Stalo sa. Ste sama a s dieťaťom. Po rozvode, alebo ako slobodná mamička. Skôr, či neskôr, určite pocítite túžbu opäť sa s niekým zoznámiť. Potrebujete nielen partnera, ale aj otca rodiny. Zádrheľ?

Počas dňa asi ani nemyslíte na seba a svoje pocity, či to, čo vám chýba. Večer, keď dieťa zaspí, vám to dôjde. Možno je vám smutno, že ste sama a možno máte v sebe nevyriešený hnev, že vás samu nechal. Každá z vás prežíva rozchod, alebo rozvod inak. Niektorá hľadá hneď a iná na rande nepomyslí ani niekoľko rokov. A tak univerzálny návod na zoznámenie neexistuje. Bude stačiť malá inšpirácia? Možno vás Modrý koník správne nakopne.

Poupratujte si

Nechceme vás zaťažovať domácimi prácami… Pre nový vzťah je dôležité, aby bol doriešený ten predchádzajúci. Ani pre deti nie je problém nový partner, skôr však vaše konflikty s ex. Ťahanice o dieťa, alebo majetok, citové výlevy z rozchodu, to všetko dokáže narobiť poriadnu galibu. O to viac, keď sa črtá niečo nové.

Skôr, ako vpustíte do vášho života niekoho ďalšieho, uzavrite nezrovnalosti s bývalým. Snažte sa, aj napriek možnému dlhému trvaniu, prísť k riešeniam. Budú zrejme za cenu kompromisov, ale budete mať čistý stôl. Spíšte si na papier, čo vás trápi, čo predstavuje pre vás problém a z akých dôvodov myslíte na bývalého. Čo vás k nemu púta. Navrhnite svoje alternatívy, možnosti. Navrhnite vlastné podmienky, za akých ste ochotná akceptovať to, či ono. Ak máte staršie deti, diskutujte aj s nimi. Za celým týmto zoznamom urobte hrubú čiaru. Ak raz veci doriešite, neotvárajte ich znova.

Najčastejšie novému vzťahu stojí v ceste:

"Kúpať dieťa, či nekúpať?" To je otázka. (V ktorej má asi každý z nás jasno 😀) Väčšie diskusie sa ale objavia pri otázkach typu "ako často kúpať", "čím ho vykúpať" a ako sa starať o hodvábne jemnú pokožku našich drobcov.

Nie, nepotrebujeme teraz čítať na túto tému 1275-stranový manuál, ani vyštudovať farmaceutickú fakultu, či absolvovať doktorát z termofyziky. A veruže ani splašene behať s teplomerom v jednej ruke, bezradne držiac v druhej ruke vrieskajúce batoľa.

Stačí nám sedliacky rozum. Jeden, dva alebo viac kúpaniachtivých i nechtivých jedincov. Vaňu, sprchu, kúpacie vedro, kaďu a pod. Samozrejme vodu. Ideálne teplú a k tomu naše predlaktie. Niečo na pobavenie dieťaťa, aby kúpeľ vydržalo (napr. moju 10-mesačnú dcérku vôbec nezaujímajú hračky do vody, ale iné, menej vhodné objekty, ktoré sa nachádzajú na okraji vane, ako napr. mydelnička či štupeľ do vane). A nakoniec aj niečo na osušenie dieťaťa. Je to jednoduché 🙂

Moja babka rada rozprávala o tom, ako kúpavali deti. Chválila si obyčajné detské mydlo a olejček, nič viac im nebolo treba. Kritizovala susedky, ktoré deti prehnane olejovali a kúpali v harmančeku (vraj z toho boli bábätká čudne nažltlé). Naopak rada ním umývala blonďavým dcérkam vlásky, aby ich mali svetlejšie a lesklé. Na jej hnedé vlasy bola vhodnejšia žihľava, ktorá vlasy stmavovala. Pre červenkastý nádych si robila odvar z orechových listov. Lesk jej vlasom dodávala nazberaná vtedy ešte čistá dažďová voda. Samozrejme, mydlo bolo dobré na všetko.

Teraz už žijeme v inom storočí, máme toho na výber až príliš veľa. Zároveň chceme našim drobcom len to naj. A pritom stačí tak málo - v kvantite detskej kozmetiky a jej zložení.

Čo do detskej kozmetiky nepatrí

„Ale sedliak bol duša chlebová,“ hovorí sa v jednej Margarétkinej obľúbenej rozprávke, „nevydržal a neprajníkovi pomohol.“ Ľahko si vieme domyslieť význam tohto milého prirovnania – hoci na povrchu niečo môže vyzerať pevné, tvrdé, ošľahané ohňom pece ako chlebová kôrka, vnútri nájdeme mäkkú, jemnú, dobrotivú striedku.

Na chlieb si zarábame, nikdy sa nepreje, niekto žije na cudzom chlebe a niekto zasa má po chlebe... Hoci reči sa vravia a chlieb sa je, už v našom jazyku vidíme, aké dôležité miesto má tento pokrm v našej kultúre.

Jedna pani jazykovedkyňa mi raz povedala, že svet sa pre človeka stáva svetom, ak je človek jeho súčasťou – a svetu rozumieme tak, že o ňom hovoríme, akoby sme v jazyku tvorili „svoj“ svet. Akoby sa každý pozeral na svet svojimi okuliarmi. Každý národ má svoje vlastné okuliare, a my máme aj okuliare „chlebové“. V dávnych časoch šírenia kresťanstva misionári vysvetľovali podstatu učenia tak, že hovorili Číňanom o ryži, Američanom o kukurici, Eskimákom o dennom tuleňom tuku... A nám, Slovanom, o chlebe.

V tejto recenzii sa teda pozrieme na chlieb, na pečivo, na to, aké komu chutí. Konkrétne na pečivo z reťazca BILLA – ich najnovšou filozofiou je dôraz na čerstvosť, pestrosť a BIO kvalitu, čo môžete posúdiť aj sami: návštevou predajne, ochutnávkou, alebo hoci čítaním recenzií na ich novinky v sortimente. Alebo nabudúce využiť #test_billa. My sme tiež testovali:

• Remeselný chlieb

Známym slovanským zvykom bolo vítať hostí chlebom a soľou. Tento zvyk má aj dnes už vtipnú stránku, okrem dobrého úmyslu sa totiž verilo, že démon alebo ježibaba by darovaný chlieb nemohli prehltnúť a začali by sa dusiť. Tak sme sa rozhodli to vyskúšať 🙂  Táto pšeničná väčšia bageta nám poslúžila na „rustikálne jednohubky“, navštívili nás len dobré bytosti a všetko zázračne rýchlo zjedli. Chlebík je aj sám osebe chuťovo veľmi dobrý, mne sa na ňom páči aj jeho „nevýraznosť“ – je totiž univerzálne kombinovateľný aj s chuťovo výraznými prílohami a striedka je naozaj vláčna a jemná.

V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

Váš drobček má už pol roka a je len otázkou času, kedy bude sám sedieť. Je teda najvyšší čas poobzerať sa po nejakej vhodnej stoličke na kŕmenie, ak ste tak ešte neurobili. Trh nám ponúka množstvo značiek, dizajnov aj materiálov. Ako sa v tom vyznať a čím sa riadiť pri výbere detskej stoličky, aby potešila nielen oko, ale bola aj praktická a bezpečná?

Predtým, ako sa rozhodnete behať po obchodoch či surfovať na internete, ujasnite si, čo od detskej jedálenskej stoličky očakávate:

• Koľko ste ochotná do nej investovať?
• Aký priestor vám na nový kus nábytku ponúka vaša domácnosť? Kde bude stolička umiestnená, prípadne kde ju budete skladovať?
• Ako dlho ju chcete používať?
• A čo jej funkcie ako polohovanie, výškové nastavenie, odnímateľná tácka, skladanie, kolieska na jednoduchšie presúvanie, ...?

Keď už máte aspoň ako takú predstavu a vlastne aj keď ju ešte nemáte, skúsme sa spoločne pozrieť na to, čo ponúka trh.

Bezpečnosť je prvoradá!

Jedálenská stolička pre dieťa musí byť stabilná a ak má kolieska kvôli jednoduchšiemu presúvaniu z miesta na miesto, mala by byť vybavená aj systémom na ich zabrzdenie. Deti sebou často radi „šijú“ a v stoličke, ktorá nespĺňa tieto kritéria, by mohlo dôjsť ľahko k úrazu.