Po mojich mesačných skúsenostiach pri riešení problémov v bazári som sa rozhodol podeliť sa s vami o moje skúsenosti. Niekedy je to omnoho ťažšie ako sa na prvý pohľad zdá. Každá zo strán má svoj pohľad na jadro sporu a veľmi často môžete byť za toho zlého. Preto som sa rozhodol opísať v niekoľkých príspevkoch najčastejšie vznikajúce problémy v bazári a ako sa snažím docieliť spravodlivé riešenie.

Špeciálna kategória problémov pre mňa je poškodený tovar. Každý z nás vníma trochu inak výrazy ako nenosený, obnosený, použitý a podobne. V bazári totiž nie sú nové veci, takže isté známky obnosenia existujú vždy. Ako dosiahnuť spravodlivosť? 

Ideálne je, ak sa pýtate pred kúpou na všetky detaily, na ktoré ste citlivý. Takisto pedávajúca strana by nemala používať slová a superlatívy, o ktorých nie je 100% presvedčená. Tým sa podobné nedorozumenia dajú znížiť. 

Ako ale riešiť prípady, kde kupujúca je nespokojná so stavom oblečenia a predávajúca si je istá, že nezavádzala? Čo v takomto prípade? Je potrebné hneď trestať predávajúcu, tým že musí vrátiť peniaze, ak sa v inzeráte vyslovene neklamalo? Prípadne musí nová majiteľka oblečenia prekusnúť, že si napr. šaty nemôže obliecť a svoje peniaze už späť neuvidí? 

To sú prípady, keď nemôžeme povedať, že bola jednoznačne nastolená spravodlivosť. Vždy jedna strana by niesla všetky náklady a neurobila by pritom jednoznačnú chybu. 

Z toho dôvodu celkom často využívam možnosť zľavy z ceny tovaru. Predpokladám, že kupujúca sa tak poučí, že musí nabudúce byť dôslednejšia pri pýtaní sa na stav tovaru pred kúpou. Predávajúca sa zas poučí, že si musí lepšie prezrieť tovar, ktorý predáva a upozorniť aj na chyby, ktoré predtým nepovažovala za dôležité. 

Rozhovory s manzelmi Koprivovymi, rodicmi 5 deti:

1. cast ..... http://www.youtube.com/watch?v=W7GE2YhGdbI

2.cast........ http://www.youtube.com/watch?v=p3Ivb9CJsHE

3.cast.........http://www.youtube.com/watch?v=ua6tqaA3aSo

Klavír/flauta

v utorok od 15.30 – menšie detičky

vo štvrtok od 15.30 – veľké detičky

Výtvarno-modelovací

v piatok od 15.30 a počas obedného spánku menších detí

Joga

Čaute 🙂 prosim pomožte mi chcem psíka do bytu ale niesom doma som v škole a pridem domou o 1:30 akeho psika si mám kúpiť ? Dakujem za odpoveďe 

Mám za sebou už niekoľko problémov v bazári. Niekedy je to omnoho ťažšie ako sa na prvý pohľad zdá. Každá zo strán má svoj pohľad na jadro sporu a veľmi často môžete byť za toho zlého, niekedy dokonca aj z pohľadu obidvoch strán. Preto som sa rozhodol opísať v niekoľkých príspevkoch najčastejšie vznikajúce problémy v bazári a ako sa snažím docieľiť spravodlivé riešenie. 

Jeden z najčastejších problémov vzniká pri posielaní tovaru obyčajným poštovným. Väčšinou ide o tovar za veľmi nízku cenu, ktorý sa neoplatí posielať doporučene. V takomto prípade musím úprimne napísať, že ak tovar nie je doručený, my nevieme určiť, kde nastala chyba. 

Tým pádom ho ani nevieme vyriešiť. Mohlo ísť o chybu predávajúcej, chybu kupúcej, ale aj problém na strane pošty. Ak sa teda v bazári dohodnete na obyčajnom poštovnom a niekde nastane problém, nevieme pomôcť. Vždy potom záleží len na vzájomnej dohode medzi obidvoma stranami. Nerád tiež vstupujem do diskusií medzi dvoma stranami, keď viem, že nemôžem zaujať jednoznačné stanovisko. Pri drahších tovaroch preto jednoznačne odporúčam trvať na doporučenej pošte. 

Tu by som odporučil dať do hodnotenia, že tovar sa stratil na pošte. Ide o neutrálnu poznámku pre predávajúcu aj kupujúcu a nám to pomôže zistiť, či sa totožný prípad nestáva stále tým istým používateľom. V tom prípade vieme skôr zaujať nejaké stanovisko a byť nápomocný.  

--

Týmto článkom nenarážam na žiadny konkrétny prípad. Každý prípad je riešený individuálne. Len som vám chcel ukázať, ako vidím problémy v bazári ja a rád privítam aj váš názor. 

Prosím, vie mi niekto vysvetliť tieto iniciály v správe od ortopéda: klim naznač antalg drž tela, dynamika drieku zbníž bolestivá citl, paravert dx na úrovni LS prech. orient neurolog v norme manévre na coxy nepriek. pedes plani bil gr. II. sec Gadunov. dg. Lumb diskog. In oberv. Plochonožie.. ďakujéém.. 

Výber materiálov pre zubnú kefku CURANATURA podlieha prísnym zdravotným kritériám. Všetky použité materiály (vrátane obalu) sú absolútne v súlade so zdravým životným štýlom, neobsahujú ŽIADNE prímesy ani stopy nebezpečných chemických zlúčenín - vrátane FTALÁTOV ani Bisfenolu A (celkom bežných v mnohých spotrebiteľských produktoch) a sú 100% ekologicky nezávadné. Rúčka kefky je vyrobená z Vlákien bambusovej trstiny. Povrch je špeciálne tepelne upravený. Použitie tohto materiálu má viacero výhod:

-- Bambus ako prirodzene najrýchlejšie rastúca rastlina na planéte obsahuje látku zvanú bambusový-kun,ktorá je prirodzene antibakteriálna a antimikrobická. To znamená, že bambus má prirodzenú ochranu proti škodcom a plesniam, a preto pri jeho pestovaní nie je potreba používať ani pesticídy ani hnojivá. Týmto je vylúčená veľká časť nežiadúcich chemických reziduí v konečnom bambusovom produkte - rúčke kefkyCURANATURA.

-- Povrchová úprava rúčky zaručuje okrem atraktívneho vzhľadu a príjemného zaobchádzania takzvanúkarbonizáciu povrchu, ktorá rapídne predlžuje životnosť rúčky a má za výsledok vodeodolnosť povrchu a tým pádom zabraňuje usádzaniu nečistôt a mikróbov.

Štetinky kefky CURANATURA sú taktiež volené podľa prísnych zdravotných kritérií. Vyvinuté boli výhradne v mäkkom prevedení v rozsahu výslovne odporučenom profesionálnym dentálnym hygienikom. Materiál štetiniek je buď nylon 4, alebo prírodná bambusová celulóza. V obidvoch prípadoch ide o 100% biologicky rozložiteľný materiál. NYLON 4 bol zvolený ako zdravá voľba, a zubná kefka CURANATURA HEALTH s nylonovými štetinkami 100% zodpovedá požiadavkám Medzinárodného Sympózia dentálnej hygieny. VLÁKNA BAMBUSOVEJ CELULÓZY boli zvolené ako zelená voľba, a zubná kefka CURANATURA BAMBOO tak spĺňa požiadavky na označenie 100% prírodný produkt. Bambusové vlákna sú výnimočne pružné a trvácne, čo z nich činí ideálny materiál pre štetinky zubnej kefky - samozrejme pri zachovaní správnych vlastností kefky - zistenými výskumami kefiek CURANATURA pod dohľadom dentálneho hygienika.

CURANATURA sú osadené mäkkými jemnými štetinkami, ktoré sú šetrné k Vašim zubom aj ďasnám. Podľa Sympózia orálnej hygieny sú použité najmäkšie vlákna o hrúbke 0,15mm s hustotou 40 štetín na otvor, so zaoblenými koncami zastrihnutými do rovna. Dĺžka štetinky je 1,1 cm, uložené sú v 4 radoch. Podľa materiálového zloženia sa môžete rozhodnúť medzi dvoma variantami zubnej kefky

Už som tu druhý deň a začína sa moja práca. V hlave mám množstvo navzájom nesúvisiacich myšlienok, tak ich budem písať rad radom ako mi napadnú.

V minulom článku som nestihol napísať jednu zaujímavosť z hlavného mesta, aj keď som tam dlho nezotrval. Nákupné centrá sú ako u nás. Majú tu takmer všetko. Len s rozdielom, že vám pred parkovaním skontrolujú spodok auta či nemáte výbušninu a pred vchodom prejdete detektorom kovov.

Je to spôsobené relatívne vysokým nebezpečenstvom teroristických útokov. Tieto hrozby sú tu reálne dlhodobo, preto nedávny teroristický útok, ktorý v októbri okupoval titulné stránky našich novín, nebol až taký prekvapujúci.

V Naivasha som začal žiť životom komunity. Učím matematiku a vlastne všetko čo príde. Aj keď skúsenosti s učením mám, tak musím priznať že učiť decká základné veci je omnoho, ale omnoho ťažšie. Na jednej strane som veľa všeobecných vecí zabudol (napr. o rastlinách, o zvieratách). Na druhej strane vedieť výsledok a postup niekedy nestačí.

Len vysvetliť obyčajné sčítanie, alebo prepísanie čísla na slovo je sizyfovská úloha. Mal by som problém to vysvetliť v slovenčine, nie ešte v angličtine deckám čo 90 % času hovoria svahilsky. 

Pritom majú veľkú chuť sa učiť a pracujú samostatne. Pýtajú si úlohy, bez červeného pera k nim nesmiem ani pristúpiť. Neskutočne sa tešia na každú "kvačku" čo im dám za správnu odpoveď. A dokonca sa sústredia, relatívne sedia na miestach (na africké pomery), až som prekvapený.

krásny darček pod stromček pre všetky romantické duše. Nenájdete v žiadnom kníhkupectve. Úplne nová kniha od Julie Quinnovej : Vojvoda a ja. Je to prvá zo série o Bridgertonovcoch. Slovenské vydanie od Vydavateľstva Pandora. Existuje pre londýnske Ctižiadostivé matky väčšia výzva ako slobodný vojvoda? SPOLOČENSKÉ NOVINY LADY WHISTLEDOWNOVEJ, APRÍL 1813 Zdá sa, že Simonovi Bassetovi chýba už len kúsok k tomu, aby požiadal o ruku sestru svojho najlepšieho priateľa – pôvabnú Daphne Bridgertonovú. Ale iba oni dvaja vedia pravdu. Simon vymyslel zložitý plán, ako od seba udrží matky zo spoločnosti, ktorým ide o sobáš. A čo sa týka Daphne, teraz, keď sa zdá, že vojvoda ju označil za žiaducu, určite pritiahne niekoľko veľmi vhodných nápadníkov. Ale počas všetkých tých plesov, ktoré Daphne trávi so Simonom, zabúda, že ich známosť je len klamstvom. Možno je to jeho diabolským úsmevom, určite je to tým, ako jeho oči horia zakaždým, keď sa na ňu pozrie... ale Daphne sa do vojvodu zamiluje... naozaj! A teraz musí urobiť aj nemožné a úplne nestratiť srdce a dušu kvôli atraktívnemu búrlivákovi, ktorý sa zaprisahal, že sa nikdy neožení! Cena 9,90 EUR!!! Poštovné pri prevode na účet neplatíte. Pri dobierke +0,80 EUR. www.vydavatelstvopandora.sk

Babyvak je v našej spoločnosti jednou z najpoužívanejších pomôcok na nosenie detí. Umožňuje nosenie dieťaťa tesne pri tele matky už od novorodeneckého veku v horizontálnej polohe zvanej aj "kolíska" .

Staršie deti, ktoré už vedia samé sedieť, je možné v babyvaku nosiť vertikálne vpredu alebo na boku. Prednosťou babyvakov je jednoduchá manipulácia, rýchle nasadzovanie a nízka cena. V babyvakoch je možné pohodlne a diskrétne dojčiť. Nevýhodou je obmedzené použitie na horizontálne polohy a jednostranná záťaž pre nosiacu osobu.

Slovenský pojem babyvak zahŕňa niekoľko typov rôznych nosičov, ktoré sa líšia materiálom, prevedením aj pohodlím pri nosení. Všetky typy sa nosia cez jedno rameno. Z dôvodu nerovnomerne rozloženej záťaže je vhodné striedať strany, na ktorých sa dieťa nosí.

Babysling

Najviac rozšírené sú priestranné vaky z neelastickej látky s mäkko vystuženými okrajmi (babysling). Veľkosť vaku sa prispôsobuje doťahovaním pomocou krúžkov alebo praciek. Je to najbezpečnejší aj najpohodlnejší typ babyvaku. Novorodencov je možné v takomto babyvaku nosiť aj s perinkou. 

Nosnosť závisí od výrobu, český babyvak Pech udáva až 50kg.
Značky: Babyvak Pech, Minimonkey, TheBabaSling
http://babyvak.cz/product.php?id_product=49

Ahojte,

som stážista na Modrom koníku a od pondelka tu začínam svoj štvrtý týždeň. Preto by som sa rád s vami podelil o zážitky a dojmy. Aké to tu naozaj je?

Pred mesiacom som o existencii tejto stránky ani len nepočul. Veď prečo aj, nie som cieľová skupina.  Prvá vec, ktorá ma presvedčila, že by som vôbec niekde bol ochotný stážovať bola uvoľnená atmosféra, ktorá tu vládla. Každý ma tu vrele privítal a trpezlivo odpovedal na moje otázky. A verte mi, nebolo ich málo.

Takisto som tu nezažil žiadny veľký stres, sledovanie príchodu či odchodu z práce, ako to býva zvykom. Tu ľudí baví čo robia, nepotrebujú taký dozor. Diskutujú spolu o všetkom. Tiež mnohé problémy  vo fórach či bazári sú diskutované. Moja klasická predstava admina, alebo zákazníckých centier je taká neosobná. Niekto zatelefonuje, napíše, na to sa rýchlo štandardne odpovie a koniec. Tu sa všetko rieši omnoho osobnejšie. Nie je ani problém priznať si chybu, poradiť sa s kolegami. 

Veľké plus stáže pre mňa ako jedáka je skvelá kuchyňa. Vynikajúce jedlá a zákusky každý deň. Odkedy som tu,  nemali sme 2x to isté jedlo. Spôsobom práce, podmienkami aké tu sú, by som to tu mohol nadnesene nazvať malým slovenským googlom.

Ale nie som tu len pre vykecávanie sa a jedlo. Pomaly som začal spoznávať aj samotnú stránku. Ako funguje, čo sa na nej všetko nachádza. Začal som riešiť prvé problémy v bazári, fotoblogoch či na fóre. Nie je to najjednoduchšie, keďže častokrát ste v situácii že budete ten zlý, nech urobíte čokoľvek. Aj keď máte úmysel byť nestranný a pomôcť. Takisto niekedy sa pomôcť ani nedá. O to viac ma tešil každý vyriešený spor a pozitívne reakcie.

V čarovnom lese Čertíkovo sa  dejú rozprávkové zázraky … šantia čertíci, čarujú bosorečky  a v jaskyni opäť niekto  chrápe Pozývame všetky odvážne deti spolu s rodičmi 1. 12. 2013 o 11.00 hod. ku jaskyni v Plaveckom podhradí. Spolu s jaskyniarmi preskúmame podzemný svet a skamarátime sa s jaskynnými obyvateľmi. .. Objavíme tiež tajomstvá Čertíkova a možno príde aj Mikuláš  

Program vhodný pre rodiny s deťmi vo veku 3-9 rokov. Počet osôb je limitovaný!

Je potrebné sa vopred prihlásiť: rodinnevikendy@gmail.com  

Cena: deti 9 €, dospelí 5 € Trvanie programu: cca 2 – 2,5 hod. (potom voľná zábava pri opekačke pred jaskyňou ) Cena zahŕňa: vstup do jaskyne cca 30 minút, rozprávkový animačný program pre deti, Mikulášske balíčky pre deti, Nezabudnite vziať so sebou: čelovky, baterky, náhradné oblečenie, niečo na opekanie, nápoje,  

http://www.rodinnevikendy.sk/mikulasska-jaskyna-1-12-2013/

Chladné počasie je predzvesťou chrípkového obdobia. My dospelí sa s prechladnutím aj so zvýšenou teplotou vyrovnáme celkom ľahko, ale v prípade malých detí je to niečo iné. Teplotu si bábätká samy nezmerajú a ani nepovedia, že niečo je zlé. A plačom upozorňujú vlastne na všetky svoje potreby.

Merať bábätku teplotu uprostred noci je niekedy skôr ako scéna z hororu - veľa plaču a kruhy pod očami. Vyzliekať dieťa z oblečenia a merať mu teplotu v zadočku určite neprinesie skorý spánok nikomu zo zúčastnených. Infračervený teplomer Thermoval duo scan, ktorý meria teplotu na čele a aj v uchu, pomáha mamičkám aj ich ratolestiam. Je to vysokokvalitný a klinicky overený výrobok.

Meranie teploty je jemné a rýchle. Trvá len 3 sekundy na čele, v uchu zistíte teplotu dokonca ešte rýchlejšie - stačí 1 sekunda. Začiatok aj koniec merania navyše označujú zvukové signály, ktoré dopĺňa aj svietiaca LED kontrolka nad tlačidlom SCAN.
Dve možnosti merania určite oceníte u detí, ktoré majú napríklad negatívne skúsenosti s "prepichovaním uší" alebo zápalmi, a u malých bábätiek, keď sa teplota v ušku nedá zmerať kvôli malému obvodu vonkajšieho zvukovodu. Zvolíte možnosť na čele. Keď má ale dieťa spotené čelo, je zasa lepšie merať teplotu v uchu.

Infračervený teplomer Thermoval duo scan je rýchly a spoľahlivý. Treba len vedieť, ako s ním správne merať. Každá nová technológia si vyžaduje chvíľu cviku. V podrobnom návode na teplomer sa dočítate, aký je správny postup merania. Základom je očistený merací senzor - je to najdôležitejšia a najcitlivejšia časť prístroja. A prečo je to také podstatné? Pri každom meraní prichádza senzor do styku s pokožkou - meranie na čele prebieha potiahnutím od stredu čela smerom k spánku a v uchu sa môže senzor zaniesť ušným mazom. Dôležité je zaviesť ho správne hlboko a nasmerovať snímač teploty na ušný bubienok. Pomôže tomu aj to, že za ucho zľahka potiahnete.

Thermoval duo scan má aj inštruktážne video na nových webových stránkach. Je to jednoduché, keď viete, ako na to. A správny postup sa dokonca môžete naučiť hrou.

Poďte hrať a vyhrať krásne výhodné balenie, kde je k infračervenému teplomeru aj fľaštička, vlhčené obrúsky a vatové tyčinky.

Odbíja polnoc a ja som konečne ochotná priznať si, že cesta do postele je v túto chvíľu pomerne vhodný strategický krok. Prihliadnuc na môj fyzický a duševný stav by to nebolo bývalo odveci už niekedy okolo šiestej (kecám, dnes som z tej postele radšej ani nemala liezť), ale to sa decká eštelen rozbiehali (pretože všetci vieme, že najsamviac sranda nastáva vtedy, keď treba ísť spať). Takže, s vypätím všetkých síl sa mi podarilo nezaspať pri uspávaní detí a nastal ten magický čas, kedy sú najzlatší a spokojne odfukujú aj s tými ich nevinne vyzerajúcimi tváričkami. Teraz sa my, nedočkaví rodičia, môžeme (a musíme!) na to vrhnúť..!

Nech už je „to“ čokoľvek, nastali komplikácie. Vedela som, že to nebude len tak, že som nezaspala pri uspávaní detí. Dnes si vzal službu manžel. Takže som tu na „to“ sama. Len ja a moje kruhy pod očami.

Chcela som si pokecať. Dnes som stretla po rokoch jednu známu a bola strašne nadšená z toho, že mám tri deti. Je to celkom zaujímavé, koľko fascinácie vie tento fakt navodiť. Jedno alebo dve je očividne nuda, ale tri, to je už oná magická hranica, ktorú sme s mojím drahým ráčili prekročiť. Je to sranda, ale človek by povedal, že už ustanú otázky typu kedy bude ďalšie bejby do zbierky, ale ono nie. Prvé a druhé – to treba, treba. Tretie je šok. A potom už je to asi jedno, lebo však sa množíme jak králiky, a tým je to asi fuk, koľko bude, hlavne že je a keď boh dá, možno sa aj do fialového z neba dostaneme s nejakým rekordným počtom potomkov (a rekordným mínusom na účte).

Možno ju zneistil pohľad na moje proporcie v oblasti pásu... Jo, cica nežer, tri liposukcie, abdominoplastika, 5 maratónov denne a dám to po rokoch materskej v pohode na modelkovský lúúk... Všetko mám premyslené. Ale na teraz som svoju známu uistila, že nevadí, že máme troch synov, to dievčatko (čo by bolo btw aj tak chlapec) necháme spokojne na iných.

Ako tak (dobrovoľne!) ochotne utierala vlhčeným obrúskom čerstvý navrátivší obsah žalúdka nášho najmenšieho z môjho kabáta, spýtala sa druhú najčastejšiu otázku. Že ako to zvládam (s dodatkom, že ma obdivuje, a to i napriek tomu, že netuší, ako to zvládam).

To je správna otázka hodná zamyslenia. Myslím, že som rodičovskú úlohu nikdy tak „neflákala“, ako teraz. A myslím, že som nemohla urobiť lepšie, ako začať to konečne „flákať“. Môj prvorodený si to musel odskákať, všetky tie moje snahy byť čo najlepšou. Toto asi mnohí z vás nepochopia, ale nevadí. Inštinkt je pekná vec, ale snaha robiť to čo najlepšie vie byť natoľko silná, že ho podupe, pretože nie je dostatočne citlivý, dostatočne rešpektujúci, aktívny, empatický... Bla bla. Človek si myslí, že vychováva zdravú, správne sebavedomú samostatnú bytosť a medzitým sa mu doma ocitne malý tyran.

Tehotenstvo je to najkrajšie obdobie v živote ženy. Ten pocit, že v tele rastie nový život je veľmi silný a zosilnie keď žena pocíti prvé pohyby svojho dieťatka. Najskôr jemné, nesmelé ako keby len ťukanie do bruška, neskôr búrlivé, silné pohyby usvedčujúce matku o životaschopnosti jej bábätka. 

Môj príbeh sa začal odohrávať tak úplne znenazdania. Už pár dní bolo zle od žalúdka a nič mi nechutilo, k tomu ešte obrovská únava. Ani vo sne by ma nenapadlo, že som tehotná. Až dve čiarky na teste ma usvedčili, že vo mne vznikol nový život. Spočiatku ma to vydesilo, nakoľko som to neočakávala, no rýchlo som prijala pravdu, že budem matkou. Pomaly vo svojom vnútre som sa začala tešiť na moje prvé bábätko. Prvý ultrazvuk bol pre mňa skutočným zážitkom, pretože prvýkrát som uvidela ten malý zázrak, ktorý vo mne tíško rástol. Moje dieťatko sa aktívne hýbalo, kopalo, naťahovalo a bolo neskutočne rozkošné. Bolo strašne maličké a krehučké, no pocit, že je moje a budem ho naveky milovať ma hrial hlboko v srdci. 

Týždne pomaly plynuli a ja som sa čoraz viac tešila na moje bábätko, na môj pokladík. Bola som čoraz nedočkavejšia na to, kedy sa mu pozriem do tváričky a zistím či sa väčšmi podobá na mňa, či na svojho otecka. K narodeninám som dostala snáď ten najkrajší darček v živote. Tým darčekom boli prvé, nesmelé pohyby mojho drobca, ktorý bol už tak vitálny, že ráno na druhý deň po narodeninách ma slabulinko kopol. Spočiatku som nevedela, či sa mi to len zdá alebo je to naozaj tak, ale postupom času som zistila, že to čo som prvýkrát pocítila boli predsa len pohyby mojho malého pokladu. Nasledujúce týždne sa niesli v radostnom prežívaní množstva kopancov.

Zlom nastal v 19. týždni. Opakované krvné testy mi vyšli veľmi zlé. Znamelo to pre mňa len dve možnosti. Buď moje bábätko je zdravé, alebo nie. Bohužiaľ ultrazvuk potvrdil tú horšiu možnosť. Môj chlapček, malý bezbranný tvor bol vážne chorý. Lekári ma ubezpečovali o tom, že sa toto postihnutie dá operovať, no nikto mi nevedel povedať, či bude stačiť jedna operácia, či dve, či viac. V momente keď som sa dozvedela túto strašnú správu sa mi zrútil svet... svet ideálov a šťastia, svet v ktorom som videla môjho syna zdravého, kde spinká, hrá sa, kde sa smeje na mňa. Slzy som držala na krajíčku keď mi lekár hovoril o tom ako sa ďalej bude vivíjať život mojho dieťaťa. Keď som však vyšla z ordinácie a pozrela sa na svojho priateľa, ktorý bol rovnako nervózny ako ja, dokonca možno nervóznejší ako ja, keďže ešte nevedel to čo ja. Hodila som sa mu do náručia a nedokázala som mu povedať to čo už tušil, zaliali nás slzy a ja som onemela. Povedať, že synček nie je zdravý a nebude nikdy ako ostatné detičky bolo veľmi ťažké. Po hodnej chvíli som konečne nabrala sily a povedala som to, čo som dúfala, že nikdy v živote nepoviem. V tú chvíľu sa priateľ rozplakal, ešte nikdy som ho nevidela predtým plakať, pretože je to silný muž. Plakal ako malé dieťa, nechcel uveriť tomu, že náš syn, náš plod lásky na ktorý sme sa obaja nesmierne tešili je chorý. V ten deň sme obaja pochopili, že skutočným šťastím, tým najväčším na svete je zdravie a hlavne zdravie dieťaťa. Nasledujúce týždne sa niesli v množstve vyšetrení a ultrazvukov, ktoré opätovne a opätovne potvrdzovali tú strašnú diagnózu, ktorú sme nechceli počuť. Posledné vyšetrenie, ktoré sme absolvovali poukázalo aj na to, že synček okrem toho, že má neuzavretú brušnú dutinu a črievka teda nemá v brušku ale von má ešte aj defekt na srdečnom septe, teda na prepážke ktorá delí srdce na dve komory. Zostalo to teda na nás. Celá pravda padla na nás kruto a veľmi bolestivo. Budúcnosť nášho synčeka bola v našich rukách, teda presnejšie v mojích. Rozhodovanie bolo neskutočne ťažké. Mala som na výber dve možnosti. Buď porodím choré dieťa a budem sa pozerať na to ako trpí celý život, alebo sa ho vzdám a budem celý život trpieť ja. Túto situáciu neprajem nikomu zažiť. V prvom rade vás napadne otázka: Prečo práve my? Prečo naše dieťa? No na túto otázku nám už nikdy nikto nedá odpoveď. Zmätok v hlave sa strieda s vlnami plaču, občas reálne myslenie zatemní láska matky k jej nenarodenému dieťaťu, no čas je krutý a vy sa musíte rozhodnúť čo najlepšie k danej situácii. 

Rozhodla som sa tak ako som sa rozhodla. Nech ma nikto nesúdi, pretože človek v danej situácii nemá veľmi na výber. Veľmi ťažko som sa rozhodovala a pri mojom rozhodovaní stáli pri mne moj priateľ aj mamina. Nerozhodla som sa za minútu ani za deň, rozhodovala som sa vyše mesiaca. Za ten mesiac som svoje rozhodnutia veľakrát zmenila, no nakoniec triezvy pohľad na celú vec ma usvedčil, že bude lepšie sa nášho synčeka vzdať. Pre jeho dobro aj pre dobro všetkých nás zvyšných. Nedokázala by som sa celý život pozerať na môjho syna ako trpí. Bola by to oveľa väčšia bolesť ako tá čo prežívam teraz. 

Deň kedy nás naveky opustil náš synček sa mi hlboko vryl do pamäte. Celú noc silno pršalo a ja som v pôrodnici nevedela oka zažmúriť od pôrodných bolestí. Ráno sa maličký vydal naveky do nebíčka, presne 5.11. o 6:20 nás opustil. Narodil sa už mŕtvy, takže svetlo sveta už ani  neuzrel. Nevidela som ho a ani mi ho neukázali. No jediné čo som videla, bola jeho ručička maličká, biela, vystretá ako keby mi ju podával na rozlúčku. Drobné pršteky mal roztiahnuté a dlaň veľkú asi ako 5 centov. Dodnes mám ten obraz pred sebou a nikdy na to nezabudnem. Viem, že keby bol zdravý tak sa mi narodí valibuk na ktorého by som bola veľmi hrdá, pretože vždy som chcela aby moje prvé dieťatko bol synček. Tešila by som sa z neho ako z najväčšieho pokladu na zemi. No namiesto toho mi dnes zostali len oči pre plač, kopa výčitiek v hlave a viera, že druhé bábätko bude zdravé. Nezabila som ho preto, že som ho neľúbila, urobila som  to len pre jeho dobro, aby viac netrpel. Dodnes naň myslím každučký deň a po večeroch za ním plačem. Chýba mi neskutočne a konečne viem čo cítia matky ktoré prišli o svoje dieťa. No ja som na tom ešte horšie, pretože viem, že umrel na moje želanie. Často ma táto myšlienka prepadá a kvári, no jedine to ju zaženie, že som to urobila pre dobro svojho syna aby viac už nikdy netrpel. Viem, že sa z neho stal anjelik, pretože bol maličký a nevinný a dúfam, že to čo som mu spravila mi raz odpustí a hore v nebíčku sa spolu stretneme.

Ahojte kamaráti,

už mám 7 mesiacov, čo je viac ako 6 a keďže moje dudulky boli iba pre 6 mesačné béby, tak som slávnostne postúpila do vyššieho levelu a mám tri nové: ružovú a dve modré, ktoré mi idú k očiam.

 Tento mesiac som si opäť vymyslela nejaké nové hry, nech sa na tomto svete nenudím:

 Hra na zajka: Ako prvé som si nechala narásť dva hlodáky. Prvý som si načasovala na tatove meniny, aby teda mal odo mňa nejaký ten darček /29.6./ Poviem vám, žiadna sranda to nebola, lebo potom mi celý deň všetci pchali prsty do úst a chceli ho vidieť. Druhý som si narástla o nejaký ten týždeň aj kúsok neskôr. Do konca mesiaca mi pekne vyrástli a už ich je dobre vidno, keď sa usmejem. Koniec ďasienkáčika, nech žije zubáč!!

Skúsila som mamu uhryznúť /18.7./, že čo na to povie a takú hubovú polievku a štipanec do líčka som dostala, že už radšej nehryziem. Len chrumku a rožtek, ale o tom neskôr.

A ako taký správny zajko aj hopkám. Dám sa na štyri /áno, to je moja nová zručnosť/ a hojdám sa a hojdám /zlé jazyky tvrdia, že som to odkukala od rodičov/ a občas aj trošku priskočím kolienkami vpred. Iný spôsob posúvania sa vpred som ešte neobjavila.

Myslíte si, že snežný škriatkovia a draci neexistujú ?  Určite áno. ….

Poďte s nami  do snehovej Krajiny škriatkovo  pohľadať  čarovný odvar na vyčistenie uší, aby dráčik Bertík konečne dobre počul.

Zažijeme tiež strigôňske dobrodružstvo pri cukríkovom domčeku a niečo pekné si každý deň vyrobíme.

Budeme sa sánkovať, guľovať a šantiť, budú snehovinky i veselé šašovinky a tancovačkou…🙂

Čaká nás baby plávanie, hravé  plávanie a super veselé vodné hry s profesionálnym inštruktorom v príjemnom, vyhrievanom bazéne hotela.

Kde? Ubytovanie na 3 noci s plnou penziou v útulnom horskom hoteli Remata, Ráztočno. Horský hotel Remata*** je situovaný v malebnom prostredí, obzvlášť príťažlivým pre milovníkov prírody, turistiky a lyžovania. Nachádza sa medzi Kremnickým pohorím a pohorím Vtáčnik s výbornou dopravnou dostupnosťou v každom ročnom období osobným autom ako aj vlakom. V hoteli sa nachádza detský kútik, ihrisko, wellness centrum s vyhrievaným bazénom a s ponukou masáží.

Už je to tu. Musím priznať, že ma máločo dojme. Je september 2012 a ja sa vybaľujem vo svojej izbe v Keni. Ale pekne poporiadku.

Celé to začalo ako nevinné nadšenie v lete 2011, keď som mal šťastie na úžasných a inšpiratívnych ľudí. Ich cestovateľské príhody ma inšpirovali natoľko, že iné, ako cestu do Afriky, som si nepripúšťal. Rok na to som mal končiť školu, nemal som žiadne záväzky, ideálna východisková pozícia. Veľmi mi pomohlo, že rodičia nevystúpili ostro proti môjmu plánu a po istom čase som začal mať pocit, že ma podporujú. 

Nie je to prvýkrát, čo som išiel do zahraničia úplne sám. Ani prvýkrát, čo som navštívil rozvojovú krajinu. Vždy som radšej trávil prázdniny takto, ako klasickou dovolenkou spojenou s ležaním na pláži. Ale teraz je to iné, úplne iné.

Strach z neznámeho bol u mňa niekoľkonásobne vyšší. Pôvodne som mal ísť do Južného Sudánu, ale mesiac a pol pred odletom mi plán padol. Na naše miesta už mali sľúbených Američanov.

Do Kene som sa dostal úplnou náhodou. Jeden Kanaďan otváral nové centrum a súrne potreboval dobrovoľníkov. Síce ho nikto poriadne nepoznal, ani nikto nevedel, kde presne mám ísť, ale ja som sa rozhodol risknúť to.

Aby nebolo všetko ideálne, cestou v lietadle mi boli moje najslušnejšie veci, aké som si niesol do Afriky, obliate červeným vínom. A to rovno 2x. Ani raz síce mojou vinou, letuška mala asi zlý deň. Paradoxne, zlepšilo mi to náladu a ďalšia fľaška vínka sa už niesla pre mňa.

Ahojte.

Pred dvomi týždňami som začal stážovať na Modrom koníku a rád by som prispel mojimi zážitkami 🙂

V najbližších mesiacoch sa s Vami podelím o moje nedávne skúsenosti, ktoré som získal za posledný rok počas práce v Keni. Pomáhal som v novootvorenom centre asi 10 km od mesta Naivasha. Centrum sa venovalo zneužívaným deťom vo veku od 4 do 14 rokov.

Chalanisko z Martina, teda ja, som prvýkrát spoznal, čo je to starať sa o deti, robiť im rodinu, učiteľa i psychológa. Prvýkrát som zažil ako vyzerá "reálny" svet mimo vyspelej Európy. Počas roka som si písal na kolene zápisky. Každý utorok budem publikovať jednu časť príbehu. 

Na prechádzke za domom. (foto: Andrej Budai)

Hlina, náš večný nepriateľ. (foto: Andrej Budai)

Ahojte,

o 2 dni sa mi konci rodicovska, na ktorej som 5 rokov (2 deti za sebou). Kedze som pred tehotenstvom pracovala v Bratislave a kvoli rodinke sme sa prestahovali na vychod, po skonceni rodicovskej (13.11.2013) dostavam v praci vypoved.

Uz mesiace sa snazim zistit kolko dni dovolenky si mam vybrat pre vypocet podpory v nezamestnanosti. Skusala som osobne zistit v Socialnej poistovni, volat do viacerych Socialnych poistovni, Urad prace - vsade vsak rovnaka odpoved - nikto nevie.

Z viacerych zdrojom som vsak pocula, rozne informacie ako postupovat:

1. niektori radia vybrat IBA 1 den dovolenky!

2. ini, vybrat si celu dovolenku

Malý Biely tesák štvornožkuje pri zavretých dverách spálne, škrabká na dvere, jačí a všemožne sa svojim osemmesačným rozumčekom snaží dostať dnu. Veď predsa vie, kde je mama. A mama leží na posteli a odpočíva... Ja viem, poviete si, čo som to za mater, veď mama musí VŽDY... musela som... Dva mesiace som sa kolom dookola starala o chorých... najskôr manžel, potom aj ja, prechodila som, lebo chorý Šani bol prednejší... potom zase ja, prechodila som, lebo Šanimu sa to po týždni v škôlke vrátilo... Potom Artur a zase ja... kašeľ som mala taký, že bolo podozrenie na ten čierny... po pár dňoch som už ani nekašľala, len som sa nadýchla, že idem zakašľať, cítila som, že sa mi trubica zlepila dokopy a už som sa len dávila... aj tu som ešte cca 3 dni fungovala s dvomi deťmi... nakoniec som šla k dr. aspoň po lieky... dr. skonštatovala, že tak zapálené hrdlo dávno nevidela, či vôbec jem, pijem a rozprávam... čooo? veď ja len kašlem, teda snažím sa... dostala som antibiotika a dačo proti kašľu... tak som myslela, že týmto to skončí... žiaľ, týmto to ešte len začalo... a samozrejme ako vždy v piatok poobede... ostalo mi zle, myslela som, že len z únavy... niekoľko nocí som trávila nad umývadlom v kúpeľni a cez deň som sa starala o dve deti... potom mi očervenelo oko... ale že aké srandovné to bolo, krvavá guľa, ktorú som s ťažkosťami otvorila, nieto ešte niečo vidieť... v sobotu ráno som sa dovliekla sotva na wc a späť... bolo mi tak strašne zle, že som sa vrátila spať... poobede mi to neprešlo, dokonca som mala pocit, že je to horšie... miesto srdca som mala futbalovú loptu, do ktorej počas každého nádychu niekto kopol... a prečo to píšem?... čítajte ďalej...

            Manžel ma vzal na pohotovosť... bol tam milý lekár, ktorý skonštatoval, že síce mám kašeľ a očividne dajaký infekt ciest dýchacích, no však tlak 160/100 a tep 120 by nemal byť... o oku ani nehovoriac... poslal ma do nemocnice na interné a očné... nech mi dajú dajakú infúzku na tlak a srdce a pozrú to oko... tak som šla... interné – moje staré známe oddelenie, kým mi kardiológ nastavil lieky, bola som tam často, aby ma dali dokopy... aké však bolo moje prekvapenie, keď lekár skonštatoval, že s prechladnutím nemám lietať po nemocnici, ale ležať doma, piť tekutiny a jesť vitamíny... že tam nemám čo robiť... tak som sa mu snažila vysvetliť, že už dosť rokov chodím na kardiológiu a toto nemá nič spoločné s prechladnutím... nepochodila som... máte teplotu? – nie – čo nie? neviete, či nemáte?  - no nemám a ani som nemala – ale ste celá upotená (pohľad, že fuuuj) – áno, potím sa, veď mi je zle, na odpadnutie, mám bolesti – mali ste ostať doma ležať... no fajn, zase sme pri tom... začínala som mať pocit, že som bezdomovec, ktorý sa tam prišiel skryť pred dažďom a potrebuje ho vyhodiť znova na ulicu... odišla som... bez infúzky, bez injekcie, bez akejkoľvek hlúpej tabletky od bolesti... šla som na očné... druhé poschodie bez výťahu... na medziposchodí medzi prvým a druhým som sa zložila... došiel mi dych, sedela som na zemi a štípala sa do dlane, aby som neodpadla... lôžková časť mimo návštevných hodín, nikde nikoho... stále sa mi vracala myšlienka, že ak sa tomu poddám, nájdu ma až keď sa bude meniť služba... podľa neskoršieho pohľadu na hodiny na očnom som tak sedela cca polhoďku... dosť či málo?... ďalšie, čo som si na očnom všimla, mýlili sa mi strany ľavá a pravá... napriek tomu bola mladá pani doktorka veľmi milá, vypočula, vyšetrila, dala kvapky... trošku to zmiernilo moju zlú náladu, no nie bolesť... vyšla som pred nemocnicu, stála som v daždi a telefonovala manželovi, že už môže prísť... bolo mi tak zle, že som mala chuť si ľahnúť na prvú lavičku a nič neriešiť... slzy mi tiekli po tvári... bolesť na hrudi bola neskutočná... a nielen tá na hrudi... ale to už by bol iný článok... tak možno inokedy... 

Pokiaľ si prečítate články na internete rozoberajúce problematiku detských jasličiek, väčšinou Vás upozornia na dva hlavné problémy. Prvým je prínos pre dieťatko pokiaľ zostáva v bezpečí rodiny počas prvých troch rokov života a upozorňujú tiež na problém zvýšenej chorobnosti detí po umiestnení do jasličiek. 

Ako teda ponúknuť kvalitnú opateru detičkám, pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu, mamička musí na niekoľko hodín z rodinného kolotoča vybehnúť za prácou alebo inými povinnosťami?

Vo mne kvalitnú alternatívu vždy vzbudzovala domáca opatera – dať detičkám všetko to, čo by dostali doma, alebo aspoň kvalitne alternovať túto opateru do najvyššej možnej miery. Bezpečie bude zabezpečené rodinným prostredím, dieťatko prejde len – z domu – do svojho druhého domu „domova“. Venovať sa mu bude stabilný malý tím. Strava sa bude pripravovať doma, ako by to robila aj jeho mama. Riziko chorobnosti bude znížené malým stabilným kolektívom detí. Opatrovateľka bude mať možnosť prihliadať aj na osobitosti starostlivosti o jednotlivé deti a vychádzať im v ústrety v ich individuálnych potrebách. Tak som si odpovedala aj na dve najväčšie riziká, o ktorých hovoria detskí lekári.

Táto predstava mne blízkej formy starostlivosti viedla k myšlienke založenia vlastných minijasličiek. Názor mini, ktorý nesie znamená, že do opatery bude prijatý len veľmi obmedzený počet detí – maximálne päť. O detičky sa budú starať dve opatrovateľky. V prvých mesiacoch sme sa rozhodli prijať iba tri detičky, z hľadiska rozbiehania sa a zlaďovania práce. Sídlime v starom meste, blízko Mýtnej ulice. Túto polohu v centre určite ocení väčšina rodičov. Pre detičky sme pripravili veľkú izbu s rozlohou 50m2, novozariadenú, plnú zaujímavých hračiek a montessori „pracovničku“. Na vychádzky budeme chodiť denne, zastaví nás jedine veľmi nepriaznivé počasie. Na presuny už netrpezlivo čakajú dva nové tátoše – dvojkočíky. K dispozícii máme niekoľko dvorov na okolí – Račianske mýto, Ihrisko Nová Mýtna, Medickú a Prezidentskú záhradu. Radi by sme podnikli aj dlhšie výpravy, napríklad do Horského parku. Stravu budeme zabezpečovať sami, bude pripravovaná doma. Ponúknuť by sme chceli nielen montessori aktivity, ale aj základy anglického jazyka a pohybové aktivity. 

Rodičom poskytujeme asistenciu a potvrdenie pri vybavovaní príspevku na starostlivosť o dieťa. Rodič takto môže od Úradu práce získať sumu až do výšky 230 eur na úhradu poplatku za naše jasličky. Ďalšie informácie o garantovi starostlivosti, ako aj referencie od rodičov si môžete prečítať cez moje Linked in konto: http://www.linkedin.com/profile/view?id=60747974&trk=nav_responsive_tab_profile. 

Pre podrobnejšie informácie nás prosím kontaktujte telefonicky 0948030916, prípadne emailom minidomko@gmail.com. Budeme sa tešiť na Vašu návštevu. Prvé detičky sme schopní prijať už od polovice novembra, počet miest na zatiaľ limitovaný na tri. Ďalšie detičky budú potom priebežne prijaté na jar.

Mgr. Dušana Pastuchová
Minijasličky Domko

Milé mamičky, 

ďakujeme veľmi pekne, že ste sa zapojili do súťaže. Vaše skúsenosti s našou detskou kozmetikou Bupi BABY sú veľmi pozitívne, ste s ňou spokojné, čo nás veľmi teší a sľubujeme, že z kvality našich výrobkov nepoľavíme 🙂

Komisia zasadla, ale bolo nesmierne náročné vybrať výherkyne súťaže spomedzi toľkých skvelých príspevkov. A preto sme sa rozhodli, že odmeníme všetky mamičky!!! 
   
Výherkyne súťaže:
3x kozmetika na celý rok v hodnote 150 eur 

• Rosalia
• Lenocka773
• Mery333

10 balíčkov Bupi BABY kozmetiky v hodnote 13 eur 

• Vanesska16062
• Anicka 263
• Bandurka19794
• Petkap845
• Butrus6
• Masinka7
• Rusalinka8
• Naolina9
• Ludka14028110
• anny

Minulý rok som napísal poviedku. O koníkovi. Našiel som totiž pracovnú ponuku adminovať na koníku, ktorá zakazovala posielať životopisy, ale žiadala len jednoducho predstaviť sa. Neváhal som, napísal som poviedku a poslal. Zverejňujem v 100% znení. Prajem príjemné čítanie 🙂

--

Maľoval som. Ako malý chlapec som veľa maľoval a kreslil. Miloval som vodové farby, s voskovkami mi to nešlo. Neraz sa stalo, že som na štetec nabral viac vody ako bolo treba, a dielo ihneď menilo svoj charakter. Podobne sa stalo aj pri zrode môjho prvého koníka. Modrého. Z môjho sna. Už bol na výkrese celý, stačila len posledná bodka znázorňujúca oko.

A vtedy to prišlo! Lakťom som drgol do pohára, voda sa vyliala a začala zakrývať všetky biele časti výkresu. Farbu kde-tu zriedila moja slaná slza, ostávalo mi len pozerať sa na modrú inváziu. Vtom koník vstal, postavil sa na štyri nohy a začal farbu lízať. Z výkresu síce bezpečne mizla, no dostávala sa do jeho tela. Netrvalo ani minútu, keď mi po izbe cválal skutočný modrý koník. Nevedel som, či rýchlo zavolať rodičov alebo sa radovať osamote. Ostal som pri ňom sám, až mi nakoniec ušiel.

Roky som ho nevedel nájsť, už sa nikdy nevrátil. Modré odtlačky od jeho kopýt však ostali na podlahe mojej izby dodnes. Vedel som, že sa ešte raz stretneme. Zatúžil som ho zoznámiť s mojimi rodičmi, priateľmi, blízkymi, bývalými profesormi či spolužiakmi. Zaslúžil by si to. Oni tiež.

Ťažko by sa však predstavoval, z reálneho sveta jednoducho zmizol. Stala sa z neho internetová stránka, chcel by som ju preto spojiť s mojim menom. Ak budem zamestnancom Modrého koníka, ľudia ho budú môcť oveľa ľahšie spoznať. Jednoducho im len predstavím svoju prácu, niečo, čo bude ako ja. Písať, vymýšľať a venovať sa ľuďom, toho mi bolo nadeleného naozaj veľa.

Halloweenska foto súťaž

Pripravili sme pre vás fotosúťaž o najlepšiu Halloweensku fotku. Pridajte vaše Halloweenske fotografie, hlasujte a prvý traja z vás získajú 50€, 40€ a 30€ poukážky na nákup v našom e-shope www.tvojefoto.sk 

• Samozrejme fotografie detičiek v Halloweenskych kostýmoch sú vítané!

• Poukážku môžete využiť práve pred vianocami na nákup vianočných darčekov.

• Rodinné fotografie, fotografie detí, vnúčat a podobne sú ideálnym darčekom pre vašich blízkych.

• U nás v tvojefoto.sk vám vaše fotky vytlačíme na plátno v najvyššej kvalite, za najlepšie ceny na Slovenskom internete.