Čoraz častejšie počúvame o nezvládateľnosti detí: Ach tie dnešné deti, za našich čias... Je to tak? Sú deti dnes iné? Ak áno - čím je to spôsobené? Ako zvládnuť deti, aby si nerobili čo chcú? Aby akceptovali naše rozhodnutia? Aký ten "strach" z vlastných detí vlastne je? Na tieto i mnohé ďalšie otázky nám zodpovie psychologička Mgr. Marta Kulanová, ktorá sa postgraduálne sa vzdeláva v systemickej párovej a rodinnej terapii a v odbore soiálna psychológia. V súčasnosti pôsobí ako spolulektorka výcvikov drogovej prevencie u vysokoškolákov a ako psychologička v Košickom poradenskom centre.

Ako sa dá chápať tvrdenie, že sa rodičia boja detí?

Strach z detí nemusí byť tým najsprávnejším označením, aj keď sa tak na prvý pohľad môže javiť. Povedala by som, že či už vedome, alebo nevedome, rodičia sa obávajú skôr toho, že vo výchove zlyhajú.

Často sa možno stretnúť s obavami rodičov, že svojim správaním k dieťaťu a svojimi požiadavkami voči nemu môžu „dobabrať“ jeho detstvo a tým spôsobom aj celý život. Môžu byť tiež presvedčení, že niečo od dieťaťa žiadať znamená byť naňho tvrdý. Všetky tieto obavy môžu vyústiť do toho, že rodičia radšej od detí nežiadajú vôbec nič. Povedala by som, že táto nečinnosť rodičov pri nevhodnom správaní dieťaťa môže vyznieť ako strach z dieťaťa.

Prečo tieto obavy vznikajú? Čím je to spôsobené?

To, akým spôsobom rodič vychováva svoje dieťa, pramení z jeho životného príbehu, súvisí s tým, ako bol sám vychovávaný, so spokojnosťou s partnerským vzťahom i s mierou, do akej sa stará o napĺňanie svojich vlastných potrieb.
Tento strach môže ďalej prameniť z toho, že rodičia často predpokladajú, že ak ich dieťa koná spôsobom, ktorý nie je na prvý pohľad primeraný, inými slovami – nenormálne, napr. že sa na ulici hodí s krikom o zem, že to znamená ich rodičovské zlyhanie.
Predstava rodičov o nutnosti byť dokonalí, mať idylickú rodinu a nemať s deťmi konflikty však môže vyústiť do toho, že zo strachu, že ako rodičia spravia niečo nesprávne, neurobia radšej nič. Prestanú mať voči svojim deťom požiadavky, prestanú im klásť medze. A tak prestanú zastávať rolu pevného rodiča, ktorú dieťa vo svojom vývine potrebuje.

Kedysi  sme si chutné recepty uchovávali na stránkach zápisníkov. Tajomstvo lahodných koláčikov sa tradovalo z generácie na generáciu a my ako deti  sme sa vždy tešili, kedy si z plechu ,,ukradneme“ prvý kúsok. Tradícia chuti do pečenia pretrváva aj dnes, súčasné trendy ho však už vyformovali do pozície umenia. Čo dnešné cukrárky na pečení milujú a akých chýb sa pri jeho tvorbe aj naďalej dopúšťame?

Prevzatá štafeta

Hlavný účel koláčikov a tôrt spočíva v osladení si každodenného života. Avšak okrem vynikajúcej chuti je rovnako sladká aj samotná práca na unikátnych kúskoch. Dôkazom záľuby v pečení je študentka marketingovej komunikácie Susanne Marčeková: ,,Už ako malé dieťa som sledovala svoju babku ako piekavala torty, koláče a zákusky všetkého druhu. Nejakým spôsobom sa chuť do pečenia na mňa nalepila, a tak som ako keby prebrala štafetu po babke.“

                                                                                                    foto: Susanne Marčeková 

Nekvalitné suroviny a nepozornosť

Okrem nedeľného miesta na stole sa unikátne výtvory dostanú  na výstavy a do celosvetových súťaží. Lucia Gažová si vďaka svojej šikovnosti otvorila vlastnú pekáreň a zo sladkej tvorby vyskladala, aj vlastné koláčové portfólio. Ona sama z cukroviniek obľubuje najviac klasický tortový recept a prípravau chutných macarons.

Každý, kto chce seba a svoju rodinu stravovať trošku zdravšie, ako prvé vyradí z jedálnička biely rafinovaný cukor. O správnosti tohto rozhodnutia nie je pochýb. No aj bez cukru môže byť cesta za zdravším životným štýlom stále sladká, a to doslova.

ČERSTVÉ OVOCIE

Občas sa ozývajú ohlasy, že ovocie nie je až také zdravé, pretože je to tiež samý cukor. Áno aj. Ovocie, to je hlavne vláknina, ktorá pomáha pomalšiemu vstrebaniu fruktózy, čo znamená menší výkyv cukru v krvnom obehu. Preto je vždy vhodnejšie sladiť ovocím a nie ovocným extraktom či sirupom (aj keď prírodným).

Banán, jedna z prvých potravín pre deti a taktiež výborné prírodné sladidlo. Toto obľúbené ovocie je bohatým zdrojom minerálov, hlavne horčíka a draslíka. Nedostatkom horčíka dnes trpí veľké percento populácie vďaka málo výživnej pôde určenej na pestovanie obilnín. Vymeniť biely cukor za tento voňavý zázrak sa teda zdá byť veľmi rozumným riešením. Sladiť ním je vhodné hlavne nepečené dezerty. Pyré z banánov a jabĺk vyčarí naozaj lahodnú sladkú chuť. Pozor ale, nedozretý banán môže u niekoho vyvolávať nepríjemnú plynatosť.

Z banánov môžete vyčariť aj výborné lievance, presne ako @matta308, ktorá píše: „Ja robím z banánov lievance. 1 banaán + 2 vajcia, rozmixuješ, upražíš ako klasika lievance, poleješ medom a budete sa olizovať až za ušami“.

Ďalší tip, ako si zdravo osladiť život je zakamuflovať sladké jabĺčka a dokonca aj mrkvu do koláčov. Tie nastrúhané do cesta koláč nielen zvláčnia, ale aj osladia. Vhodné je vyberať jabĺčka určené na pečenie, napríklad druh Jonagold alebo Golden Delicious.

A je to tu! Zase potrebuje kakať a len behá a plače, alebo sa uteká skryť do izby, no ani za svet si nesadne na nočník, aby to šlo z bruška von. Trvá to už dlhé mesiace a vy sa stále pýtate, prečo má z toho takú traumu, a kedy vlastne nastal ten zlom? Trauma z kakania nie je nič ojedinelé a trpí ňou veľa detí, dokonca aj takých, ktoré už s plienkou dávno skoncovali. Ako si s tým poradiť?

Čo sa v tej malej hlávke udeje, že nastane takýto blok? Najčastejšie za tým stojí zlá skúsenosť s tvrdou stolicou. Stačí jedno bolestivé vyprádzňovanie a problém môže byť na svete. 

Odborníci tiež nie nadarmo upozorňujú na to, že kakanie sa pred deťmi nemá spájať s negatívnymi pocitmi. Nikdy preto pred dieťatkom nehovorte: "Fuj, to smrdí! Fuj, ty si sa pokakal! Pozri, aké škaredé a smradľavé hovienko." Skrátka sa vyvarujte čohokoľvek, čo by mohlo v dieťati vyvolať pocit, že kakanie je zlé, inak sa to môže obrátiť proti vám.

Čo asi drobec prežíva?

Máte pocit, že robíte všetko správne. Neustále sa s ním rozprávate o tom, že kakanie je normálne, všetci to robíme a nič na tom nie je, jednoducho to treba dostať von a hotovo. Čo na tom nechápe? Skúsili ste sa ale niekedy pozrieť na tieto rozhovory aj z jeho strany? Sadnete si večer so svojou polovičkou k filmu a začnete sa baviť o tom, že dnes ste sa nemohli vyprázdniť a rozoberáte túto tému deň čo deň? Sadnete si na záchod a vôbec vám nevadí, že sa pri tom na vás pozerá aj druhý člen domácnosti? Keď vám je v práci treba, už sa tešíte, ako si sadnete na záchod a váš kolega z vedľajšej kabínky si vypočuje všetky tie zvuky, pretože je to normálne a prirodzené? To asi nie! Veľká potreba je veľmi intímna nielen pre dospelý, ale aj pre deti a preto by sme mali k tomuto problému podľa toho aj pristupovať.

Na každého iný meter

Pyelonefritída, alebo zápal obličiek, je bolestivý a nebezpečný stav, v ktorom vaše obličky napadli baktérie. Zápal sa môže rozšíriť a spôsobiť dokonca otravu krvi. Nie je to žiadna zábava, preto by ste mali vedieť, ako mu predísť a čo robiť, keď u vás prepukne. A tiež ako si správne odobrať moč na vyšetrenie.

Vinníkmi sú baktérie

Do obličiek sa vám dostanú buď krvným a lymfatickým obehom, z okolitých orgánov alebo si vypochodujú cestu zdola z močových ciest. Našou ženskou nevýhodou je anatomicky krátka močová trubica, kadiaľ sa baktérie ľahko dostanú do tela.

Príznaky zápalu obličiek

• horúčka
• zimnica
• únava
• nevoľnosť
• zvracanie
• časté močenie
• bolesť a pálenie pri močení
• bolesť v bedrách a podbrušku

Priebeh vyšetrenia pri zápale obličiek

„Od prvého mesiaca, keď sa mi narodil, som pozerala na to, ako sa mu šmýka hlavička do boku. Preferoval len jednu stranu na polohovanie. Špeciálne vankúše, rehabilitácia,  cvičenie, proste nič nepomáhalo. Keď som to začala riešiť, mal 2 mesiace. Neurológ, ortopéd, pediatrička - všetci na mňa pozerali, že či som v poriadku, čo od nich chcem aby mi predpísali,“ takto si spomína mamička z Modrého koníka na cestu za detskou ortézou na modelovanie hlavy pre svojho synčeka.

Podľa reakcií mamičiek nie je na Slovensku veľa pediatrov, neurológov, či ortopédov, ktorí by o kraniálnej remodelačnej ortéze hlavy teda helme či prilbičke vedeli poskytnúť dostatok informácii.

„ Behala som s brožúrkou o  kraniálnej ortéze a vysvetľovala,  čo chcem pre syna. Nakoniec som zaplatila ortopédovi, aby mi ju predpísal. Keď som odchádzala z ordinácie, ešte povedal manželovi, že to musí mať so mnou ťažké. Každý ma presviedčal, že sa to napraví samé, keď bude sedieť. Všetci sa smiali. Dokonca aj manžel to bral tak, že týram syna. Keď sme už konečne sedeli v ordinácii a skenovali malému hlavičku, dostali sme výsledok ťažká deformácia: PLAGIOCEFALIA,“ spomína si ďalej tá istá mamička.

Čo je kraniálna ortéza?

Asi u tretiny detí sa v prvých mesiacoch života objaví polohová deformácia lebky. Kraniálna ortéza je pomôcka s remodelačným účinkom, ktorá usmerňuje jej rast. Používa sa na liečbu stredných a ťažkých typov deformít hlavy. Je určená pre deti od 4. do 14.mesiacov veku.

Príčiny vzniku deformácie lebky sú rôzne. Napríklad: