Určite ste už vyskúšali všetky šampóny, tužidlá a spreje na objem vlasov, no bez uspokojivých výsledkov. Sledujete novinky kozmetických firiem, študujete vlákna na fóre Modrého koníka, aby ste sa dozvedeli, aké novinky zabrali ženám s podobným problémom. Ak máte gény učiteľky či vedkyne, možno ste dokonca svoje kučery strčili pod mikroskop. Zistili ste však len toľko, že genetika žalostne zlyhala, pretože vaša babička má aj po osemdesiatke hustú hrivu, zatiaľ čo vaše vlásky o hrúbke jedného mikrometru poľahky pojme myšací chvostík (áno, ide o reálnu situáciu).

A čo tak ísť na vec úplne z iného konca? Opýtali ste sa niekedy starej mamy, ako sa o vlasy starala celý život? Umýva si ich každý deň, používa najnovšie šampóny a trápi ich častým fénovaním v predklone kvôli objemu?

Cisárovná Sisi venovala úprave svojej hrivy denne dve hodiny, no umývala ju len dva krát do mesiaca francovkou s vajíčkami a výťažkami z bylín. Osobná kaderníčka ju česala takzvaným „čarovným hrebeňom“ z prírodného materiálu – z jantáru zasadeného do striebra. Okrem toho jej pravidelne zastrihávala končeky.

Hoci nemáte dve hodiny času denne na kozmetické procedúry, aj vy sa môžete vďaka niekoľkým trikom priblížiť ku kráľovskej hrive.

Ak si prechod na čisto prírodnú starostlivosť predstavujete ako dlhotrvajúci boj s dostatočne neumytými vlasmi, ste na omyle. Čím môžete začať už dnes? Ak používate šampóny so sulfátmi, siahnite v drogérii po jemnejších prípravkoch bez agresívnej chémie. Ak ste odvážna, siahnite rovno po „čistej prírode“. Vajcomedový šampón, jemný íl či ražná múka skutočne fungujú.

Poznáte látku saponín? Mydlica lekárska sa kedysi využívala na jemné prepieranie a úpravu textilu a aj v súčasnosti sa ňou čistia a reštaurujú staré tapisérie a vzácne tkaniny. V skutočnosti dobre poslúži aj ako šetrný šampón, podobne ako napríklad prášok shikakai. Keďže si prestanete zaťažovať pokožku silikónmi, po čase sa upokojí a bude produkovať menej mazu.

„Pani doktorka, sľúbila som Viktorkovi, že to s ním dobojujem.“ Do očí mi pozerá mladá žena, ktorá pred rokom ešte iba snívala o bábätku.

Teraz má dvojičky. Ester s bacuľatými líčkami a čiernymi vláskami, ktorá dokonale ohlásuje svoje potreby, a Viktora, krehké bábätko, nevybavené do tohto sveta. A predsa na tomto svete je. Mama a ocko sa ho dotýkajú, šepkajú mu slová lásky, staré mamy sa naplno vkladajú do jeho príbehu. Plamienok do neho vstupuje tiež. Zaúčame rodinu do tlmenia bolesti, do používania kyslíkového prístroja, spoločne hľadáme polohu, v ktorej je Viktorovi najlepšie.

Hlas sa však láme a každý deň je otázkou:

„Ako sa dá doma čakať na smrť? Budeme pripravení, keď to príde?" Na ťažkú otázku nie je vždy odpoveď...no to, že ju vyslovíme, nás posúva ďalej a otvára priestor pre rozhovor.

„Z časti vieme predvídať Viktorkove ťažkosti, ktoré budeme riešiť. Nevieme, či prídu všetky, nevieme kedy presne. Budeme sa spolu na ne pripravovať. Skúsime myslieť na život tu a teraz, zároveň však nepopierať koniec, ktorý raz príde."

Vo vzduchu cítiť vyčerpanie, únavu jednotvárnych a ťažkých dní, prebdených nocí... „Je dôležité, aby ste sa vedeli pri malom vystriedať, načerpať silu. Pomôžeme Vám zvládnuť nepokoj, ktorý občas na Viktora prichádza, a keď nachvíľu zaspí, zvládnete aj krátku prechádzku."