na čo vlastne zúbky sú, ako sa o nich majú starať a prečo, čím zúbky kŕmiť a naopak, čo im škodí. A to všetko hravou formou v podaní vyškolených študentov zubného lekárstva, priamo v priestoroch ich škôlky či školy. Bola som zvedavá, ako sa dá udržať pozornosť neposedných deťúreniec a tak som sa do jednej škôlky šla presvedčiť na vlastné oči. 

Celé "školenie" pozostáva zo štyroch návštev v triede škôlkarov, pričom jedna trvá 45 minút a na každú sú pripravené iné témy, aktivity a darčeky. Cieľom je deťom  správne vysvetliť všetko okolo zúbkov a pomôcť im vybudovať správne návyky. Tie neprávne totiž spôsobujú zubné kazy a krvácajúce ďasná, ktoré vedú k bolesti, prebdeným nociam, opuchnutým lícam a často aj k strachu z ošetrenia a k celoživotnej traume z prostredia zubnej ambulancie. 

1. Dentálna hygiena

Školitelia rozdajú deťom dve kefky Curakid - jednú na čistenie zúbkov doma a jednu v škôlke. Deti sa učia správne čistiť svoj chrup, školiteľ pritom demonštruje pohyby na veľkom modeli. Aj učitelia musia dávať pozor, budú totiž v škôlke deťom s dočisťovaním pomáhať. Páčilo sa mi, ako školiteľka vysvetľovala deťom rozdiel medzi dobrou a zlou kefkou čistením "povlaku" (múky) zo stola kefkou s rovnými a cik-cak zastrihnutými štetinkami. Každý si mohol pokus vyskúšať sám, čo decká veľmi bavilo. Každé dieťa sa naučilo, ako si môže množstvo nahromadeného povlaku na zúbkoch skotrolovať samé - vlastným nechtíkom. 

Keď sa deťom vysvetľuje ideálne držanie kefky - ako pero - učia sa veľmi rýchlo. Nemajú totiž vybudovaný ten zlozvyk ako my, držať kefku ako päťročný lyžicu. 

Ako najlepšie utíšiť dav škôlkarov? Dajte im do rúk kefku, nech vám ukážu, ako si čistia zúbky. Zrazu je v triede také ticho...  Školiteľ prechádza od dieťaťa k dieťaťu a názorne im pomáha s čistením vlastnou rúčkou. Praktická inštruktáž! Deti sa nenaučia samy písať ani počítať. Rovnako sa bez pomoci dospelých nenaučia ani správne si čistiť zuby.